Z Prvej knihy Kráľov

21, 1-21. 27-29

Eliáš, zástanca práv chudobných

Jezraelčan Nabot mal vinicu, ktorá bola v Jezraeli pri paláci samarského kráľa Achaba. Preto Achab povedal Nabotovi: „Daj mi svoju vinicu, urobím si z nej zeleninovú záhradu, lebo je hneď vedľa môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu alebo, ak ti bude lepšie vyhovovať, dám ti za ňu v striebre, čo je hodna.“ Nabot mu odpovedal: „Nech ma Pán chráni, aby som ti dal dedičstvo svojich otcov!“

Achab prišiel domov mrzutý a nahnevaný pre odpoveď, čo mu dal Jezraelčan Nabot, keď mu povedal: „Nedám ti dedičstvo svojich otcov.“ Hodil sa na lôžko, tvárou sa obrátil k stene a nechcel jesť. Prišla k nemu jeho žena Jezabel a pýtala sa ho: „Čo je s tebou, že si taký zronený na duchu a nechceš jesť?“ On jej odvetil: „Pretože som povedal Jezraelčanovi Nabotovi: Daj mi svoju vinicu za peniaze alebo ak chceš, dám ti za ňu inú vinicu, a on mi odvetil: ‚Nedám ti svoju vinicu.‘“ Jeho žena Jezabel mu povedala: „Máš ty ale autoritu a pekne vládneš nad Izraelom! Vstaň, jedz a buď dobrej mysle, ja ti zadovážim vinicu Jezraelčana Nabota.“

V Achabovom mene napísala list, zapečatila ho jeho prsteňom a poslala ho starším a predstaveným, čo bývali s Nabotom v jeho meste. V liste písala toto: „Vyhláste pôst, Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľudom a postavte dvoch mužov, Beliálových synov, nech mu svedčia do očí: ‚Rúhal si sa Bohu a kráľovi.‘ Potom ho vyveďte a ukameňujte; nech zomrie.“ A jeho spoluobčania, starší a predstavení, čo s ním bývali v meste, urobili, ako im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala. Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné miesto medzi ľudom. Vošli dvaja mužovia, Beliálovi synovia, posadili sa oproti nemu a diabolsky proti nemu svedčili pred celým zhromaždením: „Nabot sa rúhal Bohu a kráľovi.“ Preto ho vyviedli za mesto a ukameňovali. Potom poslali Jezabel odkaz: „Nabota ukameňovali; je mŕtvy.“

Keď Jezabel počula, že Nabota ukameňovali a že je mŕtvy, povedala Achabovi: „Vstaň a vezmi si vinicu Jezraelčana Nabota, ktorý ti ju nechcel dať za peniaze, lebo Nabot nežije, je mŕtvy.“ Keď Achab počul, že Nabot zomrel, zobral sa a išiel do vinice Jezraelčana Nabota, aby ju zabral.

Tu Pán oslovil Tesbana Eliáša: „Zober sa a choď v ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v Samárii. Je práve v Nabotovej vinici; vošiel do nej, aby ju zabral. Povieš mu: Toto hovorí Pán: Vraždil si a okrem toho si sa zmocnil dedičstva! A potom dodaj: Toto hovorí Pán: Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju.“ Achab povedal Eliášovi: „Našiel si ma, nepriateľ?“ On odpovedal: „Našiel, lebo si sa zapredal a urobil si, čo je zlé pred Pánovým pohľadom. Hľa, ja privediem zlo na teba: zmetiem tvoje potomstvo a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského: deti i dospelých.“

Keď Achab počul tieto slová, roztrhol si rúcho, na telo si opásal kajúci pás a postil sa, spal vo vrecovine a chodil skľúčený. Vtedy Pán oslovil Tesbana Eliáša: „Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril? Preto, že sa pokoril predo mnou, neprivediem nešťastie za jeho života. Ale v dňoch jeho syna privediem nešťastie na jeho dom.“

RESPONZÓRIUM

Jak 4, 8b. 9a. 10a; 5, 6

Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ. * Žiaľte a plačte. Pokorte sa pred Pánom.

Odsúdili ste a zabili spravodlivého; a on vám neodporuje. * Žiaľte a plačte. Pokorte sa pred Pánom.

Zo spisu svätého biskupa Bonaventúru Cesta mysle k Bohu

(Cap. 7, 1. 2. 4. 6; Opera omnia, 5, 312-313)

Mystická múdrosť zjavená skrze Ducha Svätého

Kristus je cesta a brána. Kristus je rebrík a povoz ako „zľutovnica položená na Božej arche“ a „tajomstvo skryté od vekov“. Kto sa pozorne pozrie na túto zľutovnicu, čiže kto sa s vierou, nádejou a láskou, nábožne, s obdivom, plesaním a uznaním, s chválou a jasotom zahľadí na toho, čo visí na kríži, ten s ním koná „paschu“ čiže prechod, aby pomocou palice kríža prešiel cez Červené more, z Egypta vstúpil do púšte, kde ochutnáva skrytú mannu, a s Kristom odpočíval v hrobe ako navonok mŕtvy, no pritom počuje, nakoľko je to vôbec na ceste možné, čo povedal Kristus zločincovi, keď pri ňom visel na kríži: „Dnes budeš so mnou v raji.“

Pri tomto prechode, ak má byť dokonalý, treba zanechať všetko rozumovanie a celú duševnú aktivitu preniesť a premeniť na Boha. Ale toto je mystické a tajomné. To nevie nik, iba ten, kto to dostal, a nedostane to nik, iba ten, kto po tom túži, ale nik nemôže po tom túžiť, iba ten, koho až do špiku kostí rozpáli oheň Ducha Svätého, ktorého zoslal na zem Kristus. Preto hovorí Apoštol, že túto tajomnú múdrosť zjavuje Duch Svätý.

Ale keby si chcel zistiť, ako sa to deje, opýtaj sa milosti, a nie vedy, túžby, a nie rozumu, úpenlivej modlitby, a nie žiadostivého čítania, ženícha, a nie učiteľa, Boha, a nie človeka, temnoty, a nie jasnosti, nie svetla, ale ohňa, ktorý úplne zachvacuje a mimoriadnymi pomazaniami a horúcimi poryvmi prenáša k Bohu. Tento oheň je totiž Boh a táto pec je v Jeruzaleme a Kristus ju rozpaľuje žiarom svojho najhorúcejšieho utrpenia, čo vie pochopiť iba ten, kto hovorí: „Moja duša si volí šibenicu a moje kosti smrť.“ Kto miluje túto smrť, môže vidieť Boha, lebo je nepochybne pravdou: „Človek ma nemôže vidieť a ostať nažive.“ Zomrime teda a vojdime do tmy, umlčme starosti, žiadostivosti a preludy. Odíďme s ukrižovaným Kristom „z tohto sveta k Otcovi“, aby nám ukázal Otca a mohli sme povedať s Filipom: „To nám postačí“, počuť s Pavlom: „Stačí ti moja milosť“ a plesať s Dávidom: „Hynie mi telo i srdce, no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.“ „Nech je zvelebený Pán naveky. A všetok ľud nech privolá: Staň sa. Amen.“

RESPONZÓRIUM

1 Jn 3, 24; Sir 1, 9a. 10

Kto zachováva Božie prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. * A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.

Boh stvoril múdrosť svojím Svätým Duchom a vylial ju na každého človeka a dáva ju tým, čo ho milujú. * A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.