Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Bože mocný a láskavý,
vesmíru dal si zákony;
jediný Boh v troch osobách,
hoden si všetkej poklony.
Počúvaj tento chválospev
a s ním aj vzlyky ľútosti;
nech srdce viny zbavené
vinie sa k tebe v radosti.
Nech oheň lásky očistnej
do našich útrob preniká,
opáš nám bedrá, priprav nás
na príchod Syna človeka.
Za to, že ticho nočnej tmy
rušíme spevmi zvučnými,
bohato naplň všetkých nás
darmi nebeskej otčiny.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Pôvodca slávy trvalej,
rozdávaš v daroch sedmorých
Svätého Ducha veriacim,
pomáhaj všetkým pokorným.
Choroby tela zažeň preč
a pohoršenie vykoreň,
vyhas v nás silu činov zlých
a nauč srdce pokore.
Nás jasnou mysľou obdaruj,
počestné dielo dokonči,
prosiacich prosby vypočuj,
daj život, čo sa neskončí.
Týždeň má v kruhu sedem dní,
v nich beží teraz všetok čas,
deň ôsmy, onen posledný,
privedie k súdu všetkých nás.
Už dnes ťa, Pane, prosíme,
v deň posledný nás neodsúď,
od zatratenia osloboď
a večnou odmenou nám buď!
Vtedy, keď, Bože láskavý,
vyslyšíš prosby národov,
naveky nech ti, Trojica,
spievame s láskou oddanou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *
ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín †
od východu i západu, *
od severu i od mora.
Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *
nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd, *
ubúdalo v nich života.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Na správnu cestu ich priviedol, *
aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil *
a hladného nakŕmil dobrotami.
V temnotách a v tieni smrti sedeli, *
sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom *
a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril, *
ostali nevládni a bez pomoci.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *
a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové *
a rozlomil závory zo železa.
Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.
Na ceste neprávosti rozum stratili *
a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil *
a priblížili sa až k bránam smrti.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *
a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú, *
o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.
Púšťali sa na lodiach po mori *
a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove *
a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *
až sa morské vlny vzdúvali;
priam k nebu stúpali †
a vzápätí sa prepadali do hlbín; *
duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití; *
boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Búrku premenil na vánok *
a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli, *
a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *
a nech ho chvália v zbore starších.
Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.
Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Potoky na púšť premenil *
a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step *
pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá, *
z vyschnutej zeme vodné pramene.
Hladujúcich tam usadil *
i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice *
a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *
a nezmenšil im ani počet dobytka.
A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *
pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá *
a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol, *
ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa, *
ničomníci všetci stratia reč.
Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *
a pochopí milosrdenstvo Pánovo?
Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.
Tvoje súdy sú ako morská hlbina.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Deuteronómium
32, 48-52; 34, 1-12
Mojžišova smrť
V tých dňoch Pán povedal Mojžišovi:
„Vystúp na tamto pohorie Abarim, na vrch Nebo, čo je v moabskej krajine oproti Jerichu, a pozri sa na kanaánsku krajinu, ktorú ja dám synom Izraela do vlastníctva. A zomri na vrchu! Keď naň vystúpiš, pripojíš sa k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a bol pripojený k svojmu ľudu. Lebo ste sa mi spreneverili uprostred synov Izraela pri vodách Meríbatkádeš na púšti Sin a neoslávili ste moju svätosť medzi synmi Izraela. Naproti uvidíš krajinu, ktorú ja dám synom Izraela, ale ty do nej nevojdeš.“
Mojžiš teda vystúpil z moabských stepí na vrch Nebo, na končiar Fasgy oproti Jerichu. Pán mu ukázal celý kraj Galaád až po Dan, celý Neftalim a krajinu Efraim i Manasses a celé územie Júdu až po západné more, Nageb a širokú rovinu od mesta paliem Jericha po Segor. A Pán mu povedal: „Toto je krajina, o ktorej som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi: Dám ju tvojmu potomstvu. Videl si ju na vlastné oči, ale do nej nevkročíš.“
A Mojžiš, Pánov služobník, zomrel tam v moabskej krajine podľa Pánovho rozkazu. On ho pochoval v moabskej krajine v údolí oproti Betfegoru; a o jeho hrobe nevie nik podnes. Mojžiš mal stodvadsať rokov, keď zomrel, ale jeho zrak nebol zakalený a jeho životná sila nebola vyčerpaná. Synovia Izraela ho tridsať dní oplakávali na moabskej stepi. Potom sa dni smútku a žiaľu za Mojžišom skončili.
Nunovho syna Jozueho naplnil duch múdrosti, lebo naň Mojžiš vložil svoje ruky; a synovia Izraela ho poslúchali a robili tak, ako Pán prikázal Mojžišovi.
A odvtedy už v Izraeli nepovstal taký prorok, ako bol Mojžiš, s ktorým sa Pán stýkal z tváre do tváre, so všetkými znameniami a zázrakmi, aké ho poslal robiť do egyptskej krajiny na faraónovi, na všetkých jeho sluhoch a na celej jeho krajine, so všetkou nesmiernou silou a veľkými zázrakmi, ktoré Mojžiš robil pred celým Izraelom.
RESPONZÓRIUM
Jn 1, 14bc. 16a. 17; Sir 24, 33
Prebývalo medzi nami Slovo plné milosti a pravdy a z jeho plnosti sme dostali my všetci; lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, * Milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.
Zákon nám odovzdal Mojžiš za dedičstvo Jakubovmu domu. * Milosť.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listov svätého kňaza Jána Boska
(Epistolario, Torino 1959, 4, 201-203)
Vždy som pracoval s láskou
Predovšetkým ak chceme, aby bolo vidieť, že sa staráme o pravé blaho našich zverencov a chceme im pomôcť plniť si povinnosti, nesmiete nikdy zabudnúť na to, že zastupujete rodičov milovaným mladíkom, pre ktorých som vždy s láskou pracoval, študoval a konal kňazskú službu, a nielen ja, ale celá saleziánska spoločnosť.
Koľko ráz som sa už, moji milí synovia, vo svojom nie krátkom živote presvedčil o tejto veľkej pravde! Ľahšie je vzplanúť hnevom ako niečo zniesť, ľahšie je chlapcovi pohroziť ako presvedčiť ho. Ba poviem, že je pre našu netrpezlivosť a pýchu pohodlnejšie zanovitých trestať ako ich statočne a láskavo znášať, a tak ich naprávať.
Odporúčam vám lásku, s akou sa Pavol správal k novoobrátencom, ktorá ho často privádzala k slzám a k úpenlivým prosbám, keď videl, že sú málo učenliví a že sa vzpierajú jeho láske.
Dávajte si pozor, aby vám nik nemohol vyčítať, že konáte v návale vášne. Je ťažké zachovať si pri trestaní ten pokoj mysle, aký je potrebný, aby nevzniklo podozrenie, že konáme preto, aby sme ukázali svoju autoritu alebo aby sme si vyliali zlosť.
Na tých, voči ktorým máme uplatniť nejakú moc, pozerajme ako na synov. Buďme akoby ich sluhami, tak ako Ježiš, ktorý prišiel poslúchať, a nie rozkazovať. Hanbime sa čo aj za náznak panovačnosti. A ak nad nimi panujeme, tak iba preto, aby sme im lepšie slúžili.
Takto zaobchádzal Ježiš s apoštolmi. Boli nevedomí a neobratní, ba aj vieru mali slabú, a on ich znášal. A voči hriešnikom sa správal tak láskavo, priateľsky a dôverne, že niektorí nad tým žasli, iní sa pohoršovali a ďalší začali dúfať, že dosiahnu od Boha odpustenie. Preto aj nám prikázal, aby sme boli tichí a pokorní srdcom.
Sú to naši synovia. Preto keď odstraňujeme ich chyby, odložme všetok hnev alebo ho aspoň tak miernime, akoby ho už vôbec nebolo.
V mysli nech niet rozčúlenia, v očiach nech niet pohŕdania, v ústach nech niet potupy. Nech je tu milosrdenstvo pre prítomnosť, nádej pre budúcnosť, ako sa sluší na ozajstných otcov, ktorí sa usilujú o opravdivé polepšenie a nápravu.
Vo veľmi ťažkých okolnostiach je lepšie úpenlivo a pokorne prosiť Boha ako vychrliť prúd slov, ktoré poslucháčov urazia a vinníkom nijako nepomôžu.
RESPONZÓRIUM
Mk 10, 13-14; Mt 18, 5
Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, povedal im: * Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.
Kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. * Nechajte.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si svätého kňaza Jána povolal za otca a učiteľa mládeže; prosíme ťa, dopraj, aby sme zapálení tým istým ohňom lásky hľadali duše a slúžili jedine tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky