Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Toto je pravý Boží deň,
žiariaci svetlom blaživým,
veď celý svet krv Kristova
zbavila jeho ťažkých vín.
On vrátil slepým svetlo, zrak
a hriešnym novú vieru vlial;
kto by sa musel strachom chvieť,
keď Pán i z lotra hriechy sňal?
Anjeli hľadia v úžase,
aký trest Kristus musel zniesť;
a lotor pri ňom kajúci
má prísľub raja ešte dnes.
Obdivuhodné tajomstvo:
sám Boh si ľudské telo vzal,
by telo zbavil nákazy,
aby hriech, vinu z ľudí sňal.
Môže byť niečo vzácnejšie,
keď milosť vinu zamení,
keď láska strávi, zničí strach
a v smrti život pramení?!
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:
Nech z výšin neba radosť znie,
nech jasá more, plesá zem:
Ukrižovaný z mŕtvych vstal
a smrteľníkom život dal.
Vracia sa milostivý čas,
deň spásy zjavuje sa zas;
v ňom Baránkovou krvou svet
obmytý skvie sa ako kvet.
Tá smrť, tá láska zranená
vín odpustenie znamená;
zmučený silu nestratil
a premožený zvíťazil.
V tom máme nádej; veríme,
že s Kristom k sláve prídeme,
aj my budeme vzkriesení
a vlastniť život blažený.
A preto všetci, čo sme tu,
obetu čistú, presvätú
nábožne slávme, slávnostne,
veď všetko dobro plynie z nej.
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán ich vyslobodil z rúk utláčateľov. Aleluja.
Koľko ráz ho na púšti popudzovali *
a k hnevu na stepi podnecovali.
Znova a znova pokúšali Boha *
a roztrpčovali Svätého Izraela.
Už nepamätali na jeho činy, *
ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.
V Egypte urobil svoje znamenia, *
svoje zázraky na pláni taniskej.
Na krv premenil ich rieky a potoky, *
že už nemali čo piť.
Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, *
žaby, aby ich trápili.
Ich úrodu vydal húseniciam napospas *
a kobylkám plody ich námahy.
Vinice im zbil ľadovcom *
a moruše mrazom.
Ľadovcu vydal ich dobytok, *
ich čriedy bleskom ohnivým.
Zoslal na nich oheň svojho hnevu, †
rozhorčenie, hrôzu a strach *
ako poslov skazy.
Uvoľnil cestu svojmu hnevu, †
neušetril ich od smrti, *
ich život vydal moru napospas.
Pobil všetko prvorodené v Egypte, *
prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
Ant. Pán ich vyslobodil z rúk utláčateľov. Aleluja.
Ant. 2 Pán ich priviedol na svoj svätý vrch. Aleluja.
Svoj ľud však ako ovce vyviedol *
a viedol ako stádo po púšti.
Viedol ich bezpečne a nemali strach, *
ich nepriateľov však more pokrylo.
A priviedol ich do svojej svätej zeme, *
na vrch, čo získala jeho pravica.
Pred nimi vyhnal kmene pohanské, †
meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu *
a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.
Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, *
a nezachovávali jeho príkazy.
Odpadávali a boli neverní †
ako ich otcovia, *
sklamali ako pokazený luk.
Rozhnevali ho obradmi na výšinách *
a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.
Počul to Boh a rozhneval sa *
a na Izraela veľmi zanevrel.
Opustil príbytok v Silo, *
stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.
Vydal svoju silu do zajatia, *
do rúk nepriateľa svoju nádheru.
Svoj ľud vydal meču napospas *
a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.
Ich mládencov pohltil oheň, *
ich panny sa nemohli zasnúbiť.
Kňazi padli pod mečom *
a ich vdovy nemal kto oplakať.
Ant. Pán ich priviedol na svoj svätý vrch. Aleluja.
Ant. 3 Vyvolil si kmeň Júdov a svojho sluhu Dávida, aby pásol Izraela, jeho dedičstvo. Aleluja.
Pán sa však prebral ako zo spánku, *
ako hrdina vínom zmorený.
Porazil utekajúcich nepriateľov, *
pokryl ich večnou potupou.
Zavrhol stánok Jozefov, *
ani Efraimov kmeň si nezvolil,
lež vyvolil si kmeň Júdov, *
vrch Sion, ten si obľúbil.
A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, *
ako zem, ktorú upevnil naveky.
A vyvolil si svojho sluhu Dávida, †
od čriedy oviec ho vyzdvihol, *
vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá,
aby pásol Jakuba, jeho ľud, *
a Izraela, jeho dedičstvo.
A on ich pásol so srdcom bez úhony *
a viedol ich rukou skúsenou.
Ant. Vyvolil si kmeň Júdov a svojho sluhu Dávida, aby pásol Izraela, jeho dedičstvo. Aleluja.
Boh nás znovuzrodil pre živú nádej. Aleluja.
Vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
18, 1-20
Vyvrátenie Babylonu
Ja, Ján, videl som z neba zostupovať iného anjela, ktorý má veľkú moc, a jeho sláva ožiarila zem. Zvolal mohutným hlasom: „Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov a skrýšou nečistej a odpornej zveri. Lebo všetky národy pili z vína vášne jeho smilstva a králi zeme s ním smilnili a kupci zeme zbohatli z jeho obrovského rozkošníctva!“
A počul som iný hlas volať z neba: „Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán, lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. Odplaťte mu, ako aj on odplatil. Odplaťte mu dvojnásobne za jeho skutky. Do pohára, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne! Koľko sa on oslavoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku. Lebo si v srdci hovorí: ‚Sedím ako kráľovná, vdova nie som a smútok neuzriem.‘ Preto jedného dňa prídu jeho rany, smrť i smútok a hlad a ohňom bude spálený. Lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho odsúdil.“
I budú nad ním plakať a nariekať králi zeme, ktorí s ním smilnili a hýrili, keď uzrú dym z jeho požiaru. Zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú volať: „Beda, beda, ty veľké mesto Babylon, mesto také mocné, lebo v jedinú hodinu prišiel na teba súd!“
Kupci zeme budú nad ním plakať a žialiť, lebo už nik nekúpi ich tovar: Náklad zlata a striebra, drahých kameňov a perál, kmentu a purpuru, hodvábu a šarlátu, všelijaké tujové drevo, všelijaké predmety zo slonoviny, rozličné predmety z najvzácnejšieho dreva, medi, železa a mramoru; škoricu a balzam, voňavky a masti, kadidlo, víno a olej, múku a pšenicu, dobytok a ovce, kone a vozy, otrokov a ľudské duše. A ovocie, túžba tvojej duše, odišlo od teba, všetko cenné a skvostné sa ti stratilo a už ich viac nenájdu.
Kupci týchto vecí, ktorí z neho zbohatli, zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú plakať a žialiť, budú volať: „Beda, beda, ty veľké mesto, ktoré sa obliekalo do kmentu, purpuru a šarlátu a zdobilo sa zlatom, drahými kameňmi a perlami, lebo v jedinú hodinu bolo spustošené toľké bohatstvo!“
Všetci kormidelníci a všetci, čo sa tadiaľ plavili, námorníci a všetci, čo pracujú na mori, zastali obďaleč, a keď videli dym jeho požiaru, volali: „Ktoré mesto sa podobá tomuto veľkému mestu?“ Sypali si prach na hlavu a s plačom a žiaľom volali: „Beda, beda, ty veľké mesto, v ktorom zbohatli z jeho hojnosti všetci, čo majú lode na mori, lebo v jedinú hodinu bolo spustošené. Plesaj nad ním, nebo a svätí, apoštoli i proroci, lebo Boh rozsúdil váš súd na ňom!“
RESPONZÓRIUM
Iz 52, 11. 12; Zjv 18, 4; Jer 51, 45
Vyjdite z Babylonu, očistite sa, vy, čo nosíte Pánove nádoby; lebo pred vami pôjde Pán. * A zhromaždí vás Boh Izraela. Aleluja.
Vyjdite z Babylonu, ľud môj, nech si každý zachráni život pred Pánovým planúcim hnevom. * A zhromaždí.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k Listu Rimanom
(Cap. 15, 7: PG 74, 854-855)
Nad všetkých sa rozprestrela nebeská láskavosť, celý svet sa zachránil
Mnohí sme jedno telo a navzájom sme si údmi, ako je napísané, pretože nás Kristus zväzuje do jednoty putami lásky: „Veď on z oboch urobil jedno a zbúral medzi nimi múr rozdelenia tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach.“ Preto treba, aby všetci zmýšľali navzájom rovnako; a ak trpí jeden úd, aby spolu s ním trpeli všetky údy, a zasa ak vychvaľujú jeden úd, aby sa radovali všetky údy.
„Preto,“ hovorí, „prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás na Božiu slávu.“ Budeme sa navzájom prijímať, ak budeme chcieť rovnako zmýšľať, potom niesť si vzájomne bremená a zachovávať „jednotu ducha vo zväzku pokoja“. Tak aj nás prijal Boh v Kristovi. Lebo pravdivý je ten, ktorý hovorí: „Boh tak miloval svet, že za nás vydal svojho Syna.“ Dal ho ako výkupné za život nás všetkých a boli sme prenesení zo smrti a vykúpení zo smrti a hriechu. A cieľ tohto rozhodnutia vysvetľuje, keď hovorí, že Kristus sa stal služobníkom obriezky v záujme pravdy. Veď Boh sľúbil židovským prapredkom, že požehná ich potomstvo a rozmnoží ho ako hviezdy na nebi. Preto sa zjavil v tele a stal sa človekom ten, ktorý je Boh a samo Slovo, čo udržuje všetky stvorené veci a všetkým dáva neporušenosť ako Boh. Na tento svet prišiel v tele, no nie aby sa dal obsluhovať, ale aby on sám, ako hovorí, slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.
Vskutku vyhlásil, že prišiel viditeľne preto, aby splnil sľuby dané Izraelu. Veď povedal: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ Preto Pavol neklame, keď hovorí, že Kristus bol služobníkom obriezky, aby potvrdil sľuby dané otcom. Pre toto ho Boh Otec vydal a tiež aj preto, aby pohania dosiahli milosrdenstvo, aby ho aj oni oslavovali ako stvoriteľa a tvorcu, záchrancu a vykupiteľa všetkého. A tak sa nad všetkým rozprestrela nebeská láskavosť, prijatí sú aj pohania a tajomstvo múdrosti v Kristovi sa neodchýlilo od cieľa svojej dobrotivosti: lebo namiesto tých, čo boli odťatí, zachránil sa z Božieho milosrdenstva celý svet.
RESPONZÓRIUM
Sk 13, 46-47
Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, * Obraciame sa k pohanom. Aleluja.
Tak nám prikázal Pán: Ustanovil som ťa za svetlo pohanom. * Obraciame sa.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, veľkonočnou slávnosťou milostivo dávaš svetu nebeský liek; buď milostivý voči svojej Cirkvi a daj, aby sme prinášali ovocie dobrých skutkov, a tak dosiahli večný život. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky