15. marec 2024

Piatok, Pôstne obdobie, 4. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.

Žalm 78, 1-39
Božia dobrota a nevera ľudu v dejinách spásy
Toto sa stalo ako predobraz pre nás. (1 Kor 10, 6)
I

Počúvaj, ľud môj, moju náuku, *

nakloň sluch k slovám mojich úst.

Otvorím svoje ústa v podobenstvách, *

vyrozprávam starodávne tajomstvá.

Čo sme počuli a poznali †

a čo nám rozprávali naši otcovia, *

nezatajíme pred ich synmi;

ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove *

a zázraky, ktoré urobil.

Jakubovi dal nariadenie *

a pre Izraela vyhlásil za zákon,

aby to, čo prikázal našim otcom, †

zvestovali svojim synom; *

majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia.

Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, *

aby svoju dôveru vkladali v Boha,

aby nezabúdali na Božie diela *

a zachovávali jeho príkazy;

aby neboli ako ich otcovia, *

vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,

pokolenie nestáleho srdca, *

ktorého duch nebol verný Bohu.

Synovia Efraima, obratní lukostrelci, *

v deň bitky utiekli.

Nezachovávali zmluvu s Bohom *

a odopreli kráčať podľa jeho zákona.

Zabudli na jeho činy *

a na zázraky, ktoré im ukázal.

Pred zrakom ich otcov divy vykonal *

v krajine egyptskej, na pláni taniskej.

Rozdvojil more a previedol ich cezeň, *

vody postavil ako val.

Vo dne ich viedol oblakom, *

za noci žiarou ohnivou.

Rozštiepil skalu na púšti *

a napojil ich vodou ako z prívalu.

Potokom dal vytrysknúť zo skaly *

a vody nechal ako rieky tiecť.

Ant. Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.

Ant. 2 Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala.

II

Ale oni proti nemu ďalej hrešili, *

na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.

Pokúšali Boha vo svojom srdci, *

dychtivo sa dožadovali pokrmu.

Proti Bohu reptali a vraveli: *

„Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“

A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla *

a potoky sa rozliali.

„A či on môže aj chlieb dať *

a svojmu ľudu mäso obstarať?“

Počul to Pán a hnevom zahorel, †

oheň vzplanul proti Jakubovi *

a hnev vzkypel proti Izraelovi.

Lebo nedôverovali Bohu *

a nedúfali v jeho pomoc.

Rozkázal teda horným oblakom *

a otvoril brány nebies;

a pršala im manna za pokrm *

a dal im chlieb z neba.

Človek jedol chlieb anjelský; *

pokrmu im dal dosýta.

Z oblohy vyburcoval vietor východný, *

svojou mocou priviedol vietor od juhu

a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, *

okrídlené vtáky ako morský piesok.

Padali doprostred ich tábora, *

okolo ich stanov.

Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, *

splnil im, čo si žiadali.

Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, *

ešte mali pokrm v ústach,

keď proti nim vzplanul Boží hnev, †

popredných mužov pozabíjal *

a zničil výkvet Izraela.

Ant. Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala.

Ant. 3 Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca.

III

Ale oni ďalej hrešili *

a neverili v jeho zázraky.

Ich dni ukončil ako dych, *

ich roky náhlou smrťou.

Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, *

obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.

Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, *

že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.

No podvádzali ho svojimi ústami, *

svojím jazykom ho klamali.

Ich srdcia neboli k nemu úprimné, *

ani jeho zmluve neboli verní.

On sa predsa zľutoval *

a odpustil im vinu a nezničil ich.

Často svoj hnev potlačil *

a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.

Veď pamätal, že sú len ľudia, *

závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.

Ant. Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca.

Obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.

Veď on je dobrotivý a milosrdný.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Numeri

14, 1-25

Šomranie ľudu a Mojžišovo orodovanie

V tých dňoch celý zástup začal kričať a celú noc nariekal. Všetci synovia Izraela šomrali proti Mojžišovi a Áronovi: „Kiež by sme boli pomreli v Egypte alebo na tejto púšti! Prečo nás Pán vedie do tej krajiny? Aby sme padli mečom a aby sa naše ženy a deti dostali do zajatia?! Nie je lepšie vrátiť sa do Egypta?“ A jeden druhému hovorili: „Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta!“

Keď to počuli Mojžiš a Áron, padli tvárou na zem pred celým zhromaždením synov Izraela. Ale Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb, ktorí tiež obchádzali krajinu, roztrhli si šaty a povedali celej pospolitosti synov Izraela: „Krajina, ktorú sme poprechodili, je veľmi dobrá. Ak Pán bude milostivý, vovedie nás do nej a dá nám zem, ktorá oplýva mliekom a medom. Len sa nebúrte proti Pánovi, ani sa nebojte ľudu tej krajiny, lebo ich môžeme zhltnúť ako chlieb. Odstúpila od nich všetka záštita; Pán je s nami, nebojte sa.“

Ale celé zhromaždenie kričalo a chcelo ich ukameňovať. Vtom sa nad stánkom stretnutia zjavila všetkým synom Izraela Pánova veleba a Pán povedal Mojžišovi: „Dokedy ma bude tento ľud znevažovať? Dokedy mi nebudú veriť napriek všetkým znameniam, ktoré som pred nimi urobil? Budem ho biť morom a vyhubím ho a z teba urobím veľký národ, mocnejší ako je tento.“

Ale Mojžiš povedal Pánovi: „Počujú to Egypťania, spomedzi ktorých si vyviedol tento ľud svojou mocou, a budú rozprávať obyvateľom tejto krajiny, ako počuli, že ty, Pane, si uprostred tohto ľudu a zjavuješ sa z tváre do tváre, že ich kryje tvoj oblak a ideš pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe a v noci v stĺpe ohnivom. Ak tento ľud do jedného usmrtíš, povedia národy, ktoré počuli zvesť o tebe: ‚Pán nemohol tento ľud voviesť do krajiny, o ktorej prisahal, preto ich pobil na púšti!‘

Nech sa teda prejaví Pánova moc, ako si prisahal: ‚Pán je zhovievavý a veľmi milosrdný, on odpúšťa neprávosť a zločiny, ale nikoho nenechá bez trestu: ty stíhaš hriechy otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia.‘ Odpusť, prosím, hriech tohto ľudu pre svoje veľké milosrdenstvo, ako si bol tomuto ľudu milostivý od Egypta až po toto miesto.“

Pán odvetil: „Odpustil som, ako si povedal. Ako žijem, Pánova sláva naplní celú zem. Ale nik z ľudí, ktorí videli moju velebu a znamenia, čo som urobil v Egypte a na púšti, a už desať ráz ma pokúšali a nepočúvali môj hlas, nik z nich neuvidí krajinu, o ktorej som prisahal ich otcom; nik z tých, čo ma znevážili, ju neuzrie. Ale svojho služobníka Kaleba, pretože bol plný iného ducha a išiel za mnou, vovediem do krajiny, ktorú poprechodil, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva. Ale v údoliach bývajú Amalekit a Kanaánčan, preto zajtra sa pohnite a vráťte sa na púšť cestou k Červenému moru.“

RESPONZÓRIUM

Ž 103, 8. 9. 13. 14

Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne; nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky. * Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

On dobre vie, z čoho sme stvorení; pamätá, že sme iba prach. * Ako sa.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Veľkonočných listov svätého biskupa Atanáza

(Ep. 5, 1-2: PG 26, 1379-1380)

Veľkonočné tajomstvo jednotou viery spája tých, čo sú telom vzdialení

Bratia moji, je nádherné ísť od jedného sviatku k druhému, prechádzať od modlitby k modlitbe a od jednej slávnosti k druhej. Lebo je tu čas, ktorý nám ponúka nový začiatok, veď oznamuje sväté veľkonočné sviatky, keď sa Pán obetoval. My sa ním živíme ako pokrmom života a jeho predrahou krvou stále obveseľujeme svoju dušu ako vodou z prameňa, a pritom sme stále smädní, stále horíme. Veď náš Spasiteľ sa ujíma tých, čo sú smädní, a vo svojej dobrote volá vo sviatočný deň tých, čo majú smädné srdce: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije.“

No nielen vtedy môže každý pristúpiť a uhasiť si smäd, ale kedykoľvek niekto prosí, ochotne sa mu dovolí pristúpiť k Spasiteľovi. Milosť tohto sviatku nie je obmedzená len na určitý čas. Jej žiarivý lúč nepozná západ, ale vždy je pripravený osvietiť ducha tých, čo po tom túžia. A nepretržite pôsobí na tých, ktorí majú osvietenú dušu a vo dne v noci uvažujú nad Božími knihami. Oni sú ako človek, o ktorom sa hovorí, že je blažený, ako sa píše vo svätom žalme: „Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.“

Ale Boh, moji milovaní, ktorý pre nás na začiatku ustanovil tento sviatok, umožňuje nám sláviť ho každoročne. On vydal svojho Syna na smrť pre našu spásu a z toho istého dôvodu nám dáva sviatok, ktorý je zaradený do ročného cyklu. Tento sviatok nás vedie cez útrapy tohto sveta. Boh nám už teraz dáva spasiteľnú radosť prýštiacu z tohto sviatku, lebo nás privádza do jedného spoločenstva, všetkých všade duchovne zjednocuje, dáva nám možnosť spoločne sa modliť a spoločne vzdávať vďaky, ako to má byť na tento sviatok. A to je zázrak jeho dobroty: veď to on na tento sviatok zhromažďuje tých, čo sú ďaleko, a jednotou viery spája tých, čo sú azda telom vzdialení.

RESPONZÓRIUM

Sof 3, 8. 9; Jn 12, 32

Očakávaj ma, hovorí Pán, v deň, keď vstanem ako svedok; * Lebo vtedy očistím pery národom, aby všetci vzývali Pánovo meno, aby mu všetci svorne slúžili.

Ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. * Lebo.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si nám, krehkým ľuďom, pripravil potrebnú posilu; prosíme ťa, dopraj, aby sme s radosťou prijímali ovocie vykúpenia a nábožným životom dávali najavo svoju duchovnú obnovu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky