Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Bože mocný a láskavý,
vesmíru dal si zákony;
jediný Boh v troch osobách,
hoden si všetkej poklony.
Počúvaj tento chválospev
a s ním aj vzlyky ľútosti;
nech srdce viny zbavené
vinie sa k tebe v radosti.
Nech oheň lásky očistnej
do našich útrob preniká,
opáš nám bedrá, priprav nás
na príchod Syna človeka.
Za to, že ticho nočnej tmy
rušíme spevmi zvučnými,
bohato naplň všetkých nás
darmi nebeskej otčiny.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Pôvodca slávy trvalej,
rozdávaš v daroch sedmorých
Svätého Ducha veriacim,
pomáhaj všetkým pokorným.
Choroby tela zažeň preč
a pohoršenie vykoreň,
vyhas v nás silu činov zlých
a nauč srdce pokore.
Nás jasnou mysľou obdaruj,
počestné dielo dokonči,
prosiacich prosby vypočuj,
daj život, čo sa neskončí.
Týždeň má v kruhu sedem dní,
v nich beží teraz všetok čas,
deň ôsmy, onen posledný,
privedie k súdu všetkých nás.
Už dnes ťa, Pane, prosíme,
v deň posledný nás neodsúď,
od zatratenia osloboď
a večnou odmenou nám buď!
Vtedy, keď, Bože láskavý,
vyslyšíš prosby národov,
naveky nech ti, Trojica,
spievame s láskou oddanou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *
ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín †
od východu i západu, *
od severu i od mora.
Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *
nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd, *
ubúdalo v nich života.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Na správnu cestu ich priviedol, *
aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil *
a hladného nakŕmil dobrotami.
V temnotách a v tieni smrti sedeli, *
sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom *
a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril, *
ostali nevládni a bez pomoci.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *
a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové *
a rozlomil závory zo železa.
Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.
Na ceste neprávosti rozum stratili *
a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil *
a priblížili sa až k bránam smrti.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *
a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú, *
o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.
Púšťali sa na lodiach po mori *
a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove *
a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *
až sa morské vlny vzdúvali;
priam k nebu stúpali †
a vzápätí sa prepadali do hlbín; *
duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití; *
boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Búrku premenil na vánok *
a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli, *
a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *
a nech ho chvália v zbore starších.
Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.
Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Potoky na púšť premenil *
a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step *
pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá, *
z vyschnutej zeme vodné pramene.
Hladujúcich tam usadil *
i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice *
a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *
a nezmenšil im ani počet dobytka.
A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *
pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá *
a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol, *
ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa, *
ničomníci všetci stratia reč.
Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *
a pochopí milosrdenstvo Pánovo?
Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.
Tvoje súdy sú ako morská hlbina.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Sudcov
16, 4-6. 16-31
Dalilina zrada a Samsonova smrť
Potom sa Samson zaľúbil do ženy, ktorá bývala v údolí Sorek a volala sa Dalila. Prišli k nej filištínske kniežatá a povedali: „Oklam ho a vyzveď od neho, v čom má takú silu a ako by sme ho mohli premôcť a spútaného pokoriť. Ak to urobíš, dáme ti každý tisícsto šeklov striebra.“
Dalila teda povedala Samsonovi: „Povedz mi, prosím, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa možno zviazať a pokoriť?“
A keď ho len unúvala a stále naň mnoho dní naliehala, ochabol na duchu a bol unavený až na smrť. Vtedy jej otvoril celé svoje srdce a povedal jej: „Nikdy sa britva nedotkla mojej hlavy, lebo som nazarej zasvätený Bohu od lona svojej matky. Ak bude moja hlava oholená, opustí ma moja sila, oslabnem a budem ako ostatní ľudia.“
Keď videla, že jej vyznal celú svoju dušu, poslala filištínskym kniežatám odkaz: „Príďte sem ešte raz, lebo teraz mi otvoril celé svoje srdce.“ Oni vzali peniaze, ktoré sľúbili, a išli. Ona ho uspala na svojich kolenách, zavolala holiča, dala mu oholiť jeho sedem vrkočov a začala ho pokorovať, lebo hneď ho opustila jeho sila. Zvolala: „Filištínci idú na teba, Samson!“ On sa prebral zo spánku a povedal si v duchu: „Vyviaznem z toho ako doteraz a strasiem ich zo seba.“ Nevedel, že Pán od neho odstúpil. Keď sa ho Filištínci zmocnili, hneď mu vylúpili oči, spútaného dvoma kovovými reťazami odviedli ho do Gazy a zatvoreného vo väzení donútili mlieť.
Ale vlasy mu po oholení začali znovu rásť. A filištínske kniežatá sa zišli, aby priniesli veľkolepé obety svojmu bohu Dagonovi a hodovali, lebo hovorili:
„Náš boh nám vydal do rúk
nášho nepriateľa Samsona.“
Aj ľud, keď to videl, vychvaľoval svojho boha a hovoril to isté:
„Náš boh nám vydal do rúk
nášho nepriateľa,
čo pustošil našu krajinu
a mnoho našich zahubil.“
A keď už boli rozjarení, žiadali zavolať Samsona, aby ich zabával. Priviedli ho z väzenia a on ich zabával. Postavili ho medzi dva stĺpy. Tu povedal chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: „Pusť ma, nech nahmatám stĺpy, na ktorých stojí dom, nech sa o ne opriem a trochu si odpočiniem.“ A dom bol plný mužov i žien. Boli tam aj všetky filištínske kniežatá a zo strechy sa dívalo asi tritisíc obojeho pohlavia, ako ich Samson zabáva. On však zavolal na Pána: „Pane, Bože, spomeň si na mňa! Vráť mi, Bože, ešte tentoraz pôvodnú silu, aby som sa vypomstil na Filištíncoch aspoň za jedno z mojich dvoch očí!“ A nahmatal oba prostredné stĺpy, na ktorých dom spočíval, oprel sa do jedného z nich pravou, do druhého ľavou rukou a povedal: „Nech zomriem s Filištíncami!“ Mocne stĺpmi zatriasol a dom padol na všetky kniežatá i na ostatných, čo tam boli. A oveľa viacerých zabil, keď zomieral, ako zabil predtým za svojho života. Tu prišli jeho bratia a celé príbuzenstvo, vzali jeho telo a pochovali ho v dome jeho otca Manueho medzi Saraou a Estaolom. Súdil Izrael dvadsať rokov.
RESPONZÓRIUM
Ž 43, 1a; 31, 4a; Sdc 16, 28b
Súď ma, Bože, a rozhodni môj spor s neverným ľudom. * Veď ty si moja sila a moje útočište.
Spomeň si na mňa a vráť mi pôvodnú silu. * Veď ty si.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z listu svätého Tomáša Morusa, ktorý napísal vo väzení dcére Margite
(The English Works of Sir Thomas More, London, 1557, p. 1454)
So všetkou nádejou a dôverou sa celý zverujem Bohu
Hoci som si dobre vedomý, Margita moja, že v mojom doterajšom živote bolo toho toľko zlého, že si plne zasluhujem, aby ma Boh opustil, nikdy neprestanem dôverovať v jeho nesmiernu dobrotu a pevne dúfať. Veď jeho najsvätejšia milosť mi doteraz dala silu radšej opovrhnúť všetkým, bohatstvom, darmi, ba aj životom, ako prisahať proti svedomiu. Aj samému kráľovi dobrotivo vnukla, aby ma až doteraz ukrátil iba o slobodu (a touto jedinou vecou mi určite jeho veličenstvo preukázalo väčšie dobrodenie pre môj duchovný pokrok, ktorý dúfam z toho vyťažiť, ako všetkými tými poctami a majetkami, ktorými ma predtým zahŕňalo). A tá istá milosť buď tak usmerní kráľovho ducha, že nepodnikne nič horšie proti mne, alebo mi bude stále dávať takú silu, že budem všetko, čo ako ťažké, trpezlivo (statočne a s radosťou) znášať.
Keď sa táto moja trpezlivosť spojí so zásluhami Pánovho prehorkého utrpenia (ktoré aj zásluhami, aj spôsobom nekonečne prevyšuje všetko moje utrpenie), zmierni mi v očistci zaslúžené tresty a z Božej štedrej dobroty zväčší trochu aj moju odmenu v nebi.
Nikdy nechcem, Margita moja, zapochybovať o Božej dobrote, ani keď cítim, že som slabý a krehký. A keby sa ma zmocnil taký strach a úzkosť, že sa bude zdať, akoby som už-už padal, spomeniem si na svätého Petra, ktorý sa pre slabú vieru pri jedinom závane vetra začal topiť, a urobím to, čo urobil on. Zavolám na Krista: „Pane, zachráň ma!“ v nádeji, že vystrie svoju ruku, zachytí ma a nenechá ma utopiť sa.
A keby dopustil, aby som hral Petrovu úlohu ešte ďalej, aby som padol úplne, prisahal a zaprel (čo nech Boh pre svoje milosrdenstvo ďaleko odvráti, lebo taký pád by mi viac poškodil, ako pomohol), aj vtedy by som dúfal, že sa na mňa pozrie okom plným milosrdenstva, ako sa pozrel na Petra, a opäť ma zdvihne, aby som znova vyznal pravdu a uľahčil svojmu svedomiu a statočne znášal trest a hanbu za predošlé zaprenie.
A nakoniec, Margita moja, som si úplne istý, že Boh ma bez mojej viny neopustí. A tak sa mu so všetkou nádejou a dôverou celý zverujem. Ak ma pre moje hriechy nechá zahynúť, aspoň sa na mne preslávi jeho spravodlivosť. Dúfam však a s veľkou istotou dúfam, že jeho najláskavejšia dobrota verne ochráni moju dušu a dá, aby na mne viac vyniklo jeho milosrdenstvo ako spravodlivosť.
Buď teda pokojná, dcéra moja, a nemaj o mňa prílišnú starosť, nech sa so mnou na tomto svete deje čokoľvek. Nemôže sa stať nič, čo by nechcel Boh. A čo chce on, je v skutočnosti to najlepšie, aj keby sa nám to zdalo zlé.
RESPONZÓRIUM
Kristovi mučeníci v mukách hľadeli na nebo a volali: * Pomáhaj nám, Pane, aby sme dokončili tvoje dielo bez poškvrny.
Zhliadni na svojich služobníkov a na svoje dielo. * Pomáhaj.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, mučenícka smrť je najdokonalejším svedectvom pravej viery; daj, prosíme, aby sme posilnení príhovorom svätých Jána Fišera a Tomáša Morusa potvrdzovali svedectvom života vieru, ktorú vyznávame ústami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky