Z Prvej knihy Samuelovej

26, 5-25

Dávidova veľkodušnosť voči Saulovi

V tých dňoch Dávid vstal a šiel na miesto, kde bol Saul. Keď uvidel miesto, kde spal Saul a veliteľ jeho vojska Nerov syn Abner – Saul spal vo vozovej hradbe a ostatný ľud okolo neho –, povedal Dávid Hetejčanovi Achimelechovi a Sarviinmu synovi, Joabovmu bratovi Abisaimu: „Kto zostúpi so mnou k Saulovi do tábora?“ Abisai odpovedal: „Ja s tebou zostúpim.“

Keď prišli Dávid a Abisai v noci k ľudu, našli Saula ležať a spať vo vozovej hradbe. Kopiju mal zabodnutú v zemi pri hlave, Abner a ľud spali okolo neho. Abisai povedal Dávidovi: „Boh ti dnes vydal tvojho nepriateľa do rúk. Teraz ho teda na jeden raz pribodnem kopijou k zemi, druhý raz už nebude treba.“ Ale Dávid povedal Abisaimu: „Nezabíjaj ho. Veď kto môže zdvihnúť ruku na Pánovho pomazaného a zostať nevinný?“ A Dávid dodal: „Ako žije Pán, sám Pán ho udrie buď tak, že príde jeho deň a zomrie, alebo pôjde do boja a tam zahynie. Nech mi je Pán milostivý, aby som nezdvihol ruku na Pánovho pomazaného. Teraz vezmi kopiju, čo je pri jeho hlave, a krčah na vodu a odíďme.“ A tak vzal Dávid kopiju a krčah na vodu, čo bol pri Saulovej hlave, a odišli. Nik ich nevidel, nik nič nespozoroval, nik sa neprebudil. Všetci spali, lebo na nich padol tvrdý spánok od Pána.

Keď Dávid prešiel na druhú stranu a zastal zdiaľky na temene vrchu, takže bola medzi nimi veľká vzdialenosť, Dávid zavolal na ľud a na Nerovho syna Abnera: „Odpovieš mi, Abner?“ A Abner odpovedal: „Kto si, že kričíš na kráľa?“ Dávid hovoril Abnerovi: „Či nie si muž? A kto ti je podobný v Izraeli? Prečo si teda nestrážil svojho pána, kráľa? Veď ktosi z ľudu prišiel zavraždiť kráľa, tvojho pána. Nie je dobré, čo si urobil. Ako žije Pán, ste synmi smrti, lebo ste nestrážili svojho pána, Pánovho pomazaného. A teraz sa pozri, kde je kráľova kopija a kde je krčah na vodu, čo bol pri jeho hlave!“

Vtom Saul poznal Dávidov hlas a povedal: „Je to tvoj hlas, syn môj Dávid?“ Dávid odpovedal: „Môj hlas, pane môj a kráľ.“ A pokračoval: „Prečo môj pán prenasleduje svojho sluhu? Čo som urobil? Alebo aké zlo lipne na mojej ruke? A teraz, prosím, nech vypočuje môj pán a kráľ slová svojho sluhu: Ak ťa Pán popudzuje proti mne, nech mu príjemne vonia obetný dar. Ale ak ľudia, nech sú prekliati pred Pánom, lebo ma dnes vyhnali, aby som nebýval v Pánovom dedičstve, akoby hovorili: ‚Choď a slúž cudzím bohom!‘ A teraz nech nevytečie moja krv na zem ďaleko od Pánovej tváre. Veď kráľ Izraela vyšiel hľadať jednu blchu, ako keď niekto naháňa jarabicu po horách.“

Saul odpovedal: „Zhrešil som. Vráť sa, syn môj Dávid! Už ti nikdy neurobím nič zlé, lebo dnes bol môj život drahý v tvojich očiach. Ukázalo sa, že som hlúpo konal a veľmi som chybil.“ Dávid povedal: „Tu je kráľova kopija. Nech príde sem jeden zo sluhov a nech ju vezme. Ale Pán odplatí každému podľa jeho spravodlivosti a vernosti. Pán ťa dnes vydal do mojej ruky, ale nechcel som zdvihnúť ruku na Pánovho pomazaného. A aký veľký bol dnes tvoj život v mojich očiach, taký veľký nech je môj život v očiach Pánových a nech ma vyslobodí z každej úzkosti.“

Saul odpovedal Dávidovi: „Buď požehnaný, syn môj Dávid. Čo budeš robiť, urobíš, a čo budeš chcieť, dokážeš.“ Dávid odišiel svojou cestou a Saul sa vrátil na svoje miesto.

RESPONZÓRIUM

Ž 54, 5ab. 3. 8a. 4a

Pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život; Pane, zachráň ma pre svoje meno. * A svojou mocou obráň moje právo.

S radosťou ti prinesiem obetu; Bože, vyslyš moju modlitbu. * A svojou mocou obráň moje právo.

Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete

(Č. 43)

Pomoc, ktorou chce Cirkev prispieť k ľudskej činnosti pričinením kresťanov

Koncil nabáda kresťanov, občanov dvoch miest, aby sa usilovali verne plniť svoje pozemské povinnosti, k čomu ich vedie aj duch evanjelia. Ďaleko od pravdy sú tí, čo si vo vedomí, že tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce, myslia, že môžu zanedbávať svoje pozemské povinnosti, pričom im uniká, že práve viera ich zaväzuje plniť si ich, každý podľa stavu, do ktorého bol povolaný. Ale nemenej sa mýlia tí, čo si, naopak, myslia, že sa môžu tak pohrúžiť do pozemskej činnosti, akoby ona nemala celkom nič spoločné s náboženským životom, ktorý podľa nich spočíva len v bohoslužobných úkonoch a v plnení niektorých mravných povinností. Tento rozpor u mnohých ľudí medzi vierou, ktorú vyznávajú, a ich každodenným životom treba označiť za jeden z najvážnejších omylov našich čias. Proti tomuto pohoršeniu sa už v Starom zákone rázne stavali proroci a v Novom zákone mu ešte viac sám Ježiš Kristus hrozí ťažkými trestami. Neslobodno teda stavať nesprávne proti sebe činnosť v zamestnaní a v spoločnosti na jednej strane a náboženský život na druhej. Keď kresťan zanedbáva svoje časné povinnosti, zanedbáva svoje povinnosti voči blížnemu, ba aj voči samému Bohu, a ohrozuje svoju večnú spásu. Kresťania majú skôr nasledovať príklad Krista, ktorý bol remeselníkom, a radovať sa, že môžu vykonávať všetku svoju pozemskú činnosť, pričom svoje ľudské, domáce, profesionálne, vedecké a technické úsilie vovádzajú do jedinej životnej syntézy s náboženskými hodnotami a pod ich najvyšším vedením sa všetko usmerňuje na Božiu slávu.

Svetské povinnosti a činnosti sú vlastnou, aj keď nie výlučnou doménou laikov. Ak teda niečo konajú, či už jednotlivo alebo spoločne, ako občania sveta, nielenže sa budú riadiť zákonmi vlastnými každému odboru, ale budú sa usilovať získať ozajstnú odbornosť na tomto poli. Ochotne budú spolupracovať s ľuďmi, ktorí majú také isté ciele ako oni. Vedomí si požiadaviek viery a obdarení jej silou nech pohotovo hľadajú nové riešenia, keď treba, a nech ich realizujú. Je vecou ich správne vypestovaného svedomia vpísať do života pozemského mesta Boží zákon. Od kňazov majú laici očakávať svetlo a duchovnú silu. Nech si však nemyslia, že ich duchovní pastieri sú vždy takými odborníkmi, alebo že je ich poslaním, aby mali na každý nový, čo ako ťažký problém, poruke konkrétne riešenie. Nech skôr oni sami vo svetle kresťanskej múdrosti a s úctivým zreteľom na učenie učiteľského úradu Cirkvi vezmú na seba príslušnú zodpovednosť.

Laici, ktorí majú činnú účasť na celom živote Cirkvi, nielenže sú povinní napĺňať svet kresťanským duchom, ale sú povolaní aj na to, aby boli uprostred ľudskej spoločnosti vo všetkom Kristovými svedkami.

RESPONZÓRIUM

Ef 5, 8-9; Mt 5, 14. 16

Ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! * Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Vy ste svetlo sveta. Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi. * Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.