Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Toto je pravý Boží deň,
žiariaci svetlom blaživým,
veď celý svet krv Kristova
zbavila jeho ťažkých vín.
On vrátil slepým svetlo, zrak
a hriešnym novú vieru vlial;
kto by sa musel strachom chvieť,
keď Pán i z lotra hriechy sňal?
Anjeli hľadia v úžase,
aký trest Kristus musel zniesť;
a lotor pri ňom kajúci
má prísľub raja ešte dnes.
Obdivuhodné tajomstvo:
sám Boh si ľudské telo vzal,
by telo zbavil nákazy,
aby hriech, vinu z ľudí sňal.
Môže byť niečo vzácnejšie,
keď milosť vinu zamení,
keď láska strávi, zničí strach
a v smrti život pramení?!
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:
Nech z výšin neba radosť znie,
nech jasá more, plesá zem:
Ukrižovaný z mŕtvych vstal
a smrteľníkom život dal.
Vracia sa milostivý čas,
deň spásy zjavuje sa zas;
v ňom Baránkovou krvou svet
obmytý skvie sa ako kvet.
Tá smrť, tá láska zranená
vín odpustenie znamená;
zmučený silu nestratil
a premožený zvíťazil.
V tom máme nádej; veríme,
že s Kristom k sláve prídeme,
aj my budeme vzkriesení
a vlastniť život blažený.
A preto všetci, čo sme tu,
obetu čistú, presvätú
nábožne slávme, slávnostne,
veď všetko dobro plynie z nej.
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. Aleluja.
Zachráň ma, Bože, *
lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
musel som vrátiť, čo som neulúpil.
Bože, ty poznáš moju pochabosť *
a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
Pre teba znášam potupu *
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
no aj to mi bolo na potupu.
I vrecovinu som si obliekol *
a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
a pri víne pospevujú o mne pijani.
Ant. Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. Aleluja.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
nech ma nepohltí hlbina *
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
Príď ku mne a zachráň ma, *
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
moju hanbu i moje zneuctenie.
Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče *
a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne. Aleluja.
Som úbožiak, plný bolesti; *
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
Lebo Boh zachráni Sion †
a vybuduje mestá Júdove; *
usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.
Ant. Hľadajte Boha a srdce vám oživne. Aleluja.
Z tvojho zmŕtvychvstania, Kriste. Aleluja.
Raduje sa nebo i zem. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
10, 1-11
Potvrdenie vidcovho povolania
Ja, Ján, videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku a s dúhou na hlave. Jeho tvár bola ako slnko, jeho nohy ako ohnivé stĺpy a v ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou si stal na more, ľavou na zem a zvolal mohutným hlasom, ako keď reve lev. A keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojím hlasom. A keď dohovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som hlas z neba, ktorý hovoril: „Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!“
Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori i na zemi, zdvihol k nebu svoju pravú ruku a zaprisahal sa na Žijúceho na veky vekov, ktorý stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: „Času už nebude!“ Ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, ako zvestoval svojim služobníkom prorokom.
A hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril: „Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi.“ Šiel som k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: „Vezmi si ju a zjedz ju! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med.“ Vzal som teda z anjelovej ruky knižku a zjedol som ju. V ústach mi bola sladká ako med, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou. Tu mi povedali: „Musíš znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a o mnohých kráľoch.“
RESPONZÓRIUM
Zjv 10, 7; Mt 24, 30
Keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, * Ako zvestoval svojim služobníkom prorokom. Aleluja.
Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka a uvidia Syna človeka na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. * Ako.
DRUHÉ ČÍTANIE
Oslavná reč na svätého kňaza a mučeníka Fidéla
Muž menom i v skutočnosti Verný (Fidelis)
Pápež Benedikt Štrnásty oslávil obhajcu katolíckej viery svätého Fidéla týmito slovami:
„Svoju veľkú lásku zameral na uľahčenie a pomoc blížnym v krajnej biede. Všetkých, ktorých stihlo nešťastie, bral do svojho otcovského náručia a z almužien zozbieraných zo všetkých strán živil početné zástupy chudobných.
Pomáhal sirotám a vdovám v ich osamelosti a sprostredkúval im pomoc mocných a kniežat. Pomáhal všetkým väzňom, ktorým mohol, duchovnými i hmotnými prostriedkami. Horlivo navštevoval akýchkoľvek chorých, ošetroval ich, a keď ich zmieril s Bohom, pripravoval ich na posledný zápas.
V tejto činnosti nemal nikdy takú bohatú žatvu na zásluhy, ako keď sa v rétskom kraji utáborilo rakúske vojsko a skoro celé ho zachvátila epidémia, takže sa stalo poľutovaniahodnou korisťou choroby a smrti.“
Popri tejto láske, muž menom i v skutočnosti Verný, vynikal aj ako horlivý obhajca katolíckej viery. Neúnavne ju hlásal a niekoľko dní predtým, ako ju potvrdil svojou krvou, zanechal vo svojej poslednej kázni akoby testament týmito slovami:
„Katolícka viera, aká si stála, aká si pevná, ako hlboko si zakorenená, aké dobré základy máš na pevnej skale! Nebo a zem sa pominú, ale ty sa nemôžeš nikdy pominúť. Celý svet od počiatku ti protirečil, ale ty si mocnejšia a víťazíš nad všetkými.
‚Tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera.‘ Ona podmanila Kristovej vláde najmocnejších kráľov, ona odovzdala Kristovi poslušné národy.
Čo dalo svätým apoštolom a mučeníkom silu podstúpiť hrozné agónie a kruté muky, ak nie viera, najmä v zmŕtvychvstanie?!
Čo pohlo pustovníkov, že opovrhli rozkošami, odmietli pocty, pohrdli bohatstvom a žili v samote panenským životom, ak nie živá viera?!
Čo dnes podnecuje pravých kresťanov, že sa vzdávajú pohodlia, zriekajú sa pôžitkov, znášajú útrapy a podoberajú sa na ťažké úlohy?!
Je to živá viera, činná skrze lásku. Ona je schopná v nádeji na budúce dobrá opúšťať terajšie a terajšie zamieňať za budúce.“
RESPONZÓRIUM
2 Tim 4, 7-8a; Flp 3, 8b. 10
Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.
Všetko pokladám za stratu, aby som poznal Krista a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti. * Už mám.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si ozdobil palmou mučeníctva svätého Fidéla, ktorý zapálený láskou k tebe šíril vieru; prosíme ťa, na jeho príhovor dopraj, aby sme sa upevnili v láske a spolu s ním si zaslúžili spoznať silu Kristovho zmŕtvychvstania. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky