Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Kráľ a Pán sveta, ktorému
znie pieseň zeme, vesmíru,
v pokore veľkej skrytý je
v prečistom lone Márie.
Mesiac i slnko a ich jas
slúžia mu verne v každý čas;
milosťou Božou žiariacou
nosí ho Panna pod srdcom.
Jak šťastná, Matka, nad tým si,
že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,
čo vesmír v dlani ukrýva,
v tebe jak v chráme prebýva.
Čula si sväté posolstvo,
požehnal ťa Duch materstvom,
po ktorom túžia národy,
i nám sa z teba narodil.
Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pamätaj na nás, Pane, navštív nás svojou spásou.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, *
kto všetku jeho chválu rozhlási?
Blažení sú tí, čo zachovávajú právo *
a konajú spravodlivo v každý čas.
Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, *
navštív nás svojou spásou,
aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, †
aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu *
a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.
Hrešili sme ako naši otcovia, *
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.
Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, †
zabudli na tvoje veľké dobrodenia *
a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.
Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, *
aby ukázal svoju moc.
Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; *
po morskom dne ich previedol ako po púšti.
Vyslobodil ich z rúk nevraživca *
a vymanil z rúk nepriateľa.
Ich utláčateľov voda zaliala, *
ani jeden z nich nezostal nažive.
Až potom uverili jeho slovám *
a pieseň chvály mu spievali.
No onedlho na jeho skutky zabudli *
a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.
Na púšti sa oddali žiadostivosti *
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.
Dal im, čo si žiadali, *
ba dopustil, že sa presýtili.
V tábore zanevreli na Mojžiša *
a na Árona, posväteného Pánovho.
Otvorila sa zem a pohltila Dátana *
a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.
I vzbĺkol oheň v ich zástupe *
a bezbožníkov spálili plamene.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pamätaj na nás, Pane, navštív nás svojou spásou.
Ant. 2 Dávaj pozor, aby si nikdy nezabudol na zmluvu s Pánom, svojím Bohom.
Urobili si teľa na Horebe *
a klaňali sa soche uliatej;
i zamenili svoju slávu *
za podobu býka, ktorý trávu požiera.
Zabudli na Boha, svojho záchrancu, *
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,
zázraky v Chámovej krajine, *
v Červenom mori skutky úžasné.
Už povedal, že ich vyhubí, *
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho, *
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.
Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, *
neverili jeho slovám.
Vo svojich stanoch šomrali, *
nepočúvali Pánov hlas.
Vtedy zdvihol ruku proti nim, *
že ich zničí na púšti.
A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi *
a že ich rozoženie do cudzích krajín.
I pridali sa k Beélfegorovi, *
jedli z obiet mŕtvym bôžikom;
popudzovali Boha svojou podlosťou, *
až skaza na nich doľahla.
Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok *
a pohroma prestala.
K dobru sa mu to pripočítalo *
z pokolenia na pokolenie naveky.
Pri meríbskych vodách popudili ho k hnevu; *
Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;
tak ho rozčúlili, *
že nerozvážne slová vyslovil.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Dávaj pozor, aby si nikdy nezabudol na zmluvu s Pánom, svojím Bohom.
Ant. 3 Zachráň nás, Pane, a zhromaždi nás z krajín pohanských.
Nevyhubili národy, *
ako im Pán bol rozkázal.
Ale zmiešali sa s pohanmi *
a osvojili si ich správanie.
Uctievali sošky ich bôžikov *
a tie sa im stali osídlom.
Synov a dcéry *
obetovali zlým duchom.
Prelievali krv nevinnú, †
krv svojich synov a dcér *
obetovali modlám Kanaánu.
A zem bola poškvrnená krvou; †
znečistili sa svojimi skutkami *
a porušovali vernosť svojimi zločinmi.
Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, *
až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;
vydal ich do rúk pohanov; *
vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.
Nepriatelia ich trápili, *
pokorili a uvrhli do svojho područia.
Častejšie ich vyslobodil; †
no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, *
až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.
Ale on zhliadol na ich súženie, *
keď počul ich náreky.
Rozpamätal sa na svoju zmluvu *
a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.
A vzbudil k nim súcit *
u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.
Zachráň nás, Pane, Bože náš, *
a zhromaždi nás z krajín pohanských,
aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť *
a tvojou slávou sa honosiť.
Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, †
od vekov až naveky. *
A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Zachráň nás, Pane, a zhromaždi nás z krajín pohanských.
Pán zvestuje svoje slovo Jakubovi.
Svoje zákony a prikázania Izraelovi.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
29, 1-8
Boží súd nad Jeruzalemom
Beda ti, Ariel, mesto Ariel,
ktoré obkľúčil Dávid!
Pridajte k tomuto roku ešte rok,
nech sa slávia sviatky;
potom tak zovriem Ariel,
že bude vzdychať a žalostiť
a bude mi ako Ariel.
Budem ťa obliehať zo všetkých strán,
postavím oproti tebe val
a pevnosťami ťa obkľúčim.
Pokorný budeš hovoriť zo zeme;
z prachu bude sotva počuť tvoje slová,
tvoj hlas bude znieť zo zeme ako hlas zomrelého,
z prachu bude tvoj hlas šepotať.
Ako ľahký prášok bude množstvo tvojich nepriateľov,
ako letiaca pleva
tlupa násilníkov.
A vtom ťa nečakane
navštívi Pán zástupov
hromobitím a zemetrasením,
veľkým rachotom, víchricou, búrkou
a plameňmi ničiaceho ohňa.
A budú ako nočný sen
zástupy všetkých národov, čo broja proti Arielu,
všetci, čo bojujú proti nemu
a proti jeho hradbám, i všetci jeho utláčatelia.
Ako sa hladnému sníva, že je,
a keď sa prebudí, má prázdny žalúdok,
a ako sa smädnému sníva, že pije,
ale keď sa prebudí, je zmorený smädom
a prahne po vode,
tak pochodia zástupy všetkých národov,
čo broja proti vrchu Sion.
RESPONZÓRIUM
Iz 54, 4; 29, 5. 6. 7
Neboj sa, Jeruzalem, lebo nebudeš zahanbený, * Keď ťa navštívi Pán zástupov.
Ako nočný sen budú zástupy všetkých národov, čo broja proti tebe. * Keď ťa navštívi Pán zástupov.
DRUHÉ ČÍTANIE
Pracovný preklad:
Zo spisu Nican Mopohua zo 16. storočia
(Archív mexickej arcidiecézy)
Nie som s tebou ja, tvoja Matka?
V prvých dňoch decembra 1531 istý chudobný a šľachetný Indián, menom Ján Didak, pochádzajúci, ako vravia, z Cuauhtitlan, ktoré sa nachádzalo pod duchovnou správou rehoľníkov pôsobiacich v Tlatelolco, v istú sobotu skoro ráno šiel do Tlatelolco, aby sa venoval Božím veciam. Keď sa približoval k vŕšku menom Tepeyac, začalo svitať. Vtedy počul spev prichádzajúci sponad pahorka. Keď spev prestal a on nemohol vystúpiť vyššie, počul, že je volaný z vyššej, nedostupnej časti pahorku hlasom, ktorý mu povedal: „Drahý Ján Didak“. Vtedy si dodal odvahy a vyliezol na miesto, odkiaľ prichádzalo volanie.
Keď došiel na vrchol pahorku, uvidel stojacu ženu, ktorá ho prosila, aby pristúpil bližšie. Keď už stál pred ňou, naplnil ho obdiv z jej krásy, jej šaty žiarili ako slnko. Na tom mieste mu povedala: „Vedz, najdrahší synu, že ja som svätá Mária, prečistá vždy Panna, Matka pravého Boha, Stvoriteľa života, ktorý všetko stvoril a všetko udržuje, Pána neba i zeme. Veľmi chcem, vrúcne túžim, aby mi bola na tomto mieste postavená svätyňa, v ktorej ho budem vyvyšovať, zjavím ho a preukážem svoju lásku a dobrotu, budem ponúkať pomoc a ochranu, pretože som skutočne vašou láskavou Matkou, ako tvojou, tak aj všetkých ďalších pokolení a všetkých, ktorí ma milujú, ktorí ma hľadajú, ktorí ma budú zbožne a s dôverou vzývať. Tu vypočujem ich bolesti a slzy, v ťažkostiach im preukážem pomoc a v každom protivenstve záchranu. Aby sa toto moje prianie mohlo splniť, choď do Mexika k biskupovi. Povieš mu, že som ťa poslala, aby som mu zjavila, že veľmi chcem, aby mi tu vybudoval dom, aby na tomto pahorku vybudoval chrám.“
Keď sa dostal do mesta, hneď šiel do domu biskupa, ktorý sa volal Ján de Zumarraga z rehole sv. Františka. Keď teda biskup vypočul Jána Didaka, ako keby neveril, že je to pravda, povedal: „Synu, príď tu ešte raz a znova ťa vypočujem. Dovtedy pouvažujem, čo treba urobiť s tvojím zámerom a túžbou.“
V iný deň znova uvidel Kráľovnú, ako zostupuje z vrchu a hľadí na neho. Vyšla mu oproti, zastavila ho a povedala: „Počúvaj, milovaný syn, nech ťa nič nezarmucuje, nech ťa nič neznepokojuje, netráp sa kvôli chorobe svojho strýka ani kvôli akejkoľvek inej ťažkosti. Nie som s tebou ja, tvoja Matka? Či sa nenachádzaš pod mojím plášťom a ochranou? Či nie som zdrojom tvojej radosti? Či nespočívaš v mojom lone a v mojom náručí? Vari potrebuješ ešte niečo iné? Nech ťa nič netrápi a neľaká. Choď, drahý synu, na vrchol pahorku, tam kde si ma videl a kde som ti povedala, čo máš urobiť. Uvidíš tam niekoľko druhov kvetov. Natrhaj ich a prines mi ich.“
Ján teda šiel a priniesol Kráľovnej neba kvety, ktoré natrhal. A keď ich uvidela, vzala ich svojimi ctihodnými rukami. Potom ich vrátila Jánovi a vložila ich do jeho plášťa, vraviac mu: „Najmilší synu, tie kvety sú znamením, ktoré zanesieš biskupovi. A ty, ktorý si mojím poslom, tvojej vernosti to všetko zverujem. Prísne ti nakazujem, aby si len ty sám v prítomnosti biskupa rozvinul svoj plášť a ukázal mu, čo nesieš. Povieš mu, že som ti kázala vyliezť na vrchol vrchu, nazbierať kvety, a povieš všetko, čo si videl a obdivoval, aby tak uveril a vybudoval svätyňu, po ktorej túžim.“
A len čo Kráľovná neba odovzdala svoje posolstvo, vydal sa smerom k Mexiku. Kráčal radostný, pretože dúfal, že všetko sa úspešne vydarí. Keď dorazil na miesto, padol na tvár pred biskupom a opäť povedal o všetkom, čo videl, čo obdivoval a povedal mu svoje posolstvo. Vravel mu: „Pane, splnil som všetko, čo mi bolo prikázané. Šiel som povedať svojej Panej, Kráľovnej neba, svätej Márii, Božej Rodičke, že prosíte o znamenie, aby ste mi uverili a postavili jej posvätný domček tam, kde vás o to požiadala. Povedal som jej, že som vám dal svoje slovo, že prídem a prinesiem vám znamenie, dôkaz jej vôle. Všetko to vypočula, láskavo prijala vašu prosbu o znamenie a dnes skoro ráno ma poslala opäť k vám.“
Zbehlo sa vtedy celé mesto: všetci s údivom sledovali ctihodný obraz, obdivovali ho ako Božie dielo a modlili sa. A toho dňa strýko Jána Didaka vyrozprával, aká je veľká starostlivosť Panny a že jej obraz sa má nazývať: Svätej Márie vždy Panny z Guadalupe.
RESPONZÓRIUM
Porov. Zjv 12, 1
Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac, * a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.
Z Panny Márie sa radujú anjeli, plesajú archanjeli, * a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, Otec milosrdenstva, ty si zveril svoj ľud pod osobitnú ochranu presvätej Matky tvojho Syna; udeľ všetkým, ktorí vzývajú preblahoslavenú guadalupskú Pannu, aby sa so živou vierou usilovali o rozvoj národov po cestách spravodlivosti a pokoja. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky