Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Ctihodný otec Jozef, remeselník,
ukrytý šťastne v nazaretskej tôni,
radostne, hlasne ti vo svätom plese
spievame pieseň.
Kráľovský pôvod a chudobný život
s rovnakou mysľou nesieš mlčanlivo,
keď živíš prácou rúk a plný vzletu
rodinu svätú.
Ty slávny vzor si robotníkov, svätý,
žiarivý príklad žitia dávaš všetkým,
ako posvätiť prácu, biedu dielne
a slúžiť verne.
Podporuj biednych, ktorým chýba pokrm,
utíš hnev davov, urovnávaj spory;
nech Kristus v srdciach ľudí v tichu rastie
vlasti na šťastie.
Predobrý Bože, Trojica a Jeden,
Stvoriteľ sveta, Otec svojich detí,
Jozefa otca daj nám nasledovať
v skutkoch a slovách. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. Aleluja.
Počúvaj, ľud môj, moju náuku, *
nakloň sluch k slovám mojich úst.
Otvorím svoje ústa v podobenstvách, *
vyrozprávam starodávne tajomstvá.
Čo sme počuli a poznali †
a čo nám rozprávali naši otcovia, *
nezatajíme pred ich synmi;
ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove *
a zázraky, ktoré urobil.
Jakubovi dal nariadenie *
a pre Izraela vyhlásil za zákon,
aby to, čo prikázal našim otcom, †
zvestovali svojim synom; *
majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia.
Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, *
aby svoju dôveru vkladali v Boha,
aby nezabúdali na Božie diela *
a zachovávali jeho príkazy;
aby neboli ako ich otcovia, *
vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,
pokolenie nestáleho srdca, *
ktorého duch nebol verný Bohu.
Synovia Efraima, obratní lukostrelci, *
v deň bitky utiekli.
Nezachovávali zmluvu s Bohom *
a odopreli kráčať podľa jeho zákona.
Zabudli na jeho činy *
a na zázraky, ktoré im ukázal.
Pred zrakom ich otcov divy vykonal *
v krajine egyptskej, na pláni taniskej.
Rozdvojil more a previedol ich cezeň, *
vody postavil ako val.
Vo dne ich viedol oblakom, *
za noci žiarou ohnivou.
Rozštiepil skalu na púšti *
a napojil ich vodou ako z prívalu.
Potokom dal vytrysknúť zo skaly *
a vody nechal ako rieky tiecť.
Ant. Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. Aleluja.
Ant. 2 Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala. Aleluja.
Ale oni proti nemu ďalej hrešili, *
na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.
Pokúšali Boha vo svojom srdci, *
dychtivo sa dožadovali pokrmu.
Proti Bohu reptali a vraveli: *
„Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“
A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla *
a potoky sa rozliali.
„A či on môže aj chlieb dať *
a svojmu ľudu mäso obstarať?“
Počul to Pán a hnevom zahorel, †
oheň vzplanul proti Jakubovi *
a hnev vzkypel proti Izraelovi.
Lebo nedôverovali Bohu *
a nedúfali v jeho pomoc.
Rozkázal teda horným oblakom *
a otvoril brány nebies;
a pršala im manna za pokrm *
a dal im chlieb z neba.
Človek jedol chlieb anjelský; *
pokrmu im dal dosýta.
Z oblohy vyburcoval vietor východný, *
svojou mocou priviedol vietor od juhu
a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, *
okrídlené vtáky ako morský piesok.
Padali doprostred ich tábora, *
okolo ich stanov.
Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, *
splnil im, čo si žiadali.
Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, *
ešte mali pokrm v ústach,
keď proti nim vzplanul Boží hnev, †
popredných mužov pozabíjal *
a zničil výkvet Izraela.
Ant. Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala. Aleluja.
Ant. 3 Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca. Aleluja.
Ale oni ďalej hrešili *
a neverili v jeho zázraky.
Ich dni ukončil ako dych, *
ich roky náhlou smrťou.
Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, *
obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.
Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, *
že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.
No podvádzali ho svojimi ústami, *
svojím jazykom ho klamali.
Ich srdcia neboli k nemu úprimné, *
ani jeho zmluve neboli verní.
On sa predsa zľutoval *
a odpustil im vinu a nezničil ich.
Často svoj hnev potlačil *
a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.
Veď pamätal, že sú len ľudia, *
závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.
Ant. Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca. Aleluja.
Z tvojho zmŕtvychvstania, Kriste. Aleluja.
Raduje sa nebo i zem. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
17, 1-18
Veľký Babylon
Ja, Ján, videl som, ako prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš, a prihovoril sa mi: „Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách, s ktorou smilnili králi zeme a vínom jej smilstva sa opíjali obyvatelia zeme.“ V duchu ma preniesol na púšť. I videl som ženu sedieť na šarlátovej šelme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, plnej rúhavých mien. Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu, vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. Na čele mala napísané meno, tajomstvo: „Veľký Babylon, matka smilstva a ohavností zeme.“
I videl som ženu spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uvidel, veľmi som sa zadivil. Ale anjel mi povedal: „Prečo sa divíš? Ja ti poviem tajomstvo ženy a šelmy so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, ktorá ju nosí. Šelma, ktorú si videl, bola, a nie je; má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby. A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, že bola, a nie je, a zasa bude. Kto je múdry, tu má vysvetlenie: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem: piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel; a keď príde, bude smieť ostať len na krátky čas. Šelma, ktorá bola, a nie je, ona je ôsmy kráľ, je z tých siedmich a ide do záhuby. Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí ešte nedostali kráľovstvo, ale na jednu hodinu dostanú kráľovskú moc spolu so šelmou. Majú rovnaké zmýšľanie a svoju silu a moc dajú tej šelme. Budú bojovať proti Baránkovi a Baránok nad nimi zvíťazí, lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov; aj tí, čo sú s ním, povolaní, vyvolení a verní.“
A povedal mi: „Vody, ktoré si videl tam, kde sedí neviestka, to sú ľudia, zástupy, národy a jazyky. A desať rohov, ktoré si videl, aj šelma znenávidia smilnicu, spustošia ju a obnažia; budú jesť jej telo a spália ju ohňom. Lebo Boh im vložil do srdca, aby uskutočnili jeho zámer, aby mali rovnaké zmýšľanie a odovzdali šelme svoje kráľovstvo, kým sa nezavŕšia Božie slová. A žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme.“
RESPONZÓRIUM
Zjv 17, 14; 6, 2
Králi zeme budú bojovať proti Baránkovi a Baránok nad nimi zvíťazí, * Lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov. Aleluja.
Dostal veniec a vyšiel ako víťaz a aby víťazil. * Lebo on.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete
(Č. 33-34)
Ľudská činnosť na celom svete
Človek sa vždy svojou prácou a svojím tvorivým nadaním usiloval ďalej rozvíjať svoj život. No dnes predovšetkým prostredníctvom vedy a techniky rozšíril a neprestajne rozširuje svoju vládu takmer na celú prírodu; a ľudská rodina najmä vďaka rozvíjaniu rozmanitých foriem medzinárodných stykov postupne si uvedomuje samu seba a formuje sa ako jedno celosvetové spoločenstvo. Takto si už dnes človek zadováži vlastným pričinením mnohé dobrá, ktoré kedysi očakával predovšetkým od vyšších síl.
Zoči-voči tomuto obrovskému úsiliu, ktoré sa už rozšírilo na celé ľudské pokolenie, vynára sa medzi ľuďmi veľa otázok: Aký je zmysel a hodnota tejto aktivity? Ako všetky tieto veci použiť? Aký cieľ chce dosiahnuť úsilie jednotlivcov a spoločenstiev?
Cirkev stráži zverený poklad Božieho slova, z ktorého sa čerpajú náboženské a mravné zásady. A hoci nemá vždy naporúdzi pohotovú odpoveď na každú jednotlivú otázku, túži spojiť svetlo zjavenia so skúsenosťou všetkých, aby sa osvetlila cesta, na ktorú ľudstvo nedávno nastúpilo.
Veriaci majú istotu, že ľudská individuálna i kolektívna činnosť, čiže to nesmierne úsilie, ktorým sa ľudia v priebehu vekov snažia zlepšiť podmienky svojho života, je samo osebe v súlade s Božím úmyslom.
Lebo človek stvorený na Boží obraz dostal príkaz podmaniť si zem i všetko, čo sa na nej nachádza, usporadúvať svet v spravodlivosti a svätosti, a tým, že uzná Boha za Stvoriteľa všetkého, zamerať na neho seba i celý vesmír, aby sa tak podriadením všetkých vecí človekovi Božie meno stalo vznešeným na celej zemi.
To platí aj o bežných každodenných prácach. Lebo keď si muži a ženy zarábajú na živobytie pre seba a pre rodinu a pritom vykonávajú svoju činnosť tak, aby vhodne slúžili spoločnosti, právom môžu usudzovať, že svojou prácou rozvíjajú Stvoriteľovo dielo, sú na osoh svojim bratom a osobným úsilím prispievajú k uskutočneniu Božieho plánu v dejinách.
A preto kresťanom ani len nenapadne, že by diela, ktoré vytvorili ľudia svojím tvorivým nadaním a svojou silou, stáli v protiklade s Božou mocou alebo že by rozumový tvor bol súperom Stvoriteľa. Naopak, sú presvedčení, že víťazstvá ľudského pokolenia sú znamením Božej veľkosti a ovocím Božieho tajomného plánu.
Lenže čím viac rastie moc ľudí, tým viac sa rozširuje zodpovednosť jednotlivcov i kolektívov. Z tohto vidno, že kresťanské posolstvo neodvracia ľudí od budovania sveta, ani ich nenavádza, aby zanedbávali blaho blížnych, ale skôr ich ešte prísnejšie zaväzuje plniť si pracovnú povinnosť.
RESPONZÓRIUM
Porov. Gn 2, 15
Pán, Boh, umiestil človeka, ktorého bol utvoril, do záhrady Edenu. * Aby ju obrábal a strážil. Aleluja.
Také bolo postavenie človeka od počiatku. * Aby ju.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, Stvoriteľ všetkého, ty si nám dal prácu ako životný údel; dopraj láskavo, aby sme podľa príkladu svätého Jozefa a pod jeho ochranou vykonávali všetky svoje povinnosti a dosiahli sľúbenú odmenu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky