Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.
Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.
Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.
Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.
Láskavo príď nám na pomoc,
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.
Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pamätaj na nás, Pane, navštív nás svojou spásou. Aleluja.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, *
kto všetku jeho chválu rozhlási?
Blažení sú tí, čo zachovávajú právo *
a konajú spravodlivo v každý čas.
Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, *
navštív nás svojou spásou,
aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, †
aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu *
a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.
Hrešili sme ako naši otcovia, *
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.
Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, †
zabudli na tvoje veľké dobrodenia *
a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.
Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, *
aby ukázal svoju moc.
Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; *
po morskom dne ich previedol ako po púšti.
Vyslobodil ich z rúk nevraživca *
a vymanil z rúk nepriateľa.
Ich utláčateľov voda zaliala, *
ani jeden z nich nezostal nažive.
Až potom uverili jeho slovám *
a pieseň chvály mu spievali.
No onedlho na jeho skutky zabudli *
a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.
Na púšti sa oddali žiadostivosti *
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.
Dal im, čo si žiadali, *
ba dopustil, že sa presýtili.
V tábore zanevreli na Mojžiša *
a na Árona, posväteného Pánovho.
Otvorila sa zem a pohltila Dátana *
a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.
I vzbĺkol oheň v ich zástupe *
a bezbožníkov spálili plamene.
Ant. Pamätaj na nás, Pane, navštív nás svojou spásou. Aleluja.
Ant. 2 Dávaj pozor, aby si nikdy nezabudol na zmluvu s Pánom, svojím Bohom.
Urobili si teľa na Horebe *
a klaňali sa soche uliatej;
i zamenili svoju slávu *
za podobu býka, ktorý trávu požiera.
Zabudli na Boha, svojho záchrancu, *
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,
zázraky v Chámovej krajine, *
v Červenom mori skutky úžasné.
Už povedal, že ich vyhubí, *
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho, *
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.
Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, *
neverili jeho slovám.
Vo svojich stanoch šomrali, *
nepočúvali Pánov hlas.
Vtedy zdvihol ruku proti nim, *
že ich zničí na púšti.
A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi *
a že ich rozoženie do cudzích krajín.
I pridali sa k Beélfegorovi, *
jedli z obiet mŕtvym bôžikom;
popudzovali Boha svojou podlosťou, *
až skaza na nich doľahla.
Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok *
a pohroma prestala.
K dobru sa mu to pripočítalo *
z pokolenia na pokolenie naveky.
Pri meríbskych vodách popudili ho k hnevu; *
Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;
tak ho rozčúlili, *
že nerozvážne slová vyslovil.
Ant. Dávaj pozor, aby si nikdy nezabudol na zmluvu s Pánom, svojím Bohom.
Ant. 3 Zachráň nás, Pane, a zhromaždi nás z krajín pohanských. Aleluja.
Nevyhubili národy, *
ako im Pán bol rozkázal.
Ale zmiešali sa s pohanmi *
a osvojili si ich správanie.
Uctievali sošky ich bôžikov *
a tie sa im stali osídlom.
Synov a dcéry *
obetovali zlým duchom.
Prelievali krv nevinnú, †
krv svojich synov a dcér *
obetovali modlám Kanaánu.
A zem bola poškvrnená krvou; †
znečistili sa svojimi skutkami *
a porušovali vernosť svojimi zločinmi.
Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, *
až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;
vydal ich do rúk pohanov; *
vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.
Nepriatelia ich trápili, *
pokorili a uvrhli do svojho područia.
Častejšie ich vyslobodil; †
no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, *
až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.
Ale on zhliadol na ich súženie, *
keď počul ich náreky.
Rozpamätal sa na svoju zmluvu *
a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.
A vzbudil k nim súcit *
u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.
Zachráň nás, Pane, Bože náš, *
a zhromaždi nás z krajín pohanských,
aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť *
a tvojou slávou sa honosiť.
Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, †
od vekov až naveky. *
A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“
Ant. Zachráň nás, Pane, a zhromaždi nás z krajín pohanských. Aleluja.
Kráľovo tajomstvo je dobré ukrývať. Aleluja.
Ale Božie skutky je čestné zjavovať. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvého listu svätého apoštola Jána
3, 11-17
Láska voči bratom
Milovaní, toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali. Nie ako Kain; on bol zo Zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Preto, že jeho skutky boli zlé a bratove spravodlivé.
Bratia, nedivte sa, ak vás svet nenávidí. My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.
Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska?
RESPONZÓRIUM
1 Jn 3, 16. 14a
Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. * Aj my sme povinní dávať život za bratov. Aleluja.
My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. * Aj my.
DRUHÉ ČÍTANIE
O mučení a smrti Jána z Pomuku od arcibiskupa Jána z Jenštejna
(27. článok Sťažností Bonifácovi IX. z roku 1393)
Dal ho mučiť pred očami všetkých a sám priložil ruku
Na nasledujúci deň mi určili termín, keď sa malo prostredníctvom kráľovskej rady rokovať o urovnaní a zmierení s kráľom, moravským markgrófom a kráľovským komorníkom. S mojimi radcami ma predviedli pred kráľa na uzavretie konečného mieru. Ako som tam bol so svojimi vikármi a s inými, kráľ zrušil dohodu, ktorej uzavretie zveril svojej rade, a povedal, že s onou pokonávkou a zmierením nie je spokojný. A vravel toto: „Ty, arcibiskup, vylučuješ z Cirkvi mojich úradníkov bez môjho vedomia a potvrdil si kladrubského opáta!“ A mnoho iných vyhrážok povedal majstrovi mojej kúrie: „Odstúp odo mňa, lebo ti zaraz dám zraziť hlavu!“ Potom sa pozrel na tých, čo ma sprevádzali, a povedal: „Týchto štyroch zatknite“ – totiž môjho oficiála Mikuláša Puchníka, doktora cirkevného práva môjho vikára Jána, míšenského prepošta môjho kanonika Václava a mňa – „a obozretne odveďte!“ A iným pohrozil: „Teba a teba utopím!“ Keď som pred ním niekoľko ráz pokľakol, usilujúc sa zmierniť jeho hnev, aj on posmešne kľakol predo mňa na obe kolená.
A keď bol v kapitule, hneď udrel rukoväťou svojho meča po hlave doktora práv dekana môjho pražského kostola Bohuslava, už vetchého starca, tak silno, že mu vytryskol prúd krvi, a s rukami zviazanými za chrbtom rozkázal ho odviesť do domu pražského kastelána.
Navečer ich dal – zviazaných na rukách i nohách – pred očami všetkých svojmu katovi mučiť a on sám priložil ruku i fakľu k bokom vikára a oficiála i na iné miesta. A kázal ich utopiť. A boli by už bývali všetci utopení, keby neboli – ako vravia ľudia – v prítomnosti verejného notára sľúbili a odprisahali, že nikdy nepovedia, že boli zajatí alebo mučení; a ako som sa dozvedel, chcel tiež, aby mu prisahali, že sa postavia proti mne, biskupovi. Oni však, celí prestrašení, radšej žiadali vyhotovenie verejnej listiny, ako by sa mali dať utopiť, a – ako hovoria ľudia – potvrdili ju svojimi prísahami. Potom ich prepustili.
Iba ctihodného Jána, doktora a môjho vikára, po strašnom mučení a prepálení boku, takže už ani nemohol zostať nažive, viedli verejne ulicami a námestiami mesta utopiť. Asi o tretej hodine v noci ho z pražského mosta so zviazanými rukami a s hlavou priviazanou k nohám v podobe kolesa hodili do rieky a utopili.
RESPONZÓRIUM
Porov. Mk 6, 20
Kráľ sa Jána bál. * Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý. Aleluja.
Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. * Vedel.
MODLITBA
Modlime sa.
Milosrdný Bože, ty si vyvolil kňaza a mučeníka Jána za obrancu práv Cirkvi a za strážcu spovedného tajomstva; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme si vzali príklad z jeho statočnosti a verne konali službu, do ktorej si nás povolal. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky