Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Ó, mučeníkov slávny Kráľ
a vyznávačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.
Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.
Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznávačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.
Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. †
Milujem ťa, Pane, moja sila; *
† Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *
ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *
a budem zachránený pred nepriateľmi.
Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *
a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia, *
zovreli ma osídla smrti.
V úzkosti som vzýval Pána *
a volal som k svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas *
a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Milujem ťa, Pane, moja sila.
Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Zem sa pohýbala a zachvela; †
vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *
lebo vzplanul hnevom.
Dym sa mu valil z nozdier †
a spaľujúci oheň z jeho úst, *
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Znížil nebesia a zostúpil: *
čierne mračno pod jeho nohami.
Zasadol na cheruba a vzlietol, *
vznášal sa na krídlach vetrov.
Temnotami sa celkom zahalil *
a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *
ľadovec a žeravé uhlie.
Pán z neba zahrmel †
a zaznel hlas Najvyššieho: *
ľadovec a žeravé uhlie.
Vyslal šípy a rozprášil ich, *
vrhol blesky a zmietol ich.
Otvorili sa hlbočiny vôd *
a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane, *
pred víchricou tvojho hnevu.
Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †
z rúk tých, čo ma nenávideli *
a boli silnejší ako ja.
Napadli ma v môj deň nešťastný, *
ale Pán mi bol podperou.
Vyviedol ma na miesto priestranné, *
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *
za to, že moje ruky sú čisté,
lebo som kráčal po cestách Pánových *
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
Pred očami som mal všetky jeho príkazy *
a jeho zákony som neodvrhol.
S ním som bol bez úhony *
a uchránil som sa zločinu.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *
lebo videl, že moje ruky sú čisté.
Voči svätému si svätý, *
voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný, *
voči zvrhlému si neúprosný.
Pokorný ľud chrániš pred zánikom *
a ponižuješ oči pyšných.
Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *
môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *
a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Všetci sa divili milým slovám.
Čo vychádzali z jeho úst.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
32, 1-6; 33, 1-22
Eliu hovorí o Božom tajomstve
Títo traja mužovia prestali odpovedať Jóbovi, lebo bol presvedčený, že je spravodlivý. Tu sa však nahneval a rozhorčil Barachelov syn Buzita Eliu z Ramovho príbuzenstva. Nahneval sa na Jóba za to, že sa nazval spravodlivým pred Bohom. A rozhorčil sa aj na jeho priateľov, že nenašli odpoveď a iba odsúdili Jóba. Eliu čakal, kým hovoril Jób, lebo tí, čo hovorili, boli starší. Keď však Eliu videl, že tí traja už nevedia, čo povedať, veľmi sa nahneval. A Barachelov syn Buzita Eliu povedal:
„Vekom som mladší,
vy ste starší.
Preto som sa ostýchal a bál
povedať vám svoj názor.
Počuj, teda, Jób, moje výroky
a vypočuj všetky moje reči.
Nuž otvoril som svoje ústa,
nech teda hovorí môj jazyk v mojich ústach.
Moje slová vychádzajú z úprimného srdca
a moje pery budú čistú pravdu hovoriť.
Boží duch ma utvoril
a dych Všemohúceho ma oživil.
Ak môžeš, odpovedz mi,
priprav sa predo mňa a postav sa.
Hľa, ja som pred Bohom tak ako ty
a aj ja som odtrhnutý z tej istej hliny.
No moja hrozba nech ťa nedesí
a moje bremeno nech ťa neťaží.
Ale povedal si mi do uší,
počul som hlas tvojich slov:
‚Ja som čistý a bez viny;
som nepoškvrnený a neprávosti na mne niet,
ale hľadá proti mne zámienky,
a preto si myslí, že som jeho nepriateľ.
Vložil moje nohy do klady,
dáva pozor na všetky moje chodníky.‘
Toto je teda, v čom nie si spravodlivý; poviem ti to,
lebo Boh je väčší ako človek.
Prečo sa s ním prieš,
že ti neodpovedal na všetky slová?
Boh raz hovorí
a druhý raz to isté neopakuje.
Vo sne, v nočnom videní,
keď dolieha tvrdý spánok na ľudí
a spia na lôžku,
vtedy otvára ľuďom uši
a naháňa im strach vo videniach,
aby odvrátil človeka od toho, čo robí,
a oslobodil ho od pýchy,
chráni jeho dušu pred jamou
i jeho život, aby neprešiel cez priekopu smrti.
Karhá ho aj bolesťou na lôžku
a jeho kosti sa stále chvejú.
Chlieb sa mu stáva v jeho živote odporným
a jeho duši pokrm predtým obľúbený.
Jeho telo očividne chradne
a ukazujú sa kosti, ktoré vidieť nebolo.
Priblížil sa k jame zániku
a jeho život k obydliu smrti.“
RESPONZÓRIUM
Rim 11, 33-34
Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! * Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!
Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? * Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!
DRUHÉ ČÍTANIE
Z homílie svätého pápeža Pavla Šiesteho pri svätorečení ugandských mučeníkov
(AAS 56 [1964], 905-906)
Sláva mučeníkov – znamenie znovuzrodenia
Títo africkí mučeníci pridávajú novú stránku do knihy víťazov, akou je Martyrológium, ktorá rozpráva o udalostiach veľmi smutných a pritom veľkolepých. Hovoríme o stránke naozaj dôstojnej, ktorá sa pripája k oným slávnym dejinám starovekej Afriky, o ktorých sme si my, ľudia slabej viery, čo žijeme v týchto časoch, mysleli, že už nikdy nebudú mať rovnocenné pokračovanie.
Kto by sa bol kedy nazdal, že napríklad k takým dojímavým správam o scillijských mučeníkoch, o kartáginských mučeníkoch, o mučeníkoch utickej „Massa candida“ (bielej masy), ako podávajú Augustín a Prudencius, o egyptských mučeníkoch, o ktorých nachádzame nádherný chválospev v spise Jána Zlatoústeho, a k správam o mučeníkoch za vandalského prenasledovania, pribudnú v našich časoch nové záznamy, ktoré rozprávajú o nemenej hrdinských, nemenej slávnych činoch.
Kto mohol čo i len tušiť, že k vynikajúcim svätým africkým mučeníkom a vyznávačom, známym z dejín, ako boli Cyprián, Felicita a Perpetua, a k najväčšiemu mužovi Augustínovi raz pripojíme Karola Lwangu a Mateja Mulumbu Kalembu, ktorých mená sú nám také drahé, a ich dvadsiatich spoločníkov!? A treba tu spomenúť aj tých, čo sa hlásili k anglikánskej cirkvi a boli povraždení pre Kristovo meno.
Títo africkí mučeníci isto kladú začiatky novej epochy. Len tu nemyslime na prenasledovania a náboženské boje, ale na kresťanské a občianske obrodenie!
Lebo z Afriky skropenej krvou týchto mučeníkov, ktorí sú prví v tomto novom veku (a nech dá Boh, aby boli aj poslední, veď ich obeta je taká veľká a cenná!), rodí sa nová, slobodná a nezávislá Afrika.
Násilie spáchané na týchto mučeníkoch je také ohavné a také výrazné, že môže byť dostatočným a rukolapným podnetom na formovanie nového ľudu z mravného hľadiska, aby vznikli nové duchovné tradície, ktoré zostanú potomkom, a aby sa takrečeno symbolicky vyjadril a urýchlil prechod od jednoduchého a hrubého spôsobu života – v ktorom nechýbali niektoré vynikajúce ľudské hodnoty, no pritom bol poškvrnený, chorý a akoby otročil sám sebe, – k civilizácii, ktorá vyžaduje ušľachtilejšie prejavy ľudského ducha a vyššie formy spoločenského života.
RESPONZÓRIUM
Keď v sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista-Sudcu dostať víťaznú korunu!
Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s čistým srdcom, s pevnou vierou a vytrvalou láskou. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista-Sudcu dostať víťaznú korunu!
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, tvojím pôsobením sa krv mučeníkov stala semenom nových kresťanov; dopraj láskavo, aby pole tvojej Cirkvi, skropené krvou svätého Karola a jeho spoločníkov, prinášalo stále hojnú úrodu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky