Ľudovít Mária Grignion pochodil západné Francúzsko a ohlasoval tajomstvo večnej Múdrosti, vteleného a ukrižovaného Krista, a učil k ceste svätosti – skrze Máriu k Ježišovi. Pre svoje dielo si získal presbyterov aj bratov a s pomocou blahoslavenej Márie Ľudovíty Trichetovej aj sestry. Zomrel 28. apríla 1716 v meste Saint-Laurent-sur-Sèvre v diecéze Luçon. Zanechal mnoho spisov najmä o mariánskej spiritualite.
Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
a dobrým otcom.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.
Pane, vyslyš moju modlitbu *
a moje volanie nech dôjde k tebe.
Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †
v deň môjho súženia *
nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať, *
čím skôr ma vypočuj.
Lebo moje dni sa tratia ako dym *
a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *
takže zabúdam jesť svoj chlieb.
Od samého náreku *
som iba kosť a koža.
Som ako pelikán na púšti, *
ako kuvik uprostred zrúcanín.
Nemôžem spať *
a som ako osamelý vrabec na streche.
Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *
preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.
Veď popol jedávam ako chlieb *
a nápoj miešam so slzami;
to pre tvoj hnev a výčitky, *
lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *
a ja schnem sťa tráva.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.
Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.
Ale ty, Pane, trváš večne *
a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †
lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *
lebo už je tu ten čas.
Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *
a ľútostia nad jeho troskami.
Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *
a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán vystaví Sion *
a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych *
a nepohrdne ich prosbami.
Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *
a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *
a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých *
a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
aby na Sione hlásali meno Pánovo *
a v Jeruzaleme jeho slávu,
keď sa tam zídu vospolok národy *
a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.
Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. Aleluja.
Cestou mi sily podlomil *
a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj, †
neber ma v polovici mojich dní; *
tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
Na začiatku si stvoril zem, *
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †
rozpadnú sa sťa odev, *
vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.
Ale ty ostávaš vždy ten istý *
a tvoje roky sú bez konca.
Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *
a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. Aleluja.
Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera. Aleluja.
Smrť nad ním už nepanuje. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
14, 1-13
Baránok už zvíťazil
Ja, Ján, som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca. A počul som hlas z neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas, ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich citarách. A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. V ich ústach sa nenašla lož: sú bez škvrny.
Potom som videl iného anjela letieť stredom neba. A mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.“
Za ním šiel iný anjel a volal: „Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva!“
Po nich nasledoval iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: „Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena.“
V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša. A počul som hlas z neba; hovoril: „Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi, už odteraz. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah; veď ich skutky idú s nimi.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Zjv 14, 7. 6
Počul som na nebi hlas mnohých anjelov: * Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd. Aleluja.
Videl som mocného Božieho anjela letieť stredom neba a volať mohutným hlasom. * Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd. Aleluja.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu O pravej úcte k blahoslavenej Panne od svätého Ľudovíta Máriu Grigniona de Montfort, presbytera
(Nm. 120-121, 125-126: Œuvres complètes, Seuil, Paris 1966, 562-563. 566-567)
Celý tvoj
Keďže všetka naša dokonalosť spočíva v tom, že pripodobnení Ježišovi Kristovi sme s ním spojení a jemu zasvätení, najväčšia zbožnosť je nesporne tá, ktorá nás čoraz dokonalejšie pripodobňuje Ježišovi Kristovi a s ním sa spája a jemu zasväcuje. A keďže Mária sa zo všetkých stvorení svojmu Synovi podobá najviac, prednosť pred všetkými pobožnosťami má úcta k najsvätejšej Panne, jeho matke, lebo ona najviac zasväcuje a robí dušu podobnou nášmu Pánovi, a čím viac je duša zasvätená Márii, tým viac bude zasvätená Ježišovi Kristovi.
Teda dokonalé zasvätenie sa Ježišovi Kristovi nie je nič iné ako vrcholné a plné zasvätenie seba samého najsvätejšej Panne, a to je úcta, ktorej učím.
Táto forma nábožnosti sa veľmi dobre môže nazvať dokonalé obnovenie sľubov a záväzkov svätého krstu. V nej sa totiž veriaci darúva celý preblahoslavenej Panne, aby tak skrze Máriu celý patril Kristovi.
Z toho vyplýva, že sa každý má súčasne zasvätiť preblahoslavenej Panne a Ježišovi Kristovi: Panne Márii preto, lebo je najvhodnejšou cestou, ktorú si sám Ježiš vyvolil, aby sa s nami zjednotil a nás zjednotil so sebou, Pánu Ježišovi zasa preto, lebo je naším posledným cieľom, ktorému musíme dať všetko, čo sme, lebo on je náš Vykupiteľ a Boh.
Okrem toho si treba uvedomiť, že každý človek sa pri krste vlastnými ústami alebo ústami krstného otca a krstnej matky slávnostne zrieka satana, jeho pokušení a skutkov a volí si Ježiša Krista za svojho Učiteľa a najvyššieho Pána a z lásky ho poslúcha ako služobník. A toto sa naozaj stáva aj v tejto úcte: kresťan sa zrieka zlého ducha, sveta, hriechu a seba samého a celý sa daruje Ježišovi Kristovi skrze Máriu.
V krste sa nikto nedáva Ježišovi skrze Máriu, aspoň nie vyslovene, ani nedáva Pánovi zásluhy svojich dobrých skutkov. Aj po krste je kresťan celkom slobodný v tom, či má privlastniť zásluhy dobrých skutkov iným alebo či si ich má ponechať pre seba. V tejto úcte sa však veriaci kresťan výslovne darúva nášmu Pánovi skrze Máriu a jemu zasväcuje celú svoju činnosť.
RESPONZÓRIUM
Ž 116, 16-18
Pane, som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. * Obetu chvály ti prinesiem. Aleluja.
Splním svoje sľuby Pánovi pred všetkým jeho ľudom. * Obetu chvály ti prinesiem. Aleluja.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si viedol kroky svätého kňaza Ľudovíta Máriu po ceste spásy a Kristovej lásky v sprievode preblahoslavenej Panny Márie; daj, aby sme podľa jeho príkladu uvažovali o tajomstvách tvojej lásky a zanietene budovali tvoju Cirkev. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky