Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Ty, čo tak pevne riadiš svet,
v troch osobách Boh jediný,
prijmi náš vďačný chválospev
pri svite rannej hodiny!
Prebrali sme sa zo spánku,
kým zem si drieme v pokoji,
a prosíme ťa o balzam,
ktorý nám rany vyhojí.
Ak podvodný a temný duch
zviedol nás čarmi klamania,
nech lúče tvojej veleby
z nás temnôt stopu odstránia.
Nech našu myseľ i náš cit
vždy tvoje svetlo preniká,
by sme sa v dennom konaní
nešmykli z tvojho chodníka.
Láskavý Otče, pomôž nám
za tvojím Synom k výšinám,
kde s Duchom, darcom potechy,
nad všetkým vládneš naveky. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Zostávaj, Kriste, v srdciach nám,
nebeská láska spasených,
a do našich sŕdc vylievaj
vrúcnosť sĺz, plaču zbožný vzdych.
S hlbokou vierou pred tebou,
Ježišu Kriste, stojíme,
odpusť nám všetky prečiny,
s dôverou vrúcne prosíme.
Znamením kríža svätého
i svojím telom presvätým
chráň ľudí sveta celého
predrahou krvou spasených.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Zachráň ma, Bože, *
lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
musel som vrátiť, čo som neulúpil.
Bože, ty poznáš moju pochabosť *
a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
Pre teba znášam potupu *
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
no aj to mi bolo na potupu.
I vrecovinu som si obliekol *
a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
a pri víne pospevujú o mne pijani.
Ant. Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
nech ma nepohltí hlbina *
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
Príď ku mne a zachráň ma, *
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
moju hanbu i moje zneuctenie.
Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče *
a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Som úbožiak, plný bolesti; *
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
Lebo Boh zachráni Sion †
a vybuduje mestá Júdove; *
usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.
Ant. Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Pán nás poučí o svojich cestách.
A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Micheáša
6, 1-15
Pán sa bude pravotiť so svojím ľudom
Počúvajte, čo hovorí Pán:
„Vstaň, súď sa pred vrchmi,
nech kopce počujú tvoj hlas.“
Vrchy, počujte Pánov súd,
načúvajte, základy zeme,
lebo Pán má spor so svojím ľudom,
s Izraelom sa bude pravotiť.
„Ľud môj, čo som ti urobil?
Alebo čím som ti bol na ťarchu?
Odpovedz mi!
Ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny,
vyslobodil som ťa z domu otroctva
a poslal som pred tebou Mojžiša,
Árona a Máriu.
Ľud môj, len sa rozpamätaj, prosím,
čo zamýšľal moabský kráľ Balak
a čo mu odpovedal Beorov syn Balaam
od Settimu až po Galgalu,
aby si poznal spravodlivé skutky Pánove.“
„Čo hodné obetujem Pánovi,
keď sa pôjdem pokloniť Bohu Najvyššiemu?
Mám prísť pred neho so zápalnými obetami
a s jednoročnými teliatkami?
Či bude mať Pán záľubu v tisícoch baranov,
v mnohých tisícoch potokov oleja?
Alebo mám dať svojho prvorodeného za svoj zločin,
plod svojho lona za svoj hriech?“
Človeče, veď ti povedali, čo je dobré
a čo žiada Pán od teba:
konať právo, milovať zľutovanie
a pokorne kráčať s tvojím Bohom.
Pán volá na mesto
— a je múdre báť sa tvojho mena —:
„Počujte, kmene a stavy mesta!
Vari budem trpieť falošný bat
a skúpu prekliatu efu?
Alebo ospravedlním bezbožné váhy
a mešce s falošným závažím?
Lebo jeho boháči sú plní neprávosti,
jeho obyvatelia luhajú
a jazyk v ich ústach je úskočný.
Preto som ťa začal biť,
nivočiť za tvoje hriechy.
Budeš jesť, a nenasýtiš sa
a tvoja špina zostane v tebe.
Odložíš si, ale nezachrániš,
a čo zachrániš, vydám meču.
Budeš siať, ale žať nebudeš,
budeš lisovať olivu, ale olejom sa nenatrieš,
aj mušt, ale víno piť nebudeš.“
RESPONZÓRIUM
Mich 6, 8; Ž 37, 3
[Podľa latinskej pôvodiny by mal text znieť takto (rovnako ako pre responzórium po druhom čítaní v piatok 9. týždňa Cezročného obdobia, zv. III, str. 295):]
Človeče, veď ti povedali, čo je dobré a čo žiada Pán od teba: * Konať právo, milovať zľutovanie a pokorne kráčať s tvojím Bohom.
Spoľahni sa na Pána a dobre rob a budeš bývať v svojej krajine. * Konať.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z reči svätého biskupa Paciána O krste
(Nn. 5-6: PL 13, 1092-1093)
Skrze Ducha žime nový život v Kristovi
Adamov hriech prešiel na všetko potomstvo, ako hovorí Apoštol: „Ako skrze jedného človeka vstúpil hriech a skrze hriech smrť, tak prešla na všetkých ľudí.“ Teda aj Kristova spravodlivosť musí prejsť na potomstvo. A tak ako tamten hriechom zahubil svoje potomstvo, Kristus spravodlivosťou celé svoje pokolenie oživil. Apoštol to zdôrazňuje takto: „Ako sa neposlušnosťou jedného mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stali spravodlivými. Aby podobne ako hriech vládol pre smrť, aj milosť vládla spravodlivosťou pre večný život.“
Niekto mi možno povie: „Ale Adamov hriech zákonite prešiel na potomkov, veď sa z neho narodili. Hádam nás Kristus zrodil, aby sme mohli byť skrze neho spasení?“ Nezmýšľajte telesne! Hneď uvidíte, ako sa rodíme z Krista. V plnosti času si Kristus vzal s telom i dušu z Márie. A ju prišiel spasiť, nenechal ju v podsvetí, spojil ju so svojím duchom a urobil ju svojou. A to je Pánova svadba, pripojená k jednému telu, aby podľa toho veľkého tajomstva boli dvaja v jednom tele, Kristus a Cirkev.
Z tohto manželstva sa rodí kresťanský ľud po zostúpení Pánovho Ducha. Priamo do podstaty našej duše sa vlieva a primiešava nebeské semeno, uchycujeme sa v matkinom lone a keď vyjdeme z jej života, ožívame v Kristovi. Preto hovorí Apoštol: „Prvý Adam sa stal živou bytosťou; posledný Adam oživujúcim Duchom.“ Takto plodí Kristus v Cirkvi skrze svojich kňazov, ako hovorí ten istý Apoštol: „Ja som vás splodil v Kristovi.“ A tak Kristovo semeno, čiže Boží Duch, privádza na svet rukami kňaza nového človeka, utvoreného v materskom lone a zrodeného v krstnom prameni, pričom viera je kmotrou.
Treba teda prijať Krista, aby mohol plodiť, lebo apoštol Ján hovorí: „Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi.“ Ale toto nemôžu nijako ináč, iba sviatosťou kúpeľa, krizmy a kňazstva. V kúpeli sa totiž zmývajú hriechy, krizmou sa na nich vylieva Svätý Duch a oboje dostávame rukou a ústami kňaza. A takto sa celý človek znova rodí a obnovuje v Kristovi. „Aby sme tak, ako Kristus vstal z mŕtvych, aj my žili novým životom“; čiže aby sme odložili bludy starého života a skrze Ducha žili nový život v Kristovi.
RESPONZÓRIUM
Rim 5, 19. 21; 1 Jn 4, 10
Ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stali spravodlivými. * Aby tak, ako hriech vládol v smrti, aj milosť vládla pre večný život skrze Ježiša Krista.
Boh poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. * Aby tak.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, pod vedením Ducha Svätého sa osmeľujeme volať ťa Otcom; rozhojňuj v našich srdciach ducha adoptívneho synovstva, aby sme raz dosiahli prisľúbené dedičstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky