Z Knihy proroka Ezechiela

47, 1-12

Videnie o prameni vyvierajúcom z chrámu

V tých dňoch ma obrátil k bráne chrámu, a hľa, spod prahu chrámu vyvierala voda smerom na východ — na východ bolo totiž obrátené chrámové priečelie — a tiekla z pravej strany chrámu, južne od oltára. Potom ma vyviedol severnou bránou von a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda vytekala z pravej strany. Vtom vyšiel smerom na východ muž s meradlom v ruke. Odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po členky. Zasa odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po kolená. Znova odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po pás. Odmeral ešte tisíc lakťov a bola to rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda sa tak zdvihla, že bolo po nej treba plávať; bola to rieka, ktorú nemožno prebrodiť. A povedal mi: „Videl si, syn človeka.“ Potom ma zaviedol na breh rieky a obrátil. Keď som sa obrátil, videl som na oboch brehoch rieky veľké množstvo stromov. A povedal mi: „Táto voda prúdi do východnej krajiny, preteká cez Arabu, vleje sa do mora, do slaných vôd, a vody sa uzdravia. A všade, kam sa rieka dostane, bude žiť všetko, čo sa hýbe; bude veľmi mnoho rýb všade, kam sa dostane táto voda; ozdravie a žiť bude všetko, k čomu sa rieka dostane. Pri mori budú stáť rybári; od Engaddi až po Engallim sa budú sušievať siete. Bude v ňom viac druhov rýb, ako je rýb vo Veľkom mori, nesmierne množstvo. Ale jeho bariny a močiare nebudú uzdravené, budú ponechané soli. Pri rieke, na oboch jej brehoch, budú rásť rozličné ovocné stromy. Lístie z nich neopadne a nikdy nebudú bez ovocia. Každý mesiac prinesú čerstvé plody, lebo jej voda vyteká zo svätyne. Ich ovocie bude pokrmom a ich lístie liekom.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Ez 47, 1. 9; porov. Jn 4, 14

Videl som vodu vyvierať z pravej strany spod chrámu. * A každý, ku komu sa táto voda dostane, bude žiť.

Voda, ktorú im ja dám, stane sa v nich prameňom vody prúdiacej do večného života. * A každý, ku komu sa táto voda dostane, bude žiť.

Z Rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo 329, In natali martyrum, 1-2: PL 38, 1454-1455)

Vzácna smrť mučeníkov bola zaplatená Kristovou smrťou

Svätí konali také slávne činy, ktoré ctia Cirkev na celom svete, a my na vlastné oči poznávame, aké je pravdivé, čo spievame: „V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“ Keď má veľkú cenu v našich očiach, má ju aj v očiach toho, pre meno ktorého ju podstúpili.

Ale výkupným týchto smrtí je smrť jedného. Koľko smrtí vykúpil tento zomierajúci?! Veď keby nebol zomrel, obilné zrnko by sa nebolo rozmnožilo. Počuli ste jeho slová, keď sa blížilo jeho umučenie, teda keď sa blížilo naše vykúpenie: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo; ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“

On na kríži urobil veľký obchod, tam za nás zaplatil mešec výkupného: keď mu vojak kopijou otvoril bok, vytieklo z neho výkupné za celý svet.

Vykúpení sú veriaci aj mučeníci: ale viera mučeníkov je dokázaná; ich krv je svedkom. Oni vrátili, čo sa na nich vynaložilo, a splnili, čo hovorí svätý Ján: „Kristus položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.“

A inde sa hovorí: „Sadol si si k bohatému stolu. Dávaj dobrý pozor, čo ti predkladajú, lebo aj ty musíš také pripraviť.“ Je to bohatý stôl, pri ktorom je pokrmom sám hostiteľ. Nik nekŕmi hosťov sebou samým: toto urobil iba Kristus Pán. On je hostiteľ, on je jedlo i nápoj. Mučeníci vedeli, čo jedli a pili, aby mohli také isté vrátiť.

Ale skade mohli vrátiť niečo také, keby im nebol dal ten, ktorý vždy prvý investuje, aby bolo čo vrátiť? [Čo nám teda odporúča žalm, keď spievame: „V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých?“

Človek si tu uvedomuje, koľko dostal od Boha, uvažuje o daroch milosti Najvyššieho, ktorý ho stvoril; keď sa stratil, hľadal ho, keď ho našiel, odpustil mu, keď zápasil, podporil jeho vlastné sily, keď bol v nebezpečenstve, neopustil ho, keď zvíťazil, dal mu veniec a ako odmenu mu dal seba samého: keď si toto všetko uvedomil, vykríkol:] „Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? Vezmem kalich spásy.“

Čo je to za kalich? Horký, ale liečivý kalich utrpenia: a keby z neho nebol pil najprv lekár, chorý by sa ho bál dotknúť. Je to kalich, ktorý poznáme z Kristových úst, keď hovorí: „Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich.“

O tomto kalichu povedali mučeníci: „Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo.“ A nebojíš sa, že pri tom padneš? Hovorí, že nie. Prečo? Lebo „budem vzývať meno Pánovo“. Ako by boli mohli mučeníci zvíťaziť, keby v nich nebol zvíťazil ten, ktorý povedal: „Radujte sa, veď ja som premohol svet!“? Ich myseľ a jazyk riadil nebeský vládca, skrze nich porazil na zemi diabla; a v nebi korunoval mučeníkov. Blažení, ktorí takto pili z tohto kalicha! Bolesť sa skončila a oni získali slávu.

[Všimnite si teda, milovaní, a čo nemôžete vnímať očami, pozorujte mysľou a duchom a uznajte, že „v Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“]

RESPONZÓRIUM

Porov. Ef 4, 4. 5

Svätí slávne vyliali svoju krv pre Pána; v živote milovali Krista a v smrti ho nasledovali. * Preto si zaslúžili korunu víťazstva.

Bol v nich jeden duch a jedna viera. * Preto si zaslúžili korunu víťazstva.