28. september 2024

Sv. Vavrinca Ruiza a spoločníkov, mučeníkov
ľubovoľná spomienka

V 17. storočí (v rokoch 1633–1637) šestnásti mučeníci, a to Vavrinec Ruiz a jeho spoločníci, vyliali v meste Nagasaki v Japonsku krv z lásky ku Kristovi. V tomto zástupe mučeníkov sú členovia rehole svätého Dominika a ich spolupracovníci, z toho deväť kňazov, dvaja rehoľníci, dve panny a traja laici, z ktorých Vavrinec Ruiz, otec rodiny, pochádzal z Filipín. Všetci títo mučeníci v rozličnom čase a v rozličných okolnostiach šírili kresťanskú vieru na Filipínach, Tajvane a v Japonsku, výrazne predstavovali všeobecnosť kresťanského náboženstva a ako neohrození misionári príkladom svojho života a smrti rozsievali semeno budúceho kresťanstva.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Bože mocný a láskavý,

vesmíru dal si zákony;

jediný Boh v troch osobách,

hoden si všetkej poklony.

Počúvaj tento chválospev

a s ním aj vzlyky ľútosti;

nech srdce viny zbavené

vinie sa k tebe v radosti.

Nech oheň lásky očistnej

do našich útrob preniká,

opáš nám bedrá, priprav nás

na príchod Syna človeka.

Za to, že ticho nočnej tmy

rušíme spevmi zvučnými,

bohato naplň všetkých nás

darmi nebeskej otčiny.

Vyslyš nás, Otče láskavý,

pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,

s Otcom i Duchom Boh pravý,

a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Pôvodca slávy trvalej,

rozdávaš v daroch sedmorých

Svätého Ducha veriacim,

pomáhaj všetkým pokorným.

Choroby tela zažeň preč

a pohoršenie vykoreň,

vyhas v nás silu činov zlých

a nauč srdce pokore.

Nás jasnou mysľou obdaruj,

počestné dielo dokonči,

prosiacich prosby vypočuj,

daj život, čo sa neskončí.

Týždeň má v kruhu sedem dní,

v nich beží teraz všetok čas,

deň ôsmy, onen posledný,

privedie k súdu všetkých nás.

Už dnes ťa, Pane, prosíme,

v deň posledný nás neodsúď,

od zatratenia osloboď

a večnou odmenou nám buď!

Vtedy, keď, Bože láskavý,

vyslyšíš prosby národov,

naveky nech ti, Trojica,

spievame s láskou oddanou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Žalm 131
Detská dôvera v Pána
Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)

Pane, moje srdce sa nevystatuje, *

moje oči nehľadia povýšene.

Neženiem sa za veľkými vecami *

ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu *

upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *

ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána *

odteraz až naveky.

Ant. Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Žalm 132
Božie prisľúbenie Dávidovmu domu
Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)
I

Pane, pamätaj na Dávida *

a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi *

a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, *

ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku *

ani svojim viečkam zdriemnutia,

kým nenájdem miesto pre Pána, *

príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, *

a našli sme ju na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku *

a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *

ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *

a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida *

neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Ant. Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

II

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *

je pravdivá, nikdy ju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu *

posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *

a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia *

budú sedieť na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, *

želal si mať ho za svoj príbytok:

„To je miesto môjho odpočinku naveky; *

tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, *

chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *

a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, *

svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *

no na jeho hlave zažiari diadém.“

Ant. Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

Poďte a pozrite na diela Pánove.

On vykonal úžasné veci na zemi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Ezechiela

47, 1-12

Videnie o prameni vyvierajúcom z chrámu

V tých dňoch ma obrátil k bráne chrámu, a hľa, spod prahu chrámu vyvierala voda smerom na východ — na východ bolo totiž obrátené chrámové priečelie — a tiekla z pravej strany chrámu, južne od oltára. Potom ma vyviedol severnou bránou von a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda vytekala z pravej strany. Vtom vyšiel smerom na východ muž s meradlom v ruke. Odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po členky. Zasa odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po kolená. Znova odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po pás. Odmeral ešte tisíc lakťov a bola to rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda sa tak zdvihla, že bolo po nej treba plávať; bola to rieka, ktorú nemožno prebrodiť. A povedal mi: „Videl si, syn človeka.“ Potom ma zaviedol na breh rieky a obrátil. Keď som sa obrátil, videl som na oboch brehoch rieky veľké množstvo stromov. A povedal mi: „Táto voda prúdi do východnej krajiny, preteká cez Arabu, vleje sa do mora, do slaných vôd, a vody sa uzdravia. A všade, kam sa rieka dostane, bude žiť všetko, čo sa hýbe; bude veľmi mnoho rýb všade, kam sa dostane táto voda; ozdravie a žiť bude všetko, k čomu sa rieka dostane. Pri mori budú stáť rybári; od Engaddi až po Engallim sa budú sušievať siete. Bude v ňom viac druhov rýb, ako je rýb vo Veľkom mori, nesmierne množstvo. Ale jeho bariny a močiare nebudú uzdravené, budú ponechané soli. Pri rieke, na oboch jej brehoch, budú rásť rozličné ovocné stromy. Lístie z nich neopadne a nikdy nebudú bez ovocia. Každý mesiac prinesú čerstvé plody, lebo jej voda vyteká zo svätyne. Ich ovocie bude pokrmom a ich lístie liekom.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Ez 47, 1. 9; porov. Jn 4, 14

Videl som vodu vyvierať z pravej strany spod chrámu. * A každý, ku komu sa táto voda dostane, bude žiť.

Voda, ktorú im ja dám, stane sa v nich prameňom vody prúdiacej do večného života. * A každý.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z homílie svätého pápeža Jána Pavla Druhého pri slávnostnej svätej omši, ktorú slúžil v Manile z príležitosti blahorečenia ctihodných Božích sluhov Vavrinca Ruiza a jeho spoločníkov

(AAS 73, 1981, 340-342)

Láska a vytrvalosť korunujú vieru

Ako svedčia slová evanjelia, Kristus naozaj vyzná pred nebeským Otcom tých verných mučeníkov, ktorí vyznali jeho pred ľuďmi.

Hymnus slávy, ktorý teraz spievali bezpečné hlasy, je ozvenou toho istého hymnu „Teba, Bože, chválime“, ktorý spievali večer dvadsiateho siedmeho decembra tisícšesťstotridsaťsedem v kostole svätého Dominika, keď prišla z mesta Nagasaki zvesť o spoločnom mučeníctve šiestich kresťanov, medzi ktorými bol predstavený misie páter Antonio Gonzáles, španielsky dominikán z mesta Daón, a otec rodiny Vavrinec Ruiz, ktorý pochádzal z predmestia Manily, zvaného Binondo, oddeleného od mesta. Aj títo svedkovia spievali žalmy milosrdnému a mocnému Pánovi, keď ich viedli do väzenia, aj keď zomierali počas troch dní svojho mučeníctva. Viera premáha svet. Ohlasovanie viery osvecuje ako slnko všetkých, čo túžia poznať pravdu. A hoci sú na svete rozličné jazyky, je len jedna a tá istá kresťanská tradícia.

Pán Ježiš naozaj svojou krvou vykúpil svojich služobníkov, ktorí sa zoskupujú z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa, aby boli kráľovským kňazstvom nášmu Bohu.

Šestnásť blahoslavených mučeníkov, ktorí vykonávali úrad krstného alebo sviatostného kňazstva, prelialo svoju krv a tým prejavili Bohu veľkú úctu a lásku. Pripojili sa ku Kristovej obete na oltári kríža, a tak najvyšším spôsobom, aký je možný ľudskému tvoru, napodobnili Krista kňaza a obetu. Zároveň to bol aj najväčší prejav lásky voči bratom, ktorý aj nás vyzýva, aby sme za nich obetovali samých seba, a tak nasledovali príklad Božieho Syna, ktorý obetoval za nás seba samého.

A toto urobil Vavrinec Ruiz. Po ceste plnej nebezpečenstiev, ktorou ho viedol Duch Svätý k netušenému cieľu, vyznal pred sudcami, že je kresťanom a že je ochotný umrieť za Boha: „Tisíc ráz by som obetoval svoj život za neho. Nikdy od neho neodpadnem. Ak chcete, môžete ma zabiť. Mojou túžbou je zomrieť za Boha.“

Tu máme vrcholný prejav jeho života a jeho viery a odôvodnenú jeho smrť. Týmto činom mladý otec rodiny preslávil a na vrchol priviedol kresťanskú katechézu, ktorú dostal v škole bratov rehole svätého Dominika v Binondo. Katechézu, ktorá má jediné ťažisko v Kristovi, lebo Kristus je jej predmetom a ústami hlásateľa učí sám Kristus.

Príklad Vavrinca Ruiza, ktorého otec bol Číňan a matka Tagalčanka, nám pripomína, že každý z nás musí celý svoj život zamerať na Krista.

Byť kresťanom, to znamená: každodenne sa obetovať ako odpoveď na Kristovu obetu, ktorý na to prišiel na svet, aby všetci „mali život a aby ho mali hojnejšie“.

RESPONZÓRIUM

Porov. Ef 4, 4. 5

Svätí slávne vyliali svoju krv pre Pána; v živote milovali Krista a v smrti ho nasledovali. * Preto si zaslúžili korunu víťazstva.

Bol v nich jeden duch a jedna viera. * Preto.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane a Bože náš, prosíme ťa, udeľ nám takú vytrvalosť v službe tebe a blížnemu, akú mali tvoji svätí mučeníci Vavrinec a jeho spoločníci, lebo v tvojom kráľovstve sú blahoslavení tí, ktorých prenasledujú pre spravodlivosť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky