Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Účastník svetla Otcovho,
ty sám si svetlo svetla, deň,
keď v noci na spev vstávame,
stoj pri nás ako pochodeň.
Nech zmizne z mysle temrava,
démonov zberbu odožeň,
nech údy nie sú ťarbavé,
nech opustí nás nočný sen.
Nám, Kriste, milostivý buď,
nám, ktorí v teba veríme,
nech telu, duši osoží,
o čo ťa v piesňach prosíme.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Blažená Svätá Trojica,
ty všetko tvoríš, spravuješ;
na práce deň nám darúvaš
a noc na spánok určuješ.
Preto ti ráno, večer tiež
aj vo dne, v noci spievame;
nech tvoja sláva, dobrota
naveky s nami zostane.
Hľa, koríme sa v pokore
pred tebou trošku nesmelí,
spoj naše spevy so spevmi,
čo v nebi nôtia anjeli.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
ako sa vosk roztápa ohňom, *
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
a v radosti sa veseliť.
Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
on je otec sirôt a záchranca vdov, *
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
väzňov privádza k šťastiu, *
no odbojníci zostanú v zemi pustej.
Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
Ant. Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Pán vyslovuje slovo; *
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
snehom sa zabelel Selmon.“
Vrch bášanský je vrch Boží, *
pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
ľudí si prijal do daru, *
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
Nech je velebený Pán deň čo deň; *
nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
Ant. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, †
na konci zasa harfisti *
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
Prejav, Bože, svoju moc, *
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
čriedu býkov s teľcami národov; *
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
Z Egypta prídu veľmoži, *
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, †
hrajteže Bohu, čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
Uznajte Božiu moc. †
Nad Izraelom jeho veleba *
a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
Zvelebený buď, Bože.
Ant. Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
On ohlási pokoj svojmu ľudu.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Machabejcov
2, 1. 15-28. 42-50. 65-70
Matatiášova vzbura a smrť
V tých dňoch povstal Matatiáš, syn Jána, syna Simeona, kňaz z Joaribových synov z Jeruzalema, a usadil sa v Modine.
Do mesta Modin prišli kráľovskí posli a nútili k odpadu a k modloslužbe. Zhromaždilo sa k nim mnoho Izraelitov. Prišli aj Matatiáš a jeho synovia. Kráľovskí posli sa ujali slova a povedali Matatiášovi: „Si v tomto meste význačný a vážený hodnostár, podporujú ťa tvoji synovia i bratia. Preto pristúp prvý a splň kráľov rozkaz, ako ho splnili všetky národy aj Júdovci a tí, čo zostali v Jeruzaleme. Potom budeš ty aj tvoji synovia patriť medzi kráľových priateľov a budete, ty aj tvoji synovia, poctení zlatom, striebrom a mnohými darmi.“
Matatiáš odpovedal zvýšeným hlasom: „Aj keď kráľa poslúchajú všetky národy v kráľovej ríši a odpadávajú od náboženstva svojich otcov a podriaďujú sa jeho nariadeniam, ja, moji synovia a moji bratia, my budeme kráčať podľa zmluvy našich otcov. Nech nám je Pán milostivý, aby sme neopustili zákon a ustanovenia. Kráľov rozkaz neposlúchneme a od nášho náboženstva sa neodchýlime ani napravo, ani naľavo.“ Len čo to dopovedal, pred očami všetkých vystúpil akýsi Žid obetovať na oltári v Modine podľa kráľovho rozkazu. Keď to Matatiáš videl, rozhorčením sa mu zachvelo vnútro, vzplanul spravodlivým hnevom, vrhol sa na neho a zabil ho pri oltári. Zabil aj kráľovho posla, ktorý nútil k obete, a oltár rozbúral. Horlil za zákon ako kedysi Finés proti Zambrimu, Salomovmu synovi. Potom Matatiáš volal silným hlasom v meste: „Poďte za mnou všetci, čo horlíte za zákon a chcete zostať verní zmluve!“ Utiekol so svojimi synmi do hôr a všetko, čo mali, zanechali v meste.
Vtedy sa k nim pripojila skupina Assidejcov, udatných mužov z Izraela, napospol oddaných zákonu. A pridali sa k nim aj všetci, čo utekali pred útrapami a boli pre nich posilou. Postavili vojsko a vo svojom hneve bili hriešnikov a vo svojom rozhorčení ničomných mužov. Ostatní ušli medzi pohanov, aby sa zachránili. Matatiáš a jeho priatelia chodili a rúcali oltáre a násilím obrezávali neobrezaných chlapcov, ktorých našli na území Izraela. Prenasledovali pyšných namyslencov a darilo sa dielu v ich rukách. Vytrhli zákon z rúk pohanov a kráľov a nedopustili, aby hriešnik získal prevahu.
Keď sa Matatiášove dni chýlili k smrti, povedal svojim synom: „Teraz sa upevnila pýcha a násilie, čas rozvratu a rozhorčený hnev. Teraz, deti moje, horlite za zákon a dajte svoje životy za zmluvu svojich otcov.
Viem, že váš brat Šimon je rozvážny muž, preto ho vždy poslúchajte; on bude vaším otcom. A Júda Machabejský je udatný muž od svojej mladosti, preto bude vodcom vášho vojska a bude viesť boj ľudu. Pritiahnite k sebe všetkých, čo plnia zákon, a pomstite svoj ľud. Prísne odplaťte pohanom a dbajte na predpis zákona.“
Potom ich požehnal a pripojil sa k svojim otcom. Zomrel v stoštyridsiatom šiestom roku a pochovali ho v hrobe jeho otcov v Modine. A celý Izrael ho veľmi oplakával.
RESPONZÓRIUM
1 Mach 2, 51. 64
Pamätajte na činy otcov, ktoré vykonali vo svojom čase, * A získate veľkú slávu a meno naveky.
Synovia, buďte statoční a vzmužte sa pri obrane zákona, lebo v ňom budete slávni. * A získate.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete
(Č. 88-90)
O úlohe kresťanov pri budovaní mieru
Kresťania nech ochotne a celým srdcom spolupracujú na budovaní medzinárodného poriadku, kde sa naozaj rešpektujú oprávnené slobody a priateľské bratstvo so všetkými, a to tým viac, že väčšia časť sveta trpí ešte v takej biede, že sám Kristus sa v chudobných dovoláva mocným hlasom lásky svojich učeníkov. Nech teda nie je ľuďom na pohoršenie, že niektoré národy, v ktorých sa obyčajne väčšina obyvateľov hrdí menom kresťan, oplývajú bohatstvom, kým iné národy nemajú ani veci nevyhnutne potrebné pre život a mučí ich hlad, choroby a každá možná bieda. Veď duch chudoby a lásky je slávou a svedectvom Kristovej Cirkvi.
Preto treba chváliť a podporovať tých kresťanov, najmä mladých, ktorí sa sami dobrovoľne ponúkajú na pomoc iným ľuďom a národom. Ale celý Boží ľud, pričom biskupi majú slovom a príkladom predchádzať, je povinný podľa svojich schopností zmierňovať biedu tohto času a podľa dávnej obyčaje Cirkvi nie iba z prebytkov, ale aj z podstaty.
Zbieranie a rozdeľovanie pomocných prostriedkov sa nemá určovať meravo a uniformne, no predsa ho treba náležite zorganizovať v diecézach, národoch a po celom svete, pričom všade, kde sa to vidí vhodné, treba spojiť akciu katolíkov s ostatnými kresťanskými bratmi. Veď duch lásky nielenže nebráni konať sociálnu a charitatívnu činnosť premyslene a usporiadane, ale si to aj vyžaduje. Preto treba tých, čo majú v úmysle zasvätiť sa službe v rozvojových národoch, náležite aj pripraviť v primeraných ústavoch.
Preto je nevyhnutné, aby bola Cirkev prítomná v samom spoločenstve národov, a tak vychovávala a podnecovala ľudí do spolupráce, a to tak prostredníctvom svojich verejných ustanovizní, ako aj plnou a úprimnou spoluprácou všetkých kresťanov, založenou na jedinej túžbe: slúžiť všetkým.
To sa účinnejšie dosiahne, ak sa sami veriaci vo vedomí svojej ľudskej a kresťanskej zodpovednosti už vo vlastnom životnom prostredí usilujú vzbudzovať chuť pre ochotnú spoluprácu s medzinárodným spoločenstvom. V tomto ohľade treba venovať osobitnú starostlivosť formovaniu mladých, a to tak pri náboženskej, ako aj pri občianskej výchove.
A napokon je žiaduce, aby sa katolíci v záujme správneho plnenia svojej úlohy v medzinárodnom spoločenstve usilovali činne a kladne spolupracovať aj s oddelenými bratmi, ktorí spolu s nimi vyznávajú evanjeliovú lásku, aj so všetkými ľuďmi, ktorí túžia po pravom pokoji.
RESPONZÓRIUM
Porov. Hab 3, 3; Lv 26, 1b. 9
Hľa, prichádzam od juhu, * Ja, váš Pán a Boh, aby som vás navštívil v pokoji.
Zhliadnem na vás a dám vám vzrast; rozmnožíte sa a upevním svoju zmluvu s vami. * Ja.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a milosrdný Bože, je darom tvojej štedrosti, že ti môžeme dôstojne a chvályhodne slúžiť; prosíme ťa, daj nám silu premáhať prekážky na ceste do prisľúbenej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky