Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Ty, čo tak pevne riadiš svet,
v troch osobách Boh jediný,
prijmi náš vďačný chválospev
pri svite rannej hodiny!
Prebrali sme sa zo spánku,
kým zem si drieme v pokoji,
a prosíme ťa o balzam,
ktorý nám rany vyhojí.
Ak podvodný a temný duch
zviedol nás čarmi klamania,
nech lúče tvojej veleby
z nás temnôt stopu odstránia.
Nech našu myseľ i náš cit
vždy tvoje svetlo preniká,
by sme sa v dennom konaní
nešmykli z tvojho chodníka.
Láskavý Otče, pomôž nám
za tvojím Synom k výšinám,
kde s Duchom, darcom potechy,
nad všetkým vládneš naveky. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Zostávaj, Kriste, v srdciach nám,
nebeská láska spasených,
a do našich sŕdc vylievaj
vrúcnosť sĺz, plaču zbožný vzdych.
S hlbokou vierou pred tebou,
Ježišu Kriste, stojíme,
odpusť nám všetky prečiny,
s dôverou vrúcne prosíme.
Znamením kríža svätého
i svojím telom presvätým
chráň ľudí sveta celého
predrahou krvou spasených.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Zachráň ma, Bože, *
lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
musel som vrátiť, čo som neulúpil.
Bože, ty poznáš moju pochabosť *
a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
Pre teba znášam potupu *
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
no aj to mi bolo na potupu.
I vrecovinu som si obliekol *
a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
a pri víne pospevujú o mne pijani.
Ant. Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
nech ma nepohltí hlbina *
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
Príď ku mne a zachráň ma, *
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
moju hanbu i moje zneuctenie.
Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče *
a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Som úbožiak, plný bolesti; *
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
Lebo Boh zachráni Sion †
a vybuduje mestá Júdove; *
usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.
Ant. Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Pán nás poučí o svojich cestách.
A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Deuteronómium
31, 1-15. 23
Posledné Mojžišove slová
V tých dňoch Mojžiš odišiel a oznámil všetky tieto slová celému Izraelu. Povedal im: „Dnes mám stodvadsať rokov; už nevládzem vychádzať a vchádzať. Aj Pán mi povedal: ‚Ty tento Jordán neprekročíš.‘ Sám Pán, tvoj Boh, pôjde pred tebou; on vyhubí pred tvojimi očami tieto národy a ty si ich podmaníš. Povedie ťa Jozue, ako povedal Pán. A Pán s nimi urobí, ako urobil s amorejskými kráľmi Sehonom a Ogom a s ich krajinou, keď ich zničil. Keď vám vydá aj týchto, urobíte s nimi, ako som vám rozkázal. Vzmužte sa a buďte statoční; nebojte sa a nechvejte sa pred nimi. Veď ťa vedie sám Pán, tvoj Boh. On ťa neopustí a nezanechá.“
Potom Mojžiš zavolal Jozueho a povedal mu pred celým Izraelom: „Buď statočný a udatný; ty vovedieš tento ľud do krajiny, o ktorej Pán prisahal ich otcom, že im ju dá, a ty im ju žrebom rozdelíš. A sám Pán, tvoj vodca, bude s tebou. On ťa neopustí a nezanechá. Preto sa neboj, ani sa nechvej.“
Mojžiš tento zákon napísal a odovzdal ho kňazom, Léviho synom, ktorí nosili archu Pánovej zmluvy, a všetkým starším Izraela. A prikázal im: „Po siedmich rokoch, v roku odpúšťania dlhov, na slávnosť Stánkov, keď sa všetci z Izraela prídu ukázať pred Pánom, tvojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí, budeš čítať slová tohto zákona pred celým Izraelom a oni budú počúvať. Zhromaždi ľud, mužov i ženy, deti i cudzincov, čo bývajú v tvojich bránach, aby počúvali a učili sa a báli sa Pána, vášho Boha, aby zachovávali a plnili všetky slová tohto zákona. Nech počúvajú aj ich synovia, ktorí ho ešte nepoznajú, a nech sa učia báť sa Pána, vášho Boha, po všetky dni, čo budete žiť v krajine, do ktorej po prechode cez Jordán vojdete, aby ste ju zaujali.“
Pán povedal Mojžišovi: „Pozri, dni tvojej smrti sú blízko. Zavolaj Jozueho a postavte sa v stánku stretnutia, ako som mu prikázal.“ Mojžiš a Jozue teda odišli a postavili sa v stánku stretnutia. A Pán sa tam zjavil v oblačnom stĺpe, ktorý zastal pri vchode do stánku.
Tu Pán prikázal Nunovmu synovi Jozuemu: „Buď statočný a udatný! Ty vovedieš synov Izraela do krajiny, ktorú som im prisľúbil, a ja budem s tebou.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Dt 31, 7b-8; Prís 3, 26
Buď statočný a udatný, veď Pán je tvoj Boh; * Sám Pán, tvoj vodca, bude s tebou; neboj sa.
Pán bude po tvojom boku a bude ti chrániť nohu, aby si sa nechytil do osídla. * Sám Pán.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho
(Hom. 2 de laudibus sancti Pauli: PG 50, 480-484)
Dobrý boj som bojoval
Pavol bol sputnaný v žalári, ale bol ako v nebi. S väčšou radosťou prijímal údery a rany, ako iní berú čestné ceny. A bolesti nemiloval menej ako odmeny, ba samy bolesti pokladal za odmeny, a preto ich nazýval milosťou. Uváž do dôsledkov toto zmýšľanie. Určite bolo odmenou „zomrieť a byť s Kristom“, kým zostať v tele znamenalo boj. Ale z túžby po Kristovi odďaľoval odmeny a dychtil po boji, lebo ho pokladal za potrebnejší.
Už byť odlúčený od Krista bol boj a bolesť a horší ako akýkoľvek iný boj a ako akákoľvek iná bolesť. A zasa byť s Kristom bola tá najlepšia odmena. Pavol si kvôli Kristovi vyvolil radšej tamto ako toto.
Iste tu niekto povie, že toto všetko vyhlasoval za príjemné vzhľadom na Krista. To rozhodne uznávam aj ja, lebo to, čo je nám príčinou smútku, jemu pôsobilo najväčšiu slasť. A čo ja hovorím o nebezpečenstvách a útrapách?! Veď on žil vo veľmi veľkom zármutku, a preto hovoril: „Kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?“
Vás však prosím, aby ste nielen obdivovali, ale aj napodobňovali tento skvelý príklad čnosti; veď iba tak budeme môcť mať účasť aj na jeho víťazných vencoch.
Ak sa niekto čuduje, že sme povedali, že každý, kto bude mať Pavlove zásluhy, dostane aj takú istú odmenu, nech počúva, čo on sám hovorí: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.“ Nevidíš jasne, ako volá všetkých do spoločenstva tej istej slávy?
Keď sa teda všetkým ponúka ten istý veniec slávy, usilujme sa všetci zaslúžiť si tieto prisľúbené dobrá.
Nemáme vidieť iba veľkosť a vznešenosť jeho čností a onú pohotovú a silnú rozhodnosť ducha, ktorou si zaslúžil dosiahnuť takú veľkú milosť, ale aj spoločenstvo prirodzenosti, cez ktoré má s nami podiel vo všetkom. Potom aj to, čo je veľmi ťažké, bude sa nám zdať ľahké a uskutočniteľné, budeme sa v tomto krátkom čase namáhať a odnesieme si onen neporušiteľný a nesmrteľný veniec z milosti a milosrdenstva nášho Pána Ježiša Krista; jemu patrí sláva a moc teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
1 Tim 6, 11-12a; Tít 2, 1
Ty, Boží človek, usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. * Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života.
Hovor, čo zodpovedá zdravému učeniu. * Bojuj.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si ozdobil apoštolskými čnosťami svätých Timoteja a Títa; na ich orodovanie dopraj, aby sme v tomto svete žili spravodlivo a nábožne a zaslúžili si dôjsť do nebeskej vlasti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky