16. november 2024

Sv. Gertrúdy, panny
ľubovoľná spomienka

Narodila sa v Eislebene v Durínsku roku 1256. Ešte ako dievčatko ju prijali do cisterciátskeho kláštora v Helfte. Usilovne sa dala do štúdia a vynikala v literatúre a filozofii. Po úplnom odovzdaní sa Bohu obdivuhodne napredovala na ceste dokonalosti, najmä pomocou modlitby a rozjímania. Zomrela 17. novembra 1301.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Večné svetlo, mocná žiara,

deň, čo nikdy nezhasne,

víťaz nad tmou, nad tmou noci

tvoríš svetlo prekrásne,

rozháňaš noc, ničíš temno,

myseľ čistíš úžasne.

Keď sa zjavíš, precitneme,

keď zavoláš, vstávame,

keď nám svietiš, blažení sme,

a keď mizneš, padáme;

tvoj jas zničí vládu smrti,

v tvojom svetle jasáme.

S tebou i smrť premôžeme,

temnú noc a celý svet;

preto nám daj, kráľ náš večný,

ono svetlo jasavé,

ktoré noc už nezatemní,

ale bude piesňou znieť.

Sláva Otcu, sláva Tebe,

sláva Duchu Svätému,

v troch osobách jedinému

Bohu nášmu pravému,

životu a svetlu, láske,

sláva Menu milému. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Bože, čo sám si zo seba,

Bože, Syn, Otca veleba,

Bože, Duch, ktorý plynieš z nich,

príď ku nám, pomôž, čuj náš vzdych.

Ty nášho srdca túžba, jas,

ty láska, svätosť, krása krás,

ty radosť naša, pomôž nám

pozdvihnúť dušu k výšinám.

Otec, Pán všade na zemi,

so Synom z Panny zrodeným

spravuj nás v Duchu Presvätom,

veď kroky naše životom.

Trojica, žriedlo života,

aká je tvoja dobrota:

stvorila ľudstvo ponajprv,

obnovila ho skrze Krv.

Bo Jednota nás stvorila,

Kristova láska spasila,

on za nás trpel, mal nás rád:

sme Božie deti, on – náš brat.

Trojici Svätej radosť buď,

pokoj a moc a vláda, súd,

všemohúcnosť a ozdoba,

úcta a česť a veleba. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.

Žalm 50
Pravá úcta k Bohu
Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)
I

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *

a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.

Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *

náš Boh prichádza a už nemlčí:

pred ním je žeravý oheň *

a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy *

na súd nad svojím národom:

„Zhromaždite mi mojich svätých, *

čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“

A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *

veď sudcom je sám Boh.

Ant. Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.

Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.

II

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †

teba, Izrael, idem usvedčiť *

ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *

veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.

Viac z tvojho domu býčky neprijmem *

ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, *

tisícky horskej zveriny.

Poznám všetko vtáctvo lietavé, *

moje je i to, čo sa hýbe na poli.

Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *

veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam *

alebo pijem krv kozľaciu?

Obetuj Bohu obetu chvály *

a Najvyššiemu svoje sľuby splň.

A vzývaj ma v čase súženia: *

ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Ant. Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.

Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.

III

No hriešnikovi Boh hovorí: †

„Prečo odriekaš moje príkazy *

a moju zmluvu v ústach omieľaš?

Veď ty nenávidíš poriadok *

a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *

a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.

Zo svojich úst vypúšťaš zlo *

a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *

syna svojej matky potupuješ.

Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †

Myslíš si, že ja som ako ty: *

teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *

inak vás zahubím a nik vám nepomôže.

Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †

a kto kráča bez úhony, *

tomu ukážem Božiu spásu.“

Ant. Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.

Neprestávame sa za vás modliť a prosiť.

Aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Daniela

12, 1-13

Proroctvo o poslednom dni a o vzkriesení

Toto mi povedal anjel: „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo chráni synov tvojho ľudu. Bude to čas úzkosti, aký nebol odvtedy, čo vznikli národy, až po ten čas. V tom čase sa tvoj národ zachráni; každý, koho nájdu zapísaného v knihe. A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; jedni na večný život, druhí na večnú potupu. Múdri sa budú skvieť ako jas oblohy a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, ako hviezdy na večné veky. A ty, Daniel, zatvor slová a zapečať knihu až do konca času. Mnohí budú prechádzať a rozmnoží sa poznanie.“

Ja, Daniel, som videl, ako dvaja iní stáli, jeden na tomto brehu rieky, druhý na druhom brehu rieky. A ten sa opýtal muža, ktorý bol oblečený do ľanového odevu a stál nad vodami rieky: „Kedy bude koniec týchto obdivuhodných vecí?“ A počul som muža, ktorý bol oblečený do ľanového odevu a stál nad vodami rieky; zdvihol pravú i ľavú ruku k nebu a prisahal na Živého naveky: „Bude to čas, časy a polovica času a keď sa dokončí rozrušenie moci svätého ľudu, skončí sa aj toto všetko.“ Ja som to počul, ale nerozumel. A povedal som: „Môj pane, aký bude koniec týchto vecí?“ Vravel: „Choď, Daniel, lebo tieto slová sú zatvorené a zapečatené až do určeného času. Mnohí sa očistia, zbelejú a osvedčia sa, bezbožní však budú konať bezbožne a nijaký bezbožník to nepochopí, ale rozumní pochopia. A od chvíle, keď bude odstránená ustavičná obeta a postavená ohavnosť pustošiteľa, uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní. Blahoslavený, kto čaká a pretrvá tisíctristotridsaťpäť dní. Ty sa však uberaj ku koncu a odpočiň si a na konci dní vstaneš k svojmu údelu.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Lk 20, 35a. 36. 38

Tí, ktorí budú uznaní za hodných zmŕtvychvstania, už nebudú môcť umrieť. * Sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.

A Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú. * Sú ako.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z knihy Posol božskej lásky od svätej panny Gertrúdy

(Lib. 2, 23, 1. 3. 5. 8. 10: SCh 139, 330-349)

Tvoj zámer so mnou sú myšlienky pokoja

Nech ťa velebí moja duša, Pane, Bože, môj stvoriteľ, nech ťa velebí moja duša a moje najhlbšie vnútro nech ťa oslavuje za tvoje zľutovania, ktorými ma tak nezaslúžene zahrnula tvoja nesmierna láska. Vzdávam vďaky, ako len vládzem, tvojmu nekonečnému milosrdenstvu. A keď sa ním chválim, oslavujem tvoju zhovievavú trpezlivosť, ktorou si prehliadal všetky roky môjho útleho a neskoršieho detstva, dorastania a mladosti až skoro do konca dvadsiateho piateho roku. Prežila som ich v takej zaslepenej pomätenosti, že som myšlienkami, slovami, skutkami bez výčitiek svedomia, ako sa mi teraz vidí, robila všetko, čo sa mi zachcelo, všade, kde som mohla. Keby si ma nebol ty chránil, či už cez vrodený odpor proti zlu a záľubu v dobre, alebo cez vonkajšie upozornenia blížnych, bola by som žila ako pohanka medzi pohanmi a nikdy by som si nebola uvedomila, že ty, môj Boh, odmeňuješ dobro a trestáš zlo. Pritom si ma od detstva, totiž od piateho roku, vyvolil medzi svojich najoddanejších priateľov a trpíš ma pri stole svätej rehole.

Preto ti, milovaný Otče, obetujem na zadosťučinenie všetky utrpenia tvojho najmilšieho Syna od tej hodiny, keď zaplakal uložený v jasliach na sene, cez tie, ktoré znášal v dôsledku svojich detských potrieb, chlapčenských nedostatkov, protivenstiev dospievajúcich a mladíckych vášní, až po tú hodinu, keď na kríži naklonil hlavu, mocne vykríkol a vydýchol dušu. A tiež ti na vynáhradu za všetky svoje nedbalosti obetujem, milovaný Otče, celý presvätý život tvojho Jednorodeného, ktorý bol vrcholne dokonalý vo všetkých myšlienkach, slovách a skutkoch od tej hodiny, keď zoslaný z vysokého trónu vstúpil na našu zem, až po tú hodinu, keď tvojej otcovskej tvári predstavil slávu víťazného tela.

Na znak vďaky sa ponáram do najhlbšej priepasti svojej úbohosti a popri tvojom preslávnom milosrdenstve chválim a ctím si tú najdojemnejšiu dobrotu, pre ktorú tvoj zámer so mnou, Otče milosrdenstva, sú myšlienky pokoja, a nie súženia, hoci som žila tak pomýlene, totiž akoby si ma vyvýšil takým množstvom a veľkosťou svojich dobrodení. A k nim si mi pridal neoceniteľnú priateľskú dôvernosť tým, že si mi daroval tú po každej stránke najvznešenejšiu schránku božstva, svoje božské Srdce, ako vrchol všetkých mojich radostí.

Okrem toho si si získal moju dušu takými spoľahlivými prísľubmi, ako mi chceš preukázať dobro pri smrti i po smrti, že aj keby som nemala od teba nijaký iný dar, už pre toto jediné by ustavične so živou nádejou vzdychalo za tebou moje srdce.

RESPONZÓRIUM

Porov. Jer 31, 3b; porov. Oz 2, 16b. 21

Láskou odvekou miluje Pán Gertrúdu, preto si ju pritiahol od detstva, zaviedol ju na púšť * A prihováral sa jej srdcu.

Urobil ju svojou nevestou navždy vo vernosti a v milosrdenstve. * A prihováral.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, v panenskom srdci svätej Gertrúdy pripravil si pre seba milý príbytok; na jej orodovanie rozptýľ temnoty nášho srdca a osvieť nás svojím svetlom, aby sme s radosťou cítili, že v nás prebývaš a pôsobíš. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky