Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

15, 5 – 16, 21

Sedem čiaš Božieho hnevu

Ja, Ján, som videl: V nebi sa otvoril chrám stánku svedectva a z chrámu vyšli siedmi anjeli, čo mali sedem rán. Boli oblečení do čistého skvúceho ľanového rúcha a cez prsia boli prepásaní zlatým pásom. Jedna zo štyroch bytostí podala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha, žijúceho na veky vekov. A chrám sa naplnil dymom Božej slávy a jeho moci a nik nemohol vojsť do chrámu, kým sa nedovŕši sedem rán siedmich anjelov.

Potom som počul mocný hlas z chrámu, ako hovorí siedmim anjelom: „Choďte a vylejte na zem sedem čiaš Božieho hnevu!“

Odišiel prvý a vylial svoju čašu na zem: a povyhadzovali sa zhubné a zlé vredy na ľuďoch, čo mali znak šelmy, aj na tých, čo sa klaňali jej obrazu.

Druhý vylial svoju čašu na more: a zmenilo sa na krv ako z mŕtveho a zahynulo všetko živé, čo bolo v mori.

Tretí vylial svoju čašu na rieky a pramene vôd: a zmenili sa na krv. Potom som počul anjela vôd volať: „Spravodlivý si ty, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si vyniesol takýto rozsudok. Keďže preliali krv svätých a prorokov, dal si im piť krv; zaslúžili si to!“ A od oltára som počul volať: „Áno, Pane, Bože všemohúci, správne a spravodlivé sú tvoje súdy!“

Štvrtý anjel vylial svoju čašu na slnko: a bolo mu dané páliť ľudí ohňom. Veľká horúčava spaľovala ľudí a tí sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito ranami; ale nerobili pokánie, aby mu vzdali slávu.

Piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy: a jej kráľovstvo stemnelo. Od bolesti si hrýzli jazyky a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a vredy a nerobili pokánie za svoje skutky.

Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: a jej voda vyschla, aby sa pripravila cesta kráľom od východu slnka. I videl som troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, z tlamy šelmy a z úst falošného proroka. To sú duchovia démonov, ktorí konajú znamenia: vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili na boj vo veľký deň všemohúceho Boha.

Hľa, prichádzam ako zlodej. Blahoslavený, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a aby nevideli jeho hanbu.

I zhromaždil ich na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedon.

Siedmy anjel vylial svoju čašu do vzduchu a z chrámu od trónu vyšiel mocný hlas; hovoril: „Stalo sa!“ A nastali blesky, burácanie, hrmenie aj veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi – také veľké bolo zemetrasenie. Veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov padli. Boh si spomenul na veľký Babylon a dal mu kalich vína svojho rozhorčeného hnevu. Všetky ostrovy zmizli a ani vrchov viac nebolo. Z neba padali na ľudí krúpy ťažké ako talenty a ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, lebo táto jeho rana bola veľmi veľká.

RESPONZÓRIUM

Mt 24, 43; Zjv 16, 15; 1 Sol 5, 3

Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel. * Hľa, prichádzam ako zlodej, hovorí Pán. Blahoslavený, kto bdie. Aleluja.

Keď budú hovoriť: Je pokoj a istota, vtedy znenazdania príde záhuba. * Hľa.

Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium

(Tract. 124, 5: CCL 36, 684-685)

Cirkev je založená na skale, ktorú vyznal Peter

Okrem iných útech úbohým, ktoré Boh bez prestania poskytuje ľudskému pokoleniu, v plnosti času – keď on usúdil, že to treba urobiť – poslal svojho jednorodeného Syna, skrze ktorého stvoril všetko, aby ostal Bohom a stal sa človekom a bol „prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš“.

Aby tí, čo v neho uveria, boli kúpeľom znovuzrodenia zbavení viny všetkých hriechov a oslobodení od večného zatratenia; aby žili vo viere, nádeji a láske, a tak putovali v tomto veku a uprostred jeho ťažkých a nebezpečných pokušení; ale aby pod vplyvom Božích útech, telesných i duševných, kráčali pred Božou tvárou, a držali sa cesty, ktorou sa im stal Kristus.

A pretože ani tí, čo kráčajú jeho cestou, nie sú bez hriechov, lebo ony sa vkradnú pre slabosť tohto života, dal im spásne prostriedky: almužny. Ony majú podporovať ich modlitbu, v ktorej ich naučil hovoriť: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“

Toto robí Cirkev blahoslavenou nádejou v tomto biednom živote. A túto Cirkev obrazne v jej celosti predstavoval apoštol Peter ako nositeľ prvenstva medzi apoštolmi.

Čo sa jeho samého týka, podľa prirodzenosti bol jeden človek, podľa milosti jeden kresťan a podľa ďalšej bohatšej milosti jeden a ten istý prvý apoštol. Ale keď mu Pán povedal: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“, predstavoval celú Cirkev, ktorou v tomto veku otriasajú všelijaké skúšky, akoby lejaky, záplavy a búrky, ale nepadá, lebo je založená na skale, po ktorej Peter dostal meno.

Preto Pán hovorí: „Na tejto skale postavím svoju Cirkev“, lebo Peter povedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Teda na tejto skale, ktorú si vyznal, hovorí, postavím svoju Cirkev. „Tou skalou bol Kristus.“ Na tomto základe bol postavený aj sám Peter. „Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus.“

Teda Cirkev založená na Kristovi v Petrovi od neho dostala kľúče od nebeského kráľovstva, čiže moc zväzovať a rozväzovať hriechy. A tak sa táto Cirkev láskou a nasledovaním Krista oslobodzuje od zla. Ale tým viac ho nasleduje v tých, čo bojujú za pravdu až na smrť.

RESPONZÓRIUM

Ez 3, 21; 1 Tim 4, 16

Ak ty upozorníš spravodlivého, aby nehrešil, a on nezhreší, bude žiť * A ty si zachrániš život. Aleluja.

Dávaj pozor na seba a na učenie; zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú. * A ty.