Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Predrahý Kriste, večný odblesk Božstva,
ty život náš a naše svetlo pravé,
prichádzaš s liekom, bo sme samá rana,
ty – spásna brána.
Zbor anjelov už nesie našej zemi
chýr z neba, hlása nový vek a blaho,
Otcovu slávu, pokoj – túžbu hrudí
smrteľných ľudí.
V jasličkách ležíš, hoc si vládca sveta,
plod prečistého lona svätej Panny.
Ujmi sa ľudstva, ktoré k tebe kvíli,
Ježišu milý.
Prichádzaš na zem, abys’ nám dal nebo,
si jeden z nás, máš telo, jak my máme;
obnov nám srdce, stuž v ňom lásky spoje,
nech je vždy tvoje.
Aj naše hlasy s radosťou sa družia
k anjelom, ktorí nadšene ťa slávia
i Otca s Duchom, aby Bohu vzdali
najkrajšie chvály. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Aleluja.
Dobroreč, duša moja, Pánovi; *
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, *
do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Nebesia rozpínaš ako stan, *
nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, *
na krídlach vánku sa prechádzaš.
Vetry sú tvojimi poslami, *
ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
Zem si postavil na jej základoch, *
nevychýli sa nikdy-nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, *
nad vrchmi vody zastali.
Pred tvojou hrozbou odtiekli, *
zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, *
na miesto, ktoré si im vyhradil.
Položil si hranicu a neprekročia ju, *
ani viac nepokryjú zem.
Prameňom dávaš stekať do potokov, *
čo tečú pomedzi vrchy
a napájajú všetku poľnú zver *
aj divým oslom hasia smäd.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, *
spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
Ant. Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Aleluja.
Ant. 2 Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka. Aleluja.
Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, *
plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok *
a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb *
i víno, čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár *
a chlieb dáva silu srdcu človeka.
Sýtia sa stromy Pánove *
aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
Na nich si vrabce hniezda stavajú *
a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
Vysoké štíty patria kamzíkom, *
v skalách sa skrývajú svište.
Na určovanie času si mesiac utvoril; *
slnko vie, kedy má zapadať.
Prestieraš tmu a nastáva noc *
a povylieza všetka lesná zver.
Levíčatá ručia za korisťou *
a pokrm žiadajú od Boha.
Len čo vyjde slnko, utiahnu sa *
a ukladajú sa v svojich dúpätách.
Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, *
za svojou prácou až do večera.
Ant. Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka. Aleluja.
Ant. 3 Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré. Aleluja.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! †
Všetko si múdro urobil. *
Zem je plná tvojho stvorenstva.
Tu more veľké, dlhé a široké, †
v ňom sa hemžia plazy bez počtu, *
živočíchy drobné i obrovské.
Po ňom sa plavia lode *
i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.
Všetko to čaká na teba, *
že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; *
otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; †
odnímaš im dych a hneď hynú *
a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené *
a obnovuješ tvárnosť zeme.
Pánova chvála nech trvá naveky; *
zo svojich diel nech sa teší Pán.
Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, *
dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
Po celý život chcem spievať Pánovi *
a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
Kiež sa mu moja pieseň zapáči; *
a ja sa budem tešiť v Pánovi.
Nech zo zeme zmiznú hriešnici †
a zločincov nech už niet. *
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Ant. Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré. Aleluja.
V ňom bol život.
A život bol svetlom ľudí.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu Kolosanom
3, 17 – 4, 1
Život kresťanskej rodiny
Bratia, všetko, čo hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.
Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v Pánovi! Muži, milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí! Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi! Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli! Otroci, poslúchajte pozemských pánov vo všetkom a neslúžte iba naoko, ako tí, čo sa chcú páčiť ľuďom, ale z úprimného srdca, v bázni pred Pánom! Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom! Veď viete, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo. Slúžte Pánovi, Kristovi! Lebo kto pácha krivdu, dostane za odplatu neprávosť, ktorej sa dopustil. Tu sa nenadŕža nikomu.
Páni, dávajte otrokom, čo je spravodlivé a slušné; veď viete, že aj vy máte Pána v nebi!
RESPONZÓRIUM
Kol 3, 17
Všetko, čo hovoríte alebo konáte, * Všetko robte v mene Pána Ježiša.
A skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi. * Všetko robte.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Päťsto kapitol svätého opáta Maxima Vyznávača
(Centuria 1, 8-13: PG 90, 1182-1186)
Tajomstvo stále nové
Božie Slovo sa raz narodilo v tele (v čom sa zjavila jeho dobrota a láska k človeku), ale pre tých, čo po ňom túžia, chce sa stále znova rodiť duchovne. Stáva sa dieťaťom a rastie úmerne s rozvojom ich čností. Zjavuje sa v takej miere, v akej je kto schopný prijať ho. Pritom nezužuje závistlivo a žiarlivo svoju nesmiernu veľkosť, len skúma, akým spôsobom a do akej miery sú schopní vidieť ho tí, čo po ňom túžia, ale jeho tajomstvo je také veľké, že ostáva navždy nepochopiteľné pre všetkých.
Preto keď svätý Apoštol múdro uvažuje o hĺbke tohto tajomstva, hovorí: „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky.“ Tým chce povedať, že toto tajomstvo je vždy nové: nijaká myseľ ho nikdy nemôže úplne pochopiť, a preto nestarne.
Narodil sa Kristus, Boh, vzal si telo obdarené rozumovou dušou a stal sa človekom; on, čo dal povstať všetkým veciam z ničoho. Vo dne jasne žiari hviezda od Východu a vedie mudrcov na miesto, kde leží Slovo, ktoré si vzalo telo. Ona ukazuje, že Slovo, hoci bolo obsiahnuté v zákone a prorokoch, tajomne prevyšuje zmyslové poznanie a pohanov privádza k jasnému svetlu poznania.
Správne chápaná reč zákona a prorokov privádza ako hviezda k poznaniu vteleného Slova tých, čo sú silou milosti povolaní podľa Božieho rozhodnutia.
Boh sa stáva dokonalým človekom a nič nemení na ľudskej prirodzenosti, výnimkou je iba hriech (ktorý napokon ani nepatrí k prirodzenosti človeka), aby svojím telom ako návnadou zlákal pažravého draka, ktorý nenásytne dychtí po ľudskom tele. Božská sila skrytá v tomto tele mala mu byť jedom, ktorý ho úplne zničí, ale pre ľudskú prirodzenosť bude tá istá božská sila skrytá v tele liekom, ktorý v nej obnoví prvotnú milosť. Drak kedysi vychrlil svoj jed na strom poznania a skazil ľudskú prirodzenosť, ktorá ho ochutnala; teraz sa opovážil zhltnúť aj Pánovo telo, lenže božská sila v ňom ukrytá ho porazila a zničila.
Veľké tajomstvo Božieho vtelenia zostane navždy tajomstvom. Veď ako môže byť Slovo bytostne ako osoba v tele, keď je tá istá osoba celá bytostne u Otca? Ako to, že to isté Slovo, ktoré je celou svojou prirodzenosťou Bohom, stalo sa celou prirodzenosťou človekom, a pritom ani z jednej prirodzenosti nechýba: ani z božskej, ktorou je Boh, ani z našej, ktorou sa stal človekom?
Jedine viera chápe tieto tajomstvá, lebo ona je podstatou a základňou vecí, ktoré prevyšujú každý pochop ľudskej mysle a rozumu.
RESPONZÓRIUM
Jn 1, 14. 1
Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami: * A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. * A my sme.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, ty svetlo veriaceho ľudu, milostivo naplň celý svet svojou slávou a jasom svojho svetla sa daj poznať všetkým národom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky