Z Druhého listu Korinťanom

5, 1-21

Nádej nebeského domu. Služba zmierenia

Bratia, vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom – rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, aby sme, hoci aj vyzlečení, neostali nahí. Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.

Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána. A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.

Pretože poznáme bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie. Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci. Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás.

Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.

Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 5, 18b; Rim 8, 32a

Boh nás skrze Krista zmieril so sebou * A zveril nám službu zmierenia.

Boh vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých * A zveril nám službu zmierenia.

Z Vyznaní svätého biskupa Augustína

(Lib. 10, 43, 68-70: CCL 27, 192-193)

Kristus zomrel za všetkých

Pravdivý prostredník, ktorého si vo svojom tajomnom milosrdenstve ukázal poníženým a poslal si ho, aby sa z jeho príkladu učili pokore, on, „prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš“, zjavil sa medzi smrteľnými hriešnikmi a nesmrteľným spravodlivým: smrteľný s ľuďmi, spravodlivý s Bohom. A keďže mzdou spravodlivosti je život a pokoj, spravodlivosťou spojenou s Bohom zničil smrť ospravedlnených bezbožníkov, ktorú s nimi chcel mať spoločnú. Ako veľmi si nás mal rád, dobrý Otče, keď „si svojho jediného Syna neušetril, ale vydal si ho za nás“ bezbožných! Ako si nás mal rád, keď sa on za nás „nepridŕžal svojej rovnosti s tebou, ale stal sa poslušným až na smrť na kríži“! On jediný slobodný medzi mŕtvymi „mal moc dať svoj život a mal moc zasa si ho vziať“. On je tebe za nás víťazom i obetou, a víťazom preto, že obetou; tebe za nás kňazom i obetným darom, a kňazom preto, že obetným darom. On ti z nás otrokov urobil synov tým, že sa z teba narodil a nám slúžil.

Právom mám v ňom účinnú nádej, lebo ty uzdravíš všetky moje neduhy, skrze neho, ktorý sedí po tvojej pravici a „prihovára sa za nás“ u teba. Inak by som si musel zúfať. Veď tých mojich neduhov je veľa a sú veľké. Je ich veľa a sú veľké. Ale tvoj liek je väčší. Boli by sme si mohli myslieť, že tvoje Slovo je ďaleko od spojenia s človekom, a zúfať si, keby sa nebolo telom stalo a prebývalo medzi nami. Vystrašený svojimi hriechmi a bremenom svojej biedy uvažoval som v srdci a pomýšľal na útek do samoty. Prekazil si mi to a posilnil si ma slovami: „Kristus zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel.“

Pozri, Pane, na teba skladám svoju starosť, aby som žil a „pozoroval divy tvojho zákona“. Ty poznáš moju neskúsenosť a moju slabosť. Pouč ma a uzdrav ma. Tvoj Jednorodený, „v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania“, vykúpil ma svojou krvou. „Nech ma pyšní nehanobia“, lebo premýšľam o svojej cene, jem, pijem a rozdávam z nej a ako chudák túžim sa ňou nasýtiť medzi tými, čo jedia a nasycujú sa, „a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú“.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 5, 14. 15b; Rim 6, 10

Ženie nás Kristova láska, keď si uvedomíme, že Kristus zomrel za všetkých, * Aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.

Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. * Aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.