17. december 2024

Utorok, Adventné obdobie, 3. týždeň
3. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Príď, Kriste, spása národov,

naroď sa z Panny Márie;

nech žasne svet a umĺkne:

taký zrod Boha hoden je.

Duch Svätý Pannu zatônil;

– neznala muža Mária –,

Slovo sa stáva človekom,

na kvet sa púčok rozvíja.

Pod srdcom Panny zreje Plod;

jej čistota je žiarivá,

jej čnosti – krásna kytica,

jak v chráme Boh v nej prebýva.

On, Mocný, dvojej podstaty,

nech sa už vydá na cestu,

nech vyjde z krásnej komnaty

zachrániť svoju nevestu.

Vo všetkom s Otcom rovnaký,

telom sa ľudským priodial,

by liečil naše slabosti

a večnú spásu daroval.

Žiaria už tvoje jasličky,

noc novým svetlom oplýva,

čo nevyhasí žiadna tma,

čo vlastní viera ohnivá.

Sláva ti, Kriste, Kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

Žalm 68
Pán vchádza ako víťaz
Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)
I

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *

spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †

ako sa vosk roztápa ohňom, *

tak spred Božej tváre miznú hriešnici.

Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *

a v radosti sa veseliť.

Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †

Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *

jeho meno je Pán.

Plesajte pred ním; †

on je otec sirôt a záchranca vdov, *

on je Boh vo svojom svätom príbytku.

On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †

väzňov privádza k šťastiu, *

no odbojníci zostanú v zemi pustej.

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *

a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.

Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *

pred tvárou Boha Izraela.

Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *

a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.

Prebývajú v nej tvoje tvory, *

pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

Ant. Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

II

Pán vyslovuje slovo; *

nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:

„Utekajú králi, utekajú s vojskami *

a korisť delí krásavica domu.

Kým ste vy spali uprostred košiara, *

striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.

Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *

snehom sa zabelel Selmon.“

Vrch bášanský je vrch Boží, *

pohorie Bášanu má veľa štítov.

Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †

na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *

Veď Boh tam bude bývať naveky.

Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *

Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.

Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †

ľudí si prijal do daru, *

aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

Nech je velebený Pán deň čo deň; *

nesie nás Boh, naša spása.

Náš Boh je Boh spásy, *

on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *

aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *

vyvediem ich z morských hlbín,

aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *

a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“

Ant. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.

III

Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *

ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.

Na čele idú speváci, †

na konci zasa harfisti *

a uprostred dievčatá bijúce na bubny.

„Na zhromaždeniach Boha velebte, *

velebte Pána, potomci Izraela.“

Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †

kniežatá Júdove v šíku bojovom, *

kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

Prejav, Bože, svoju moc, *

upevni, Bože, čo si v nás vykonal.

Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *

králi prinášajú dary.

Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †

čriedu býkov s teľcami národov; *

nech sa ti s prútmi striebra pokoria.

Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †

Z Egypta prídu veľmoži, *

Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, †

hrajteže Bohu, čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *

hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

Uznajte Božiu moc. †

Nad Izraelom jeho veleba *

a jeho moc až nad oblaky.

Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †

Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *

Zvelebený buď, Bože.

Ant. Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.

Pán zvestuje svoje slovo Jakubovi.

Svoje zákony a prikázania Izraelovi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

45, 1-13

Kýros, záchranca Izraela

Toto hovorí Pán o svojom pomazanom, Kýrovi:

„Vzal som ho za pravú ruku,

aby som mu podrobil národy,

zohol pred ním chrbty kráľov

a otvoril pred ním brány;

nijaká brána nezostane zavretá.

Ja pôjdem pred tebou

a znížim vrchy.

Rozdrúzgam bronzové brány

a železné závory polámem.

Dám ti ukryté poklady

a utajené bohatstvo,

aby si vedel, že ja som Pán,

ktorý ťa zavolal po mene, Boh Izraela.

Pre môjho služobníka Jakuba

a pre Izraela, môjho vyvoleného,

zavolal som ťa po mene;

vyznačil som ťa, a ty si ma nepoznal.

Ja som Pán, iného niet;

okrem mňa nieto Boha.

Opásal som ťa, aj keď si ma nepoznal,

aby všetci od východu slnka až po západ vedeli,

že okrem mňa niet iného.

Ja som Pán a nik iný,

ja tvorím svetlo a pôsobím tmu,

dávam šťastie a dopúšťam nešťastie;

ja, Pán, robím toto všetko.

Roste, nebesia, z výsosti,

z oblakov nech prší spravodlivosť.

Nech sa otvorí zem

a zrodí spásu;

a spolu s ňou nech vzíde spravodlivosť;

ja, Pán, som ju stvoril.“

Beda tomu, kto sa háda so svojím tvorcom,

črep z hlinených nádob zeme!

Vari povie hlina svojmu hrnčiarovi: „Čo robíš?“

a: „Tvoje dielo je bez rúk“?

Beda tomu, kto hovorí otcovi: „Čo to plodíš?“

a žene: „Prečo rodíš?“!

Toto hovorí Pán,

Svätý Izraela, ten, čo ho formoval:

„Vari ma chcete vypočúvať, akých budem mať synov,

a rozkazovať mi, čo mám svojimi rukami vytvoriť?

Ja som utvoril zem,

aj človeka som na nej ja stvoril;

moje ruky postavili nebesia,

ja rozkazujem všetkým ich vojom.

Ja som ho vzbudil v spravodlivosti

a budem riadiť všetky jeho cesty.

On postaví moje mesto

a prepustí všetkých mojich zajatcov,

ale nie za peniaze ani za dary,“

hovorí Pán zástupov.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 45, 8; porov. 16, 1

Roste, nebesia, z výsosti a oblaky nech pršia Spravodlivého. * Nech sa otvorí zem a zrodí Spasiteľa.

Pane, pošli Baránka, panovníka zeme, od Skaly na púšti k vrchu dcéry Siona. * Nech sa.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého pápeža Leva Veľkého

(Ep. 31, 2-3: PL 54, 791-793)

Tajomstvo nášho zmierenia

Zbytočne by sme hovorili, že náš Pán, syn blahoslavenej Panny Márie, je pravý a dokonalý človek, keby sme neverili, že ako človek pochádza z rodu, o ktorom hovorí evanjelium.

Matúš totiž hovorí: „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho;“ a rad-radom pokračuje v jednotlivých generáciách ľudského rodokmeňa až po Jozefa, ktorému bola Pánova matka zasnúbená.

Lukáš volí opačný postup v pokoleniach: vracia sa k praotcovi ľudského rodu, aby ukázal, že prvý a posledný Adam má tú istú prirodzenosť.

Lebo Boží Syn mohol na poučenie a ospravedlnenie ľudí zjaviť svoju všemohúcnosť iba v zdanlivom tele, ako ju zjavil patriarchom a prorokom, keď s nimi zápasil, keď sa s nimi zhováral, keď neodmietol pohostinnú službu a jedol predložený pokrm.

No tie obrazy boli len náznakmi tohto človeka, ktorý – ako to zvestovali tajomné znamenia – si vezme pravú prirodzenosť z koreňa predchádzajúcich praotcov.

Preto ani jeden predobraz nemohol uskutočniť tajomstvo nášho zmierenia, pripravené od večnosti, lebo Duch Svätý ešte nezostúpil na Pannu, ani moc Najvyššieho ju ešte nezatônila; ešte si Múdrosť nepostavila dom v nepoškvrnenom lone a Slovo sa nestalo telom. Prirodzenosť Boha a prirodzenosť sluhu sa ešte nestretli v jednej osobe a Stvoriteľ času sa nenarodil v čase; ten, skrze ktorého bolo všetko stvorené, ešte sa nenarodil uprostred svojho stvorenia.

A keby tento nový človek, čo prišiel „v tele podobnom hriešnemu“, nebol vzal na seba nášho starého človeka, keby sa on, jednej podstaty s Otcom, nebol milostivo stal jednej podstaty aj s matkou, keby si on, jediný imúnny voči hriechu, nebol osvojil našu prirodzenosť, bolo by celé ľudské pokolenie zajaté v diablovom jarme. Keby bolo jeho slávne víťazstvo vybojované mimo našej prirodzenosti, my by sme z neho neboli mali nič.

Z tejto obdivuhodnej účasti nám svitla sviatosť znovuzrodenia, lebo v nej sa duchovne rodíme z toho istého Ducha, z ktorého sa počal a narodil Kristus.

Preto hovorí evanjelista o veriacich, že „sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha“.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 11, 10; Lk 1, 32. 33

Koreň Jesseho zostúpi spasiť národy; pohania ho budú vyhľadávať * A jeho meno bude slávne.

Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida a bude kraľovať nad Jakubovým rodom naveky. * A jeho.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, Stvoriteľ a Vykupiteľ človeka, ty si chcel, aby sa tvoje Slovo v lone ustavičnej Panny stalo telom; láskavo zhliadni na naše prosby a dopraj, aby nám tvoj jednorodený Syn, ktorý prijal našu ľudskú prirodzenosť, dal účasť na svojom božskom živote. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky