13. apríl 2026

Sv. Martina I., pápeža a mučeníka
ľubovoľná spomienka

Narodil sa v Todi v Umbrii (Taliansko). V Ríme ho prijali do kňazského stavu a roku 649 zvolili na Petrovu katedru. V tom istom roku sa konal koncil, na ktorom bol odsúdený blud monoteletov. Cisár Konštancius ho roku 653 zajal a odvliekol do Carihradu, kde si veľa vytrpel. Napokon ho previezli na Cherson a tam roku 656 zomrel.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Raduj sa, svätý mučeník,

zo svojej dnešnej slávnosti;

veď svojou krvou získal si

korunu večnej radosti.

Z tmy sveta teba tento deň,

keď si nad katom zvíťazil,

povzniesol k svätým výšinám,

aby si s Kristom večne žil.

Teraz sa medzi anjelmi

skvieš v rúchu bielom, plnom cti,

ktoré si ako mučeník

v kúpeli krvi očistil.

Oroduj za nás, pri nás stoj;

nech Kristus je k nám láskavý,

za hriechy nech nás netrestá,

nech naše srdcia napraví.

Láskavo príď nám na pomoc

prines nám milosť Kristovu;

nech zmysly hriechom ranené

pocítia pokoj, úľavu.

Otcovi sláva, Synovi

i Duchu Tešiteľovi

za to, že večnou slávou ťa

v nebeskom raji ozdobil. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Žalm 31, 2-17. 20-25
Dôverná modlitba v súžení
Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. (Lk 23, 46)
I

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *

vysloboď ma, veď si spravodlivý.

Nakloň ku mne svoj sluch, *

ponáhľaj sa a zachráň ma.

Buď mi skalou útočišťa, *

opevneným hradom mojej spásy.

Veď ty si moja sila a moje útočište, *

pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *

lebo ty si moja sila.

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *

ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *

ale ja dúfam v Pána.

Plesám a teším sa, že si milosrdný, *

lebo si zhliadol na moju poníženosť.

Spoznal si tieseň mojej duše †

a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *

moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. Aleluja.

II

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †

od zármutku mi chabne oko, *

duša i vnútro moje.

Život sa mi v strastiach míňa *

a roky v nárekoch.

Biedny som a slabnem *

a chradnú mi kosti.

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †

susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *

Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *

som sťa odhodená nádoba.

Veru čujem, ako ma mnohí hania: *

hrôza zo všetkých strán.

Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *

ako ma zabiť.

Ja sa však spolieham na teba, Pane, †

a hovorím: „Ty si môj Boh, *

v tvojich rukách je môj osud.“

Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *

a prenasledovateľov.

Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *

a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. Aleluja.

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. Aleluja.

III

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *

a vyhradil si ju bohabojným.

Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *

pred zrakom ľudí.

Záclonou svojej tváre ich kryješ *

pred zúrivosťou ľudu.

V stánku ich chrániš *

pred svárlivými jazykmi.

Pane, buď zvelebený, *

že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

Už som si v strachu hovoril: *

„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“

No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *

keď som volal k tebe.

Milujte Pána, všetci jeho svätí. †

Pán verných chráni, *

ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

Vzmužte sa a majte srdce statočné, *

vy všetci, čo dúfate v Pána.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. Aleluja.

Moje srdce i moje telo. Aleluja.

Vznášajú sa k Bohu živému. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

1, 1-20

Videnie Syna človeka

Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho stať, a po svojom anjelovi ho poslal a naznačil svojmu služobníkovi Jánovi. A tento dosvedčil Božie slovo a svedectvo Ježiša Krista; všetko, čo videl. Blahoslavený, kto číta, aj tí, čo počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané, lebo čas je blízko.

Ján siedmim ázijským cirkvám: Milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, čo sú pred jeho trónom, a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vládcu nad kráľmi zeme.

Jemu, ktorý nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov a urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi, jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen.

Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli, a budú nad ním nariekať všetky kmene zeme. Tak je. Amen.

Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán, Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci.

Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, v kráľovstve i vo vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a Ježišovo svedectvo na ostrove, ktorý sa volá Patmos. V Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice hovoriť: „Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatiry, Sárd, Filadelfie a do Laodicey!“ Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom. Jeho hlava a vlasy boli biele ako biela vlna, ako sneh, a jeho oči ako plameň ohňa. Jeho nohy boli podobné kovu rozžeravenému v peci a jeho hlas bol ako hukot veľkých vôd. V pravej ruke mal sedem hviezd a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola sťa slnko, keď svieti v plnej sile.

Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia. Napíš teda, čo si videl: čo je a čo sa má stať potom. Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl v mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd sú anjeli siedmich cirkví a sedem svietnikov je sedem cirkví.“

RESPONZÓRIUM

Zjv 1, 5. 6; Kol 1, 18

Kristus nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov. * Jemu sláva a vláda na veky vekov. Aleluja.

On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. * Jemu sláva a vláda na veky vekov. Aleluja.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého pápeža Martina Prvého

(Epist. 17: PL 87, 203-204)

Pán je blízko, prečo by som mal byť ustarostený?

Veľmi túžime stále upokojovať svojimi listami vašu lásku a zmierňovať vám vašu starosť o nás a s vami aj všetkým svätým a našim bratom, ktorí sa o nás starajú kvôli Pánovi. Pozrite, aj teraz vám píšem, čo nás tlačí. Hovorím pravdu v mene Krista, nášho Boha.

Sme celkom odlúčení od víru sveta a zbavení svojich hriechov; ba chýba nám aj to najpotrebnejšie k životu. Obyvatelia tejto krajiny sú všetko pohania a tí, čo sa tu usadili, prevzali pohanské mravy. Nemajú vonkoncom nijakú lásku, ani takú, akou sa ľudská prirodzenosť v účinnom súcite stále prejavuje aj u samých barbarov.

Ale prekvapil som sa a doteraz sa čudujem nad hrubosťou a nevšímavosťou všetkých, čo boli kedysi pri mne a boli mi priateľmi a blízkymi. Celkom zabudli na moje nešťastie a nechcú ani vedieť, kde som, či som na zemi, a či nie.

Čo myslíte, s akým svedomím sa môžeme postaviť pred Kristovu súdnu stolicu, kde budú žalovať a vydávať počet všetci ľudia, ktorí sú z tej istej hliny a hmoty?! Aká hrôza to padla na ľudí, že im prekáža zachovávať Božie prikázania, a aký to strach tam, kde sa báť netreba?! Vari nás až tak odcudzili zlí duchovia?! Alebo sa javím celému spoločenstvu Cirkvi ako nepriateľ a protivník?!

No nech Boh, ktorý chce, aby boli všetci spasení a poznali pravdu, upevní na príhovor svätého Petra ich srdcia v pravej viere a posilní ich proti každému bludárovi i proti každému, kto sa stavia proti našej Cirkvi. Nech ich zachová v stálosti, najmä pastiera, ktorého teraz dostali za predstaveného, aby v nijakom prípade neodpadli, ani sa neodchýlili a neopustili nič z toho, čo písomne vyznali pred Pánom a jeho svätými anjelmi, a to až do najmenších podrobností. Nech spolu s mojou maličkosťou dostanú z ruky nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista veniec spravodlivosti za pravú vieru.

O toto moje úbohé telo sa postará sám Pán podľa toho, ako sa mu bude páčiť s ním naložiť, či už tak, že ho nechá v ustavičných súženiach, alebo mu poskytne trochu osvieženia. Veď Pán je blízko, prečo by som mal byť ustarostený? Dúfam predsa v jeho milosrdenstvo, že nezaváha zakončiť môj beh tak, ako už rozhodol.

Pozdravte všetkých vašich v Pánovi aj všetkých, čo z lásky k Bohu spolucítia s mojimi okovami. Nech vás vznešený Boh chráni svojou mocnou rukou pred každým pokušením a zachová pre svoje kráľovstvo.

RESPONZÓRIUM

2 Tim 4, 7-8a; Flp 3, 8b. 10

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

On pohrdol pozemským životom a vošiel do nebeského kráľovstva. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci Bože, svätý Martin, pápež a mučeník, s tvojou pomocou nepodľahol hrozbám a mukám; daj, prosíme, aby sme s nezlomným duchom aj my vytrvalo znášali protivenstvá sveta. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2026 J. Vidéky