Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Dňa okrídlený posol nám
hlási, že svetlo už je tu.
Buditeľ našich myslí, sám
Kristus nás volá k životu.
Opusťte lôžka vábivé,
vzbuďte sa zo sna, nehlivte;
a čistí, svätí, striezliví
bedlite, lebo prichádzam.
Keď povievaním osvieži
zornička rannú oblohu,
nám pripraveným do práce
nech nádej udelí a jas.
Ježiša hlasno vzývajme,
prosme ho, triezvi vzlykajme,
pokorných prosieb dlhý rad
čistému srdcu nedá spať.
Odožeň, Kriste, temné sny,
pretrhni putá nočnej tmy,
hriech starý ráč nám odpustiť,
v nás nové svetlo zapáliť.
Buď sláva, Kriste láskavý,
tebe i tvojmu Otcovi
aj Duchu, ktorý teší nás
teraz a večne v každý čas. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Cit lásky v srdciach rozdúchaj,
k sebe nás veď a milosť daj,
a k našim srdciam dobrý buď,
z nich odstráň kal a nezdobu.
Tu ako cudzí kráčame,
jak vyhnanci tu vzlykáme,
ty prístav si a naša vlasť,
do večných siení priveď nás.
Len smädná láska smäd chce mať,
z prameňa pravdy pookriať;
blaha a slasti v očiach dosť
má ľud, čo myslí na milosť.
Nesmierna sláva patrí ti,
oslava hodna pamäti,
bez konca spolu slávia ju,
čo srdcia z nížin dvíhajú.
To daj nám, Otec láskavý,
Syn Otcu rovný, jediný
i s Duchom, ktorý teší nás
a vládne večne v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Ant. Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Ant. Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
Pane, ku komu by sme išli?
Ty máš slová večného života.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Deuteronómium
9, 7-21. 25-29
Hriechy ľudu a Mojžišov príhovor
V tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:
„Pamätaj a nezabudni, ako si na púšti provokoval k hnevu Pána, svojho Boha; odo dňa, keď si vyšiel z Egypta, až po toto miesto ste odporovali Pánovi. Lebo aj na Horebe ste ho provokovali a on vás v hneve chcel vyhubiť. Keď som vystúpil na vrch, aby som prevzal kamenné tabule, tabule zmluvy, ktorú s vami uzavrel Pán, zostal som na vrchu štyridsať dní a nocí, chlieb som nejedol a vodu nepil. A Pán mi dal dve kamenné tabule popísané Božím prstom a obsahujúce všetky slová, ktoré vám povedal na vrchu z ohňa, keď sa zišiel ľud na zhromaždení. A keď prešlo štyridsať dní a toľko nocí, Pán mi dal dve kamenné tabule, tabule zmluvy, a povedal mi: ‚Vstaň a rýchlo odtiaľto zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, zhrešil: rýchlo opustili cestu, ktorú som im prikázal, a urobili si liatu modlu.‘ Potom mi Pán povedal: ‚Vidím, že je to ľud tvrdošijný. Nechaj ma, nech ich zničím a ich meno vymažem pod nebom a z teba urobím národ silnejší a väčší, ako je tento.‘
A keď som pri návrate zostupoval z horiaceho vrchu, oboma rukami som držal dve tabule zmluvy a videl som, že ste zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, že ste si urobili liate teľa a rýchlo opustili jeho cestu, ktorú vám Pán prikázal, chytil som obe tabule, hodil som ich z rúk a rozbil som ich pred vašimi očami. Potom som sa vrhol pred Pána ako predtým, štyridsať dní a nocí som nejedol chlieb a nepil vodu pre všetky vaše hriechy, ktorých ste sa dopustili proti Pánovi a provokovali ste ho k hnevu. Zľakol som sa jeho rozhorčenia a hnevu, ktorým zahorel proti vám a chcel vás zničiť. A Pán ma vyslyšal aj tentoraz. Veľmi sa nahneval aj na Árona a chcel ho zahubiť. Aj zaňho som vtedy prosil. A váš hriech, ktorý ste urobili, čiže teľa, som chytil a spálil v ohni. Rozbil som ho na kúsky, úplne na prach som ho rozdrvil a hodil som ho do potoka, čo steká z vrchu.
A ležal som pred Pánom štyridsať dní a nocí a celý čas som ho úpenlivo prosil, aby vás nezničil, ako hrozil. Modlil som sa takto: Pane, Bože, nezahub svoj ľud a svoje dedičstvo, ktoré si vykúpil vo svojej veľkosti a mocnou rukou vyviedol z Egypta. Spomeň si na svojich služobníkov Abraháma, Izáka a Jakuba. Nehľaď na tvrdosť, bezbožnosť a hriech tohto ľudu, aby nepovedali obyvatelia krajiny, z ktorej si nás vyviedol: ‚Pán ich nemohol voviesť do krajiny, ktorú im prisľúbil, a nenávidel ich. Preto ich vyviedol, aby ich pozabíjal na púšti.‘ Veď predsa oni sú tvojím ľudom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol svojou veľkou silou a svojím vystretým ramenom.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Ex 32, 11. 13. 14; 33, 17
Mojžiš prosil Pána, svojho Boha, a hovoril: Prečo sa hneváš, Pane, na svoj ľud? Utíš svoj hnev. Spomeň si na Abraháma, Izáka a Jakuba, ktorým si prisahal, že im dáš krajinu oplývajúcu mliekom a medom. * A Pán sa zriekol svojho zámeru dopustiť skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.
Pán povedal Mojžišovi: Našiel si milosť v mojich očiach a poznám ťa zo všetkých najlepšie. * A Pán.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Augustína
(Sermo 276, 1-2: PL 38, 1256)
Vincent zvíťazil v tom, ktorý premohol svet
„Vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho.“
Tieto dve veci dostal diakon Vincent, dostal a mal. Keby ich nebol dostal, čo by bol mal? V reči mal istotu, v utrpení mal trpezlivosť.
Nech sa teda nik nevynáša vo svojom srdci, keď hovorí. Nech sa nik nespolieha na svoje sily, keď podstupuje skúšku. Lebo keď rozumne hovoríme o dobrých veciach, naša múdrosť je od neho, a keď statočne znášame zlé veci, naša trpezlivosť je od neho.
Spomeňte si, ako Kristus Pán v evanjeliu napomína svojich učeníkov. Spomeňte si, ako Kráľ mučeníkov vyzbrojuje svoje vojsko duchovnými zbraňami, pripravuje na boj, poskytuje pomoc, sľubuje odmeny. Keď povedal svojim učeníkom: „V tomto svete budete mať súženie,“ oni sa naľakali; aby ich potešil, hneď dodáva: „Ale dúfajte, ja som premohol svet.“
Prečo sa teda čudujeme, milovaní, ak Vincent zvíťazil v tom, ktorý premohol svet? Hovorí: „V tomto svete budete mať súženie,“ aby ich nepremohlo, keď bude doliehať, aby ich nezlomilo, keď bude útočiť. Svet stavia proti Kristovým vojakom dvojaké šíky. Láka, aby oklamal, hrozí, aby zlomil. Nech nás neovládne vlastná požívačnosť, nech nás nezastraší cudzia surovosť – a svet je premožený.
Pri oboch útokoch prichádza na pomoc Kristus a kresťana nemožno poraziť. Ak sa v tomto utrpení berie do úvahy ľudská trpezlivosť, začína byť neuveriteľné. Ak sa uzná Božia moc, prestáva byť obdivuhodné.
Tak surovo zaobchodili s telom mučeníka, a pritom taký pokoj vyžaroval z jeho hlasu, tak kruto útočili na jeho údy, a pritom v jeho slovách zaznievala taká vyrovnanosť, že sme si mohli pri Vincentovom mučení myslieť, že nejakým zvláštnym spôsobom iný trpí a iný hovorí.
A naozaj, bratia, aj to tak bolo. Celkom tak to bolo. Iný hovoril. Lebo Kristus v evanjeliu aj toto svojim svedkom prisľúbil, keď ich pripravoval na takéto zápasy. Veď hovorí: „Nestarajte sa dopredu, ako a čo budete hovoriť. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.“
Telo teda trpelo a Duch hovoril. A keď hovoril Duch, nielenže bezbožnosť prehrávala, ale aj slabosť zosilnievala.
RESPONZÓRIUM
Porov. Jób 23, 11; Flp 3, 8. 10
Pán ma vyskúšal ako zlato, ktoré prechádza cez oheň. Moja noha kráčala po jeho stopách. * Pridŕžal som sa jeho cesty a neodbočil som z nej.
Všetko som stratil, aby som poznal Krista a účasť na jeho utrpení. * Pridŕžal.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, láskavo nás naplň svojím Duchom, aby v našich srdciach zavládla taká mocná láska, s akou svätý mučeník Vincent premohol všetky telesné muky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky