23. november 2026

Sv. Klimenta I. pápeža a mučeníka
ľubovoľná spomienka

Kliment spravoval rímsku cirkev ako tretí po Petrovi ku koncu 1. storočia. Napísal slávny list Korinťanom, aby upevnil pokoj a svornosť medzi nimi.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Raduj sa, svätý mučeník,

zo svojej dnešnej slávnosti;

veď svojou krvou získal si

korunu večnej radosti.

Z tmy sveta teba tento deň,

keď si nad katom zvíťazil,

povzniesol k svätým výšinám,

aby si s Kristom večne žil.

Teraz sa medzi anjelmi

skvieš v rúchu bielom, plnom cti,

ktoré si ako mučeník

v kúpeli krvi očistil.

Oroduj za nás, pri nás stoj;

nech Kristus je k nám láskavý,

za hriechy nech nás netrestá,

nech naše srdcia napraví.

Láskavo príď nám na pomoc

prines nám milosť Kristovu;

nech zmysly hriechom ranené

pocítia pokoj, úľavu.

Otcovi sláva, Synovi

i Duchu Tešiteľovi

za to, že večnou slávou ťa

v nebeskom raji ozdobil. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Žalm 31, 2-17. 20-25
Dôverná modlitba v súžení
Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. (Lk 23, 46)
I

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *

vysloboď ma, veď si spravodlivý.

Nakloň ku mne svoj sluch, *

ponáhľaj sa a zachráň ma.

Buď mi skalou útočišťa, *

opevneným hradom mojej spásy.

Veď ty si moja sila a moje útočište, *

pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *

lebo ty si moja sila.

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *

ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *

ale ja dúfam v Pána.

Plesám a teším sa, že si milosrdný, *

lebo si zhliadol na moju poníženosť.

Spoznal si tieseň mojej duše †

a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *

moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.

II

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †

od zármutku mi chabne oko, *

duša i vnútro moje.

Život sa mi v strastiach míňa *

a roky v nárekoch.

Biedny som a slabnem *

a chradnú mi kosti.

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †

susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *

Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *

som sťa odhodená nádoba.

Veru čujem, ako ma mnohí hania: *

hrôza zo všetkých strán.

Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *

ako ma zabiť.

Ja sa však spolieham na teba, Pane, †

a hovorím: „Ty si môj Boh, *

v tvojich rukách je môj osud.“

Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *

a prenasledovateľov.

Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *

a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.

III

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *

a vyhradil si ju bohabojným.

Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *

pred zrakom ľudí.

Záclonou svojej tváre ich kryješ *

pred zúrivosťou ľudu.

V stánku ich chrániš *

pred svárlivými jazykmi.

Pane, buď zvelebený, *

že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

Už som si v strachu hovoril: *

„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“

No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *

keď som volal k tebe.

Milujte Pána, všetci jeho svätí. †

Pán verných chráni, *

ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

Vzmužte sa a majte srdce statočné, *

vy všetci, čo dúfate v Pána.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.

Veď ma, Pane, vo svojej pravde a uč ma.

Lebo ty si Boh, moja spása.

PRVÉ ČÍTANIE

Začiatok Druhého listu svätého apoštola Petra

1, 1-11

Napomenutie o ceste spásy

Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista, tým, čo dostali tú istú vzácnu vieru ako my v spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista: Milosť vám a pokoj v hojnosti v poznaní Boha a Ježiša, nášho Pána.

Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život, a nábožnosť poznaním toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou. Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na božskej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť. A práve preto vynaložte všetko úsilie na to, aby ste k svojej viere pripojili čnosť, k čnosti poznanie, k poznaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti nábožnosť, k nábožnosti bratskú náklonnosť a k bratskej náklonnosti lásku. Ak toto všetko máte a ak sa to rozhojňuje, nebudete nečinnými a neplodnými v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. Kto však toto nemá, je slepý, krátkozraký: zabudol, že bol očistený od svojich starých hriechov. Preto sa, bratia, tým viac usilujte upevňovať svoje povolanie a vyvolenie. Veď ak budete to robiť, nikdy nepadnete. Tak sa vám naširoko otvorí vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.

RESPONZÓRIUM

Porov. 2 Pt 1, 3b. 4; Gal 3, 27

Pán vás povolal vlastnou slávou a mocou a daroval vám veľmi veľké a vzácne prisľúbenia, * Aby ste sa stali účastnými na božskej prirodzenosti.

Všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. * Aby ste sa stali účastnými na božskej prirodzenosti.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listu svätého pápeža Klimenta Prvého Korinťanom

(Cap. 35, 1-5; 36, 1-2; 37, 1. 4-5; 38, 1-2. 4: Funk 1, 105-109)

Božie dary sú obdivuhodné

Milovaní, aké veľké a obdivuhodné sú Božie dary! Život v nesmrteľnosti, vážnosť v spravodlivosti, pravda v slobode, viera v dôvere, vyrovnanosť v svätosti. A toto všetko je v oblasti nášho poznania. Aké sú potom dary, ktoré pripravuje tým, čo ho očakávajú? Iba najsvätejší Stvoriteľ a Otec vekov pozná ich veľkosť a krásu. Ak teda chceme mať účasť na prisľúbených daroch, usilujme sa urobiť všetko, aby sme patrili do počtu tých, čo ho očakávajú.

Ale ako to dosiahnuť, milovaní? Tak, že bude naše zmýšľanie vierou zakotvené v Bohu, že budeme usilovne hľadať to, čo je milé a príjemné jemu, že budeme robiť to, čo zodpovedá jeho svätej vôli, že pôjdeme cestou pravdy a odhodíme od seba akúkoľvek nespravodlivosť, neprávosť, chamtivosť, zvady, zlobu a podvody.

Milovaní, toto je cesta, na ktorej nachádzame svoju spásu, Ježiša Krista, veľkňaza našich obiet, ochrancu a pomocníka v našej slabosti. Skrze neho upierame zrak na nebeské výšiny; skrze neho hľadíme do nepoškvrnenej a vznešenej Božej tváre; skrze neho sa otvoria oči nášho srdca; skrze neho sa naša nemúdra a zatemnená myseľ dostala na svetlo; skrze neho nám Pán chcel dať okúsiť nesmrteľné poznanie, že „on je odblesk Božej veleby a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil“.

Bojujme teda, bratia, zo všetkých síl podľa jeho svätých príkazov. Veľkí nemôžu byť bez malých, malí bez veľkých; všetci sú navzájom pomiešaní – a to je užitočné. Nech nám slúži za príklad naše telo. Hlava bez nôh nie je ničím, a takisto ani nohy bez hlavy. Aj tie najmenšie údy nášho tela sú nevyhnutne potrebné a užitočné pre celé telo. Dokonca sú v súlade a navzájom sa podriaďujú, aby bolo celé telo zdravé.

Nech sa teda zachováva celé naše telo v Kristovi Ježišovi; a každý osve nech sa podriaďuje svojmu blížnemu podľa toho, aký dar milosti dostal. Silný nech sa stará o slabého, slabý nech si ctí silného. Bohatý nech dá chudobnému, chudobný nech chváli Boha, že mu dal niekoho, kto mu v núdzi pomohol. Múdry nech dokazuje svoju múdrosť dobrými skutkami, a nie slovami. Pokorný nech nevydáva svedectvo o sebe sám, ale nech nechá, aby o ňom svedčil iný.

Keď teda toto všetko máme od neho, musíme za všetko vzdávať vďaky tomu, ktorému sláva na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

Porov. Mt 7, 24; porov. 1 Pt 2, 22; porov. 1 Sam 2, 28; porov. Sir 44, 16. 17

Hľa, múdry muž, ktorý si postavil dom na skale a v ktorého ústach nebola lesť; * Lebo si ho Boh vyvolil za kňaza.

Hľa, veľkňaz, ktorý sa v svojom čase ľúbil Bohu a ukázalo sa, že je spravodlivý. * Lebo si ho Boh vyvolil za kňaza.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, obdivuhodná sila všetkých svätých, naplň nás radosťou pri spomienke na svätého Klimenta, Kristovho kňaza a mučeníka; veď on nielen slávil tajomstvo viery, ale vydal o ňom aj svedectvo svojou krvou, a evanjelium, ktoré hlásal slovom, potvrdzoval skutkami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2026 J. Vidéky