Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.
Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z teba pramení.
Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.
Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.
Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý Láska je
a s Otcom Syna spojuje.
Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.
Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.
Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.
Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Ant. Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Ant. Obetuj Bohu obetu chvály.
Ant. 3 Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †
a kto kráča bez úhony, *
tomu ukážem Božiu spásu.“
Ant. Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Sudcov
4, 1-24
Debora a Barak
V tých dňoch: Po Aodovej smrti synovia Izraela znova robili, čo sa Pánovi nepáči a Pán ich vydal do rúk kanaánskeho kráľa Jabina, ktorý panoval v Asore. Vodcom jeho vojska bol Sisara a býval v Harosete pohanov. Synovia Izraela volali k Pánovi, lebo Jabin mal deväťsto železných vozov a dvadsať rokov ich veľmi utláčal.
V tom čase súdila Izrael Lapidotova manželka prorokyňa Debora. Sedávala pod Deborinou palmou medzi Ramou a Betelom v efraimskom pohorí a synovia Izraela prichádzali k nej na súd. Ona poslala po Abinoemovho syna Baraka z Kedeša v Neftali a povedala mu: „Pán, Boh Izraela, ti rozkazuje: Choď, vyveď vojsko na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc bojovníkov zo synov Neftaliho a zo synov Zabulona. Ja ti privediem k potoku Kison vojvodcu Jabinovho vojska Sisaru i jeho vozy a celé vojsko a vydám ho do tvojej ruky.“ Barak jej povedal: „Ak pôjdeš so mnou, pôjdem. Ale ak nepôjdeš, nepôjdem ani ja.“ Ona mu odpovedala: „Dobre, pôjdem s tebou, ale sláva na tejto ceste nebude patriť tebe, lebo Pán vydá Sisaru do ruky ženy.“
A tak Debora vstala a odišla s Barakom do Kedeša. On zvolal do Kedeša Zabulona a Neftaliho a vystúpil s desaťtisíc bojovníkmi a s Deborou vo svojom sprievode. Ale Kinejčan Haber sa oddelil od ostatných svojich bratov Kinejčanov, synov Mojžišovho príbuzného Hobaba, a postavil si stan až pri dube Saananime pri Kedeši.
Sisarovi oznámili, že Abinoemov syn Barak vystúpil na vrch Tábor. Zhromaždil všetkých deväťsto železných vozov a všetko vojsko, čo bolo s ním, od Harosetu pohanov k potoku Kisonu. Vtedy Debora povedala Barakovi: „Vstaň! Toto je deň, v ktorý Pán vydal Sisaru do tvojich rúk. Lebo on je tvoj vodca.“ I zostúpil Barak z vrchu Tábor a desaťtisíc bojovníkov s ním. A Pán ostrím meča uviedol do zmätku Sisaru a všetky jeho vozy a celé vojsko pred Barakom, až tak, že Sisara zoskočil z voza a utekal pešo. A Barak prenasledoval utekajúce vozy a vojsko až po Haroset pohanov a nepriateľské vojsko celé, do jedného padlo.
Sisara na úteku prišiel k stanu Jahely, manželky Kinejčana Habera, lebo medzi asorským kráľom Jabinom a domom Kinejčana Habera bol mier. Jahel vyšla Sisarovi naproti a povedala mu: „Vojdi ku mne, môj pane; vojdi, neboj sa!“ Vošiel do jej stanu a ona ho zakryla prikrývkou. I povedal jej: „Daj mi, prosím ťa, trochu vody, lebo som smädný.“ Ona otvorila mech s mliekom a dala mu napiť sa a prikryla ho. Sisara jej povedal: „Postav sa pred vchod do stanu a keby niekto prišiel a opýtal sa ťa: ‚Je tu niekto?‘, odpovieš: ‚Nie je!‘“ Tu vzala Haberova manželka Jahel stanový kolík a kladivo, nebadane potichu vošla dnu, priložila mu kolík na spánok hlavy, udrela naň kladivom a pribila ho cez mozog až do zeme. Na smrť unavený totiž upadol do hlbokého spánku a zomrel.
Tu prichádzal Barak, ktorý prenasledoval Sisaru. Jahel mu vyšla naproti a povedala mu: „Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš!“ Keď vošiel k nej, uvidel Sisaru, ako leží mŕtvy s kolíkom vrazeným do spánku.
Takto Boh v ten deň pokoril kanaánskeho kráľa Jabina pred synmi Izraela, ktorí denne vzrastali a silnou rukou potláčali kanaánskeho kráľa Jabina, dokiaľ ho nezničili.
RESPONZÓRIUM
1 Kor 1, 27b. 29; 2 Kor 12, 9a; 1 Kor 1, 28b
Čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných, aby sa pred Bohom nik nevystatoval, * Lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.
Ba aj to, čoho niet, vyvolil si Boh, aby zmaril to, čo je. * Lebo.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O modlitbe Pána
(Nn. 8-9: CSEL 3, 271-272)
Naša modlitba je verejná a všeobecná
Učiteľ pokoja a Majster jednoty predovšetkým nechcel, aby sme sa modlili jednotlivo a súkromne, aby sa niekto, kto sa modlí, modlil iba za seba. Nehovoríme: „Otče môj, ktorý si na nebesiach,“ ani: „Chlieb môj daj mi dnes,“ ani nik neprosí iba o odpustenie svojej viny, alebo aby nebol uvedený do pokušenia, ani neprosí iba za seba, aby bol oslobodený od zlého. Naša modlitba je verejná a všeobecná. Keď sa teda modlíme, nemodlíme sa za jedného, ale za celý ľud, lebo celý ľud sme jedno.
Boh pokoja a Učiteľ svornosti, ktorý učil jednote, chcel, aby sa tak jeden modlil za všetkých, ako on v jednej osobe niesol všetkých. Tento zákon modlitby zachovali aj traja mladíci zatvorení v rozpálenej peci, keď sa jedným hlasom modlili, spojení jednotou ducha. Dosvedčuje to viera Svätého písma. Ukazuje sa, ako sa oni modlili, a tým nám dáva príklad, ktorý máme nasledovať v modlitbách, aby sme mohli byť aj my takí. Hovorí: „Vtedy tí traja akoby jednými ústami spievali chválospev a zvelebovali Boha.“ Hovorili akoby jednými ústami – a to ich ešte Kristus neučil modliť sa.
Ich modlitba bola vypočutá a účinná, lebo pokojná, jednoduchá a vnútorná modlitba získava Pána. Aj apoštolov s učeníkmi nachádzame po Pánovom nanebovstúpení pri takejto modlitbe: „Všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.“ Zotrvávali jednomyseľne na modlitbách. Svojou vytrvalosťou a svornosťou pri modlitbe ukázali, že „Boh, čo jednomyseľne dáva prebývať“ v dome, nevpúšťa do Božieho a večného domova nikoho, iba tých, ktorých modlitba je jednomyseľná.
Aké tajomstvá sú, milovaní bratia, v modlitbe Pána; koľké a aké veľké krátko zhrnuté vo formulácii, ale bohaté na duchovnú silu! Vôbec nič nie je vynechané. Všetko, o čo môžeme prosiť v modlitbe, je v tejto skratke nebeskej náuky. Hovorí: „Takto sa modlite: Otče náš, ktorý si na nebesiach.“
Nový, znovuzrodený človek, vrátený svojmu Bohu prostredníctvom jeho milosti, povie na prvom mieste: „Otče,“ lebo už začal byť synom. Veď hovorí: „Prišiel do vlastného, a vlastní ho neprijali. Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno.“ Kto teda uveril v jeho meno a stal sa Božím synom, týmto má začínať: vzdávať vďaky a vyznávať, že je Božím synom, tým, že Boha nazýva Otcom, ktorý je na nebesiach.
RESPONZÓRIUM
Ž 22, 23; 57, 10
Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom * A uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.
Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi a zaspievam ti žalmy medzi národmi. * A uprostred.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, sila tých, čo v teba dúfajú, bez teba ľudská slabosť nič nezmôže; vypočuj naše prosby a ustavične nám pomáhaj svojou milosťou, aby sme verne plnili tvoje prikázania, a tak sa ti páčili zmýšľaním i skutkami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky