Z Knihy proroka Izaiáša

7, 1-17

Emanuelovo znamenie uprostred vojnovej hrôzy

Keď bol judejským kráľom Achaz, syn Joatama, syna Oziáša, vytiahol sýrsky kráľ Rasin a izraelský kráľ Pekach, syn Romeliáša, do boja proti Jeruzalemu; no nemohli ho dobyť. Keď Dávidovmu domu zvestovali: „Sýria táborí v Efraime,“ chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy v lese pod náporom vetra. Pán povedal Izaiášovi: „Choď naproti Achazovi ty a tvoj syn Šeárjášúb k hornému rybníku na koniec vodovodu na cestu pri bielovisku a povedz mu: Daj si pozor a buď pokojný; neboj sa, nech sa ti srdce nedesí týchto dvoch dymiacich obhorených polien: zúrivého hnevu Rasina zo Sýrie a Romeliášovho syna; toho, že sa Sýria, Efraim a Romeliášov syn sprisahali proti tebe a povedali si: ‚Vytiahnime do Judey a zastrašme ju; pripojme ju k sebe a ustanovme tam za kráľa Tábelovho syna.‘“

Toto hovorí Pán, Boh:

„Nestane sa, nebude to tak;

lebo hlavou Sýrie je Damask

a hlavou Damasku Rasin.

Ešte šesťdesiat a päť rokov

a Efraim prestane byť národom.

A hlavou Efraimu je Samária

a hlavou Samárie Romeliášov syn.

Ak neuveríte, neobstojíte.“

Pán prehovoril k Achazovi: „Žiadaj znamenie od Pána, svojho Boha. Žiadaj ho, či v hĺbkach podsvetia, alebo hore na výsostiach.“ Achaz však povedal: „Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Pána.“ A Izaiáš riekol: „Počúvajte teda, Dávidov dom. Nestačí, že obťažujete ľudí, ešte aj môjho Boha obťažujete? A preto vám Pán sám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel; maslo a med bude jesť, aby vedel zavrhovať zlo a voliť si dobro. Lebo skôr, ako bude chlapec vedieť zavrhovať zlo a voliť si dobro, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa hrozíš. Pán privedie na teba, na tvoj ľud a na dom tvojho otca dni, aké neprišli odo dní, keď sa Efraim odlúčil od Júdu, privedie asýrskeho kráľa.“

RESPONZÓRIUM

Iz 7, 14b; 8, 10c; Lk 1, 30a, 31a

Hľa, panna počne a porodí syna * A dá mu meno Emanuel, lebo s nami je Boh.

Neboj sa, Mária, počneš a porodíš syna. * A dá mu meno Emanuel, lebo s nami je Boh.

Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Skutky apoštolov

(Hom. 20, 4: PG 60, 162-164)

Svetlo kresťana sa nemôže ukryť

Nič nie je jalovejšie ako kresťan, ktorý sa nestará o spásu iných.

A nemôžeš sa skrývať za chudobu, lebo ťa obviní tá, čo vhodila dva peniažteky. Aj Peter povedal: „Striebro a zlato nemám.“ A Pavol bol taký chudobný, že často hladoval a nemal ani najpotrebnejší pokrm.

Ani nízky pôvod nemôžeš spomenúť, lebo ani oni neboli vznešení, ale pochádzali z nízkeho rodu. Nemôžeš predstierať, že to i to nevieš, lebo ani oni neboli vzdelaní. Nemôžeš namietať, že si chorý, veď aj Timoteja často prenasledovala choroba.

Každý môže byť užitočný svojmu blížnemu, keď si chce plniť povinnosti.

Nevidíte divé stromy, aké sú silné, aké pekné, štíhle, hladké a vysoké? No keby sme mali záhradu, radšej by sme v nej mali granátové jablká a úrodné olivy ako tamtie, lebo tie sú len na pohľad, nie na úžitok, a ak je z nich aj nejaký osoh, nuž len malý.

Takí sú tí, čo sa starajú len o seba; ba ani takí nie, ale súci už len na potrestanie, lebo tamtie stromy sa hodia na stavbu a na ochranu majetku. Také boli hlúpe panny: cudné, vystrojené, zdržanlivé, ale nikomu na nič, teda len na oheň. Takí sú tí, čo Kristovi nepomáhajú.

Všimni si: Ani jeden z nich nie je obvinený z hriechov, že smilnil, že krivo prisahal, z ničoho takého, ale že nepomohol inému. Taký bol ten, čo zakopal talent: žil nevinne, bezúhonne, ale blížnemu bol neužitočný.

Prosím vás ako môže byť kresťanom, kto takto žije?! Ak zamiešame do múky kvas a on ju všetku nepremení na svoju podobu, bol to skutočne kvas? Alebo ak olej nenaplní vôňou tých, čo sa ním natreli, nazveme ho voňavkou?

Nehovor: Nemôžem iných viesť, lebo keby si bol kresťanom, bolo by možné, aby si nemohol? Pretože tomu, čo je prirodzené, nemožno protirečiť, a tak ani tomuto, o čom hovoríme, lebo to patrí k prirodzenosti kresťana.

Neurážaj Boha. Keby si povedal, že slnko nemôže svietiť, urazíš ho. Keď povieš, že kresťan nemôže byť osožný, urazil si Boha a vyhlásil si ho za luhára. Skôr môže slnko nehriať a nesvietiť, ako kresťan nesvietiť. Ľahšie bude svetlo tmou, ako by sa mohlo stať tamto.

Nehovor, že je to nemožné; opak je nemožný. Neurážaj Boha. Keď všetko v sebe usporiadame, vyjde z toho presne toto a ako niečo celkom prirodzené. Svetlo kresťana sa nedá schovať; takú jasnú lampu utajiť nemožno.

RESPONZÓRIUM

Ef 5, 8-9; Mt 5, 14. 16

Ste svetlom v Pánovi; žite ako deti svetla. * Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Vy ste svetlo sveta. Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi. * Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Alebo iné:

Z Rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo 96, 1. 4. 9: PL 38, 584. 586. 588)

O všeobecnom povolaní k svätosti

„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Zdá sa tvrdé a ťažké, čo Pán žiada, ak ho niekto chce nasledovať, musí zaprieť sám seba. No nie je ani tvrdé ani ťažké, čo žiada ten, kto pomôže splniť, čo žiada.

Lebo je pravdivé, čo mu hovorí žalm: „Pridŕžam sa tvrdej cesty podľa tvojich slov.“ A pravdivé je aj to, čo on povedal: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ Čo rozkaz robí tvrdým, láska urobí príjemným.

Čo znamená: „Nech vezme svoj kríž“? Nech znáša všetko nepríjemné: tak ma nasleduje. Kto začne v svojom živote uplatňovať moje prikázania, bude mať mnoho odporcov, mnohí mu budú brániť, mnohí ho budú prehovárať, a to aj z takzvaných Kristových nasledovníkov. S Kristom chodili aj takí, čo zabraňovali kričať slepcom. Ak ho chceš nasledovať, premeň na kríž vyhrážky, lichotenie a všetky prekážky, vezmi tento kríž a nes ho, nepoddaj sa mu.

A tak v tomto svätom, dobrom, zmierenom spasenom svete, alebo skôr vo svete, ktorý má byť spasený, ale v nádeji už je spasený, „lebo v nádeji sme spasení“; teda v tomto svete, a je ním Cirkev, ktorá celá nasleduje Krista, povedal všetkým: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba.“

Lebo toto nemajú počuť len panny, a tie, čo sú vydaté, nie; alebo len vdovy, a tie, čo majú muža, nie; len mnísi, a tí, čo sú ženatí, nie; alebo len klerici, a laici nie: ale celá Cirkev, celé telo, všetky údy – odlišné, ale usporiadané podľa vlastných úloh – majú nasledovať Krista.

Má ho nasledovať celá Cirkev, jeho jediná, jeho holubica, jeho nevesta, vykúpená a obdarená krvou Ženícha. Tu má svoje miesto panenská neporušenosť, tu má miesto vdovská zdržanlivosť a tu má svoje miesto aj manželská čistota.

Všetky údy tu majú miesto: podľa svojho postavenia, podľa svojej úlohy a svojím spôsobom majú nasledovať Krista. Majú sa zaprieť, teda si nemajú o sebe namýšľať; majú vziať svoj kríž, teda pre Krista znášať vo svete všetko, čo im svet spôsobuje. Majú ho milovať, lebo on jediný nepodvádza, jeho jediného nemožno oklamať a on jediný neklame: majú ho milovať, lebo čo sľúbil, splní. Ale pretože nedáva hneď viera sa kolíše. Čakaj, vydrž, vezmi a nes odďaľovanie; tak naozaj ponesieš svoj kríž.

RESPONZÓRIUM

Tento muž vykonal pred Bohom veľké skutky a celým srdcom chválil Pána; * Nech prosí za hriešnikov všetkých národov.

Hľa, človek bez úhony, pravý ctiteľ Boha, zdržanlivý od zlého a pevný vo svojej nevinnosti. * Nech prosí za hriešnikov všetkých národov.