Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Hodina je tu polnočná,
prorocký hlas nás nabáda:
vzdávajme Bohu pochvalu,
Otcovi vždy aj Synovi,
pravda, aj Duchu Svätému,
veď dokonalú Trojicu
a jednu bytia podstatu
treba nám stále velebiť.
Tento čas taký postrach má,
že anjel posol-pomstiteľ
smrť Egypťanom spôsobil,
zahubil prvorodených.
Pre dobrých je to spásy čas,
neodvážil sa potrestať
ich anjel, lebo na dverách
znamenie krvi zbadal včas.
Veľmi sa Egypt rozžialil,
smútok mal z toľkých pohrebov,
no Izrael sa radoval,
chránený krvou baránka.
My sme ten pravý Izrael,
v tebe sa, Pane, tešíme,
diabla i zla sa chránime,
chránení krvou Baránka.
Predobrý Kráľ, nech hodni sme
uvidieť slávu nebeskú,
kde túžime ťa velebiť
a chvály vzdávať naveky. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Vitaj, deň, čo žiare slávy zdobia,
šťastný deň, keď Pán vstal zo záhrobia!
Nech ťa naše chvály krajším robia,
ty deň prvý!
Svetlo zhora beľmo z očí stiera,
hrobom zhŕda Pán, hoc smrť sa vzpiera,
nový mier zem s nebom uzaviera
v spásnej Krvi.
Súdil Otec pravdy. Po ortieli
pod zákonom hriechu ľudia mreli.
Keď sa voslep uberal svet celý
do záhuby,
Božia múdrosť a moc prezázračná
nastolila lásku, zmizli mračná
hnevu. Krehká duša, buď mu vďačná,
on ťa ľúbi.
Ten sám z mŕtvych vstal, čo mŕtvych budí,
milostivý obroditeľ ľudí
ovečku si nežne túli k hrudi
spopod hložia.
Pokoj v nebi, pokoj v ľudskej duši!
Súlad lásky nech nič nenaruší!
Víťazovi nad zlom právom sluší
sláva Božia.
K ľubozvuku, ktorý nebom krúži,
matka Cirkev svoje spevy druží
a s ňou spieva ľud, čo verne slúži
Božej vôli.
Po víťazstve nad smrťou v jej ríši
našu radosť bieda neutíši
a náš spev nech z mrku k jasnej ríši
zahlaholí! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach *
a upevnil ho na vodách.
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †
čo nedvíha svoju dušu k márnosti *
a neprisahá falošne.
Taký dostane požehnanie od Pána *
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
Ant. Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ant. 2 Velebte, národy, nášho Boha; on dal život našej duši. Aleluja.
Jasaj Bohu, celá zem; †
hrajte a spievajte na slávu jeho mena, *
vzdávajte mu chválu.
Hovorte Bohu: „Aké úžasné sú tvoje diela. *
Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.
Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, *
nech ospevuje tvoje meno.“
Poďte a pozrite na Božie diela; *
úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.
More premieňa na suchú zem, †
rieku možno prejsť suchou nohou; *
preto sa tešíme z neho.
Svojou mocou panuje naveky, †
očami pozoruje národy; *
aby sa buriči nevypínali.
Velebte, národy, nášho Boha *
a rozhlasujte jeho chválu;
on dal život našej duši *
a chráni naše nohy pred pádom.
Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, *
pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.
Voviedol si nás do osídla, *
na plecia si nám naložil súženia.
Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; †
prešli sme cez oheň a cez vodu, *
ale napokon si nám dal pookriať.
Ant. Velebte, národy, nášho Boha; on dal život našej duši. Aleluja.
Ant. 3 Počúvajte, všetci ctitelia Boží, aké veľké veci mi urobil. Aleluja.
Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, *
splním ti sľuby,
ktoré ti zložili moje pery *
a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.
Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, *
obetujem ti býčky a kozliatka.
Poďte sem a počúvajte, †
všetci ctitelia Boží, *
vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.
Moje ústa ho vzývali *
a môj jazyk velebil.
Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, *
Pán by ma nevyslyšal.
Ale Boh ma vyslyšal, *
všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.
Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu *
a neodňal mi svoje milosrdenstvo.
Ant. Počúvajte, všetci ctitelia Boží, aké veľké veci mi urobil. Aleluja.
Živé je Božie slovo a účinné.
Ostrejšie ako každý dvojsečný meč.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Samuelovej
16, 1-13
Pomazanie Dávida za kráľa
V tých dňoch Pán povedal Samuelovi: „Dokedy budeš žialiť za Saulom, keď som ho ja zavrhol a už nebude kráľom nad Izraelom? Naplň si roh olejom a choď! Posielam ťa do Betlehema k Izaimu, lebo spomedzi jeho synov som si vyhliadol kráľa.“ Ale Samuel vravel: „Akože pôjdem? Dopočuje sa to Saul a zabije ma.“ Pán mu povedal: „Vezmeš si zo stáda jalovicu a povieš: ‚Prišiel som obetovať Pánovi.‘ Izaiho zavoláš na obetu a ja ti potom dám vedieť, čo máš robiť: toho, ktorého ti označím, pomažeš.“
Samuel urobil, ako mu rozkázal Pán, a šiel do Betlehema. Starší mesta mu s hrôzou vyšli naproti a pýtali sa: „Je tvoj príchod pokojný?“ On povedal: „Pokojný. Prišiel som obetovať Pánovi. Posväťte sa a poďte so mnou na obetu.“ Posvätil Izaiho i jeho synov a pozval ich na obetu.
A keď prišli, videl Eliaba a povedal si: „Toto je iste Pánov pomazaný.“ Ale Pán povedal Samuelovi: „Nehľaď na jeho tvár ani na výšku postavy; tohto som si nevybral. Ja nehľadím ako človek. Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca.“ Izai zavolal Abinadaba a predviedol ho pred Samuela. On povedal: „Ani tohto si Pán nevyvolil.“ Izai predviedol Sammu. Samuel povedal: „Ani tohto si Pán nevyvolil.“ Izai predviedol Samuelovi sedem svojich synov, ale Samuel povedal: „Pán si z týchto nevyvolil ani jedného.“
A Samuel povedal Izaimu: „Sú to všetci tvoji synovia?“ On odpovedal: „Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce.“ Samuel povedal Izaimu: „Pošli poň a priveď ho; ani si nesadneme k stolu, kým nepríde.“ Poslal teda poň a priviedol ho; bol ryšavý, mal pekné oči a príjemný vzhľad. A Pán povedal: „Vstaň, pomaž ho, to je on.“ Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch. Samuel vstal a odišiel do Rámy.
RESPONZÓRIUM
Ž 89, 20bc. 22a. 21
Bohatierovi som pomoc poskytol a vyvoleného z ľudu som povýšil. * Pevne ho bude držať moja ruka.
Našiel som svojho služobníka Dávida, pomazal som ho svojím svätým olejom. * Pevne.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu kňaza Faustína Luciferánskeho O Trojici
(Nn. 39-40: CCL 69, 340-341)
Kristus, kráľ a kňaz naveky
Náš Spasiteľ bol podľa tela naozaj pomazaný. Veď bol pravý kráľ aj pravý kňaz. A oboje bol on sám, aby v Spasiteľovi nebolo nič menšie. Počúvaj, čo hovorí sám kráľ: „On ma ustanovil za kráľa na svojom svätom vrchu Sione.“ A počúvaj, že je aj kňaz, ako svedčí Otec: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“ V zákone bol Áron prvým kňazom pomazaným krizmou a nehovorí: „Podľa radu Áronovho,“ aby sa nemyslelo, že aj Spasiteľovo kňazstvo možno mať z postupnosti. Lebo Áronovo kňazstvo bolo založené na postupnosti. Ale Spasiteľovo kňazstvo sa neprenáša na iného postupnosťou, lebo on zostáva trvalo kňazom, ako je napísané: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“
Teda Spasiteľ je podľa tela kráľom i kňazom, nie však telesne pomazaným, ale duchovne. Králi a kňazi u Izraelitov boli olejom na tele pomazanými kráľmi a kňazmi. A nie oboje v jednom, ale každý z nich bol jednotlivo buď kráľom, alebo kňazom. Iba Kristovi patrí dokonalosť a plnosť vo všetkom, lebo on prišiel aj zákon naplniť.
A hoci nik z nich nebol aj jedno, aj druhé, keď boli telesne pomazaní kráľovským alebo kňazským olejom, volali sa „pomazanými“. Ale Spasiteľ, ktorý je v pravom zmysle slova Pomazaný, je pomazaný Duchom Svätým, aby sa splnilo, čo je o ňom napísané: „Preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov.“ A v tom je pomazaný viac ako jeho druhovia podľa mena, že je pomazaný olejom radosti, čo neznamená nič iné ako Ducha Svätého.
Od samého Spasiteľa vieme, že je to tak. Lebo keď vzal a otvoril Izaiášovu knihu a čítal: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal“, povedal, že uši poslucháčov sú svedkami splnenia tohto proroctva. Ale aj apoštolské knieža Peter učí, že krizma, po ktorej sa Spasiteľ nazýva pomazaným, je Duch Svätý a Božia moc, keď v Skutkoch apoštolov medzi iným hovorí vernému a dobrému stotníkovi: „Ako Boh, počnúc od Galiley, po krste, ktorý hlásal Ján, pomazal Ježiša Nazaretského Duchom Svätým a mocou a on chodil, robil zázraky a veľké skutky a všetkých posadnutých oslobodzoval od diabla.“
Ako vidíš, aj Peter povedal, že tento Ježiš bol podľa tela pomazaný „Duchom Svätým a mocou“. Preto bol Ježiš podľa tela naozaj Pomazaný. Pomazal ho Svätý Duch a stal sa aj kráľom, aj kňazom naveky.
RESPONZÓRIUM
Porov. Hebr 6, 20
Pozrite sa len, aký veľký je ten, čo prichádza spasiť národy. * On je kráľ spravodlivosti, jeho rod nemá konca.
Vchádza za nás Predchodca, ktorý sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho. * On je.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime.
MODLITBA
Modlime sa.
Pane, daj, aby sme vždy uctievali a milovali tvoje sväté meno; veď ty nás stále miluješ a neprestajne nás vedieš na ceste života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky