17. január 2024

Sv. Antona, opáta
spomienka

Slávny otec mníchov narodil sa v Egypte okolo roku 250. Po smrti rodičov rozdal majetok chudobným a utiahol sa na púšť, kde začal viesť kajúci život. Mal mnoho žiakov. O Cirkev sa zaslúžil tým, že za Diokleciánovho prenasledovania pomáhal vyznávačom a podporoval svätého Atanáza proti ariánom. Zomrel roku 356.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Rozsievač vecí, obnoviteľ časov,

kráľ kráľov, Kriste, prísny sveta sudca,

modlitby naše, chvály nášho srdca

láskavo prijmi.

Kým beží noc, my vzdávame ti chvály,

kiež milé by ti boli, a tak mali

aj súhlas tvojej tváre neskonalý,

pôvodca svetla.

Nech dni nám plynú priaznivo a prajne,

nech život nebojí sa smrti márnej,

nech naše skutky tvoju venčia zdarne

večitú slávu.

Rozplameň srdcia, rozpáľ naše vnútro

plameňom božským, nech je duša bdelá,

aby sťa panna privítať ťa smela

s horiacou lampou.

Rovnaká na nebesiach Otcu sláva

aj tebe, Spasiteľ, kráľ, nech sa vzdáva,

Svätému Duchu nech zaznieva sláva

po celom svete. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Kriste, ty svetlo, život, láska naša,

ty radosť sveta, dobro nekonečné,

ty si nás svojou krvou oslobodil

z pút smrti večnej.

Vlož do sŕdc našich vrúcnu lásku k tebe,

zaplav nám myseľ svetlom živej viery,

daj, aby sme sa všetci mali radi

a žili v mieri.

Nech sa už od nás vzdiali satan zradný,

zdrvený silou, ktorá prúdi z teba;

nech je vždy s nami Tešiteľ, Duch Svätý,

zoslaný z neba.

Buď všetka sláva tebe, Otec večný,

Synovi tvojmu chvály nekonečné;

aj spoločnému Duchu Presvätému

na veky večné. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Žalm 39
Prosby chorého
Stvorenie bolo podrobené márnosti z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej. (Rim 8, 20)
I

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *

aby som nezhrešil jazykom.

K svojim ústam postavím stráž, *

dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *

bolesť sa mi však znova ozvala.

Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *

a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

A môj jazyk preriekol: *

„Daj mi poznať, Pane, môj koniec

i aký je ešte počet mojich dní; *

nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

Hľa, na pár piadí si mi dní nameral *

a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.

Veru, len zdaním je bytie človeka, *

každý sa mihne ako vidina.

Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *

poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

Ant. My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

II

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *

Ty si moja nádej.

Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *

a nevystav ma hlupákovi na posmech.

Onemel som, neotvorím ústa, *

lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, *

bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

Trestami za hriechy naprávaš človeka. †

Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *

veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, *

nakloň sluch k môjmu volaniu.

Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †

veď u teba som iba hosť, *

len pútnik, ako všetci moji otcovia.

Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *

skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Ant. Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.

Žalm 52
Modlitba o pomoc proti ohováračovi
Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1 Kor 1, 31)

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *

čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?

Úklady strojíš deň čo deň, *

jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.

Zlo miluješ viacej než dobro, †

lož väčšmi ako pravdu. *

Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, †

odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *

vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.

Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *

ale z neho sa vysmejú:

„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †

lež zakladal si na veľkom bohatstve *

a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †

Úfam v Božie milosrdenstvo *

navždy a naveky.

Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †

a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *

na tvoje meno, lebo je dobré.

Ant. Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.

Moja duša sa spolieha na jeho slovo.

Moja duša očakáva Pána.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Deuteronómium

7, 6-14; 8, 1-6

Izrael, vyvolený ľud

V tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:

„Ty si ľud zasvätený Pánovi, svojmu Bohu. Teba si Pán, tvoj Boh, vyvolil zo všetkých národov, čo sú na zemi, aby si bol jeho vlastným ľudom. Pán sa k vám pripútal a vyvolil si vás nie preto, že by ste boli počtom prevýšili iné národy – veď ste najmenší zo všetkých národov –, ale preto, že vás Pán miluje a zachováva prísahu, ktorou sa zaviazal vašim otcom. Preto vás vyviedol mocnou rukou a vykúpil ťa z domu otroctva, z ruky faraóna, egyptského kráľa. Vedz teda, že Pán, tvoj Boh, je jediný Boh, verný Boh, ktorý zachováva zmluvu a milosrdenstvo do tisíceho pokolenia voči tým, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania, a tým, čo ho nenávidia, odpláca hneď a zničí ich, nebude odkladať; ihneď im vráti, čo si zasluhujú. Preto zachovávaj prikázania, nariadenia a ustanovenia, ktoré ti ja dnes dávam, aby si ich plnil.

Ak budete počúvať tieto ustanovenia a budete ich zachovávať a plniť, aj Pán, tvoj Boh, zachová voči tebe zmluvu a milosrdenstvo, ktoré prisahal tvojim otcom, bude ťa milovať a požehnávať, rozmnoží ťa a požehná plod tvojho života a plod tvojej zeme, tvoje obilie, hrozno a olej aj mláďatá dobytka a prírastok tvojich oviec v krajine, o ktorej prisahal tvojim otcom, že ju dá tebe. Budeš požehnaný nad všetky národy. Nebude u teba neplodného ani v jednom pohlaví, ani u ľudí, ani v tvojich stádach.

Dávaj veľký pozor, aby si zachoval každé prikázanie, ktoré ti ja dnes dávam, aby ste mohli žiť, aby ste sa rozmnožili, vošli a zaujali krajinu, o ktorej Pán prisahal vašim otcom. A spomínaj si na celú cestu, ktorou ťa Pán, tvoj Boh, týchto štyridsať rokov viedol po púšti, aby ťa pokoril a vyskúšal, aby sa ukázalo, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho prikázania alebo nie. Pokoril ťa, nechal ťa hladovať a potom ti dal za pokrm mannu, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Pánových úst. Počas týchto štyridsiatich rokov sa odev, ktorý si si obliekal, nezodral a noha ti neopuchla. Uváž teda vo svojom srdci, že ako človek vychováva svojho syna, tak vychováva teba Pán, tvoj Boh, aby si zachovával nariadenia Pána, svojho Boha, aby si kráčal po jeho cestách a bál sa ho.“

RESPONZÓRIUM

1 Jn 4, 10b. 16a; Iz 63, 8b. 9b

Boh nás miloval a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. * A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám.

Pán sa stal naším záchrancom; on sám nás vo svojej láske vykúpil. * A my.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Životopisu svätého Antona, ktorý napísal svätý biskup Atanáz

(Cap. 2-4: PG 26, 842-846)

Povolanie svätého Antona

Po smrti rodičov zostal Anton sám iba s malou sestrou. Mal vtedy osemnásť alebo dvadsať rokov a staral sa o dom a o sestru.

Neprešlo ani celých šesť mesiacov od smrti rodičov, keď šiel ako zvyčajne do Pánovho domu a v duchu sa zaoberal myšlienkou, ako apoštoli opustili všetko a išli za Spasiteľom a ako tí v Skutkoch apoštolov predávali majetok a čo zaň utŕžili, prinášali apoštolom k nohám, aby sa to rozdelilo núdznym, a potom akú veľkú nádej majú uloženú v nebi. Tým zaujatý vošiel do kostola a práve sa čítalo evanjelium. Tu počul, ako Pán vravel onomu boháčovi: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným; potom príď a nasleduj ma a budeš mať poklad v nebi.“

Antonovi bolo, akoby mu Boh pripomenul tieto sväté veci, akoby sa to čítalo iba kvôli nemu. Rýchlo vyšiel z Pánovho domu a majetok, čo mal po predkoch (mal tristo jutár úrodnej a veľmi peknej pôdy), daroval dedinčanom, aby nebol na ťarchu ani jemu, ani jeho sestre. Všetok hnuteľný majetok predal a veľa peňazí, čo zaň získal, rozdelil chudobným, iba niečo ponechal pre svoju sestru.

A keď opäť prišiel do Pánovho domu, počul, ako Pán hovorí v evanjeliu: „Nebuďte ustarostení o zajtrajšok.“ Nemohol tam ďalej vydržať, vyšiel von a rozdal bedárom aj to málo, čo mal. Sestru zveril známym, spoľahlivým pannám na Parthenóne, aby ju vychovávali, a sám sa oddal pred svojím domom asketickému životu: bdel nad sebou a vytrvalo viedol prísny spôsob života.

A tak pracoval vlastnými rukami, lebo počul: „Kto by zaháľal, nech ani neje.“ Z časti toho, čo zarobil, kupoval si chlieb, druhú časť rozdával bedárom.

Často sa modlil, lebo sa naučil, že sa treba „bez prestania modliť“ v samote. A čítal tak pozorne, že mu neuniklo nič, a zapamätal si všetko, čo bolo napísané, takže mu neskôr pamäť nahrádzala knihy.

Všetci obyvatelia dediny a dobromyseľní muži, s ktorými sa stýkal, volali ho Božím priateľom, lebo videli, aký je to človek. Jedni ho milovali ako syna, iní ako brata.

RESPONZÓRIUM

Mt 19, 21; Lk 14, 33b

Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. * Potom príď a nasleduj ma.

Kto sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom. * Potom.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si vnukol svätému opátovi Antonovi, aby ti na púšti slúžil v nevšednom spoločenstve s tebou; prosíme ťa, na jeho príhovor nám dopraj, aby sme sa zriekali samých seba a bez prestania ťa nadovšetko milovali. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky