Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
osudy ľudu.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.
Božia cesta je čistá, †
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. *
On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.
Veď kto je Boh okrem Pána? *
Kto je skala okrem nášho Boha?
To Boh ma silou opásal *
a moju cestu urobil nepoškvrnenou.
Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa *
a postavil ma na výšinu.
Ruky mi na boj vycvičil *
a moje ramená napínajú luk kovový.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.
Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Dal si mi svoj štít záchranný, †
pravicou si ma podporil *
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
Mojim krokom si cestu uvoľnil *
a moje nohy nepociťujú únavu.
Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, *
a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, *
popadali mi pod nohy.
Opásal si ma udatnosťou v boji *
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.
Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek *
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
Kričali, nemal im kto pomôcť, *
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, *
šliapal som po nich ako po blate uličnom.
Vytrhol si ma zo vzbury ľudu *
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, *
a poslúcha ma na jediné slovo.
O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; †
cudzinci blednú od strachu *
a trasú sa vo svojich úkrytoch.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, *
nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Bože, ty si ma poveril odplatou †
a podmanil si mi národy; *
ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.
Povýšil si ma nad mojich odporcov *
a vytrhol si ma z rúk násilníka.
Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi *
a ospevovať tvoje meno žalmami.
Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, †
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, *
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Otvor mi, Pane, oči.
Aby som pozoroval divy tvojho zákona.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhého listu Korinťanom
11, 7-29
Proti falošným apoštolom
Bratia, hádam som sa dopustil hriechu, keď som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení tým, že som vám zadarmo hlásal Božie evanjelium? Iné cirkvi som olupoval, prijímal som od nich podporu, aby som mohol vám slúžiť. Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikomu som nebol na ťarchu, lebo čo mi chýbalo, doplnili bratia, ktorí prišli z Macedónska. Chránil som sa a budem sa chrániť, aby som vám v ničom nebol na ťarchu. Ako je vo mne Kristova pravda, túto chválu mi nik neprekazí v krajoch Achájska.
Prečo? Preto, že vás nemilujem? To vie Boh. Ale čo robím, budem robiť aj ďalej, aby som odňal príležitosť tým, čo hľadajú príležitosť ukázať sa, že sú takí ako my, v čom sa vychvaľujú. Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi. A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky.
Znova hovorím: Nech si nik nemyslí, že som nerozumný. A ak, prijmite ma ako nerozumného, aby som sa mohol aj ja trochu pochváliť. Čo hovorím, nehovorím podľa Pánovej vôle, ale ako nerozumný, čo sa týka tejto chvály. Keďže sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja. Veď ochotne znášate nerozumných, lebo sami ste múdri. Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto nad vami vyvyšuje, keď vás niekto bije po tvári.
Na svoju hanbu hovorím, akoby sme my boli slabí. Ak si niekto v niečom trúfa, hovorím to ako nerozumný, trúfam si aj ja. Sú oni Hebreji? Aj ja. Sú Izraeliti? Aj ja. Sú Abrahámovi potomci? Aj ja. Sú Kristovi služobníci? Ešte nerozumnejšie hovorím: Tým viac ja vo väčších námahách, častejšie vo väzeniach, v nesmierne mnohých ranách, veľa ráz v nebezpečenstve smrti. Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej, tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách; často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote. A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi. Veď kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?
RESPONZÓRIUM
Gal 1, 11b. 12; 2 Kor 2, 10a. 7b
Evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, * Lebo ja som ho neprijal od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista.
Ako je vo mne Kristova pravda, tak som vám zadarmo hlásal Božie evanjelium. * Lebo ja som ho neprijal od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa
(Sermo 148: PL 52, 596-598)
Tajomstvo vtelenia
Keď Panna počne, panna porodí a pannou ostáva, to nie je bežný zjav, ale znamenie, to nie je rozum, ale sila, to je Stvoriteľ, nie príroda, to nie je všeobecné, ale jedinečné, to je božské, nie ľudské. Že sa Kristus narodil, to nebola nevyhnutnosť, ale moc, to bolo tajomstvo lásky, obnovenie ľudskej spásy. Ten, ktorý bez narodenia utvoril človeka z nedotknutej hliny, utvoril človeka tak, že sa narodil z nedotknutého tela. Ruka, ktorá dobrotivo vzala hlinu a z nej nás vytvorila, vzala si dobrotivo telo, aby nás obnovila. Teda to, že Stvoriteľ je vo svojom stvorení, že Boh je v tele, to je česť pre stvorenie, a nie zníženie Stvoriteľa.
Človeče, prečo si tak málo ceníš seba, keď si taký vzácny Bohu?! Keď ťa Boh tak poctil, prečo sa znehodnocuješ?! Prečo zisťuješ, z čoho si stvorený – a načo si stvorený, to neskúmaš? Či nie je celý dom tohto sveta, ktorý vidíš, stvorený pre teba? Pre teba záplava svetla zaháňa tmy, ktoré ťa obklopujú. Pre teba je ustanovená noc, pre teba je vymeraný deň. Pre teba je nebo ožiarené mnohotvárnym svitom slnka, mesiaca a hviezd. Pre teba je zem obsypaná kvetmi, hájmi a ovocím. Pre teba bolo stvorené obdivuhodné množstvo živočíchov vo vzduchu, na poliach a v krištáľovej vode, aby radosť nového sveta nezakalila smutná samota.
A predsa tvoj Stvoriteľ myslí ešte na to, čím by zväčšil tvoju dôstojnosť: vkladá do teba svoj obraz, aby tento viditeľný obraz sprítomňoval na zemi neviditeľného Tvorcu a urobil ťa na zemi svojím zástupcom, aby taký rozsiahly majetok sveta nebol bez Pánovho zástupcu. Čo Boh sám od seba urobil v tebe, to si láskavo osvojil a chcel, aby ho bolo možno priamo vidieť v človeku, v ktorom sa predtým dával vidieť iba ako v obraze. Dal, aby človek vlastnil toho, ktorý predtým súhlasil, aby sa mu človek iba podobal.
Kristus sa teda rodí, aby svojím narodením obnovil skazenú prirodzenosť. Stáva sa dieťaťom, necháva sa živiť, prechádza etapami života, aby nastolil jediný dokonalý, trvalý vek, ktorý on stvoril. Nesie človeka, aby už človek nemohol padnúť. Toho, ktorého urobil pozemským, robí nebeským. Tomu, ktorého oživil ľudským duchom, dáva ducha božského života. A takto ho celého dvíha k Bohu, aby v ňom neostalo nič z toho, čo patrí hriechu, smrti, strasti, bolesti a zemi. Toto nám prináša náš Pán, Ježiš Kristus, ktorý je Boh a s Otcom žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého teraz i vždycky i po nesmrteľné veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
1 Pt 2, 4a. 5a; Ž 118, 22b
Prichádzajte k Pánovi, k živému kameňu * A dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene.
Toto je kameň, ktorý sa stal kameňom uholným. * A dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, vo svätom biskupovi Petrovi Chryzológovi dal si svojej Cirkvi vynikajúceho hlásateľa tvojho vteleného Slova; na jeho príhovor nám pomáhaj, aby sme s milujúcim srdcom uvažovali o tajomstvách spásy a verne o nich svedčili svojimi skutkami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky