Z Listu Galaťanom

1, 13 – 2, 10

Pavlovo povolanie a apoštolát

Bratia, počuli ste, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov. Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou, ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.

Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata. A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem. Potom som išiel do končín Sýrie a Cilície. Ale Kristovým cirkvám v Judei som bol osobne neznámy, ibaže počuli: „Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru, ktorú predtým nivočil,“ a oslavovali Boha za mňa.

Potom po štrnástich rokoch som znova šiel s Barnabášom do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. Išiel som ta pohnutý zjavením a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi; ale v súkromí tým, čo niečo znamenali, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nebol donútený dať sa obrezať. A to pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili. Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia.

A od tých, čo boli niečím – akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človekovi –, tí teda, čo niečo znamenali, nič iné mi nepridali, ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných – veď ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi –, a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných. Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť.

RESPONZÓRIUM

Porov. 1 Kor 15, 10; Gal 2, 8

Z Božej milosti som tým, čím som, * A jeho milosť nebola vo mne márna, ale stále ostáva vo mne.

Ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi. * A jeho.

Z Brevilokvia svätého biskupa Bonaventúru

(Prologus: Opera omnia 5, 201-202)

Z poznania Ježiša Krista
vyviera pochopenie celého Svätého písma

Sväté písmo nemá svoj pôvod v ľudskom bádaní, ale v Božom zjavení, ktoré prúdi „od Otca svetiel“, „od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi“. Z neho skrze jeho Syna Ježiša Krista prýšti na nás Duch Svätý a skrze Ducha Svätého, ktorý rozdeľuje a rozdáva dary každému, ako chce, dostávame vieru a „skrze vieru prebýva Kristus v našich srdciach“. Toto je poznanie Ježiša Krista, z ktorého ako z prameňa vyviera sila a pochopenie celého Svätého písma. Preto ani nie je možné, aby doň niekto vnikol, ak v sebe nemá najprv vliatu vieru v Krista ako lampu, bránu a základ celého Písma. Veď kým sme vzdialení od Pána, iba viera je pevným základom, vedúcou lampou a vstupnou bránou k všetkému nadprirodzenému svetlu. Podľa jej miery treba merať aj múdrosť, ktorú sme dostali od Boha, aby si nik nemyslel o sebe „viac ako myslieť treba, ale triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh“.

Postavenie alebo ovocie Svätého písma nie je hocaké, ale je to plnosť večného šťastia. Veď v tomto Písme sú slová večného života a nebolo napísané iba preto, aby sme verili, ale aby sme dosiahli aj večný život, kde budeme vidieť a milovať a kde sa vyplnia všetky naše túžby. A keď sa vyplnia, vtedy naozaj spoznáme „lásku presahujúcu každé poznanie“, a tak nás naplní „Božia plnosť celá“. A Sväté písmo sa usiluje voviesť nás do tejto plnosti, podľa pravdy uvedeného Apoštolovho výroku. Teda z tohto dôvodu a s týmto zámerom treba Sväté písmo skúmať, učiť i počúvať.

Aby sme toto ovocie a tento cieľ dosiahli správnym postupom po správnej ceste Písma, treba nám začať od začiatku. To znamená, že musíme s čistou vierou pristupovať k Otcovi svetiel a zohnúť kolená svojho srdca, aby nám on skrze svojho Syna v Duchu Svätom dal pravé poznanie Ježiša Krista a s poznaním lásku k nemu. Keď ho budeme takto poznať a milovať, keď budeme upevnení vo viere a zakorenení v láske, budeme môcť poznať aj „šírku, dĺžku, výšku a hĺbku“ Svätého písma a týmto poznaním dospieť k najlepšiemu poznaniu a k nesmiernej láske najsvätejšej Trojice, kam smerujú túžby svätých a kde je stav a naplnenie celej pravdy a všetkého dobra.

RESPONZÓRIUM

Lk 24, 27. 25b

Ježiš im, počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal, * Čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.

Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! * Čo sa.