Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Toto je pravý Boží deň,
žiariaci svetlom blaživým,
veď celý svet krv Kristova
zbavila jeho ťažkých vín.
On vrátil slepým svetlo, zrak
a hriešnym novú vieru vlial;
kto by sa musel strachom chvieť,
keď Pán i z lotra hriechy sňal?
Anjeli hľadia v úžase,
aký trest Kristus musel zniesť;
a lotor pri ňom kajúci
má prísľub raja ešte dnes.
Obdivuhodné tajomstvo:
sám Boh si ľudské telo vzal,
by telo zbavil nákazy,
aby hriech, vinu z ľudí sňal.
Môže byť niečo vzácnejšie,
keď milosť vinu zamení,
keď láska strávi, zničí strach
a v smrti život pramení?!
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:
Nech z výšin neba radosť znie,
nech jasá more, plesá zem:
Ukrižovaný z mŕtvych vstal
a smrteľníkom život dal.
Vracia sa milostivý čas,
deň spásy zjavuje sa zas;
v ňom Baránkovou krvou svet
obmytý skvie sa ako kvet.
Tá smrť, tá láska zranená
vín odpustenie znamená;
zmučený silu nestratil
a premožený zvíťazil.
V tom máme nádej; veríme,
že s Kristom k sláve prídeme,
aj my budeme vzkriesení
a vlastniť život blažený.
A preto všetci, čo sme tu,
obetu čistú, presvätú
nábožne slávme, slávnostne,
veď všetko dobro plynie z nej.
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. Aleluja.
Zachráň ma, Bože, *
lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
musel som vrátiť, čo som neulúpil.
Bože, ty poznáš moju pochabosť *
a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
Pre teba znášam potupu *
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
no aj to mi bolo na potupu.
I vrecovinu som si obliekol *
a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
a pri víne pospevujú o mne pijani.
Ant. Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. Aleluja.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
nech ma nepohltí hlbina *
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
Príď ku mne a zachráň ma, *
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
moju hanbu i moje zneuctenie.
Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče *
a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne. Aleluja.
Som úbožiak, plný bolesti; *
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
Lebo Boh zachráni Sion †
a vybuduje mestá Júdove; *
usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.
Ant. Hľadajte Boha a srdce vám oživne. Aleluja.
Z tvojho zmŕtvychvstania, Kriste. Aleluja.
Raduje sa nebo i zem. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
10, 1-11
Potvrdenie vidcovho povolania
Ja, Ján, videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku a s dúhou na hlave. Jeho tvár bola ako slnko, jeho nohy ako ohnivé stĺpy a v ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou si stal na more, ľavou na zem a zvolal mohutným hlasom, ako keď reve lev. A keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojím hlasom. A keď dohovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som hlas z neba, ktorý hovoril: „Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!“
Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori i na zemi, zdvihol k nebu svoju pravú ruku a zaprisahal sa na Žijúceho na veky vekov, ktorý stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: „Času už nebude!“ Ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, ako zvestoval svojim služobníkom prorokom.
A hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril: „Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi.“ Šiel som k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: „Vezmi si ju a zjedz ju! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med.“ Vzal som teda z anjelovej ruky knižku a zjedol som ju. V ústach mi bola sladká ako med, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou. Tu mi povedali: „Musíš znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a o mnohých kráľoch.“
RESPONZÓRIUM
Zjv 10, 7; Mt 24, 30
Keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, * Ako zvestoval svojim služobníkom prorokom. Aleluja.
Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka a uvidia Syna človeka na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. * Ako.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Petra Damianiho
(Sermo 3, De sancto Georgio: PL 144, 567-571)
Pod zástavou kríža nepremožiteľný
Milovaní, dnešný sviatok zdvojnásobuje radosť veľkonočnej slávnosti a je ako vzácny drahokam, čo svojím žiarivým jasom obohacuje zlato, do ktorého je vsadený.
Svätý Juraj bol priam prenesený z jednej vojenskej služby do druhej, lebo zamenil pozemskú službu tribúna, ktorú konal, za službu v kresťanskom vojsku, do ktorej sa prihlásil. A ako naozaj rázny vojak najprv rozdal všetko, čo mal, chudobným, zhodil zo seba bremeno pozemského majetku a takto slobodný a voľný, oblečený do panciera viery, zaútočil zapálený Kristov bojovník na najhustejší bojový šík.
Tento príklad nás celkom jasne poúča, že pri obrane viery nie sú schopní statočne a náležite bojovať tí, čo sa ešte boja zbaviť sa pozemských prostriedkov.
Svätý Juraj, zapálený ohňom Svätého Ducha a pod zástavou kríža nepremožiteľný, tak zaútočil na ničomného kráľa, že v stúpencovi porazil aj knieža všetkých ničomníkov a burcoval ducha Kristových vojakov, aby sa držali statočne.
Pravda, bol pri ňom najvyšší a neviditeľný Pán, ktorý potom podľa rozhodnutia svojej prozreteľnosti dovolil, aby ruky bezbožných ukázali svoju zbesilosť. Ale aj keď vydal údy svojho mučeníka do rúk katov, dušu opretú o nedobytný hrad viery obránil neprekonateľným štítom svojej ochrany.
Milovaní bratia, neostaňme iba pri obdive tohto bojovníka nebeského vojska, ale ho aj nasledujme. Nech sa duch už teraz upriami na odmenu nebeskej slávy, lebo keď si v rozjímaní pevne zameriame srdce na ňu, nič nepohne nami, či sa bude svet na nás zvodne usmievať, a či bude zúriť a hroziť prenasledovaním.
Preto sa podľa Pavlovho príkazu očisťme od každej poškvrny tela i ducha, aby sme raz smeli aj vojsť do toho chrámu blaženosti, na ktorý už teraz upierame duchovný zrak.
Každý, kto chce obetovať seba samého Bohu v Kristovom stánku, ktorým je Cirkev, musí sa okúpať v posvätnom prameni a potom si obliecť nové šaty čností, ako je napísané: „Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti.“ Veď kto sa i krstom znovuzrodí v Kristovi ako nový človek, už si nemá obliekať znaky smrteľnosti, ale odložiť starého človeka a obliecť si nového a v ňom obnovený usilovať sa o čistý život.
Takto očistení od špiny starého hriechu a žiariaci jasom nového života môžeme dôstojne sláviť veľkonočné tajomstvo a verne napodobňovať príklad svätých mučeníkov.
RESPONZÓRIUM
Tento svätý bojoval za zákon svojho Boha až na smrť a nebál sa slov bezbožných. * Lebo stál na pevnej skale. Aleluja.
On pohrdol pozemským životom a vošiel do nebeského kráľovstva. * Lebo.
MODLITBA
Modlime sa.
Pane, zvelebujeme tvoju moc a pokorne prosíme, aby nám svätý Juraj, ktorý sa pripodobnil Pánovmu utrpeniu, bol ochotným pomocníkom v našej krehkosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky