21. apríl 2026

Sv. Anzelma, biskupa a učiteľa Cirkvi
ľubovoľná spomienka

Narodil sa roku 1033 v Aoste v Piemonte (Taliansko). Vstúpil do rehole sv. Benedikta v kláštore Le Bec vo Francúzsku. Tu vyučoval spolubratov teológiu a pritom rýchlo postupoval na ceste dokonalosti. Potom prešiel do Anglicka, kde bol zvolený za canterburského biskupa. Neohrozene bojoval za slobodu Cirkvi, za čo musel ísť dvakrát do vyhnanstva. Napísal veľa vzácnych teologicko–mystických spisov. Zomrel roku 1109.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Toto je pravý Boží deň,

žiariaci svetlom blaživým,

veď celý svet krv Kristova

zbavila jeho ťažkých vín.

On vrátil slepým svetlo, zrak

a hriešnym novú vieru vlial;

kto by sa musel strachom chvieť,

keď Pán i z lotra hriechy sňal?

Anjeli hľadia v úžase,

aký trest Kristus musel zniesť;

a lotor pri ňom kajúci

má prísľub raja ešte dnes.

Obdivuhodné tajomstvo:

sám Boh si ľudské telo vzal,

by telo zbavil nákazy,

aby hriech, vinu z ľudí sňal.

Môže byť niečo vzácnejšie,

keď milosť vinu zamení,

keď láska strávi, zničí strach

a v smrti život pramení?!

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:

Nech z výšin neba radosť znie,

nech jasá more, plesá zem:

Ukrižovaný z mŕtvych vstal

a smrteľníkom život dal.

Vracia sa milostivý čas,

deň spásy zjavuje sa zas;

v ňom Baránkovou krvou svet

obmytý skvie sa ako kvet.

Tá smrť, tá láska zranená

vín odpustenie znamená;

zmučený silu nestratil

a premožený zvíťazil.

V tom máme nádej; veríme,

že s Kristom k sláve prídeme,

aj my budeme vzkriesení

a vlastniť život blažený.

A preto všetci, čo sme tu,

obetu čistú, presvätú

nábožne slávme, slávnostne,

veď všetko dobro plynie z nej.

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. Aleluja.

Žalm 68
Pán vchádza ako víťaz
Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)
I

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *

spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †

ako sa vosk roztápa ohňom, *

tak spred Božej tváre miznú hriešnici.

Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *

a v radosti sa veseliť.

Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †

Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *

jeho meno je Pán.

Plesajte pred ním; †

on je otec sirôt a záchranca vdov, *

on je Boh vo svojom svätom príbytku.

On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †

väzňov privádza k šťastiu, *

no odbojníci zostanú v zemi pustej.

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *

a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.

Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *

pred tvárou Boha Izraela.

Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *

a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.

Prebývajú v nej tvoje tvory, *

pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

Ant. Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. Aleluja.

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. Aleluja.

II

Pán vyslovuje slovo; *

nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:

„Utekajú králi, utekajú s vojskami *

a korisť delí krásavica domu.

Kým ste vy spali uprostred košiara, *

striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.

Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *

snehom sa zabelel Selmon.“

Vrch bášanský je vrch Boží, *

pohorie Bášanu má veľa štítov.

Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †

na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *

Veď Boh tam bude bývať naveky.

Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *

Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.

Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †

ľudí si prijal do daru, *

aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

Nech je velebený Pán deň čo deň; *

nesie nás Boh, naša spása.

Náš Boh je Boh spásy, *

on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *

aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *

vyvediem ich z morských hlbín,

aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *

a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“

Ant. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. Aleluja.

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. Aleluja.

III

Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *

ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.

Na čele idú speváci, †

na konci zasa harfisti *

a uprostred dievčatá bijúce na bubny.

„Na zhromaždeniach Boha velebte, *

velebte Pána, potomci Izraela.“

Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †

kniežatá Júdove v šíku bojovom, *

kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

Prejav, Bože, svoju moc, *

upevni, Bože, čo si v nás vykonal.

Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *

králi prinášajú dary.

Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †

čriedu býkov s teľcami národov; *

nech sa ti s prútmi striebra pokoria.

Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †

Z Egypta prídu veľmoži, *

Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, †

hrajteže Bohu, čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *

hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

Uznajte Božiu moc. †

Nad Izraelom jeho veleba *

a jeho moc až nad oblaky.

Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †

Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *

Zvelebený buď, Bože.

Ant. Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. Aleluja.

Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera. Aleluja.

Smrť nad ním už nepanuje. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

8, 1-13

Sedem anjelov trestá svet

Keď Baránok otvoril siedmu pečať, nastalo v nebi asi pol hodiny ticho. A videl som sedem anjelov, čo stoja pred Bohom a dostali sedem poľníc. Prišiel aj iný anjel a zastal pred oltárom so zlatou kadidelnicou. Dostal veľa kadidla, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár, čo je pred trónom. A dym kadidla s modlitbami svätých vystúpil z ruky anjela pred Boha. Potom vzal anjel kadidelnicu, naplnil ju ohňom z oltára a vrhol na zem. A nastalo hrmenie, burácanie, blesky a zemetrasenie.

A sedem anjelov, čo malo sedem poľníc, sa pripravilo trúbiť.

Zatrúbil prvý. A nastalo krupobitie a oheň zmiešaný s krvou a padalo to na zem. Tretina zeme zhorela, tretina stromov zhorela a zhorela všetka zelená tráva.

Zatrúbil druhý anjel. A akoby veľký horiaci vrch bol vrhnutý do mora. Tretina mora sa zmenila na krv a zahynula tretina tvorov žijúcich v mori a tretina lodí utonula.

Zatrúbil tretí anjel. A z neba spadla veľká hviezda, horiaca ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd. Tá hviezda sa volá Palina. Tretina vôd sa zmenila na palinu a mnoho ľudí zomrelo od tých vôd, lebo zhorkli.

Zatrúbil štvrtý anjel. A bola zasiahnutá tretina slnka, tretina mesiaca a tretina hviezd, aby sa ich tretina zatmela a tretina dňa nemala svetla a noc podobne.

Potom som videl a počul som orla letieť stredom neba a volať mohutným hlasom: „Beda, beda, beda obyvateľom zeme pre ostatné zvuky poľníc troch anjelov, ktorí ešte majú trúbiť!“

RESPONZÓRIUM

Porov. Zjv 8, 3-4; 5, 8

Anjel zastal v chráme vedľa oltára, v ruke mal zlatú kadidelnicu a dostal veľa kadidla. * A voňavý dym vystúpil pred Boha. Aleluja.

Všetci anjeli mali čaše plné kadidla, čo sú modlitby svätých. * A voňavý.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z knihy „Proslógion“ svätého biskupa Anzelma

(Cap. 14. 16. 26: Opera omnia, ed. F. S. Schmitt, Seccovii, 1938, 1, 111-113. 121-122)

Nech ťa poznám, nech ťa milujem, aby som sa z teba radoval

Našla si, duša moja, čo si hľadala? Hľadala si Boha a zistila si, že on je čosi, čo prevyšuje všetko, nad čo sa nedá nič lepšie pomyslieť; že on je sám život, svetlo, múdrosť, dobrota, večná blaženosť a blažená večnosť a že je tým všade a ustavične.

Pane, môj Boh, môj stvoriteľ a obnoviteľ, povedz mojej roztúženej duši, čím iným si okrem toho, čo videla; aby správne videla, po čom túži. Namáha sa, aby viac videla. A nevidí viac ako to, čo videla, iba tmu. Ba ani tmu nevidí, lebo v tebe tmy niet. Ale badá, že nemôže viac vidieť pre svoju vlastnú temnotu.

Svetlo, v ktorom prebývaš, Pane, je naozaj neprístupné. Naozaj nejestvuje nič iné, čo by preniklo do tohto svetla, aby v ňom uvidelo teba. Naozaj, nevidím ho preto, že je pre mňa prisilné. A predsa všetko, čo vidím, vidím prostredníctvom neho tak ako slabé oko. Čo vidí, vidí v slnečnom svetle, hoci do samého slnka hľadieť nemôže.

Môj rozum naň nestačí; žiari príliš silno, nestačí naň, ani oko mojej duše nevydrží dlho doň hľadieť. Žiara ho udiera, veľkosť prevyšuje, nekonečnosť prekonáva, nevyčerpateľnosť ľaká.

Ty najvyššie a neprístupné svetlo! Ty celá a blaživá pravda, ako ďaleko si odo mňa, hoci ja som tebe tak blízko! Aká si vzdialená môjmu zraku, hoci ja som priamo pred tvojím pohľadom!

Všade si celá prítomná, a ja ťa nevidím. V tebe sa hýbem, v tebe som, a k tebe sa priblížiť nemôžem. Vo mne i okolo mňa si, a ja ťa necítim.

Prosím ťa, Bože, daj, nech ťa poznám, nech ťa milujem, aby som sa z teba radoval. A ak to v tomto živote nemôžem naplno, daj, nech aspoň napredujem deň čo deň, až kým to nepríde v plnosti. Nech ťa tu čoraz lepšie poznávam a tam nech sa moje poznanie naplní. Tu nech rastie moja láska k tebe a tam nech je úplná, aby tu bola moja radosť veľká v nádeji a tam úplná v skutočnosti.

Pane, skrze svojho Syna prikazuješ, a či skôr radíš, aby sme prosili, a sľubuješ, že to dostaneme, aby naša radosť bola úplná. Pane, prosím to, čo mi radíš prostredníctvom nášho obdivuhodného Radcu. Nech dostanem, čo sľubuješ skrze svoju pravdu, aby moja radosť bola úplná. Pravdovravný Bože, prosím; viem, že ma vyslyšíš, aby moja radosť bola úplná.

Zatiaľ nech nad tým rozjíma moja myseľ, nech o tom hovorí môj jazyk. Nech to miluje moje srdce, nech o tom rozprávajú moje ústa. Nech po tom lačnie moja duša, žízni moje telo a túži celá moja bytosť, kým nevojdem do radosti Pána, ktorým je trojjediný Boh, zvelebený naveky. Amen.

RESPONZÓRIUM

Toto je Anzelm, slávny učiteľ, vychovaný v Lanfrankovej škole. Bol milovaným otcom mníchov, ale bol povolaný na veľkňazskú službu. * A neohrozene bojoval za slobodu svätej Cirkvi. Aleluja.

Neochvejne hlásal, že Kristova nevesta nie je otrokyňa, ale slobodná. * A neohrozene.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si dal svätému biskupovi Anzelmovi dar preniknúť do hlbín tvojej múdrosti a vyučovať ju iných; daj, nech viera v teba pomáha nášmu rozumu chápať, že to, čo si nám dal veriť, je ľúbeznou múdrosťou srdca. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2026 J. Vidéky