Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Ježišu, Vykupiteľ náš,
koruna slávy v nebesiach,
v tento deň láskavejšie čuj
prosiacich sluhov zbožný hlas.
Dnes vyznávač tvoj vznešený
sa zaskvel novou jasnosťou,
dnes spomíname naňho my,
tvoj ľud, výročnou slávnosťou.
Cez všetko, čo svet sľuboval,
on prešiel čistou šľapajou,
na cestu spásy vydal sa
a verne kráčal za tebou.
Správne a múdro pohrdol
rozkošou sveta prchavou
a dostal za to odmenu
uprostred svätých anjelov.
A preto, Pane, pomôž nám
ísť za ním v jeho šľapajach,
na jeho prosby odpusť nám
hriechy a zažeň každý strach.
Kriste, Kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
a na posmech vyšiel u susedov.
Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
zahrnul si ho hanbou.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.
Nech je zvelebený Pán naveky. *
Staň sa. Amen.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
Pane, stal si sa nám útočišťom *
z pokolenia na pokolenie.
Prv než sa vrchy zrodili †
a povstali zem i svet, *
ty, Bože, si od vekov až naveky.
Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
večer vädne a usychá.
Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
za roky, keď sme okusovali nešťastie.
Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
upevňuj dielo našich rúk, *
dielo našich rúk upevňuj!
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
Pane, u teba je zdroj života.
A v tvojom svetle uvidíme svetlo.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Machabejcov
4, 36-59
Očistenie a posvätenie chrámu
V tých dňoch si Júda a jeho bratia povedali: „Naši nepriatelia sú rozdrvení. Poďme, očistíme a obnovíme svätyňu!“ Zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sion. I videli svätyňu spustošenú, oltár znesvätený, brány vypálené, v nádvoriach rástlo krovie ako v lese alebo na nejakom vrchu a komôrky boli zborené. Roztrhli si šaty a dali sa do veľkého plaču, sypali si popol na hlavu, padli tvárou na zem, zatrúbili na signálových poľniciach a volali k nebu. Tu Júda určil mužov, aby bojovali proti tým, čo boli na hrade, kým nevyčistí svätyňu.
Potom vybral bezúhonných kňazov, oddaných zákonu; i vyčistili svätyňu a poškvrnené kamene vyniesli na nečisté miesto. Keď rozmýšľali, čo urobiť s oltárom na zápalné obety, ktorý bol znesvätený, napadlo im dobré riešenie: zrúcať ho, aby im raz nebolo na potupu, že ho poškvrnili pohania. A tak oltár zrúcali a kamene uložili na vhodnom mieste na chrámovom pahorku, kým nepríde prorok a nerozhodne, čo s nimi. Potom vzali neotesané kamene podľa zákona a postavili nový oltár, taký istý, aký bol prvý. Postavili aj svätyňu a vnútrajšok domu a posvätili nádvoria. Potom zhotovili nové sväté nádoby a priniesli do chrámu svietnik, kadidlový oltár a stôl. Na oltári zapálili kadidlo a zažali lampy, čo boli na svietniku, a svietili v chráme. Položili chleby na stôl a zavesili opony. A tak dokončili všetky práce, na ktoré sa podujali. Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca – to je mesiac Kasleu – stoštyridsiateho ôsmeho roku vstali pred svitaním a priniesli obetu podľa zákona na novopostavenom oltári, ktorý zhotovili na zápalné obety. Práve v tom istom čase, v ten istý deň, keď ho pohania znesvätili, bol znova posvätený za spevu a hry na citary, harfy a cimbaly. Všetok ľud padol na tvár, klaňali sa a do neba velebili toho, ktorý im doprial víťazstvo. Osem dní slávili posviacku oltára, s radosťou prinášali zápalné žertvy a obety chvály a vďaky, priečelie chrámu vyzdobili zlatými vencami a malými štítmi, obnovili brány a priľahlé miestnosti a porobili na ne dvere. V ľude zavládla mimoriadna radosť, lebo bola odstránená potupa spôsobená pohanmi.
Júda, jeho bratia a celá izraelská pospolitosť stanovili, že sa má rok čo rok od dvadsiateho piateho dňa mesiaca Kasleu osem dní s jasotom a radosťou sláviť deň posvätenia oltára.
RESPONZÓRIUM
1 Mach 4, 57a. 56a. 58a; 2 Mach 10, 38a
Priečelie chrámu vyzdobili zlatými vencami a slávili posviacku oltára. * V ľude zavládla mimoriadna radosť.
Hymnami a chválospevmi velebili Pána. * V ľude zavládla mimoriadna radosť.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Legendy o svätom Imrichovi
(Scriptores rerum Hungaricarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianæ gestarum, Budapestini 1938, 449-460)
Najvynikajúcejšia vec je panenstvo
Všimnime si, ako láskavo a milosrdne sa Boh postaral o našu slabosť, keď nám nielen slovom určuje smernicu pravého života, ale nám dáva aj svätých mužov ako vzor priamej cesty života. Preto nech sa nik nesťažuje na chudobu, lebo Pán si volí chudobných, o ktorých hovorí: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ Ale ani bohatých nechce nik vylúčiť z Božieho kráľovstva, totiž tých, čo bez chamtivosti vlastnia bohatstvo. Preto opisujú Cirkev neohrozene silnú ako dobre usporiadaný vojenský tábor na Pánovu chválu a slávu. Táto Cirkev žiari veľmi veľkým majetkom čností a vyznačuje ju veľmi veľká rozmanitosť veriacich, veď Božie navštívenie nechýba ani u barbarských národov, lebo už celý svet prijal slovo, ktoré dal Pán pokoleniam tisícim.
Ako sa svätý Imrich vzmáhal vekom, zásluhou čností ustavične zväčšoval počet znakov svojej slávy. Hoci vám ich nemôžeme vymenovať všetky bezo zvyšku, aby nás neobvinili z neúplnosti, niektoré predsa len uvedieme, ako sa zračia z jeho skutkov, o ktorých sme počuli.
Stalo sa, že v jednu noc šiel tajne iba s jedným sluhom modliť sa do starobylého kostola, čo dávno postavili v meste Veszprém na úctu vzácneho Kristovho mučeníka Juraja, aby sa tam ponoril do modlitby a uvažoval o tom, čo cennejšie môže ešte obetovať Bohu. Tu zaliala celý kostol veľká žiara a zaznel Boží hlas zhora: „Veľmi cenná vec je panenstvo. Žiadam od teba panenstvo duše i tela. Toto obetuj a v tomto úmysle vytrvaj!“ On si však nedôveroval, ale utiekal sa k milosti ako k svojmu pravému lieku a hovoril: „Pán môj a Boh môj! Ty sa staráš o celý svet a pomáhaš ľuďom v slabosti, ty lámeš dušu kniežat a hrozivý vystupuješ pred vládcami sveta; splň vo mne svoju vôľu a rosou svojej milosti vyhas škodlivé vášne, ktoré bojujú proti duši.“ Takto sa teda svätý Imrich v tejto hodine posilnil slovom Božej útechy a ustrážil v sebe toto tajomstvo. Sluhovi však, ktorý bol ako aj inokedy jediný pri tomto rozhovore, s prosbou prikázal, aby túto vec do smrti nikomu nevyjavil. Táto a veľmi veľa iných známok jeho čností, ktoré uzavrel do tajnej komôrky svojho srdca, boli skryté vo svätom Imrichovi, až kým sa nádoba nerozbila, vôňa oleja nerozšírila a kým ich každý neobjavil.
Ale aby nám podstata panenstva zažiarila ešte jasnejšie a aby sme ešte lepšie pochopili, ako vyhovuje Bohu, uvedomme si, že keď si náš Pán a Vykupiteľ pre spásu ľudského pokolenia milostivo vzal telo, nevyvolil si iné ako panenské lono, čím ukázal, ako sa mu táto čnosť veľmi páči. Panna bola jeho matkou a aj on sa rozhodol byť panicom: v sebe ukázal príklad panenstva pre mužov, vo svojej matke zasa ženskému pokoleniu.
RESPONZÓRIUM
Ž 24, 3. 4. 5; Mt 5, 8
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté. * Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Taký dostane požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho spasiteľa. * Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
MODLITBA
Modlime sa.
Dobrotivý Bože, ty si svätého Imricha v kvete mladosti prijal do spoločenstva svojich svätých; na jeho príhovor nám pomôž, aby sme si uprostred pokušení tohto sveta zachovali čistotu srdca. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky