OBDOBIE CEZ ROK

8. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

NEDEĽA

Z_Knihy Jób

{r:Jób}1, 1-22{/r}

Jób prišiel o_svoj majetok

{v}1{/v}V_krajine Hus bol muž, menom Jób. Bol to muž jednoduchý a priamy, bál sa Boha a chránil sa zlého. {v}2{/v}Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. {v}3{/v}Jeho majetok tvorilo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto záprahov volov, päťsto oslíc a veľmi početné služobníctvo. Bol to veľký muž medzi všetkými synmi Východu.

{v}4{/v}Jeho synovia sa schádzali a robili hostiny po domoch, každý vo svoj deň, a pozývali aj svoje tri sestry, aby jedli a pili s_nimi. {v}5{/v}Keď prešli dni hostín dookola, Jób posielal po nich a posväcoval ich. Včasráno vstal a prinášal za každého zápalné obety, lebo hovorieval: „Aby azda nezhrešili moji synovia, ale aby velebili Boha vo svojich srdciach.“ Tak robieval Jób po všetky dni.

{v}6{/v}V_ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána; bol medzi nimi aj satan. {v}7{/v}Pán mu povedal: „Skadiaľ prichádzaš?“ On odvetil: „Chodil som sem i_tam po celej zemi.“ {v}8{/v}A Pán mu vravel: „Všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu podobného na zemi. Je to človek jednoduchý a priamy, bojí sa Boha a chráni sa zlého.“

{v}9{/v}Satan mu odvetil: „Vari sa Jób bez príčiny bojí Boha? {v}10{/v}Neohradil si zo všetkých strán jeho i_jeho dom, i_všetko, čo má? Požehnávaš prácu jeho rúk a jeho majetok vzrastá v_krajine. {v}11{/v}Len vystri ruku a dotkni sa trochu všetkého, čo má, a uvidíš, či ti bude aj potom dobrorečiť!?“ {v}12{/v}Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, všetko, čo má, je v_tvojich rukách, ale naňho rukou nesiahaj.“ A satan odišiel spred Pánovej tváre.

{v}13{/v}A keď v_ktorýsi deň Jóbovi synovia a dcéry jedli a pili víno v_dome svojho prvorodeného brata, {v}14{/v}prišiel k_nemu posol a povedal: „Voly orali a pri nich sa pásli oslice; {v}15{/v}vtedy vtrhli Sabejci, ulúpili ich a sluhov pobili mečom. Len ja som unikol, aby som ti to oznámil.“

{v}16{/v}Kým ešte hovoril, už prichádzal iný a vravel: „Boží oheň padol z_neba, zasiahol ovce i_valachov a pohltil ich. Len ja som unikol, aby som ti to oznámil.“ {v}17{/v}Ale ani on ešte neskončil a už prichádzal iný so slovami: „Vtrhli tri tlupy Chaldejcov, prepadli ťavy, ulúpili ich a pastierov pobili mečom. Len ja som unikol, aby som ti to oznámil.“

{v}18{/v}Ani on to ešte nedopovedal, keď vošiel iný a hlásil: „Tvoji synovia a dcéry jedli a pili víno v_dome svojho prvorodeného brata. {v}19{/v}Zrazu sa od púšte strhol mohutný víchor, oprel sa o_štyri uhly domu, ten sa zrútil, tvoje deti privalil a ony zomreli. Len ja som unikol, aby som ti to oznámil.“

{v}20{/v}Tu Jób vstal, roztrhol si rúcho, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa {v}21{/v}a riekol:

„Nahý som vyšiel z_lona svojej matky

a nahý sa ta vrátim.

Pán dal, Pán vzal;

stalo sa, ako sa Pánovi páčilo.

Nech je zvelebené meno Pánovo.“

{v}22{/v}Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami a nevyriekol nič hlúpe proti Bohu.

RESPONZÓRIUM

{r}Jób 2, 10b; 1, 21{/r}

Keď sme prijali dobré z_Božej ruky, prečo by sme nemali prijať zlé? {*} Pán dal, Pán vzal; stalo sa, ako sa Pánovi páčilo. Nech je zvelebené meno Pánovo.

Nahý som vyšiel z_lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. {*} Pán dal, Pán vzal; stalo sa, ako sa Pánovi páčilo. Nech je zvelebené meno Pánovo.

Z_Mravoučných komentárov svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób

(Lib. 1, 2. 36: PL 75, 529-530. 543-544)

Muž jednoduchý a priamy, ktorý sa bojí Boha

Niektorí ľudia sú takí jednoduchí, že nevedia, čo je priame. Ale tým, že nenapredujú v_čnosti priamosti, strácajú nevinnosť pravej jednoduchosti. No keď nevedia byť opatrní na základe priamosti, nemôžu zostať ani nevinní na základe jednoduchosti.

Preto Pavol napomína učeníkov: „Chcem, aby ste boli múdri v_dobrom a neskúsení v_zlom.“{n}{r}Rim 16,19{/r}{/n} A znova hovorí: „Nebuďte deťmi zmýšľaním, iba v_zlobe buďte ako maličkí.“{n}{r}1Kor 14,20{/r}{/n}

Preto sama Pravda prikazuje učeníkom: „Buďte opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.“{n}{r}Mt 10,16{/r}{/n} Oboje neoddeliteľne spojil v_jednom napomenutí: aby hadia ľstivosť ovplyvňovala holubičiu jednoduchosť a holubičia jednoduchosť miernila hadiu ľstivosť.

Preto Svätý Duch zjavil svoju prítomnosť ľuďom nielen v_podobe holubice, ale aj v_podobe ohňa. Holubica označuje jednoduchosť a oheň zasa horlivosť. Ukazuje sa teda v_holubici a v_ohni; lebo všetci, čo sú ho plní, slúžia tichosti a jednoduchosti tak, že sa zapaľujú horlivosťou a priamosťou proti chybám hriešnikov.

„Jednoduchý a priamy sa bojí Boha a chráni sa zlého.“{n}porov. {r}Jób 1,1{/r}{/n} Každý, kto sa usiluje dostať do večnej vlasti, bezpochyby žije jednoducho a priamo: jednoducho v_skutkoch, priamo vo viere. Jednoducho v_dobre, ktoré koná tu dolu, priamo vo vyšších veciach, ktoré cíti vnútri. Niektorí ľudia totiž v_dobrách, ktoré konajú, jednoduchí nie sú, lebo v_nich nehľadajú vnútornú odmenu, ale vonkajšiu priazeň. Preto dobre povedal ktorýsi múdry muž: „Beda hriešnikovi, čo kráča po zemi dvoma cestami.“{n}{r}Sir 2,14{/r} [gr. 12]{/n} Lebo hriešnik kráča po zemi dvoma cestami, aj keď skutkami koná Božie veci, ale mysľou hľadá svetské.

Výstižne hovorí: „Bojí sa Boha a chráni sa zlého;“ pretože svätá Cirkev vyvolených začína cesty svojej jednoduchosti a priamosti bázňou a završuje láskou. Veď až vtedy sa úplne chráni zlého, keď sa z_lásky k_Bohu rozhodne, že už nechce hrešiť. Kým však koná dobro zo strachu, ešte sa celkom nechráni zlého. Veď už tým hreší, že by hrešil, keby to mohol beztrestne.

Keď sa teda hovorí, že Jób sa bál Boha, právom sa uvádza aj to, že sa chránil zlého; lebo kým za bázňou nasleduje láska, aj vedomé rozhodnutie šliape po vine, ktorú myseľ opúšťa.

RESPONZÓRIUM

{r}Hebr 13, 21{/r}; {r}2 Mach 1, 4{/r}

Nech vás Boh utvrdí v_každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu; {*} A nech v_nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista.

Nech otvorí vaše srdce pre svoj zákon a pre svoje prikázania. {*} A nech v_nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista.

PONDELOK

Z_Knihy Jób

{r:Jób}2, 1-13{/r}

Jóba, raneného vredmi, navštívili priatelia

{v}1{/v}A zasa v_ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána; medzi nimi prišiel aj satan a postavil sa pred neho. {v}2{/v}Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ On odvetil: „Chodil som sem i_tam po celej zemi.“

{v}3{/v}A Pán vravel satanovi: „Všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu podobného na zemi. Je to muž jednoduchý a priamy, bojí sa Boha a chráni sa zlého a doteraz si zachoval nevinnosť. Ale ty si ma proti nemu popudil, aby som ho bez príčiny trápil!“ {v}4{/v}Satan mu odvetil: „Kožu za kožu. Človek dá za svoj život všetko, čo má. {v}5{/v}Vystri však svoju ruku a dotkni sa jeho kosti a tela. Potom uvidíš, či ti bude do tváre dobrorečiť.“ {v}6{/v}Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v_tvojich rukách, ale jeho život zachovaj!“

{v}7{/v}Nato satan odišiel spred Pánovej tváre a ranil Jóba zhubným vredom od šľapy nohy až po temeno hlavy. {v}8{/v}I_sedel na smetisku a črepinou si vyškraboval hnis. {v}9{/v}Jeho žena mu však povedala:

„Ešte stále sa držíš svojej jednoduchosti?

Dobroreč Bohu a zomri!“

{v}10{/v}On jej povedal:

„Hovoríš

ako hlúpa žena.

Keď sme prijali dobré z_Božej ruky,

prečo by sme nemali prijať zlé?“

Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi perami.

{v}11{/v}Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o_všetkom nešťastí, ktoré naň doľahlo, prišli každý zo svojho miesta: Elifaz z_Témanu, Baldad zo Suhitu a Sofar z_Naamatu. Dohovorili sa, že ho spoločne pôjdu navštíviť a potešiť. {v}12{/v}A keď už zdiaľky pozdvihli oči, nepoznali ho. Vykríkli a začali plakať. Roztrhli si rúcho a vyhadzovali si popol k_nebu nad hlavu. {v}13{/v}Sedeli s_ním sedem dní a sedem nocí na zemi a nik mu nepovedal ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veľká.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 38, 2a. 3a. 4a. 12a{/r}

Nekarhaj ma, Pane, v_svojom rozhorčení, lebo tvoje šípy utkveli vo mne. {*} Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta.

Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu. {*} Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta.

Z_Mravoučných komentárov svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób

(Lib. 3, 15-16: PL 75, 606-608)

Keď sme prijali dobré z_Pánovej ruky, prečo by sme nemali zniesť zlé?

Keď Pavol hľadel na hĺbku vnútornej múdrosti v_sebe a videl, že navonok je iba porušiteľným telom, povedal: „Tento poklad máme v_hlinených nádobách.“{n}{r}2Kor 4,7{/r}{/n} A pozri, na blahoslavenom Jóbovi hlinená nádoba zvonku cítila rozpukané vredy, ale vnútorný poklad tu zostal nedotknutý. Navonok sa rozpukla pre rany, ale vnútri sa rodil nevyčerpateľný poklad múdrosti, ktorý vytryskol v_slovách svätého poučenia: „Keď sme prijali dobré z_Pánovej ruky, prečo by sme nemali zniesť zlé?“{n}{r}Jób 2,10{/r}{/n} Dobrým nazýva Božie dary, či už časné alebo večné; zlým zasa nazýva prítomné biče. Pán o_nich povedal ústami proroka: „Ja som Pán a nik iný, ja tvorím svetlo a pôsobím tmu, dávam šťastie a dopúšťam nešťastie.“{n}{r}Iz 45,5a.7{/r}{/n}

„Tvorím svetlo a pôsobím tmu,“ lebo keď sa bičmi navonok pôsobí tma bolesti, vnútri sa poúčaním zapaľuje svetlo mysle. „Dávam šťastie a dopúšťam nešťastie.“ Lebo pokoj s_Bohom sa nám vracia iba vtedy, keď sa to, čo bolo stvorené ako dobré, ale nedobre po tom túžime, obráti pre nás na zlé biče. Hriechom sa totiž dostávame do nepriateľstva s_Bohom. Preto je vhodné, aby sme sa s_ním pomocou bičov uzmierili. Aby sa každá dobre stvorená vec obrátila pre nás na bolesť, a tak myseľ napraveného pokorne obnovila pokoj so Stvoriteľom.

Ale najviac si treba v_jeho slovách všimnúť to, ako pohotovo a rozvážne reaguje na manželkino prehováranie, keď hovorí: „Keď sme prijali dobré z_Pánovej ruky, prečo by sme nemali zniesť zlé?“ Je totiž veľkou útechou v_súžení, keď znášame protivenstvá a rozpamätúvame sa na dary nášho Stvoriteľa. Ani bolesť nás nezlomí, ak nám zaraz príde na um dar, lebo to vzpružuje. Veď preto je napísané: „V_šťastných dňoch nezabúdaj na nešťastné a v_dňoch nešťastných nezabúdaj na šťastné.“{n}{r}Sir 11,27{/r} [Vg.]{/n}

Každý, kto prijíma dary a v_čase týchto darov vôbec sa nebojí bičov, z_radosti upadne do pýchy. A ten, kto trpí pod bičmi, ale v_čase týchto bičov sa neteší z_darov, ktoré dostal, stratí pokoj mysle a úplne si zúfa.

Preto treba oboje tak spájať, aby vždy jedno podopieralo druhé. Spomienka na dar má mierniť trýzeň biča a obava i_hrôza pred bičom má nahlodávať radosť z_daru. Aby teda svätý muž upokojil myseľ utýranú ranami, uvažuje v_bolestiach spôsobených bičmi nad príjemnými darmi a hovorí: „Keď sme prijali dobré z_Pánovej ruky, prečo by sme nemali zniesť zlé?“

RESPONZÓRIUM

{r}Jób 2, 10b; 1, 21-22{/r}

Keď sme prijali dobré z_Božej ruky, prečo by sme nemali prijať zlé? {*} Pán dal, Pán vzal; stalo sa, ako sa Pánovi páčilo. Nech je zvelebené meno Pánovo.

Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami a nevyriekol nič hlúpe proti Bohu. {*} Pán dal, Pán vzal; stalo sa, ako sa Pánovi páčilo. Nech je zvelebené meno Pánovo.

UTOROK

Z_Knihy Jób

{r:Jób}3, 1-26{/r}

Jóbov nárek

{v}1{/v}Jób otvoril ústa a preklínal svoj deň {v}2{/v}a hovoril:

{v}3{/v}„Nech zhynie deň, v_ktorý som sa narodil,

aj noc, keď povedali: ‚Počal sa človek.‘

{v}4{/v}Nech sa ten deň na tmu obráti,

nech ho Boh zhora nehľadá

a nech nad ním nezažiari svetlo.

{v}5{/v}Nech ho zahalí tma a tôňa smrti,

nech naň doľahne mrákava

a nech ho zavalí horkosť.

{v}6{/v}Tej noci nech sa zmocní temný víchor,

nech sa nezaráta do dní roka,

ani nezapočíta medzi mesiace.

{v}7{/v}Nech je to noc osamelá a bez chvály.

{v}8{/v}Nech ju prekľajú tí, čo preklínajú deň,

tí, čo sú hotoví zobudiť Leviatana.

{v}9{/v}Nech sa zatmia hviezdy ešte pred brieždením,

nech očakáva svetlo, ale nadarmo,

nech neuvidí viečka zornice,

{v}10{/v}lebo nezavrela bránu lona, ktoré ma nosilo,

a neodstránila zlo spred mojich očí.

{v}11{/v}Prečo som v_lone nezomrel

alebo nezahynul hneď, ako som vyšiel z_matkinho života?

{v}12{/v}Načo ma vzali na kolená,

prečo ma na prsiach dojčili?

{v}13{/v}Teraz by som už ticho spal

a v_spánku odpočíval

{v}14{/v}s_kráľmi a radcami krajiny,

ktorí si stavali náhrobky;

{v}15{/v}alebo s_kniežatami, čo mali zlato

a svoje domy striebrom plnili.

{v}16{/v}Prečo nie som ako zahrabané nedochôdča,

ako počatí, čo neuzreli svetlo?

{v}17{/v}Tam bezbožní prestávajú zúriť,

tam si vyčerpaní odpočinú.

{v}18{/v}Tam sú aj väzni na pokoji

a nepočujú hlas dozorcu.

{v}19{/v}Je tam malý i_veľký

a otrok oslobodený od svojho pána.

{v}20{/v}Načože je úbohému svetlo

a život tým, čo majú horkosť v_duši,

{v}21{/v}čo čakajú smrť, ale neprichádza,

hoci ju hľadajú viac ako skrytý poklad

{v}22{/v}a veľmi sa radujú

a tešia na hrob?

{v}23{/v}Načo je život človeku, ktorému je skrytá jeho cesta

a ktorého Boh obkľúčil temnotami?

{v}24{/v}Skôr, ako by som jedol, vzdychám

a môj rev je ako vody záplavy.

{v}25{/v}Lebo prišiel na mňa strach, ktorého som sa bál,

a stalo sa to, čoho som sa obával.

{v}26{/v}Nemal som pokoja, nemal som odpočinku, nemal som oddychu

a ešte prichádza na mňa hnev.“

RESPONZÓRIUM

{r}Jób 3, 24-26; 6, 13{/r}

Skôr, ako by som jedol, vzdychám a môj rev je ako vody záplavy. Lebo prišiel na mňa strach, ktorého som sa bál, a stalo sa to, čoho som sa obával. {*} A ešte prichádza na mňa tvoj hnev, Pane.

Vari niet vo mne pomoci pre mňa a vzdialila sa aj sila odo mňa? {*} A ešte prichádza na mňa tvoj hnev, Pane.

Z_Vyznaní svätého biskupa Augustína

(Lib. 10, 1, 1 – 2, 2; 5, 7: CCL 27, 155. 158)

Pane, ty do mňa vidíš, nech som akýkoľvek

Kiež poznám teba, ty, čo poznáš mňa, kiež ťa poznám, „ako som aj ja poznaný“{n}porov. {r}1Kor 13,12{/r}{/n}. Ty, sila mojej duše, vojdi do nej a prispôsob si ju, aby si ju mal a vlastnil „bez škvrny a vrásky“{n}porov. {r}Ef 5,27{/r}{/n}. Toto je moja nádej, preto hovorím. A v_tejto nádeji sa radujem, keď sa radujem rozumne. Všetko ostatné v_tomto živote treba tým menej oplakávať, čím viac sa (to) oplakáva, a tým viac treba (to) oplakávať, čím menej sa to oplakáva. „Ty miluješ pravdu“{n}{r}Ž 51,8{/r} [Vg.]{/n}, lebo „kto ju koná, ide na svetlo“{n}porov. {r}Jn 3,21{/r}{/n}. Chcem ju konať vo svojom srdci pred tebou vyznaním a svojím perom pred mnohými svedkami.

Veď čo by vo mne mohlo zostať utajené pred tebou, Pane, keď je pred tvojimi očami obnažená priepasť ľudského svedomia{n}porov. {r}Hebr 4,13{/r}{/n}, aj keby som sa ti nechcel vyznávať? Teba by som skryl pred sebou, a nie seba pred tebou. Teraz je mi však svedkom môj nárek, že sa nepáčim sebe, preto ty žiariš a páčiš sa mne, teba milujem a túžim po tebe. Hanbím sa za seba, odvrhujem seba a volím si teba a nechcem sa páčiť ani tebe, ani sebe, iba ak v_tebe.

Ty teda, Pane, do mňa vidíš, nech som akýkoľvek, a povedal som, prečo sa ti vyznávam. A nerobím to počuteľnými slovami a počuteľným hlasom, ale slovami duše a hlasom myšlienky, ktorému tvoje ucho rozumie. Keď som zlý, vyznávať sa ti nie je nič iné, ako nepáčiť sa sebe. A keď som dobrý, vyznávať sa ti nie je nič iné, ako nepripisovať to sebe. „Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého“{n}{r}Ž 5,13{/r}{/n}, ale najprv ho „ospravedlňuješ ako bezbožného“{n}porov. {r}Rim 4,5{/r}{/n}. A preto je moje vyznanie pred tvojím pohľadom, môj Bože, tiché i_nie tiché. Je tiché, bez hluku, ale hlasné v_nadšení.

Ty ma, Pane, súdiš, lebo hoci nik z_ľudí nevie, „čo je v_človeku, iba ak duch človeka, ktorý je v_ňom“{n}porov. {r}1Kor 2,11{/r}{/n}, predsa je v_človeku niečo, o_čom nevie ani sám duch človeka, ktorý je v_ňom. Ale ty, Pane, vieš o_ňom všetko, lebo ty si ho stvoril. Ja však viem o_tebe niečo, čo o_sebe neviem, hoci pred tvojím pohľadom pohŕdam sebou a považujem sa za zem a popol.

Pravda, „teraz vidíme len nejasne, akoby v_zrkadle, ešte nie z_tváre do tváre“{n}porov. {r}1Kor 13,12{/r}{/n}, a preto kým som vzdialený od teba{n}porov. {r}2Kor 5,6{/r}{/n}, som prítomnejší sebe ako tebe. Pritom viem, že tebe nemožno nijako ublížiť, ja však neviem, ktorým pokušeniam dokážem odolať a ktorým nie. A nádej je v_tom, že si verný a nedovolíš nás skúšať nad naše sily, ale so skúškou dávaš aj východisko, aby sme mohli vydržať{n}porov. {r}1Kor 10,13{/r}{/n}.

Chcem teda vyznávať, čo o_sebe viem, chcem vyznávať aj to, čo o_sebe neviem. Lebo aj čo viem o_sebe, viem preto, že ma ty osvecuješ, a čo o_sebe neviem, neviem dovtedy, kým nie sú moje temnoty ako poludnie pred tvojou tvárou{n}porov. {r}Iz 58,10{/r}{/n}.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 139, 1b. 2b. 7{/r}

Pane, ty ma skúmaš a vieš o_mne všetko. {*} Už zďaleka vnímaš moje myšlienky.

Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou? {*} Už zďaleka vnímaš moje myšlienky.

STREDA

Z_Knihy Jób

{r:Jób}7, 1-21{/r}

Jób, omrzený životom, odvráva Bohu

Jób hovoril:

{v}1{/v}„Či nie je tvrdý boj život človeka na zemi?

A jeho dni ako dni nádenníka?

{v}2{/v}Prahne po chládku ako otrok,

ako nádenník čaká na výplatu.

{v}3{/v}Mojím údelom sú mesiace plné sklamania

a noci plné strastí mojím podielom.

{v}4{/v}Keď sa ukladám na odpočinok, hovorím: Kedy asi vstanem?

A znova očakávam večer

a zmietam sa v_bolestiach až do súmraku.

{v}5{/v}Telo mám pokryté hnisom a špinou,

koža mi puká a mokvá.

{v}6{/v}Moje dni utekajú rýchlejšie ako tkáčsky člnok

a končia sa, pretože chýba niť.

{v}7{/v}Pamätaj, že ako dych je môj život,

moje oko už viac šťastie neuzrie.

{v}8{/v}Ani ma nespozoruje zrak človeka;

tvoje oči ma budú hľadať a mňa už nebude.

{v}9{/v}Ako mizne mrak a stráca sa,

tak aj ten, čo zostupuje do záhrobia, už odtiaľ nevyjde.

{v}10{/v}Už sa viac nevráti do svojho domu,

ani ho nespozná jeho miesto.

{v}11{/v}A preto ani ja nebudem šetriť svoje ústa;

v_úzkosti svojho ducha budem hovoriť,

rozprávať budem v_horkosti svojej duše.

{v}12{/v}Som ja vari morom alebo morskou obludou,

že staviaš stráž proti mne?

{v}13{/v}Ak poviem: posteľ mi bude úľavou

a moje lôžko mi uľahčí v_utrpení,

{v}14{/v}vtedy ma vystrašíš snami

a vidinami ma vydesíš.

{v}15{/v}Preto si moja duša volí udusenie

a moje kosti smrť.

{v}16{/v}Stratil som nádej; už nebudem dlho žiť.

Nechaj ma, veď nič sú moje dni.

{v}17{/v}Čože je človek, že ho tak velebíš?

A prečo mu venuješ toľkú pozornosť?

{v}18{/v}Navštevuješ ho nad ránom

a skúšaš ho v_každej chvíli.

{v}19{/v}Kedy už odvrátiš odo mňa svoj zrak

a necháš mi prehltnúť slinu?

{v}20{/v}Zhrešil som: čo ti tým robím,

ty, strážca ľudí?

Prečo si urobil zo mňa svojho protivníka

a stal som sa sám sebe bremenom?

{v}21{/v}Prečo nesnímeš môj hriech

a neodstrániš moju neprávosť?

Hľa, teraz budem ležať v_prachu;

a keď ma budeš ráno hľadať, už ma nebude.“

RESPONZÓRIUM

{r}Jób 7, 5. 7a. 6{/r}

Telo mám pokryté hnisom a špinou, koža mi puká a mokvá. {*} Pamätaj, Pane, že ako dych je môj život.

Moje dni utekajú rýchlejšie ako tkáčsky člnok a končia sa, pretože chýba niť. {*} Pamätaj, Pane, že ako dych je môj život.

Z_Vyznaní svätého biskupa Augustína

(Lib. 10, 26, 37 – 29, 40: CCL 27, 174-176)

Celú svoju nádej vkladám do tvojho veľkého milosrdenstva

Kde som ťa našiel, že som ťa poznal? Nebol si v_mojej pamäti predtým, ako som ťa poznal. Kde som ťa teda našiel, že som ťa poznal, ak nie v_tebe nad sebou? Na nijakom mieste. Vzďaľujeme sa a približujeme sa, ale na nijakom mieste. Ty, Pravda, vedieš všade všetkých, čo sa s_tebou radia, a naraz odpovedáš všetkým, čo sa radia o_rozličných veciach.

Ty odpovedáš jasne, ale nie všetci ťa jasne počujú. Všetci sa radia, o_čom chcú, ale nie vždy počujú, čo chcú. Tvojím najlepším služobníkom je ten, kto netúži tak veľmi počuť od teba, čo sám chce, ale skôr chce to, čo počul od teba.

Neskoro som ťa začal milovať, Krása taká dávna a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vnútri a ja vonku a tam som ťa hľadal. Ošklivo som sa vrhal na krásne veci, ktoré si stvoril. Bol si so mnou, a ja som nebol s_tebou. Držalo ma ďaleko od teba to, čoho by nebolo, keby to nebolo v_tebe. Volal si a kričal a preboril si moju hluchotu. Žiaril si, skvel si sa a zahnal si moju slepotu. Šíril si vôňu, ja som si jej vdýchol a dychtím po tebe. Okúsil som a teraz som lačný a smädný. Dotkol si sa ma a zahorel som túžbou po tvojom pokoji.

Keď sa primknem k_tebe celou svojou bytosťou, nikdy nepocítim bolesť ani námahu; môj život sa prebudí celý naplnený tebou. Veď koho ty napĺňaš, toho aj dvíhaš. Keďže ešte nie som naplnený tebou, som si na ťarchu. Moje radosti hodny oplakávania zápasia s_mojím radostným smútkom. A neviem, ktorá strana víťazí.

Beda mi! Pane, zmiluj sa nado mnou. Moje zlé smútky zápasia s_dobrými radosťami a neviem, ktorá strana víťazí. Beda mi! Pane, zmiluj sa nado mnou. Beda mi! Pozri, neskrývam svoje rany. Ty si lekár, ja som chorý. Ty si milosrdný, ja biedny.

Či nie „je skúškou život človeka na zemi“{n}{r}Jób 7,1{/r}{/n}?! Kto by chcel nepríjemnosti a ťažkosti? Prikazuješ ich znášať, nie milovať. Nik nemá rád, čo znáša, aj keď rád znáša. Hoci sa raduje, že znáša, bol by radšej, keby nebolo toho, čo znáša. Túžim po šťastí v_nešťastí a bojím sa nešťastia v_šťastí. Kde je tá prostredná cesta, na ktorej život človeka nie je skúškou? Beda šťastiu tohto sveta; beda a ešte raz beda pre strach z_nešťastia a pre pominuteľnosť radosti! Beda nešťastiu tohto sveta; beda, prebeda a ešte raz beda, pre túžbu po šťastí a preto, že samo nešťastie je tvrdé a trpezlivosť troskotá. Či nie „je“ bez prestania „skúškou život človeka na zemi“?

A celá moja nádej je iba v_tvojom veľkom milosrdenstve.

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 19, 10{/r}

Neskoro som ťa začal milovať, Krása taká dávna a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! {*} Volal si a kričal a preboril si moju hluchotu.

Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo. {*} Volal si a kričal a preboril si moju hluchotu.

ŠTVRTOK

Z_Knihy Jób

{r:Jób}11, 1-20{/r}

Sofarova reč

{v}1{/v}Sofar z_Naamatu povedal:

{v}2{/v}„Vari sa neodpovie tomu, kto má veľa rečí?

Alebo má byť mnohovravný muž v_práve?

{v}3{/v}Umlčí mužov tvoje táranie

a keď sa ostatným vysmievaš, nik ťa nevyvráti?

{v}4{/v}Hovoril si: ‚Moja reč je rýdza

a v_tvojich očiach som čistý.‘

{v}5{/v}Ale kiež by sám Boh prehovoril s_tebou

a otvoril si proti tebe pery,

{v}6{/v}aby ti ukázal tajomstvá múdrosti

a svoje tajomné zámery!

Poznal by si, že od teba požaduje oveľa menej,

ako si zasluhuje tvoja neprávosť.

{v}7{/v}Vari pochopíš Božie kroky

a vystihneš dokonalosť Všemohúceho?

{v}8{/v}Je vyššia ako nebo — a čo urobíš?

Hlbšia ako podsvetie — a čo sa dozvieš?

{v}9{/v}Jej miera je dlhšia ako zem

a širšia ako more.

{v}10{/v}Ak on vyvráti alebo uzavrie a obmedzí,

kto sa mu postaví na odpor?

{v}11{/v}Veď on pozná márnosť ľudí_—

a keď vidí neprávosť, vari si ju nevšimne?

{v}12{/v}Ale aj prázdny muž prichádza k_rozumu

a človek sa rodí ako divé osliatko.

{v}13{/v}No ak ty upevníš svoje srdce

a rozprestrieš k_nemu svoje ruky,

{v}14{/v}ak odstrániš neprávosť, čo máš na rukách,

a ak v_tvojom stane nezostane nespravodlivosť,

{v}15{/v}vtedy budeš môcť zdvihnúť svoju tvár bez škvrny,

budeš pevný a nebudeš sa báť.

{v}16{/v}Zabudneš aj na biedu

a budeš na ňu spomínať ako na vody, čo odtiekli.

{v}17{/v}Navečer ti vzíde poludňajší jas

a keď si budeš myslieť, že ťa zahaľuje mrákava, vyjdeš ako zornica.

{v}18{/v}V_ponúknutej nádeji budeš mať istotu

a keď ťa zakopú, budeš spať pokojne.

{v}19{/v}Budeš odpočívať a nebude toho, kto by ťa vyrušil,

a mnohí sa budú uchádzať o_tvoju priazeň.

{v}20{/v}Ale oči bezbožných vyhasnú

a útočište im zanikne,

ich nádejou bude vydýchnutie duše.“

RESPONZÓRIUM

{r}2 Kor 4, 8-9a. 10{/r}

Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; {*} Prenasledujú nás, ale nie sme opustení.

Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. {*} Prenasledujú nás, ale nie sme opustení.

Z_Mravoučných komentárov svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób

(Lib. 10, 7-8. 10: PL 75, 922. 925-926)

Pánov zákon je mnohostranný

„Kiež by ti Boh ukázal, že jeho zákon je mnohostranný.“{n}porov. {r}Jób 11,6{/r} [Vg.]{/n} Čo treba na tomto mieste rozumieť pod Božím zákonom, ak nie lásku, ktorou možno vždy v_mysli vyčítať prikázania života a to, ako ich v_praxi zachovať? O_tomto zákone hovorí hlas Pravdy: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom.“{n}{r}Jn 15,12{/r}{/n} Pavol o_ňom hovorí: „Naplnením zákona je láska.“{n}{r}Rim 13,10{/r}{/n} A znova o_ňom hovorí: „Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon.“{n}{r}Gal 6,2{/r}{/n} A čo primeranejšie ako lásku možno rozumieť pod Kristovým zákonom, ktorý opravdivo plníme vtedy, keď z_lásky nesieme bratom bremená?

O_tomto zákone sa hovorí, že je mnohostranný, lebo láska sa horlivou starostlivosťou týka skutkov všetkých čností. Vychádza iba z_dvoch prikázaní, rozširuje sa však na mnohé iné.

Mnohostrannosť tohto zákona výstižne vyratúva Pavol, keď hovorí: „Láska je trpezlivá, dobrotivá; nezávidí, nevystatuje sa, nevypína sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z_neprávosti, ale raduje sa z_pravdy.“{n}{r}1Kor 13,4-6{/r}{/n}

Láska je teda „trpezlivá“, lebo vyrovnane znáša utrpené zlo. Je „dobrotivá“, lebo sa za zlo štedro odmieňa dobrom. „Nezávidí,“ lebo tým, že na tomto svete nedychtí po ničom, nevie závidieť pozemské úspechy. „Nevystatuje sa,“ lebo upriamene túži po vnútornej odmene, a preto sa nepýši vonkajšími dobrami. „Nevypína sa,“ lebo tým, že sa zameriava výlučne na lásku k_Bohu a blížnemu, nepozná nič, čo sa rozchádza s_priamosťou.

„Nie je nehanebná,“ lebo kým sa vnútri vášnivo zaoberá svojimi vecami, navonok vôbec netúži po cudzom. „Nie je sebecká,“ lebo všetko, čo tu prechodne vlastní, je jej ľahostajné ako cudzie, veď nič nepokladá za svoje, iba to, čo s_ňou pretrvá. „Nerozčuľuje sa,“ lebo aj keď je zahrňovaná krivdami, nepopudzuje ju to vôbec k_pomste, keďže za veľké útrapy očakáva ešte väčšie odmeny. „Nemyslí na zlé,“ lebo z_lásky k_čistote si upevňuje myseľ tým, že aj s_koreňom vytrháva každú nenávisť a potom sa v_duši nedokáže udržať, čo poškvrňuje.

„Neteší sa z_neprávosti,“ lebo kým sa nadchýna jedine láskou voči všetkým, nejasá nad záhubou nepriateľov. „Ale raduje sa z_pravdy,“ lebo keď miluje ostatných ako seba a vidí na iných to, čo je správne, teší sa z_toho ako z_vlastného pokroku. Mnohostranný je teda tento Boží zákon.

RESPONZÓRIUM

{r}Rim 13, 8. 10b{/r}; {r}Gal 5, 14{/r}

Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. {*} Teda naplnením zákona je láska.

Celý zákon sa spĺňa v_jedinom slove, v_tomto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! {*} Teda naplnením zákona je láska.

PIATOK

Z_Knihy Jób

{r:Jób}12, 1-25{/r}

Jób vysvetľuje, že Božia moc prevyšuje každú ľudskú múdrosť

{v}1{/v}Jób odpovedal:

{v}2{/v}„Teda iba vy ste ľudia

a s_vami vymrie múdrosť.

{v}3{/v}I_ja mám srdce ako vy

a nie som od vás menší.

Veď kto nepozná to, čo viete vy?

{v}4{/v}Komu sa posmieva vlastný priateľ ako mne,

bude vzývať Boha a vyslyší ho;

veď bezúhonnosť spravodlivého je na posmech.

{v}5{/v}Opovrhnutou fakľou je podľa mienky tých, čo si žijú bezpečne,

pripravenou pre tých, ktorým sa podlamujú nohy.

{v}6{/v}Stany lupičov sú pokojné

a bezpečné pre tých, čo popudzujú Boha,

pre tých, čo chcú držať Boha vo svojej ruke.

{v}7{/v}No len sa opýtaj zvierat a poučia ťa

alebo nebeských vtákov a povedia ti to.

{v}8{/v}Hovor zemi a poučí ťa,

aj morské ryby budú hovoriť.

{v}9{/v}Kto nevie z_tohto všetkého,

že to urobila Pánova ruka?

{v}10{/v}V_jeho ruke je dych všetkého, čo žije,

i_duch každého ľudského tela.

{v}11{/v}Či ucho nerozlišuje slová

a podnebie nevychutnáva jedlo?

{v}12{/v}U_starcov je múdrosť

a u_tých, čo dlho žijú, rozumnosť.

{v}13{/v}U_neho je múdrosť i_sila,

on má rozvahu i_rozumnosť.

{v}14{/v}Ak niečo zrúca, nik to nepostaví,

ak zavrie človeka, nik mu neotvorí.

{v}15{/v}Ak zadrží vody, všetko usychá,

a ak ich vypustí, pustošia zem.

{v}16{/v}U_neho je sila a múdrosť,

on pozná aj podvodníka, aj podvádzaného.

{v}17{/v}Radcov privádza zoblečených

a zo sudcov robí hlupákov.

{v}18{/v}Kráľom rozväzuje opasok

a povrazom im preväzuje bedrá.

{v}19{/v}Kňazov privádza zoblečených

a mocnárov podráža.

{v}20{/v}Vyvracia pery pravdovravných

a starcom odníma súdnosť.

{v}21{/v}Opovrhnutím zahŕňa kniežatá

a uvoľňuje opasok silákom.

{v}22{/v}On odkrýva z_temnoty hlboké tajomstvá

a tôňu smrti vyvádza na svetlo.

{v}23{/v}On rozmnožuje národy a hubí ich

a zničené dokonale obnovuje.

{v}24{/v}On vyvracia srdce kniežatám ľudu zeme a mätie ich

a dá im blúdiť po púšti neschodnej.

{v}25{/v}Budú tápať ako vo tme, bez svetla,

a nechá ich blúdiť ako opilcov.“

RESPONZÓRIUM

{r}Jób 12, 13. 14; 23, 13{/r}

U_Boha je múdrosť i_sila, on má rozvahu i_rozumnosť. {*} Ak niečo zrúca, nik to nepostaví, ak zavrie človeka, nik mu neotvorí.

Iba on jestvuje; a kto ho odstaví? Čo sa on rozhodne, to aj urobí. {*} Ak niečo zrúca, nik to nepostaví, ak zavrie človeka, nik mu neotvorí.

Z_Mravoučných komentárov svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób

(Lib. 10, 47-48: PL 75, 946-947)

Vnútorný svedok

„Komu sa posmieva vlastný priateľ ako mne, bude vzývať Boha a vyslyší ho.“{n}{r}Jób 12,4{/r} [Vg.]{/n} Len čo slabá myseľ zachytí záblesk ľudského uznania za dobré skutky, často sa uchyľuje k_vonkajším radostiam; potláča svoje vnútorné túžby a so záľubou sa bez zábran rozplýva v_tom, čo počuje zvonka. Takže má väčšiu radosť z_toho, že ju nazývajú blahoslavenou, ako z_toho, že sa takou môže stať. A keďže dychtí po slovách chvály, vzdáva sa toho, čím začala byť. A práve tým sa odtŕha od Boha, čím si mala zaslúžiť Božiu pochvalu.

Niekedy sa však duch trvale usiluje o_správne konanie, a predsa je terčom ľudského posmechu. Koná obdivuhodné veci a žne opovrhnutie. Ale chvály by ho mohli viesť von, no zahnaný potupami vracia sa k_sebe. A tým viac sa vnútorne upevňuje v_Bohu, čím menej nachádza vonku to, v_čom by spočinul. Celá nádej sa potom upína na Stvoriteľa a uprostred posmešných urážok dovoláva sa jedine vnútorného svedka. Duch utrápeného je tým bližšie k_Bohu, čím menej mu záleží na ľudskej milosti a priazni. Priamo sa ponára do modlitby a pod vonkajším tlakom je čoraz čistejší a schopnejší prenikať dovnútra.

Výstižne sa teda hovorí: „Komu sa posmieva vlastný priateľ ako mne, bude vzývať Boha a vyslyší ho,“ lebo keď zlí vyčítajú niečo mysli dobrých, ukazujú, akého svedka hľadajú pre svoje skutky. A keď sa skrúšená myseľ ozbrojí modlitbami, vnútri dosiahne také vyslyšanie zhora, ako sa navonok oslobodí od ľudskej chvály.

Treba si všimnúť, ako prezieravo je tu vložené „ako mne“, lebo sú aj takí, čo okusujú ľudský výsmech, a vyslyšanie v_Božích ušiach nenájdu. Lebo keď si výsmech zavinia, potom z_výsmechu nevzniká nijaká záslužná čnosť.

„Veď jednoduchosť spravodlivého je na posmech.“{n}{r}Jób 12,4{/r} [Vg.]{/n} Múdrosť tohto sveta je: maskovať srdce úskokmi, zastierať zmysel slovami, falošné vydávať za pravé a pravé označovať za falošné.

Naproti tomu múdrosť spravodlivých je: nič navonok nepredstierať, slovami odkrývať zmysel, milovať pravdu takú, aká je, chrániť sa lži, nezištne konať dobro, zlo radšej znášať ako robiť, nehľadať nijakú pomstu za krivdu, potupu pre pravdu pokladať za zisk. Ale táto jednoduchosť spravodlivých je na posmech, veď múdri tohto sveta považujú čnosť čistoty za hlúposť. Lebo všetko, čo sa koná nevinne, bez akejkoľvek pochybnosti pokladajú za pochabosť. A všetko, čo na nejakom skutku pravda schvaľuje, znie telesnej múdrosti bláznivo.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 119, 104b. 105{/r}; {r}Jn 6, 68b{/r}

Nenávidím cesty klamstva. {*} Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.

Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. {*} Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.

SOBOTA

Z_Knihy Jób

{r:Jób}13, 13 – 14, 6{/r}

Jób sa dovoláva Božieho súdu

Jób odpovedal svojim priateľom:

{v}13,13{/v}„Mlčte už trochu, aby som aj ja mohol hovoriť,

potom nech príde na mňa čokoľvek.

{v}14{/v}Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov

a svoj život vložiť do svojich rúk?

{v}15{/v}Aj keby ma zabil, v_neho budem dúfať,

ale aj tak budem obhajovať svoje cesty pred ním.

{v}16{/v}A toto bude moja záchrana:

veď bezbožný nemá prístup pred neho.

{v}17{/v}Vypočujte moju reč,

nech vám prenikne do uší moje vysvetlenie.

{v}18{/v}Pozrite, usporiadal som súd

a viem, že z_neho vyjdem spravodlivý.

{v}19{/v}Kto sa chce pravotiť so mnou?

Lebo potom umĺknem a skonám.

{v}20{/v}Len dve veci mi neurob

a potom sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:

{v}21{/v}Vzdiaľ svoju ruku odo mňa

a nech ma nedesí hrôza z_teba.

{v}22{/v}Zavolaj ma a ja ti odpoviem,

alebo ja budem hovoriť a ty odpovieš mne.

{v}23{/v}Koľko je mojich neprávostí a hriechov?

Ukáž mi moje zločiny a priestupky!

{v}24{/v}Prečo skrývaš svoju tvár

a považuješ ma za svojho nepriateľa?

{v}25{/v}Tvrdo zachádzaš s_listom, čo vietor unáša,

a prenasleduješ suché steblo.

{v}26{/v}Veď píšeš proti mne trpké rozsudky

a vyčítaš mi hriechy mojej mladosti.

{v}27{/v}Vložil si moje nohy do klady,

dávaš pozor na všetky moje chodníky

a sleduješ stopy mojich nôh.

{v}28{/v}Som ako vrece, čo sa rozpadáva,

a ako odev, ktorý žerie moľ.

{v}14,1{/v}Človek narodený zo ženy

žije krátko, ale nepokoja má dosýta.

{v}2{/v}Vypučí ako kvet a uschne,

uteká ako tieň a nezastane.

{v}3{/v}A ešte uznáš za hodné otvoriť na takéhoto svoje oči

a predviesť ho na súd so sebou?

{v}4{/v}Kto môže z_nečistého urobiť čistého?

Veru nik!

{v}5{/v}Ak sú určené dni človeka

a počet jeho mesiacov je u_teba,

ak má vytýčené hranice, ktoré neprekročí,

{v}6{/v}odvráť od neho svoj pohľad, aby si oddýchol,

kým si neodslúži svoje dni ako nádenník.“

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Jób 13, 20. 21{/r}; porov. {r}Jer 10, 24{/r}

Nezakrývaj ma, Pane, pred svojou tvárou; vzdiaľ svoju ruku odo mňa {*} A nech ma nedesí hrôza z_teba.

Trestaj ma, Pane, milosrdne, nie v_svojom rozhorčení, aby si ma nezničil. {*} A nech ma nedesí hrôza z_teba.

Z_Traktátov svätého biskupa Zenona Veronského

(Tract. 15, 2: PL 11, 441-443)

Jób bol predobrazom Krista

Milovaní bratia, nakoľko sa to dá vybadať, Jób bol predobrazom Krista. Napokon porovnanie nám ukáže, že je to pravda. Boh nazval Jóba spravodlivým{n}porov. {r}Jób 1,1{/r}{/n}, Krista spravodlivosťou{n}porov. {r}1Kor 1,30{/r}{/n}, z_ktorej ako z_prameňa okusujú všetci blahoslavení. Veď to o_ňom sa hovorí: „Vyjde vám slnko spravodlivosti.“{n}{r}Mal 3,20{/r}{/n} Jób je nazvaný pravdovravným. Ale pravou pravdou je Pán, ktorý v_evanjeliu hovorí: „Ja som cesta a pravda.“{n}{r}Jn 14,6{/r}{/n}

Jób bol bohatý{n}porov. {r}Jób 1,2{/r}{/n}. Kto je však bohatší od Pána? Všetci boháči sú jeho sluhami, celý svet a celá príroda je jeho, ako hovorí blahoslavený Dávid: „Pánova je zem i_všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.“{n}{r}Ž 24,1{/r}{/n} Jóba trikrát pokúšal diabol. Podobne sa tri razy usiloval pokúšať aj Pána, ako uvádza evanjelista{n}porov. {r}Mt 4,1-11{/r}{/n}. Jób stratil majetok, ktorý mal{n}porov. {r}Jób 1,21{/r}{/n}. Pán z_lásky k_nám opustil svoje nebeské dobrá a stal sa chudobným, aby nás urobil bohatými{n}porov. {r}2Kor 8,9{/r}{/n}. Jóbovi zahubil zúrivý diabol synov{n}porov. {r}Jób 1,15{/r}{/n}. Aj Pánovi povraždil synov, prorokov, rozvášnený farizejský ľud. Jób bol pokrytý vredmi{n}porov. {r}Jób 2,7{/r}{/n}. Aj Pán tým, že si vzal telo, bol znevážený špinou hriechov celého ľudského pokolenia.

Jóba nabádala vlastná žena na hriech{n}porov. {r}Jób 2,9{/r}{/n}. Aj Pána núti synagóga, aby nasledoval prevrátenosť starších. Hovorí sa, že Jóba napadli jeho priatelia. Aj Pána potupovali jeho kňazi, jeho ctitelia. Jób sedí na smetisku plnom červov{n}porov. {r}Jób 2,8{/r}{/n}. Aj Pán bol na pravom hnojisku, čiže v_bahne tohto sveta, uprostred ľudí chvastajúcich sa všelijakými zločinmi a chúťkami, ktorí sú opravdivými červami.

Jób dostal späť zdravie i_majetok{n}porov. {r}Jób 42,10{/r}{/n}. No keď Pán vstal z_mŕtvych, dal tým, čo v_neho veria, nielen zdravie, ale nesmrteľnosť a dostal naspäť vládu nad celou prírodou, ako to aj sám dosvedčuje: „Môj Otec mi odovzdal všetko.“{n}{r}Mt 11,27{/r}{/n} Jób splodil zasa synov ako náhradu za predošlých{n}porov. {r}Jób 42,13{/r}{/n}. Aj Pán namiesto prorokov splodil nových synov, svätých apoštolov{n}porov. {r}Iz 53,10{/r}{/n}. Jób si šiel blažený odpočinúť v_pokoji{n}porov. {r}Jób 42,16{/r}{/n}. Ale Pán zostáva požehnaný naveky{n}porov. {r}Rim 9,5{/r}{/n}: pred vekmi a od vekov a po všetky veky vekov.

RESPONZÓRIUM

{r}Hebr 12, 1c-2a{/r}; {r}2 Kor 6, 4-5{/r}

Vytrvalo bežme v_závode, ktorý máme pred sebou, {*} S_očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery.

Odporúčajme sa vo veľkej trpezlivosti, v_súženiach, v_núdzi, v_úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach. {*} S_očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery.