Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Účastník svetla Otcovho,
ty sám si svetlo svetla, deň,
keď v noci na spev vstávame,
stoj pri nás ako pochodeň.
Nech zmizne z mysle temrava,
démonov zberbu odožeň,
nech údy nie sú ťarbavé,
nech opustí nás nočný sen.
Nám, Kriste, milostivý buď,
nám, ktorí v teba veríme,
nech telu, duši osoží,
o čo ťa v piesňach prosíme.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Blažená Svätá Trojica,
ty všetko tvoríš, spravuješ;
na práce deň nám darúvaš
a noc na spánok určuješ.
Preto ti ráno, večer tiež
aj vo dne, v noci spievame;
nech tvoja sláva, dobrota
naveky s nami zostane.
Hľa, koríme sa v pokore
pred tebou trošku nesmelí,
spoj naše spevy so spevmi,
čo v nebi nôtia anjeli.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
ako sa vosk roztápa ohňom, *
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
a v radosti sa veseliť.
Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
on je otec sirôt a záchranca vdov, *
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
väzňov privádza k šťastiu, *
no odbojníci zostanú v zemi pustej.
Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
Ant. Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Pán vyslovuje slovo; *
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
snehom sa zabelel Selmon.“
Vrch bášanský je vrch Boží, *
pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
ľudí si prijal do daru, *
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
Nech je velebený Pán deň čo deň; *
nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
Ant. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, †
na konci zasa harfisti *
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
Prejav, Bože, svoju moc, *
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
čriedu býkov s teľcami národov; *
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
Z Egypta prídu veľmoži, *
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, †
hrajteže Bohu, čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
Uznajte Božiu moc. †
Nad Izraelom jeho veleba *
a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
Zvelebený buď, Bože.
Ant. Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
On ohlási pokoj svojmu ľudu.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Sudcov
6, 1-6. 11-24
Povolanie Gedeona
V tých dňoch: Synovia Izraela robili, čo sa Pánovi nepáči. Vydal ich na sedem rokov do ruky Madiánčanov a oni ich veľmi utláčali. Preto si urobili v horách jaskyne, skrýše a bezpečné miesta. Keď Izrael zasial, prišli Madiánčania, Amalekiti a ostatné východné národy a postavili si pri nich stany. Zničili všetku úrodu na poliach, až ako sa vchádza do Gazy, a nenechali v Izraeli vôbec nič potrebné na obživu, ani ovce, ani voly, ani osly. Lebo prišli so všetkými stádami a so stanmi ako kobylky. Všetko zaplnilo nespočítateľné množstvo ľudí a tiav a čoho sa dotkli, všetko zničili. Izrael bol veľmi pokorený od Madiánčanov.
Tu prišiel Pánov anjel a sadol si v Efre pod dub, ktorý patril Abiezerovcovi Joasovi. Jeho syn Gedeon práve mlátil a vial obilie na lise, aby ho zachránil pred Madiánčanmi. Pánov anjel sa mu zjavil a prihovoril sa mu: „Pán s tebou, udatný muž!“ Gedeon mu odpovedal: „Prepáč, pán môj; ak je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo? Kde sú všetky jeho divy, o ktorých rozprávali naši otcovia, keď hovorili: ‚Pán nás vyviedol z Egypta?‘ Teraz nás Pán opustil a vydal do ruky Madiánčanov.“ Pán sa obrátil k nemu a povedal: „Choď v tejto svojej sile a vyslobodíš Izrael z rúk Madiánčanov! Ja ťa posielam!“ On mu odvetil: „Prosím, Pane, a čím vyslobodím Izrael? Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome svojho otca!“ A Pán mu povedal: „Ja budem s tebou a Madiánčanov porazíš ako jediného muža!“ Gedeon vravel: „Ak som našiel milosť v tvojich očiach, daj mi znamenie, že si to ty, čo so mnou hovoríš. Neodchádzaj odtiaľto, kým sa nevrátim k tebe; prinesiem obetný dar a predložím ti ho.“ On odvetil: „Budem čakať, kým neprídeš.“
Gedeon odišiel, pripravil kozliatko a z efy múky nekvasené chleby. Mäso dal do košíka, mäsovú polievku nalial do hrnca a všetko zaniesol pod dub a predložil mu to. Boží anjel mu povedal: „Vezmi mäso i nekvasené chleby, polož to na tamtú skalu a polievku vylej na to.“ Keď to urobil, Pánov anjel vystrel koniec palice, čo držal v ruke, a dotkol sa mäsa a nekvasených chlebov. Vtom vyšľahol zo skaly oheň a strávil mäso i nekvasené chleby. Pánov anjel mu však zmizol z očí. Keď Gedeon videl, že to bol Pánov anjel, zvolal: „Beda mi, Pane, Bože! Pánovho anjela som videl z tváre do tváre!“ Ale Pán mu povedal: „Pokoj s tebou! Neboj sa, nezomrieš!“ Gedeon teda postavil Pánovi oltár a nazval ho: „Pán je pokoj,“ a až do dnešného dňa je ešte v abiezerovskej Efre.
RESPONZÓRIUM
Iz 45, 3cd. 4ab; Sdc 6, 14b; porov. Iz 45, 6
Ja som Pán, ktorý ťa zavolal po mene, pre môjho služobníka Jakuba a pre Izraela, môjho vyvoleného. * Choď v tejto svojej sile a vyslobodíš Izrael.
Aby všetci vedeli, že ja som Pán, a nik iný. * Choď.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z deklarácie Dignitatis humanæ Druhého vatikánskeho koncilu o náboženskej slobode
(Č. 2-3)
Náboženská sloboda a vzťah človeka k Bohu
Všetci ľudia, vzhľadom na svoju dôstojnosť, pretože sú osobami obdarenými rozumom a slobodnou vôľou, a teda majú osobnú zodpovednosť, sú pod tlakom svojej vlastnej prirodzenosti a mravného zákona povinní hľadať pravdu, predovšetkým čo sa týka náboženstva. Takisto sú povinní poznanú pravdu prijať a prispôsobiť celý svoj život požiadavkám pravdy. Ale ľudia nemôžu splniť túto povinnosť spôsobom, aký zodpovedá ich vlastnej prirodzenosti, ak nepožívajú psychologickú slobodu a nie sú zároveň chránení pred tlakom zvonka. Právo na náboženskú slobodu nevyplýva teda zo subjektívneho rozpoloženia osoby, ale zo samej jej prirodzenosti. Preto právo na túto ochranu nezaniká ani u tých, čo zanedbávajú povinnosť hľadať a prijať pravdu; a jeho uplatňovanie neslobodno prekaziť, kým sa neporušuje spravodlivý verejný poriadok.
Toto je ešte zrejmejšie tomu, kto berie do úvahy, že najvyššou normou ľudského života je sám večný, objektívny a všeobecný Boží zákon, ktorým Boh vo svojej múdrosti a láske usporadúva, usmerňuje a riadi celý svet aj cesty ľudskej spoločnosti. Boh dáva človeku účasť na tomto svojom zákone, takže človek môže pod láskavým vedením Božej prozreteľnosti čoraz lepšie poznať nemeniteľnú pravdu. Preto má každý človek povinnosť a tým aj právo hľadať pravdu v náboženskej oblasti, aby si pomocou vhodných prostriedkov rozvážne vytváral správne a pravdivé postoje svedomia.
Pravdu však treba hľadať spôsobom, ktorý zodpovedá dôstojnosti ľudskej osoby a jej spoločenskej povahe, čiže slobodným skúmaním, pomocou vyučovacích ustanovizní, komunikácie a dialógu, pričom jeden vysvetľuje druhému pravdu, ktorú našiel alebo si myslí, že našiel, aby si tak navzájom pri hľadaní pravdy pomáhali. Poznanú pravdu potom treba rozhodne prijať osobným súhlasom.
Požiadavky Božieho zákona človek vníma a poznáva cez svoje svedomie, ktorého sa musí verne pridŕžať vo všetkej svojej činnosti, aby dosiahol svoj cieľ, Boha.
RESPONZÓRIUM
Ef 5, 8-9; Mt 5, 14. 16
Ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! * Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.
Vy ste svetlo sveta. Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi. * Ovocie.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a milosrdný Bože, ty si svätému Neitovi pomáhal hrdinsky znášať útrapy mučenia; na jeho príhovor nám pomôž tak pracovať na šírení viery, aby sme získali pre Krista čím viac bratov a sestier a spolu s nimi dosiahli večný život. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky