16. september 2024

Sv. Kornela, pápeža, a Cypriána, biskupa, mučeníkov
spomienka

Kornela vysvätili za biskupa rímskej cirkvi roku 251. Bojoval proti schizmatikom novaciánom. Podporoval ho Cyprián, čo upevnilo jeho autoritu. Cisár Gallus ho poslal do vyhnanstva. Zomrel roku 253 neďaleko Civitavecchie. Jeho telo preniesli do Ríma a pochovali na Kalixtovom cintoríne.
Cyprián sa narodil v Kartágu okolo roku 210 v pohanskej rodine. Prijal vieru, stal sa kňazom a roku 249 ho vysvätili za biskupa mesta. V búrlivých časoch vynikajúco riadil Cirkev činmi i písmom. Za Valeriánovho prenasledovania musel ísť najprv do vyhnanstva a potom 14. septembra 258 zomrel ako mučeník.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Teraz je pre nás onen čas,

keď podľa Písma príde k nám

základ a hlava kráľovstva:

nebeský Ženích Kristus Pán.

V ústrety panny kráčajú,

jak počuť v evanjeliu,

nesú si jasné lampáše,

s radosťou veľkou spievajú.

No hlúpe, pravda, meškajú,

lampáše majú zhasnuté;

na bránu darmo búchajú,

dvere sú pre ne zamknuté.

A preto triezvi bedlime,

nesme si v mysli svetlo, jas,

by s piesňou v srdci Pánovi

v ústrety išiel každý z nás.

Urob nás, Pane, hodnými

mať účasť v tvojom kráľovstve,

aby sme mohli naveky

spievať ti vďačný chválospev. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ó, život svätých, cesta, nádej, spása,

Ježišu Kriste, darca čností, krásy,

náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným

spievame hymny.

Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,

čo svätí majú, po čom zbožní túžia

mysľou i citom; k tebe láska, Pane,

v srdci nám planie.

Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,

ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,

napokon daruj všetkým, mladým, starým,

nebeské dary.

Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva

Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;

Svätému Duchu zbožné piesne znejte

po celom svete. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Žalm 73
Prečo trpí spravodlivý
Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)
I

Aký dobrý je Boh voči statočným, *

 Boh voči tým, čo majú srdce čisté.

No mne sa temer nohy podlomili, *

takmer som sa zapotácal.

Lebo som žiarlil na chvastúňov, *

keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, *

sú zdraví a vypasení,

nesužujú sa ako iní smrteľníci, *

ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *

a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.

Akoby z tuku sa liahne ich zloba *

a vybuchuje zlomyseľnosť.

Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *

povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu *

a jazyk sa im vláči po zemi.

Sedia si na výšinách *

a nezasahuje ich povodeň.

Vravia si: „Vari to vidí Boh? *

A vie o tom Najvyšší?“

Hľa, to sú hriešnici: *

bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.

Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

II

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *

a v nevinnosti som si ruky umýval;

šľahaný som deň čo deň *

a trestaný už od rána.“

Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *

to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.

Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *

zrejme to bolo nad moje sily,

kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *

kde som pochopil, aký bude ich koniec.

Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *

a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! *

Náhle je po nich, hynú od hrôzy.

Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *

tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

III

Moje srdce je plné trpkosti *

a celé vnútro doráňané.

Hlúpy som bol a nechápavý *

a pred tebou som bol ako dobytča.

Ale ja som stále pri tebe *

a ty mi držíš pravicu.

Vedieš ma podľa svojho zámeru *

a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? *

A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.

Hynie mi telo i srdce, *

no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.

Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *

zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.

Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *

a v Pánu Bohu svoju nádej mať

a ohlasovať všetky jeho diela *

v bránach dcéry sionskej.

Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.

Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.

Mojim ústam sú sladšie ako med.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Ezechiela

2, 8 – 3, 11. 16-21

Povolanie Ezechiela

V tých dňoch mi povedal Pán: „Syn človeka, počúvaj, čo ti hovorím; a nebuď spurný ako tento spurný dom; otvor ústa a zjedz všetko, čo ti dám.“ Vtom som videl ruku vystretú ku mne a v nej zvitok knihy. Rozvinul ho predo mnou a bol popísaný znútra i zvonka; boli na ňom napísané žalospevy, vzdychania a beda.

Tu mi povedal: „Syn človeka, zjedz všetko, čo je pred tebou; zjedz tento zvitok a choď a hovor synom Izraela.“ Otvoril som ústa a on mi dal zvitok zjesť. Potom mi povedal: „Syn človeka, zjedz ho a tvoje vnútro sa naplní týmto zvitkom, ktorý ti dávam.“ Zjedol som ho teda a v ústach mi bol sladký ako med.

On mi povedal: „Syn človeka, choď k domu Izraela a hovor im moje slová. Veď ťa neposielam k ľudu nezrozumiteľnej reči a neznámeho jazyka, ale k domu Izraela; ani k mnohým národom temnej reči a neznámeho jazyka, že by si nemohol rozumieť ich reč; a keby som ťa k nim poslal, oni by ťa počúvali. Ale dom Izraela ťa nechce počúvať, lebo nechcú počúvať mňa. Veď celý dom Izraela má tvrdé čelo a zatvrdnuté srdce. Hľa, dávam ti silnejšiu tvár, ako je ich tvár, a tvrdšie čelo, ako je ich čelo; dávam ti tvár ako diamant, tvrdšiu ako kremeň. Neboj sa ich, ani sa neľakaj ich tváre, lebo je to spurný dom.“ A povedal mi: „Syn človeka, vezmi si k srdcu všetky moje slová, ktoré ti hovorím, a ušami ich počúvaj. Choď, zájdi k zajatcom, k synom svojho ľudu, hovor s nimi a povedz im: Toto hovorí Pán, Boh; či už ťa počúvnu, alebo odmietnu.“

A keď prešlo sedem dní, Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, urobil som ťa strážcom domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ich v mojom mene. Keď poviem bezbožnému: Zomrieš, a ty ho neupozorníš a nepovieš mu, aby sa odvrátil od svojej bezbožnosti a žil, bezbožný zomrie vo svojej neprávosti, ale jeho krv budem požadovať z tvojich rúk. No keď ty upozorníš bezbožného, a on sa neodvráti od svojej bezbožnosti a od svojej bezbožnej cesty, zomrie vo svojej neprávosti, ale ty si si život zachránil. A keď sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha neprávosť, položím pred neho prekážku; on zomrie, pretože si ho nevaroval: zomrie vo svojom hriechu a nespomenie sa na jeho spravodlivosť, ktorú konal, ale za jeho krv sa mi budeš ty zodpovedať. No ak ty upozorníš spravodlivého, aby nehrešil, a on nezhreší, bude žiť, lebo si ho upozornil a ty si zachrániš život.“

RESPONZÓRIUM

Ez 3, 17; 2, 6a. 8a; 3, 8

Urobil som ťa strážcom domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ich v mojom mene. * Ty sa ich teda neboj a nebuď spurný.

Hľa, dávam ti silnejšiu tvár, ako je ich tvár, a tvrdšie čelo, ako je ich čelo. * Ty sa.

DRUHÉ ČÍTANIE

Možno vziať hociktoré z nasledujúcich čítaní:

Z Listov svätého biskupa a mučeníka Cypriána

(Epist. 60, 1-2. 5: CSEL 3, 691-692. 694-695)

Odhodlaná a silná viera

Cyprián svojmu bratovi Kornelovi. Dozvedeli sme sa, milovaný brat, o slávnych svedectvách vašej viery a statočnosti. A my sme prijali vaše slávne vyznanie s takou radosťou, že sa aj my počítame za účastníkov a spoločníkov vašich zásluh a chvál. Lebo keď máme aj jednu Cirkev a aj nás spája jednota ducha a nerozdielna svornosť, ktorý kňaz by si neblahoželal za pochvaly svojho spolukňaza, akoby boli jeho vlastné? Alebo ktoré bratstvo by sa kdekoľvek netešilo z radosti svojich bratov?

Nedá sa dostatočne vyjadriť, aké tu bolo plesanie a aká radosť, keď sme sa dozvedeli o vašom úspechu a statočnosti. Ty si tam bol vodcom bratov pri vyznávaní, ale aj vyznanie vodcu naberalo silu z vyznania bratov. Tým, že kráčaš prvý do slávy, získavaš si mnoho spoločníkov na ceste do slávy, a tým, že si pripravený vyznať prvý za všetkých, strhuješ za sebou vyznávačský ľud. A tak nevieme, čo máme na vás prv velebiť – či tvoju odhodlanú a silnú vieru, alebo nerozlučnú lásku bratov. Verejne sa tam osvedčila odvaha biskupa, ktorý ide popredu, a ukázala sa jednota bratov, ktorí ho nasledovali. Keď ste jeden duch a jeden hlas, to je vyznanie celej Rímskej cirkvi.

Milovaný brat, zažiarila viera, ktorú o vás hlásal svätý Apoštol. Už vtedy v duchu predvídal túto slávu čnosti a statočnú pevnosť a ohlasovaním budúcich vecí dosvedčoval vaše zásluhy, a tým, že chválil rodičov, podnecoval synov. Keď ste takíto jednomyseľní, keď ste silní, dávate aj ostatným bratom veľký príklad jednomyseľnosti a sily.

Pre vzájomnú lásku, ktorou k sebe navzájom patríme, povzbudzujeme sa, milovaný brat, koľko môžeme, veď aj Pánova prozreteľnosť nás napomína a pripravuje a aj blahodarné rozhodnutia Božieho milosrdenstva nám pripomínajú, že sa už blíži deň nášho zápasu a posledného boja, aby sme neprestávali zotrvávať na pôstoch, bdení a modlitbách so všetkým ľudom. Lebo toto sú naše nebeské zbrane, ktoré nám dávajú silu stáť a vytrvať. Toto sú duchovné hradby a Božie šípy, ktoré nás chránia.

Pamätajme navzájom na seba, buďme svorní a jednomyseľní, ustavične sa jeden za druhého modlime, vzájomnou láskou si zmierňujme tiesne a úzkosti.

Z prokonzulárnych zápisov o mučeníctve svätého biskupa Cypriána

(Acta, 3-6: CSEL 3, 112-114)

V takej spravodlivej veci niet čo rozmýšľať

Ráno štrnásteho septembra zišiel sa podľa rozkazu prokonzula Galéria Maxima veľký zástup na Sextovom poli. A tak si v ten deň prokonzul Galérius Maximus sadol na sauciolskom nádvorí a rozkázal, aby mu priviedli Cypriána. Keď ho priviedli, prokonzul Galérius Maximus povedal biskupovi Cypriánovi: „Ty si Tascius Cyprianus?“ Biskup Cyprián odpovedal: „Áno, som.“

Prokonzul Galérius Maximus povedal: „Ty sa vydávaš za hlavu tých bezbožných ľudí?“ Biskup Cyprián odpovedal: „Áno, ja.“

Prokonzul Galérius Maximus povedal: „Najsvätejší cisári ti nariadili, aby si obetoval.“ Biskup Cyprián odpovedal: „To ja nerobím.“

Galérius Maximus vravel: „Rozmysli si to.“ Biskup Cyprián odvetil: „Rob, čo ti prikázali; v takej spravodlivej veci niet čo rozmýšľať.“

Galérius Maximus sa poradil s porotou a ťažko s nevôľou vyniesol rozsudok týmito slovami: „Dlho si žil bezbožne a veľa ľudí si zhromaždil pre svoje zločinné sprisahanie, lebo si nepriateľsky vystúpil proti rímskym bohom a posvätným obradom a ani nábožní a presvätí vladári, božský Valerián a Gallién, ani najvznešenejší cisár Valerián ťa nemohli priviesť späť na cestu svojich náboženských obradov. A tak, keďže si bol odhalený ako pôvodca a podnecovateľ najničomnejších zločinov, sám budeš výstrahou pre tých, ktorých si svojím zločinom združil okolo seba: tvojou krvou sa napraví poriadok.“ Ako to povedal, prečítal z tabuľky rozhodnutie: „Tascia Cypriána treba sťať mečom.“ Biskup Cyprián povedal: „Bohu vďaka.“

Po tomto výroku zástup bratov volal: „Chceme, aby s ním sťali aj nás.“ Preto nastal medzi bratmi hlasný rozruch a veľký zástup šiel za ním. A tak Cypriána odviedli na Sextovo pole, kde si vyzliekol plášť s kapucňou, kľakol na zem a pohrúžil sa do modlitby pred Pánom. A keď si zobliekol dalmatiku a odovzdal ju diakonom, stál iba vo vlnenom šate a čakal na kata.

Keď kat prišiel, rozkázal svojim, aby dali katovi dvadsaťpäť zlatých. Bratia pred neho prestierali plachty a šatky. Potom si blahoslavený Cyprián vlastnoručne zaväzoval oči. Ale keď si nemohol uviazať konce šatky, zaviazali mu ich kňaz Julián a subdiakon Julián.

Tak bol blahoslavený Cyprián umučený a jeho telo pre zvedavosť pohanov uložili neďaleko odtiaľ. V noci ho potom vzali a so sviecami a fakľami s modlitbou a veľkým triumfom preniesli na pozemok prokurátora Makróbia Kandidiána, ktorý je pri rybníku na Mappalienskej ceste. O niekoľko dní prokonzul Galérius Maximus zomrel.

Blahoslavený Cyprián zomrel mučeníckou smrťou štrnásteho septembra za cisárov Valeriána a Galliéna, ale za vlády nášho Pána Ježiša Krista; jemu česť a sláva na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

Keď v sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu.

Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s čistým srdcom, s pevnou vierou a vytrvalou láskou. * Aká to.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, vo svätom pápežovi Kornelovi a vo svätom biskupovi Cypriánovi dal si svojej Cirkvi horlivých duchovných pastierov a neohrozených mučeníkov; na ich orodovanie upevni našu vieru a povzbuď nás k modlitbe a práci za jednotu Cirkvi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky