Štvrtá kniha žalmov (90 – 106 [89 – 105])

Žalm 90 (89)
Nech je nad nami dobrotivosť Pána

1Modlitba Mojžiša, Božieho muža.
Pane, stal si sa nám útočišťom
z pokolenia na pokolenie.
2Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet,
ty, Bože, si od vekov až naveky.

3Človeka vraciaš do prachu
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
4Veď tisíc rokov je u teba
ako deň včerajší, čo sa pominul,
a ako jedna nočná stráž.

5Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;
6sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie,
večer vädne a usychá.
7Hynieme vskutku pre tvoj hnev
a desí nás tvoje rozhorčenie.
8Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

9V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni
a naše roky plynú ako vzdych.
10Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou,
ubiehajú rýchlo a my odlietame.
11Kto pozná silu tvojho hnevu
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

12A tak nás nauč rátať naše dni,
aby smenašli múdrosť srdca.
13Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať?
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
14Hneď zrána nás naplň svojou milosťou
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
15Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil,
za roky, keď sme okusovali nešťastie.

16Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom
a ich deťom tvoja nádhera.
17Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha;
upevňuj dielo našich rúk,
dielo našich rúk upevňuj!
 

Žalm 91 (90)
Pod ochranou Najvyššieho

1Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva
a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,
2povie Pánovi: „Ty si moje útočište
a pevnosť moja; v tebe mám dôveru, Bože môj.“

3Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov
a zo zhubného moru.
4Svojimi krídlami ťa zacloní
a uchýliš sa pod jeho perute.
Jeho pravda je štítom a pancierom,
5nebudeš sa báť nočnej hrôzy,
ani šípu letiaceho vo dne,
6ani moru, čo sa tmou zakráda,
ani nákazy, čo pustoší na poludnie.

7I keď po tvojom boku padnú tisíce
a desaťtisíce po tvojej pravici,
teba nezasiahne.
8Budeš sa môcť dívať vlastnými očami
a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom.
9Lebo tvojím útočišťom je Pán,
za ochrancu si si zvolil Najvyššieho.
10Nestihne ťa nijaké nešťastie
a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,
11lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe,
aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.
12Na rukách ťa budú nosiť,
aby si si neuderil nohu o kameň.
13Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji,
leva i draka rozšliapeš.

14Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho,
ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.
15Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším
a budem pri ňom v súžení,
zachránim ho i oslávim.
16Obdarím ho dlhým životom
a ukážem mu svoju spásu.
 

Žalm 92 (91)
Oslava Boha, Stvoriteľa

1Žalm. Pieseň na Pánov deň.
2Dobreje oslavovať Pána
a ospevovať meno tvoje, Najvyšší;
3za rána zvestovať tvoju dobrotu
a tvoju vernosť celú noc
4na desaťstrunovej harfe a na lutne,
spevom a citarou.
5Lebo tvoje počínanie, Pane, ma napĺňa radosťou
a plesám nad dielami tvojich rúk.

6Aké veľkolepé sú tvoje diela, Pane,
a aké hlboké tvoje myšlienky!
7Nerozumný človek to nevie
a blázon to nechápe.
8Hoci hriešnici rastú ako tráva
a kadejakí zločinci prekvitajú,
večná záhuba ich predsa neminie;
9no ty, Pane, si najvyšší naveky.

10Veď to, Pane, tvoji protivníci,
veď to tvoji protivníci zahynú
a rozprášení budú všetci zločinci.
11Mne však dávaš silu, akú má byvol s rohami,
mažeš ma žírnym olejom.
12Moje oko hľadí zvrchu na nepriateľov,
moje ucho počúva o osude tých, čo zlomyseľne povstali proti mne.

13Spravodlivý sťa palma zakvitne
a vyrastie sťa céder z Libanonu.
14Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom,
v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať.
15Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie,
úrodní budú a plní sviežosti;
16a tak zvestujú, že Pán, moje útočište, je spravodlivý
a neprávosti v ňom niet.
 

Žalm 93 (92)
Vznešenosť Pána – Stvoriteľa

1Pán kraľuje, velebou sa zaodel;
zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal.
2Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje.
Pevný je tvoj trón oddávna,
ty si od vekov.

3Pozdvihujú rieky, Pane,
pozdvihujú rieky svoj hlas,
pozdvihujú rieky svoj hukot.
4Nad hukot vodných prívalov,
nad mohutné morské príboje
mocnejší je Pán na výsostiach.

5Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá;
tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy.
 

Žalm 94 (93)
Boh – pomstiteľ spravodlivých

1Bože odplaty, Pane,
Bože odplaty, zjav sa.
2Povstaň, ty, ktorý súdiš zem,
odplať pyšným, čo si zaslúžili.

3Dokedy ešte hriešnici, Pane,
dokedy ešte budú hriešnici jasať?
4Dokedy budú rečniť a opovážlivo hovoriť
a chvastať sa tí, čo páchajú zločiny?

5Pane, šliapu po tvojom ľude
a tvoje dedičstvo týrajú.
6Vraždia vdovy a cudzincov
a zabíjajú siroty.
7A hovoria si: „Pán to nevidí,
nevie o tom Boh Jakubov.“

8Pochopte to, vy, nerozumní v národe,
kedy to porozumiete, hlupáci?
9Že by ten, čo vsadil ucho, nepočul,
alebo ten, čo oko stvoril, že by nevidel?
10Že by netrestal ten, čo vychováva národy,
čo učí ľud múdrosti?
11Pán pozná ľudské myšlienky
a vie, aké sú márne.

12Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš
a poúčaš o svojom zákone,
13aby si mu uľavil v dňoch nešťastných,
kým pre hriešnika nevykopú jamu.
14Lebo Pán neodvrhne svoj ľud
a neopustí svoje dedičstvo.
15Súd sa zasa navráti k spravodlivosti
a spravodlivosťou sa budú riadiť všetci statoční.

16Proti ničomníkom ktože mi pomôže
a kto sa ma zastane proti páchateľom zla?
17Keby mi Pán nebol pomohol,
už by som bol býval v ríši mlčania.
18Ledva poviem: „Noha sa mi potkýna,“
hneď ma, Pane, podopiera tvoja dobrota.
19A keď sa v mojom srdci kopia starosti,
vzpružuje ma tvoja potecha.

20Veď či je zlučiteľný s tebou trón bezprávia,
čo vysluhuje násilie, a nie zákon?
21Na život spravodlivého sa vrhajú
a odsudzujú krv nevinnú.
22Mne sa však Pán stal pevnosťou
a skalou útočišťa môj Boh.
23On im odplatí za ich neprávosť
a ich vlastnou zlobou ich vyhubí,
24vyhubí ich Pán, Boh náš.
 

Žalm 95 (94)
Pozvanie na oslavu Boha

1Poďte, plesajme v Pánovi,
oslavujme Boha, našu spásu.
2Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár
a oslavujme ho žalmami.

3Lebo Pán je veľký Boh
a nad všetkými bohmi veľký kráľ.
4V jeho moci sú zemské hlbiny
a jemu patria aj nebotyčné štíty.
5Jeho je more, veď on ho stvoril,
i pevnina, ktorú stvárnili jeho ruky.

6Poďte, klaňajme sa a na zem padnime,
kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.
7Lebo on je náš Boh
a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou.

8Čujte dnes jeho hlas:
„Nezatvrdzujte svoje srdcia.
9ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti,
kde ma pokúšali vaši otcovia;
skúšali ma, hoci moje skutky videli.

10Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie
i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom;
11tí veru moje cesty neznajú.
Preto som v svojom hneve prisahal:
Nevojdú do môjho pokoja.“
 

Žalm 96 (95)
Pán je kráľ a sudca celej zeme

1Spievajte Pánovi pieseň novú;
spievaj Pánovi, celá zem!
2Spievajte Pánovi, velebte jeho meno.
Zvestujte jeho spásu deň čo deň.
3Zvestujte jeho slávu pohanom
a jeho zázraky všetkým národom.

4Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden,
viac ako všetkých bohov treba sa ho báť.
5Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov,
ale Pán stvoril nebesia.
6Vznešenosť a krása pred jeho tvárou,
moc a veleba v jeho svätyni.

7Vzdávajte Pánovi, rodiny národov,
vzdávajte Pánovi slávu a česť,
8vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena.
Prineste obetné dary a vstúpte do jeho nádvorí,
9klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu.
Chvej sa pred ním, celá zem,
10hlásajte medzi pohanmi: „Pán kraľuje!“
Upevnil zemekruh, nepohne sa;
a spravodlivo súdi národy.

11Tešte sa, nebesia, plesaj, zem;
nech more zahučí a čo ho napĺňa,
12nech plesá pole a všetko, čo je na ňom.
I zajasajú všetky stromy lesa
13pred tvárou Pána, že prichádza,
že prichádza súdiť zem.
Spravodlivo bude súdiť zemekruh
a národy podľa svojej pravdy.
 

Žalm 97 (96)
Pán je slávny sudca

1Pán kraľuje, jasaj, zem;
radujte sa, všetky ostrovy.
2Vôkol neho oblaky a mrákavy,
spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.
3Predchádza ho oheň,
čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.
4Jeho blesky ožarujú zemekruh:
zem to vidí a chveje sa.
5Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou,
pred Pánom celej zeme.
6Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia
a jeho slávu vidia všetky národy.

7Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené
a honosia sa svojimi sochami.
Klaňajte sa mu, všetci jeho anjeli.
8Sion to počuje a teší sa
a dcéry Júdove plesajú, Pane,
nad tvojimi súdmi.
9Lebo ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi,
nesmierne prevyšuješ všetky božstvá.

10Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti,
veď on ochraňuje svojich svätých
a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika.
11Vychádza svetlo spravodlivému
a radosť tým, čo majú srdcia úprimné.
12Radujte sa, spravodliví, v Pánovi
a oslavujte jeho sväté meno.
 

Žalm 98 (97)
Boh víťazí na súde

1Žalm.
Spievajte Pánovi pieseň novú,
lebo vykonal veci zázračné.

Víťazstvo je dielom jeho pravice
a jeho svätého ramena.
2Pán oznámil svoju spásu,
pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť.
3Rozpamätal sa na svoju dobrotu
a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu.
Uzreli všetky končiny zeme
spásu nášho Boha.

4Na chválu Božiu jasaj, celá zem;
plesajte, radujte sa a hrajte.
5Hrajte Pánovi na citare,
na citare a na harfe zunivej.
6Za hlaholu trúb a poľníc
jasajte pred tvárou Kráľa a Pána.

7Zahuč, more a všetko, čo ho napĺňa,
zemekruh a všetci, čo na ňom bývajú.
8Tlieskajte, rieky, rukami,
jasajte s nimi, vrchy,
9pred tvárou Pánovou, lebo prichádza súdiť zem.
Spravodlivo bude súdiť zemekruh
a podľa práva národy.
 

Žalm 99 (98)
Svätý je Pán, náš Boh

1Pán kraľuje, traste sa, národy;
tróni nad cherubmi, chvej sa zem.
2Veľký je Pán na Sione,
a vyvýšený nad všetky národy.

3Oslavujte jeho meno veľké a úžasné,
lebo je sväté.
4Mocný kráľ spravodlivosť miluje:
ty si ustanovil, čo je správne,
právo a spravodlivosť v Jakubovi ty vysluhuješ.

5Velebte Pána, nášho Boha,
a padnite k jeho nohám,
lebo je svätý.

6Mojžiš a Áron, jeho kňazi,
a Samuel, ctiteľ jeho mena,
vzývali Pána a on ich vypočul,
7z oblačného stĺpa k nim hovoril.
A zachovávali jeho svedectvo
a prikázania, ktoré im dal.
8Pane, Bože náš, ty si ich vypočul,
Bože, ty si bol k nim milostivý,
no nenechal si bez trestu ich priestupky.

9Velebte Pána, nášho Boha,
na jeho svätom vrchu sa mu klaňajte,
lebo svätý je Pán, Boh náš.
 

Žalm 100 (99)
Radosť návštevníka chrámu

1Ďakovný žalm.
2Jasaj na chválu Pánovi, celá zem,
s radosťou slúžte Pánovi.
S plesaním vstupujte pred jeho tvár.

3Vedzte, že náš Pán je Boh;
on je náš stvoriteľ a jemu patríme,
sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.

4Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály
a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými;
chváľte ho a velebte jeho meno.
5Lebo Pán je dobrý;
jeho milosrdenstvo trvá naveky
a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.
 

Žalm 101 (100)
Zásady spravodlivého vladára

1Dávidov žalm.
Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať,
zahrať ti, Pane, na harfe.
2Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života;
kedyže prídeš ku mne?

Chcem kráčať v nevinnosti srdca
uprostred svojej čeľade.
3Nesprávne predsavzatia si nerobím,
podvodníka mám v nenávisti;
ten nemá ku mne prístup.

4Skazené srdce sa mi prieči,
zlomyseľníka nechcem znať.
5Kto tajnostkársky ohovára blížneho,
toho umlčím.
Kto má oko pyšné a srdce naduté,
toho neznesiem.

6Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou.
Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť.
7V mojom dome nebude bývať pyšný človek
a luhár neobstojí pred mojimi očami.
8Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine
a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.
 

Žalm 102 (101)
Vyhnancove sľuby a prosby

1Modlitba utláčaného, ktorý v súžení
prednáša Pánovi svoje žiale.
2Pane, vyslyš moju modlitbu
a moje volanie nech dôjde k tebe.
3Neskrývaj svoju tvár predo mnou;
v deň môjho súženia
nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať,
čím skôr ma vypočuj.
4Lebo moje dni sa tratia ako dym
a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
5Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá,
takže zabúdam jesť svoj chlieb.
6Od samého náreku
som iba kosť a koža.

7Som ako pelikán na púšti,
ako kuvik uprostred zrúcanín.
8Nemôžem spať a som ako osamelý vrabec na streche.
9Moji nepriatelia ma potupujú každý deň,
preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.
10Veď popol jedávam ako chlieb
a nápoj miešam so slzami;
11to pre tvoj hnev a výčitky,
lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
12Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa,
a ja schnem sťa tráva.

13Ale ty, Pane, trváš večne
a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
14Vstaň a zľutuj sa nad Sionom,
lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval,
lebo už je tu ten čas.
15Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene
a ľútostia nad jeho troskami.

16Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania
a tvojej slávy všetci zemskí králi;
17lebo Pán vystaví Sion
a zjaví sa vo svojej sláve.
18Zhliadne na modlitbu núdznych
a nepohrdne ich prosbami.

19Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce
a obnovený ľud oslávi Pána.
20Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne
a z nebies pozerá na zem;
21čuje nárek zajatých
a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
22aby na Sione hlásali meno Pánovo
a v Jeruzaleme jeho slávu,
23keď sa tam zídu vospolok národy
a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

24Cestou mi sily podlomil
a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj,
25neber ma v polovici mojich dní;
tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
26Na začiatku si stvoril zem,
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
27Ony sa pominú, ale ty zostaneš;
rozpadnú sa sťa odev,
vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

28Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca.
29Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí
a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“
 

Žalm 103 (102)
Chvála Božieho milosrdenstva

1 Od Dávida.
Dobroreč, duša moja, Pánovi
a celé moje vnútro jeho menu svätému.
2Dobroreč, duša moja, Pánovi
a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

3Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti,
on lieči všetky tvoje neduhy;
4on vykupuje tvoj život zo záhuby,
on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;
5on naplňuje dobrodeniami tvoje roky,
preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

6Pán koná spravodlivo
a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
7Mojžišovi zjavil svoje cesty
a synom Izraela svoje skutky.

8Milostivý a milosrdný je Pán,
zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
9Nevyčíta nám ustavične naše chyby,
ani sa nehnevá naveky.
10Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov,
ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

11Lebo ako vysoko je nebo od zeme,
také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
12Ako je vzdialený východ od západu,
tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.
13Ako sa otec zmilúva nad deťmi,
tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

14Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení;
pamätá, že sme iba prach.
15Ako tráva sú dni človeka,
odkvitá sťa poľný kvet.
16Ledva ho vietor oveje, už ho niet,
nezostane po ňom ani stopa.

17No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť
voči tým, čo sa ho boja
a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,
18tie, čo zachovávajú jeho zmluvu,
čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.
19Pán si pripravil trón v nebesiach;
kraľuje a panuje nad všetkými.

20Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli,
udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová
a plníte jeho príkazy.
21Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy,
jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.
22Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela,
všade, kde on panuje.
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
 

Žalm 104 (103)
Chvála Boha, stvoriteľa

1Dobroreč, duša moja, Pánovi;
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby,
2do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako stan,
3nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch,
na krídlach vánku sa prechádzaš.
4Vetry sú tvojimi poslami,
ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

5Zem si postavil na jej základoch,
nevychýli sa nikdy-nikdy.
6Oceán ju prikryl sťa odev,
nad vrchmi vody zastali.
7Pred tvojou hrozbou odtiekli,
zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
8Vybehli na vrchy, stiekli do údolia,
na miesto, ktoré si im vyhradil.
9Položil si hranicu a neprekročia ju,
ani viac nepokryjú zem.

10Prameňom dávaš stekať do potokov,
čo tečú pomedzi vrchy
11a napájajú všetku poľnú zver
aj divým oslom hasia smäd.
12Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo,
spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

13Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy,
plodmi svojich diel sýtiš zem.
14Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok
a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb
15i víno, čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár
a chlieb dáva silu srdcu človeka.

16Sýtia sa stromy Pánove
aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
17Na nich si vrabce hniezda stavajú
a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
18Vysoké štíty patria kamzíkom,
v skalách sa skrývajú svište.

19Na určovanie času si mesiac utvoril;
slnko vie, kedy má zapadať.
20Prestieraš tmu a nastáva noc
a povylieza všetka lesná zver.
21Levíčatá ručia za korisťou
a pokrm žiadajú od Boha.
22Len čo vyjde slnko, utiahnu sa
a ukladajú sa v svojich dúpätách.
23Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom,
za svojou prácou až do večera.

24Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane!
Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva.
25Tu more veľké, dlhé a široké,
v ňom sa hemžia plazy bez počtu,
živočíchy drobné i obrovské.
26Po ňom sa plavia lode
i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

27Všetko to čaká na teba,
že im dáš pokrm v pravý čas.
28Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú;
otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
29Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú;
odnímaš im dych a hneď hynú
a vracajú sa do prachu.
30Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené
a obnovuješ tvárnosť zeme.

31Pánova chvála nech trvá naveky;
zo svojich diel nech sa teší Pán.
32Pozrie sa na zem a rozochvieva ju,
dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
33Po celý život chcem spievať Pánovi
a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
34Kiež sa mu moja pieseň zapáči;
a ja sa budem tešiť v Pánovi.

35Nech zo zeme zmiznú hriešnici
a zločincov nech už niet.
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
ALELUJA.
 

Žalm 105 (104)
Boh je v sľuboch verný

1ALELUJA.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno,
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
2Spievajte mu a hrajte,
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
3Jeho svätým menom sa honoste;
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

4Hľadajte Pána a jeho moc,
hľadajte vždy jeho tvár.
5Pamätajte na divy, čo učinil,
na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
6vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka,
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

7On, Pán, je náš Boh;
jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
8Večne pamätá na svoju zmluvu,
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
9na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel,
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

10Jakubovi to stanovil za zákon,
Izraelovi za zmluvu večitú,
11keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu
ako váš podiel dedičný.“
12Keď ich bolo ešte neveľa,
iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
13a od kmeňa prechodili ku kmeňu,
z jedného kráľovstva k inému národu,
14nedovolil, aby im ľudia krivdili;
i kráľov karhal kvôli nim:
15„Netýkajte sa mojich pomazaných,
neubližujte mojim prorokom.“

16Hlad privolal na krajinu
a poničil všetku zásobu chleba.
17Pred nimi poslal muža,
Jozefa, ktorého predali za otroka.
18Putami jeho nohy zovreli
a jeho šiju železom;
19no potom došlo na jeho slová,
Pán dokázal jeho nevinnosť.
20Vyslobodilho posol kráľovský,
prepustil ho vládca národov;
21ustanovil ho za pána svojho domu
a za správcu všetkého svojho majetku,
22aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle
a jeho starcov učil múdrosti.

23I prišiel Izrael do Egypta
a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.
24Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil
a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
25Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud
a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
26Poslal svojho sluhu Mojžiša
a Árona, ktorého si vyvolil.
27A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia
a zázraky v Chámovej krajine.

28Zoslal temnoty a zahalil ich,
lež oni sa jeho slovám spriečili.
29Ich vody na krv premenil
a pozabíjal ich ryby.
30Ich krajina sa zahemžila žabami,
vnikli až do paláca kráľovho.
31Rozkázal a prileteli roje múch,
všetky končiny zaplavili komáre.
32Namiesto dažďa im zoslal kamenec,
žeravý oheň do ich krajiny.
33A zbil im révu i figovník,
dolámal stromy na ich území.

34Rozkázal a prileteli kobylky,
nespočetné množstvo sarančí.
35Zožrali všetku zeleň v krajine,
zožrali všetku zemskú úrodu.
36A pobil všetko prvorodené v Egypte,
prvotiny všetkej ich mužnej sily.

37Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom
a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.
38I zaradoval sa Egypt, že už odišli,
lebo strach z nich naň doľahol.
39Rozostrel oblak, aby ich tak chránil,
a oheň, aby im svietil za noci.

40Keď požiadali, zoslal im prepelice
a sýtil ich chlebom z neba.
41Otvoril skalu a voda vytryskla,
po púšti tiekla sťa rieka.
42Lebo pamätal na slová svojho záväzku,
ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

43Vyviedol teda svoj ľud v radosti,
vyvolených svojich s plesaním.
44A odovzdal im krajiny pohanov
i zaujali majetky národov,
45aby zachovávali jeho predpisy
a jeho zákon plnili.
ALELUJA.
 

Žalm 106 (105)
Hriechy ľudu a Božie zmilovanie v dejinách spásy

1ALELUJA.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
2Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove,
kto všetku jeho chválu rozhlási?
3Blažení sú tí, čo zachovávajú právo
a konajú spravodlivo v každý čas.

4Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu,
navštív nás svojou spásou,
5aby sme videli šťastie tvojich vyvolených,
aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu
a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.

6Hrešili sme ako naši otcovia,
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.
7Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky,
zabudli na tvoje veľké dobrodenia
a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.
8Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil,
aby ukázal svoju moc.

9Červenému moru pohrozil a ono vyschlo;
po morskom dne ich previedol ako po púšti.
10Vyslobodil ich z rúk nevraživca
a vymanil z rúk nepriateľa.
11Ich utláčateľov voda zaliala,
ani jeden z nich nezostal nažive.
12Až potom uverili jeho slovám
a pieseň chvály mu spievali.

13No onedlho na jeho skutky zabudli
a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.
14Na púšti sa oddali žiadostivosti
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.
15Dal im, čo si žiadali,
ba dopustil, že sa presýtili.

16V tábore zanevreli na Mojžiša
a na Árona, posväteného Pánovho.
17Otvorila sa zem a pohltila Dátana
a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.
18I vzbĺkol oheň v ich zástupe
a bezbožníkov spálili plamene.

19Urobili si teľa na Horebe
a klaňali sa soche uliatej;
20i zamenili svoju slávu
za podobu býka, ktorý trávu požiera.
21Zabudli na Boha, svojho záchrancu,
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,
22zázraky v Chámovej krajine,
v Červenom mori skutky úžasné.
23Už povedal, že ich vyhubí,
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho,
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

24Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť,
neverili jeho slovám.
25Vo svojich stanoch šomrali,
nepočúvali Pánov hlas.
26Vtedy zdvihol ruku proti nim,
že ich zničí na púšti.
27A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi
a že ich rozoženie do cudzích krajín.

28I pridali sa k Beélfegorovi,
jedli z obetí mŕtvym bôžikom;
29popudzovaliBoha svojou podlosťou,
až skaza na nich doľahla.
30Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok
a pohroma prestala.
31K dobru sa mu to pripočítalo
z pokolenia na pokolenie naveky.

32Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu;
Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;
33tak ho rozčúlili,
že nerozvážne slová vyslovil.

34Nevyhubili národy,
ako im Pán bol rozkázal.
35Ale zmiešali sa s pohanmi
a osvojili si ich správanie.
36Uctievali sošky ich bôžikov
a tie sa im stali osídlom.

37Synov a dcéry
obetovali zlým duchom.
38Prelievali krv nevinnú,
krv svojich synov a dcér
obetovali modlám Kanaánu.
A zem bola poškvrnená krvou;
39znečistili sa svojimi skutkami
a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

40Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu,
až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;
41vydal ich do rúk pohanov;
vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.
42Nepriatelia ich trápili,
pokorili a uvrhli do svojho područia.

43Častejšie ich vyslobodil;
no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom,
až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.
44Ale on zhliadol na ich súženie,
keď počul ich náreky.

45Rozpamätal sa na svoju zmluvu
a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.
46A vzbudil k nim súcit
u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

47Zachráň nás, Pane, Bože náš,
a zhromaždí nás z krajín pohanských,
aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť
a tvojou slávou sa honosiť.

48Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
od vekov až naveky.
A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“