Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Ó, mučeníkov slávny Kráľ
a vyznávačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.
Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.
Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznávačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.
Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.
Pane, prečo si tak ďaleko? *
Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *
nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *
a lakomec sa vychvaľuje.
Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *
„Boh nezasahuje; Boha niet.“
Také sú všetky jeho myšlienky *
a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *
a všetkých svojich odporcov nemá za nič.
V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *
ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *
pod jeho jazykom zločin a násilie.
Sedí na postriežke blízko osád, *
nevinného zákerne zabíja.
Očami sliedi za chudákom; *
ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára; *
chytá ho a hádže naňho sieť.
Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *
v jeho násilných pazúroch.
V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *
odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.
Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.
Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *
nezabúdaj na úbohých.
Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *
Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?
Ty vidíš, †
veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *
a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha *
a sirote pomáhaš.
Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *
budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.
Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *
Pohania vymizli z jeho krajiny.
Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *
vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *
aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.
Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.
Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *
stratila sa vernosť medzi ľuďmi.
Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *
hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.
Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *
a vystatovačný jazyk;
lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †
ústa sú nám zbraňou; *
ktože je pánom nad nami?“
„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †
povstanem teda,“ hovorí Pán, *
„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“
Pánove výroky sú rýdze *
jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.
Pane, ty nás zachováš a ochrániš *
pred týmto pokolením naveky.
Navôkol chodia bezbožní *
a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.
Pán vedie pokorných k správnemu konaniu.
A tichých poúča o svojich cestách.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhej knihy Samuelovej
2, 1-11; 3, 1-5
Dávida v Hebrone pomažú za judejského kráľa
V tých dňoch: Dávid sa pýtal Pána: „Mám vystúpiť do niektorého judejského mesta?“ Pán mu povedal: „Vystúp.“ Dávid vravel: „Kam mám vystúpiť?“ Odpovedal mu: „Do Hebronu.“ Dávid ta teda vystúpil aj obe jeho ženy, Jezraelčanka Achinoam i žena Nabala Karmelského Abigail. Ale Dávid priviedol aj mužov, čo boli s ním, každého s jeho rodinou, a usadili sa v hebronských mestách. Tu prišli judejskí muži a pomazali tam Dávida za kráľa nad Júdovým domom.
Keď Dávidovi oznámili, že muži z Jabesa v Galaáde pochovali Saula, poslal Dávid k mužom do Jabesa v Galaáde poslov s odkazom: „Nech vás požehná Pán, keď ste svojmu pánovi Saulovi preukázali to milosrdenstvo, že ste ho pochovali. Nech teraz Pán preukáže milosrdenstvo a vernosť vám. Ale aj ja sa vám odplatím dobrým za to, že ste to urobili. Teraz však nech vám spevnejú ruky a buďte statoční. Váš pán Saul zomrel, no Júdov dom pomazal mňa za svojho kráľa.“
Ale veliteľ Saulovho vojska Nerov syn Abner vzal Saulovho syna Isbála, zaviedol ho do Mahanaimu a ustanovil ho za kráľa nad Galaádom, Aserom, Jezraelom, Efraimom, Benjamínom a nad celým Izraelom. Saulov syn Isbál mal štyridsať rokov, keď začal kraľovať nad Izraelom, a kraľoval dva roky. Za Dávidom šiel iba Júdov dom. A počet dní, ktoré Dávid strávil v Hebrone ako kráľ nad Júdovým domom, bol sedem rokov a šesť mesiacov.
A tak nastal dlhý zápas medzi Saulovým domom a Dávidovým domom: Dávid stále silnel, ale Saulov dom zo dňa na deň upadal.
Dávidovi sa v Hebrone narodili aj synovia. Jeho prvorodený bol Amnon z Jezraelčanky Achinoam, po ňom bol Cheleab zo ženy Nabala Karmelského Abigail, potom tretí Absolón, syn Maachy, dcéry gesurského kráľa Tolmaja, štvrtý Adoniáš, syn Haggit, piaty Safatia, syn Abital, a šiesty Jetraam, z Dávidovej ženy Egly. Títo sa Dávidovi narodili v Hebrone.
RESPONZÓRIUM
Gn 49, 10. 8
Nebude odňaté žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh, * Kým nepríde ten, komu patrí, ktorého budú poslúchať národy.
Júda, teba budú chváliť tvoji bratia, tebe sa budú klaňať synovia tvojho otca. * Kým nepríde ten, komu patrí, ktorého budú poslúchať národy.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom
(Cap. 5, 1 – 7, 4: Funk 1, 67-71)
Boli obeťou nenávisti a dali nám vynikajúci príklad
Necháme staré príklady a prejdeme k atlétom nám najbližším. Predložíme skvelé príklady z našich čias. Najväčšie a najspravodlivejšie stĺpy boli obeťou hnevu a nenávisti a zápasili až po smrť.
Pozrime sa na dobrých apoštolov. Na Petra, ktorý z nespravodlivého hnevu podstúpil nie jednu či dve, ale veľa útrap a ako mučeník odišiel na miesto slávy, ktoré si zaslúžil. Uprostred hnevu a sporov Pavol ukázal, aká odmena čaká trpezlivosť. Sedem ráz bol v putách, musel utekať, kameňovali ho, hlásal Božie slovo na východe i na západe, a tak získal veľkú slávu svojej viere. A keď naučil celý svet spravodlivosti, dostal sa až do končín západu a pred úradmi vydal svedectvo. Tak odišiel zo sveta, odobral sa na sväté miesto a dal slávny príklad trpezlivosti.
K týmto sväto žijúcim mužom sa pridružilo veľké množstvo vyvolených, ktorí boli obeťou hnevu, podstúpili veľké útrapy a muky, a dali nám vynikajúci príklad. Ženy sa stali obeťou hnevu ako Danaidy a Dirka. Ale vydržali ťažké zločinné mučenie, dostali sa na pevnú cestu viery a hoci telom slabé, dosiahli víťaznú cenu. Hnev odcudzil mužom manželky a prevrátil výrok nášho otca Adama: „Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela.“ Hnev a spory rozvrátili veľké mestá a úplne zničili početné národy.
Milovaní, toto nepíšeme len preto, aby sme vám pripomenuli vašu povinnosť, ale aby sme ju pripomenuli aj sami sebe, veď sme na tej istej aréne a musíme takisto bojovať. Preto zanechajme malicherné a márne starosti a riaďme sa slávnymi a vznešenými pravidlami našej tradície a hľaďme na to, čo je krásne, príjemné a milé očiam nášho Stvoriteľa. Pozorne sa zahľaďme na Kristovu krv a spoznáme, aká je vzácna jeho krv Bohu, lebo bola vyliata pre našu spásu a celému svetu priniesla milosť pokánia.
RESPONZÓRIUM
Obetovali za Boha svoj život a trpeli, * A tak si zaslúžili veniec slávy.
To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha v Baránkovej krvi. * A tak si zaslúžili veniec slávy.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, sľubné začiatky Cirkvi v Ríme si posvätil krvou mnohých mučeníkov; prosíme ťa, daj, nech čerpáme silu z ich veľkej odvahy a nech sa navždy tešíme z ich svätého víťazstva. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky