Z Prvej knihy Samuelovej

26, 5-25

Dávidova veľkodušnosť voči Saulovi

V tých dňoch Dávid vstal a šiel na miesto, kde bol Saul. Keď uvidel miesto, kde spal Saul a veliteľ jeho vojska Nerov syn Abner – Saul spal vo vozovej hradbe a ostatný ľud okolo neho –, povedal Dávid Hetejčanovi Achimelechovi a Sarviinmu synovi, Joabovmu bratovi Abisaimu: „Kto zostúpi so mnou k Saulovi do tábora?“ Abisai odpovedal: „Ja s tebou zostúpim.“

Keď prišli Dávid a Abisai v noci k ľudu, našli Saula ležať a spať vo vozovej hradbe. Kopiju mal zabodnutú v zemi pri hlave, Abner a ľud spali okolo neho. Abisai povedal Dávidovi: „Boh ti dnes vydal tvojho nepriateľa do rúk. Teraz ho teda na jeden raz pribodnem kopijou k zemi, druhý raz už nebude treba.“ Ale Dávid povedal Abisaimu: „Nezabíjaj ho. Veď kto môže zdvihnúť ruku na Pánovho pomazaného a zostať nevinný?“ A Dávid dodal: „Ako žije Pán, sám Pán ho udrie buď tak, že príde jeho deň a zomrie, alebo pôjde do boja a tam zahynie. Nech mi je Pán milostivý, aby som nezdvihol ruku na Pánovho pomazaného. Teraz vezmi kopiju, čo je pri jeho hlave, a krčah na vodu a odíďme.“ A tak vzal Dávid kopiju a krčah na vodu, čo bol pri Saulovej hlave, a odišli. Nik ich nevidel, nik nič nespozoroval, nik sa neprebudil. Všetci spali, lebo na nich padol tvrdý spánok od Pána.

Keď Dávid prešiel na druhú stranu a zastal zdiaľky na temene vrchu, takže bola medzi nimi veľká vzdialenosť, Dávid zavolal na ľud a na Nerovho syna Abnera: „Odpovieš mi, Abner?“ A Abner odpovedal: „Kto si, že kričíš na kráľa?“ Dávid hovoril Abnerovi: „Či nie si muž? A kto ti je podobný v Izraeli? Prečo si teda nestrážil svojho pána, kráľa? Veď ktosi z ľudu prišiel zavraždiť kráľa, tvojho pána. Nie je dobré, čo si urobil. Ako žije Pán, ste synmi smrti, lebo ste nestrážili svojho pána, Pánovho pomazaného. A teraz sa pozri, kde je kráľova kopija a kde je krčah na vodu, čo bol pri jeho hlave!“

Vtom Saul poznal Dávidov hlas a povedal: „Je to tvoj hlas, syn môj Dávid?“ Dávid odpovedal: „Môj hlas, pane môj a kráľ.“ A pokračoval: „Prečo môj pán prenasleduje svojho sluhu? Čo som urobil? Alebo aké zlo lipne na mojej ruke? A teraz, prosím, nech vypočuje môj pán a kráľ slová svojho sluhu: Ak ťa Pán popudzuje proti mne, nech mu príjemne vonia obetný dar. Ale ak ľudia, nech sú prekliati pred Pánom, lebo ma dnes vyhnali, aby som nebýval v Pánovom dedičstve, akoby hovorili: ‚Choď a slúž cudzím bohom!‘ A teraz nech nevytečie moja krv na zem ďaleko od Pánovej tváre. Veď kráľ Izraela vyšiel hľadať jednu blchu, ako keď niekto naháňa jarabicu po horách.“

Saul odpovedal: „Zhrešil som. Vráť sa, syn môj Dávid! Už ti nikdy neurobím nič zlé, lebo dnes bol môj život drahý v tvojich očiach. Ukázalo sa, že som hlúpo konal a veľmi som chybil.“ Dávid povedal: „Tu je kráľova kopija. Nech príde sem jeden zo sluhov a nech ju vezme. Ale Pán odplatí každému podľa jeho spravodlivosti a vernosti. Pán ťa dnes vydal do mojej ruky, ale nechcel som zdvihnúť ruku na Pánovho pomazaného. A aký veľký bol dnes tvoj život v mojich očiach, taký veľký nech je môj život v očiach Pánových a nech ma vyslobodí z každej úzkosti.“

Saul odpovedal Dávidovi: „Buď požehnaný, syn môj Dávid. Čo budeš robiť, urobíš, a čo budeš chcieť, dokážeš.“ Dávid odišiel svojou cestou a Saul sa vrátil na svoje miesto.

RESPONZÓRIUM

Ž 54, 5ab. 3. 8a. 4a

Pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život; Pane, zachráň ma pre svoje meno. * A svojou mocou obráň moje právo.

S radosťou ti prinesiem obetu; Bože, vyslyš moju modlitbu. * A svojou mocou obráň moje právo.

Z Listov svätého biskupa Cyrila Alexandrijského

(Epist. 1: PG 77, 14-18. 27-30)

Obhajca Božieho materstva Panny Márie

Veľmi sa čudujem, že sú vôbec nejakí ľudia, ktorí otvorene pochybujú, či možno svätú Pannu nazvať Bohorodičkou. Veď ak je náš Pán, Ježiš Kristus, Boh, ako by sa potom nemala svätá Panna, ktorá ho porodila, volať Bohorodičkou?! Túto vieru nám odovzdali svätí učeníci, aj keď nepoužili tento výraz. Takto nás vychovávali svätí Otcovia. Veď náš v slávnej pamäti otec Atanáz v knihe, ktorú napísal o svätej Trojici jednej podstaty, veľa ráz v tretej reči nazýva svätú Pannu Bohorodičkou.

Núti ma to použiť na tomto mieste jeho vlastné slová; znejú takto: „A tak, ako sme už veľa ráz pripomenuli, cieľom a charakteristickým znakom Svätého písma je to, že oznamuje o Kristovi, našom Spasiteľovi, dve veci: jednak, že je Boh a vždy ním bol ako Otcovo Slovo i jeho odblesk a múdrosť, jednak, že ten istý si v týchto posledných časoch vzal telo z panenskej Bohorodičky Márie a pre nás sa stal človekom.“

A o niečo ďalej hovorí: „Bolo veľa svätých a čistých od každého hriechu. Lebo aj Jeremiáš bol posvätený už v materskom lone a Ján sa ešte v lone matky zachvel radosťou, keď začul hlas Bohorodičky Márie.“ Tento muž je naozaj spoľahlivý a zvlášť hoden toho, aby sa mu bez obáv verilo, a možno sa ho bezpečne držať, lebo nikdy nevyslovil nič, čo by odporovalo svätým písmam.

A Bohom inšpirované Písmo potvrdzuje, že sa Božie Slovo telom stalo, čiže spojilo sa s telom obdareným rozumovou dušou. Božie Slovo sa teda ujalo Abrahámovho potomstva; vytvorilo si telo zo ženy, stalo sa účastným na tele a krvi, takže už nie je len Bohom, ale aj človekom podobným nám pre spojenie s našou prirodzenosťou.

Je teda isté, že Emanuel pozostáva z dvoch podstát: z božskej a z ľudskej. A predsa je to jeden Pán Ježiš Kristus, jeden pravý a prirodzený Syn, ktorý je zároveň aj Bohom, aj človekom; nie zbožstvený človek, podobný tým, čo prostredníctvom milosti dostávajú účasť na Božej prirodzenosti, ale pravý Boh, ktorý sa pre našu spásu zjavil v ľudskej podobe, ako to dosvedčuje aj Pavol týmito slovami: „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme my dostali adoptívne synovstvo.“

RESPONZÓRIUM

Tento muž vykonal pred Bohom veľké skutky a celá zem je plná jeho múdrosti; * Nech prosí za nás u Pána, nášho Boha.

Toto je Pánov kňaz, ktorý rozjímal o jeho prikázaniach dňom i nocou. * Nech prosí za nás u Pána, nášho Boha.