Oči dvíham k tebe, *

čo na nebesiach prebývaš.

Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, *

ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,

tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, *

kým sa nezmiluje nad nami.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, *

lebo už máme dosť pohŕdania;

lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov *

a pohŕdania pyšných.

Keby sa nás Pán nebol ujal, nech to povie Izrael, †

keby sa nás Pán nebol ujal, *

keď ľudia povstali proti nám,

vari by nás živých boli prehltli, *

keď proti nám blčala ich zúrivosť.

Vari by nás bola voda zaliala †

a riava sa prevalila cez nás. *

Vari by sa boli prevalili cez nás rozbúrené vody.

Nech je velebený Pán, *

že nás nevydal ich zubom za korisť.

Naša duša unikla ako vtáča *

zo siete poľovníkov.

Slučka sa roztrhla *

a my sme na slobode.

Naša pomoc v mene Pánovom, *

ktorý stvoril nebo i zem.

Ef 1, 3-10

Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, *

ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním.

Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, †

aby sme boli pred jeho tvárou *

svätí a nepoškvrnení v láske;

on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, *

aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi

na chválu a slávu jeho milosti, *

ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi.

V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, †

odpustenie hriechov *

podľa bohatstva jeho milosti,

ktorou nás štedro zahrnul †

vo všetkej múdrosti a rozumnosti, *

keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia,

čo si v ňom predsavzal *

uskutočniť v plnosti času:

zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, *

čo je na nebi aj čo je na zemi.