Z Prvého listu Timotejovi

2, 1-15

Výzva na modlitbu

Milovaný, predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote. Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase. A ja som ustanovený za jeho hlásateľa a apoštola – hovorím pravdu, neklamem –, za učiteľa pohanov vo viere a pravde.

Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok. Podobne aj ženy nech sú v odeve ozdobenom cudnosťou a nech sa krášlia skromnosťou; nie pozapletanými vlasmi, zlatom a perlami alebo drahými šatami; ale, ako pristane ženám, ktoré vyznávajú nábožnosť, dobrými skutkami.

Žena nech sa učí v tichosti a v úplnej podriadenosti. Učiť žene nedovoľujem, ani vládnuť nad mužom, ale nech je tichá. Veď prvý bol stvorený Adam, až potom Eva. A nie Adam bol zvedený, ale žena sa dala zviesť a padla do hriechu. Ale spasí sa rodením detí, ak vytrvajú vo viere a láske, v posväcovaní a v triezvosti.

RESPONZÓRIUM

1 Tim 2, 5-6; Hebr 2, 17a

Jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš, * Ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých.

Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným. * Ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých.

Z homílie svätého pápeža Jána Pavla Druhého v deň kanonizácie sv. Faustíny Kowalskej

(Osservatore Romano, poľské vydanie, 6/2000, s. 25-26)

Kristovo posolstvo Milosrdenstva

Dnes zakúšam naozaj veľkú radosť, že celej Cirkvi môžem ukázať život a svedectvo Sestry Faustíny Kowalskej ako Boží dar pre dnešnú dobu. Božia prozreteľnosť zariadila, že život tejto pokornej dcéry poľskej zeme bol úplne spojený s dejinami 20. storočia, ktoré sa nedávno skončilo. Kristus jej zveril svoje posolstvo milosrdenstva v rokoch medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Kto si pamätá, kto bol svedkom a účastníkom udalostí týchto rokov a zakúsil strašné utrpenie, ktoré bolo spôsobené miliónom ľudí, vie veľmi dobre, ako veľmi sme potrebovali toto posolstvo.

Ježiš povedal Sestre Faustíne: „Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa s dôverou neobráti na moje milosrdenstvo.“ Práve poľská rehoľná sestra sa pričinila o to, že toto posolstvo bude navždy úzko spojené s 20. storočím, ktoré uzatvára druhé tisícročie a je mostom k tretiemu. Nie je to nové posolstvo, ale môžeme ho považovať za dar mimoriadneho osvietenia, ktoré nám umožňuje lepšie prežívať evanjelium paschy a niesť ho ako lúč svetla našim súčasníkom.

Čo nám prinesú nastávajúce roky? Aká bude budúcnosť človeka na zemi? Nie je nám dané, aby sme to poznali. Jedno je však isté, že okrem ďalších úspechov žiaľ nebudú chýbať ani bolestné skúšky. Ale svetlo Božieho Milosrdenstva, ktoré Boh chcel nanovo zveriť svetu cez charizmu Sestry Faustíny, bude osvetľovať ľudské cesty v treťom tisícročí.

Je však potrebné, aby ľudstvo, podobne ako kedysi apoštoli, prijalo vo večeradle dejín zmŕtvychvstalého Krista, ktorý ukazuje rany po ukrižovaní a opakuje: Pokoj vám! Je potrebné, aby sa ľudstvo dovolilo naplniť a preniknúť Duchom Svätým, ktorého mu dáva zmŕtvychvstalý Kristus. Veď to Duch lieči naše rany, rúca múry, ktoré nás oddeľujú od Boha aj od seba navzájom; dovoľuje sa nám opäť tešiť z lásky Otca a z bratskej jednoty.

Kristus nás naučil, že človek nielen zakúša milosrdenstvo samotného Boha, ale je povolaný, aby aj sám preukazoval milosrdenstvo iným: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“ Ježiš nám tiež ukázal mnohoraké cesty milosrdenstva, ktoré nielen odpúšťa hriechy, ale vychádza v ústrety každej ľudskej potrebe. Ježiš sa skláňa nad každou ľudskou biedou, tak hmotnou ako aj duchovnou.

Kristovo posolstvo milosrdenstva prichádza k nám neustále jeho rukami vystretými k trpiacemu človekovi. Sestra Faustína ho práve takého videla a takého ho ohlasovala ľuďom všetkých kontinentov. Hoci ostala skrytá vo svojom kláštore v Lagievnikoch v Krakove, urobila zo svojho života hymnus na oslavu milosrdenstva: Misericordias Domini in æternum cantabo.

Odovzdávam posolstvo milosrdenstva všetkým ľuďom, aby sa učili naplno poznávať skutočnú tvár Boha a skutočnú tvár človeka.

Alebo:

Alternatívne druhé čítanie len pre Kongregáciu sestier Matky Božieho Milosrdenstva:

Z Denníčka sv. Faustíny

(č. 482-483. 1582. 281)

Poslanie hlásať a vyprosovať Božie milosrdenstvo pre svet

Ó, Bože môj, som si vedomá svojho poslania vo svätej Cirkvi. Mojím neprestajným úsilím je vyprosovať milosrdenstvo pre svet. Úzko sa spájam s Ježišom a som postavená ako obeta prosiaca za svet. Boh mi neodmietne nič, keď ho pokorne prosím hlasom jeho Syna. Moja obeta je ničím sama osebe, ale keď ju spájam s obetou Ježiša Krista, stáva sa všemohúcou a má moc odčiniť Boží hnev. Boh nás miluje vo svojom Synovi. Bolestné umučenie Božieho Syna je ustavičným zmierňovaním Božieho hnevu.

Ó, Bože, ako veľmi túžim, aby ťa poznali duše, že si ich stvoril z nepochopiteľnej lásky. Ó, Stvoriteľ môj a Pán, cítim, že odchýlim závoj neba, aby zem nepochybovala o tvojej dobrote. Učiň ma, Ježišu, milou a čistou obetou pred tvárou svojho Otca. Ježišu, mňa úbohú, hriešnu premeň na seba, lebo ty môžeš všetko, a odovzdaj ma svojmu večnému Otcovi. Túžim sa stať obetnou hostiou pred tebou a obyčajnou oblátkou pred ľuďmi. Túžim, aby vôňa mojej obety bola známa len tebe. Ó, večný Bože, horí vo mne neuhasiteľný oheň prosiť ťa o milosrdenstvo. Cítim a rozumiem, že to je moja úloha tu i vo večnosti. Ty sám si mi prikázal hovoriť o tomto veľkom milosrdenstve a o tvojej dobrote.

Ó, môj Ježišu, teraz objímam celý svet a vyprosujem preň tvoje milosrdenstvo. Keď mi povieš, ó, Bože, že už dosť, že už sa celkom splnila tvoja svätá vôľa, vtedy v zjednotení s tebou, Spasiteľ môj, odovzdám svoju dušu do rúk Nebeského Otca, plná dôvery v tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo, a keď budem stáť pri tvojom tróne, zanôtim prvý chválospev tvojmu milosrdenstvu. Nezabudnem na teba, úbohá zem, aj keď cítim, že hneď celá utoniem v Bohu ako v oceáne šťastia, ale to mi nebude prekážať, aby som sa vrátila na zem, dodávala odvahu dušiam a povzbudzovala ich k dôvere v Božie milosrdenstvo. Samozrejme, že spočinutie v Bohu mi umožní neobmedzene konať.

Cítim dobre, že moje poslanie sa neskončí smrťou, ale sa iba začne. Ó, pochybujúce duše, poodhalím vám závoj neba, aby som vás presvedčila o Božej dobrote, aby ste už viac nezraňovali nedôverou najsladšie Ježišovo Srdce. Boh je láska a milosrdenstvo.

RESPONZÓRIUM

Porov. 2 Krn 6, 21. 39

Vypočuj prosbu svojho sluhu a svojho ľudu. * Vypočuj, aj odpusť.

Odpusť svojmu ľudu, čím sa proti tebe prehrešil. * Vypočuj, aj odpusť.