16. október 2024

Sv. Hedvigy, rehoľníčky
ľubovoľná spomienka

Narodila sa v Bavorsku okolo roku 1174. Vydala sa za sliezske knieža a narodilo sa im sedem detí. Viedla nábožný život, dobročinný voči chudobným a chorým, pre ktorých zakladala nemocnice. Po smrti manžela vstúpila do trebnického kláštora a tam roku 1243 zomrela.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Rozsievač vecí, obnoviteľ časov,

kráľ kráľov, Kriste, prísny sveta sudca,

modlitby naše, chvály nášho srdca

láskavo prijmi.

Kým beží noc, my vzdávame ti chvály,

kiež milé by ti boli, a tak mali

aj súhlas tvojej tváre neskonalý,

pôvodca svetla.

Nech dni nám plynú priaznivo a prajne,

nech život nebojí sa smrti márnej,

nech naše skutky tvoju venčia zdarne

večitú slávu.

Rozplameň srdcia, rozpáľ naše vnútro

plameňom božským, nech je duša bdelá,

aby sťa panna privítať ťa smela

s horiacou lampou.

Rovnaká na nebesiach Otcu sláva

aj tebe, Spasiteľ, kráľ, nech sa vzdáva,

Svätému Duchu nech zaznieva sláva

po celom svete. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Kriste, ty svetlo, život, láska naša,

ty radosť sveta, dobro nekonečné,

ty si nás svojou krvou oslobodil

z pút smrti večnej.

Vlož do sŕdc našich vrúcnu lásku k tebe,

zaplav nám myseľ svetlom živej viery,

daj, aby sme sa všetci mali radi

a žili v mieri.

Nech sa už od nás vzdiali satan zradný,

zdrvený silou, ktorá prúdi z teba;

nech je vždy s nami Tešiteľ, Duch Svätý,

zoslaný z neba.

Buď všetka sláva tebe, Otec večný,

Synovi tvojmu chvály nekonečné;

aj spoločnému Duchu Presvätému

na veky večné. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Žalm 103
Chvála Božieho milosrdenstva
Z hĺbky Božieho milosrdenstva navštívil nás Vychádzajúci z výsosti. (Porov. Lk 1, 78)
I

Dobroreč, duša moja, Pánovi *

a celé moje vnútro jeho menu svätému.

Dobroreč, duša moja, Pánovi *

a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *

on lieči všetky tvoje neduhy;

on vykupuje tvoj život zo záhuby, *

on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;

on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, *

preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

Pán koná spravodlivo *

a prisudzuje právo všetkým utláčaným.

Mojžišovi zjavil svoje cesty *

a synom Izraela svoje skutky.

Ant. Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

II

Milostivý a milosrdný je Pán, *

zhovievavý a dobrotivý nesmierne.

Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *

ani sa nehnevá naveky.

Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *

ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *

také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.

Ako je vzdialený východ od západu, *

tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.

Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *

tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; *

pamätá, že sme iba prach.

Ako tráva sú dni človeka, *

odkvitá sťa poľný kvet.

Ledva ho vietor oveje, už ho niet, *

nezostane po ňom ani stopa.

Ant. Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.

III

No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť †

voči tým, čo sa ho boja *

a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,

tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, *

čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.

Pán si pripravil trón v nebesiach; *

kraľuje a panuje nad všetkými.

Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, †

udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová *

a plníte jeho príkazy.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, *

jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, †

všade, kde on panuje. *

Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Ant. Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.

Pane, daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov.

A budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Zachariáša

3, 1 – 4, 14

Prísľuby kniežaťu Zorobábelovi a kňazovi Jozuemu

„Pán mi ukázal veľkňaza Jozueho, ako stojí pred Pánovým anjelom. Satan stál po jeho pravici, aby mu odporoval.

Tu povedal Pánov anjel satanovi: ‚Nech ťa Pán skára, satan. Nech ťa skára Pán, ktorý si vyvolil Jeruzalem. Či nie je ako poleno vytiahnuté z ohňa?‘ Jozue bol oblečený v špinavom odeve a stál pred anjelom, ktorý povedal tým, čo stáli okolo neho: ‚Vezmite z neho ten špinavý odev.‘ A jemu povedal: ‚Odstránil som z teba tvoju neprávosť a oblečiem ťa do slávnostného rúcha.‘ Tu povedal: ‚Položte mu na hlavu čistý turban.‘ I položili mu na hlavu čistý turban a obliekli ho do rúcha. A Pánov anjel stál pri tom.

Potom Pánov anjel uisťoval Jozueho: ‚Toto hovorí Pán zástupov: Ak budeš kráčať po mojich cestách a strážiť si moju službu, budeš aj ty súdiť môj dom a strážiť moje nádvoria a dám ti prístup medzi tých, čo tu teraz stoja.

Počúvaj, veľkňaz Jozue, ty aj tvoji priatelia, čo sedia pred tebou – veď sú to muži znamenia: Lebo ja privediem svojho sluhu Výhonok. Hľa, kameň, ktorý som položil pred Jozueho. Na jednom kameni je sedem očí. Ja vryjem doň nápis, hovorí Pán zástupov, a za jeden deň odstránim neprávosť tej krajiny. V ten deň, znie výrok Pána zástupov, pozve každý svojho priateľa pod vinič a pod figovník.‘

Tu sa anjel, čo so mnou hovoril, vrátil a zobudil ma, ako keď zobudia muža zo spánku. I povedal mi: ‚Čo vidíš?‘ Odpovedal som: ‚Vidím svietnik celý zo zlata, s nádobou na olej navrchu, na ňom sedem lámp a sedem lievikov k lampám, čo boli na ňom navrchu. Aj dve olivy na ňom, jednu na pravej strane nádoby a druhú na jej ľavej strane.‘

Potom som sa ozval a opýtal som sa anjela, čo hovoril so mnou: ‚Čo je to, môj pane?‘ Anjel, čo hovoril so mnou, mi povedal: ‚Ty nevieš, čo to je?‘ Vravel som: ‚Nie, môj pane.‘

Na to mi povedal: ‚Toto je Pánovo slovo Zorobábelovi: Nie vojskom ani silou, ale mojím duchom, hovorí Pán zástupov. Čo si ty, veľký vrch, pred Zorobábelom? Budeš rovinou. On vynesie hlavný kameň za volania: Aký je krásny! I zaznelo mi Pánovo slovo: Zorobábelove ruky položili základ tohto domu a jeho ruky ho dokončia a poznáte, že ma k vám poslal Pán zástupov. Lebo kto pohrdne dňom malých začiatkov? Budú sa veseliť, keď uvidia v Zorobábelovej ruke vybraný kameň. Tých sedem očí sú oči Pánove, ktoré sledujú celú zem.‘

Ja som mu povedal: ‚Čo sú tie dve olivy na pravej a ľavej strane svietnika?‘ A opýtal som sa ho aj druhý raz: ‚Čo sú dve olivové vetvy, ktoré cez dve zlaté rúrky vylievajú zo seba zlato?‘ On mi povedal: ‚Ty nevieš, čo to je?‘ Vravel som: ‚Nie, môj pane.‘ On povedal: ‚To sú dvaja synovia oleja, ktorí stoja pred Panovníkom celej zeme.‘“

RESPONZÓRIUM

Zjv 11, 4. porov. 3

Oni sú dve olivy a dva svietniky, * Čo stoja pred Pánom zeme.

Pán pošle svojich dvoch svedkov a budú prorokovať. * Čo stoja.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Života svätej Hedvigy, ktorý napísal neznámy súveký autor

(Acta Sanctorum Octobris 8 [1853], 201-202)

Vždy bola upriamená na Boha

Božia služobníčka vedela, že živé kamene, ktoré majú byť včlenené do budovy nebeského Jeruzalema, treba na tomto svete vyhladiť údermi a tlakom a že do nebeskej slávy a slávnej vlasti máme vojsť cez mnohé súženia, a preto sa celá vystavila vodám utrpenia a svoje telo stále bez ľútosti morila mnohými bičmi umŕtvovania. Každý deň sa vysilovala takými pôstmi a odriekaním, že sa mnohí divili, ako mohla taká slabá a jemná žena vydržať takéto trýznenie.

Čím pozornejšie dbala, aby vytrvalou prísnosťou umŕtvovala svoje telo, ale po predchádzajúcom uvážení, tým väčšmi rástla v sile ducha a v milosti a tým silnejšie sa v nej rozhorieval oheň nábožnosti a božskej lásky. Lebo častejšie ju unášala hore taká vrúcna túžba a hnalo ju to k Bohu, že bola mimo zmyslov a nevnímala, čo sa okolo nej dialo.

Ale ako nábožnou mysľou smerovala ustavične k Bohu, tak sa dobročinnou láskou skláňala k blížnemu a štedro rozdávala almužnu chudobným. Podporovala aj spoločenstvá a rehoľné osoby žijúce v kláštore i mimo neho, vdovy a siroty, chorých a slabých, malomocných a väzňov v okovách i v žalároch, pocestných i chudobné ženy, čo živili deti, a vôbec nikomu, kto prišiel za ňou o pomoc, nedovolila odísť bez potechy.

A keďže táto Božia služobníčka nezanedbala nijaký dobrý čin, ktorý mohla urobiť, Boh jej udelil aj tú milosť, že tam, kde jej chýbala pri konaní ľudská schopnosť a nemala dostatok vlastných síl na skutky, mohla s Božou pomocou a silou Kristovho utrpenia urobiť, čo od nej vyžadovali túžby blížnych v núdzi. A tak tým, čo sa k nej utiekali o odstránenie tak telesného, ako aj duchovného nešťastia, bola schopná pomôcť podľa dobrotivého rozhodnutia Božej vôle.

RESPONZÓRIUM

Porov. Prís 31, 17. 18

Opasuje si bedrá silou a otužuje svoje ramená; * Preto jej lampa nikdy nezhasne.

Skusuje a vidí, že podnikanie Božej múdrosti je dobré. * Preto.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci Bože, vo svätej Hedvige si nám dal žiarivý vzor evanjeliovej pokory; daj, prosíme, aby nám jej mocný príhovor zaistil tvoju pomoc. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky