OBDOBIE CEZ ROK

11. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

NEDEĽA

Z_Knihy Sudcov

{r:Sdc}2, 6 – 3, 4{/r}

Všeobecný prehľad doby sudcov

V_tých dňoch {v}2,6{/v}Jozue prepustil ľud a synovia Izraela odišli každý na svoj vlastný podiel, aby zaujali krajinu. {v}7{/v}A slúžili Pánovi po všetky dni Jozua a starších, ktorí žili dlho po ňom, a videli celé Pánovo veľké dielo, ktoré urobil s_Izraelom. {v}8{/v}Nunov syn, Pánov služobník, Jozue zomrel, keď mal stodesať rokov. {v}9{/v}Pochovali ho na území jeho podielu v_Tamnatharese, na vrchu Efraim, na sever od vrchu Gaas. {v}10{/v}Celé toto pokolenie sa pripojilo k_svojim otcom a povstalo po ňom iné, ktoré nepoznalo Pána a dielo, ktoré urobil s_Izraelom.

{v}11{/v}Synovia Izraela robili, čo sa Pánovi nepáči, a slúžili bálom. {v}12{/v}Opustili Pána, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z_egyptskej krajiny, chodili za cudzími bohmi, za božstvami národov, ktoré bývali okolo nich, a klaňali sa im. Tak dráždili Pána: {v}13{/v}opustili ho a slúžili Bálovi a Aštarte. {v}14{/v}Pán sa rozhneval na Izrael a vydal ich do rúk lupičov, ktorí ich drancovali. Predal ich nepriateľom, čo bývali okolo a oni nevládali odolávať svojim protivníkom. {v}15{/v}Kamkoľvek sa pohli, bola proti nim Pánova ruka a stíhalo ich veľké nešťastie, ako im Pán povedal a prisahal.

{v}16{/v}A Pán im vzbudzoval sudcov, ktorí ich vyslobodzovali z_rúk plieniteľov. {v}17{/v}Lenže ani ich nechceli poslúchať: smilnili s_cudzími bohmi a klaňali sa im. Rýchlo zišli z_cesty, po ktorej kráčali ich otcovia, keď poslúchali Pánove nariadenia, a robili všetko naopak. {v}18{/v}Keď im Pán vzbudzoval sudcov, Pán bol so sudcom a vyslobodzoval ich z_rúk nepriateľov, kým sudca žil, lebo Pánovi ich bolo ľúto a počul ston sužovaných. {v}19{/v}Ale keď sudca zomrel, vracali sa späť a robili oveľa horšie, ako robili ich otcovia: behali za cudzími bohmi, slúžili im a klaňali sa im. Nezanechali svoje skutky a tvrdošijne chodili po starej ceste.

{v}20{/v}Pán vzplanul hnevom proti Izraelu a povedal: „Keďže tento národ porušil moju zmluvu, ktorú som uzavrel s_ich otcami a odmietol počúvať môj hlas, {v}21{/v}ani ja nevyženiem národy, ktoré Jozue ponechal a zomrel. {v}22{/v}Nimi budem skúšať Izrael, či budú zachovávať Pánovu cestu a kráčať po nej, ako zachovávali ich otcovia, alebo nie.“

{v}23{/v}Preto Pán ponechal tie národy a nechcel ich hneď vyhnať, ani ich nevydal do Jozuových rúk.

{v}3,1{/v}Toto sú národy, ktoré Pán ponechal, aby nimi vychovával Izrael, všetkých, ktorí nepoznali kanaánske vojny, {v}2{/v}aby sa pokolenia synov Izraela, ktoré nevedeli, čo je to boj, naučili bojovať s_nepriateľmi: {v}3{/v}päť filištínskych kniežat a všetci Kanaánčania, Sidončania a Hevejčania, čo obývali libanonské pohorie od vrchu Bálhermon až po vstup do Ematu. {v}4{/v}Ponechal ich, aby na nich skúšal Izrael, či bude počúvať Pánove prikázania, ktoré dal ich otcom cez Mojžiša, alebo nie.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 106, 40a. 41a. 44{/r}; {r}Sdc 2, 16{/r}

Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu a vydal ich do rúk pohanov. {*} Ale on zhliadol na ich súženie, keď počul ich náreky.

A Pán im vzbudzoval sudcov, ktorí ich vyslobodzovali z_rúk plieniteľov. {*} Ale on zhliadol na ich súženie, keď počul ich náreky.

Z_traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O_modlitbe Pána

(Nn. 4-6: CSEL 3, 268-270)

Modlitba má vychádzať z_pokorného srdca

Reč a prosba tých, čo sa modlia, má byť poznačená poriadkom, pokojom a úctou. Máme myslieť na to, že stojíme pred Božou tvárou. A Božím očiam sa treba páčiť aj postojom tela a tónom hlasu. Lebo ako je bezočivý človek hlučný a kričí, tak zasa slušnému človeku pristane, keď sa modlí skromne. Ostatne Pán nám ako učiteľ prikázal, aby sme sa modlili v_skrytosti, v_ústraní na odľahlých miestach, vo svojich izbách{n}porov. {r}Mt 6,6{/r}{/n}, čo sa najlepšie zhoduje s_vierou, aby sme vedeli, že Boh je všadeprítomný, že všetkých počuje a vidí a plnosťou svojej veleby preniká aj do odľahlých a tajných miest, ako je napísané: „Ja som Boh blízky, a nie Boh zďaleka. Vari sa človek tak skryje do úkrytu, že ho ja neuvidím? Či ja nenapĺňam nebo i_zem?“{n}{r}Jer 23,23-24{/r}{/n} A zasa: „Božie oči na každom mieste pozorujú dobrých i_zlých.“{n}{r}Prís 15,3{/r}{/n}

A keď sa schádzame s_bratmi a s_Božím kňazom slávime svätú obetu, musíme dávať pozor na skromnosť a poriadok, aby sme svoje modlitby nechrlili bez ladu a skladu, neusporiadanými slovami, a prosbu, ktorú máme skromne odporúčať Bohu, nevnucovali hlučnou mnohovravnosťou{n}porov. {r}Mt 6,7{/r}{/n}. Veď Boh nepočúva hlas, ale srdce, ani netreba upozorňovať hlasným krikom toho, ktorý vidí myšlienky, ako to potvrdzuje Pán, keď hovorí: „Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach?“{n}{r}Mt 9,4{/r}{/n} A na inom mieste: „A všetky cirkvi spoznajú, že ja skúmam vnútro i_srdce.“{n}{r}Zjv 2,23{/r}{/n}

Anna sa toho v_Prvej knihe kráľov drží a tým je predobrazom Cirkvi. Ona neprednášala Bohu hlučne svoje prosby, ale potichu a skromne v_skrýši svojho vnútra. Hovorila v_skrytej modlitbe, ale s_očividnou vierou, hovorila nie hlasom, ale srdcom, lebo vedela, že Pán takto počúva, a úspešne dosiahla, o_čo prosila, lebo úprimne prosila. Sväté písmo to jasne ukazuje: „Hovorila si iba v_srdci; pery sa jej síce pohybovali, ale hlas počuť nebolo, a Pán ju vyslyšal.“{n}{r}1Sam 1,13.19{/r}{/n} Aj v_žalmoch čítame: „Uvažujte vo svojom srdci, rozjímajte na svojich lôžkach.“{n}{r}Ž 4,5{/r} [Vg.]{/n} Aj cez Jeremiáša Duch Svätý dokladá a učí to isté: „Tebe, Pane, sa treba klaňať v_duchu.“{n}porov. {r}Bar 6,5{/r} [Vg.]{/n}

Milovaní bratia, ten, kto sa klania, nesmie prehliadnuť, ako sa modlil v_chráme mýtnik s_farizejom{n}porov. {r}Lk 18,10-14{/r}{/n}. Nedvíhal bezočivo oči k_nebu, ani spupne nevystieral ruky, ale bil sa do pŕs a priznával hriechy ukryté vo vnútri, a tak prosil Božie milosrdenstvo o_pomoc. A hoci farizej bol spokojný sám so sebou, posvätenie si väčšmi zaslúžil ten, ktorý takto prosil, ktorý nevložil nádej na spásu do svojej sebavedomej nevinnosti, lebo nik nie je nevinný, ale v_pokornej modlitbe vyznával svoje hriechy. A ten, čo pokorným odpúšťa, vyslyšal jeho modlitbu.

RESPONZÓRIUM

Premýšľajme, ako máme stáť pred tvárou Boha a anjelov; {*} Stojme a spievajme tak, aby naše srdce ladilo so slovami.

Veď vieme, že budeme vypočutí nie pre mnohovravnosť, ale pre čistotu srdca a kajúce slzy. {*} Stojme a spievajme tak, aby naše srdce ladilo so slovami.

PONDELOK

Z_Knihy Sudcov

{r:Sdc}4, 1-24{/r}

Debora a Barak

V_tých dňoch: {v}1{/v}Po Aodovej smrti synovia Izraela znova robili, čo sa Pánovi nepáči {v}2{/v}a Pán ich vydal do rúk kanaánskeho kráľa Jabina, ktorý panoval v_Asore. Vodcom jeho vojska bol Sisara a býval v_Harosete pohanov. {v}3{/v}Synovia Izraela volali k_Pánovi, lebo Jabin mal deväťsto železných vozov a dvadsať rokov ich veľmi utláčal.

{v}4{/v}V_tom čase súdila Izrael Lapidotova manželka prorokyňa Debora. {v}5{/v}Sedávala pod Deborinou palmou medzi Ramou a Betelom v_efraimskom pohorí a synovia Izraela prichádzali k_nej na súd. {v}6{/v}Ona poslala po Abinoemovho syna Baraka z_Kedeša v_Neftali a povedala mu: „Pán, Boh Izraela, ti rozkazuje: Choď, vyveď vojsko na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc bojovníkov zo synov Neftaliho a zo synov Zabulona. {v}7{/v}Ja ti privediem k_potoku Kison vojvodcu Jabinovho vojska Sisaru i jeho vozy a celé vojsko a vydám ho do tvojej ruky.“ {v}8{/v}Barak jej povedal: „Ak pôjdeš so mnou, pôjdem. Ale ak nepôjdeš, nepôjdem ani ja.“ {v}9{/v}Ona mu odpovedala: „Dobre, pôjdem s_tebou, ale sláva na tejto ceste nebude patriť tebe, lebo Pán vydá Sisaru do ruky ženy.“

A tak Debora vstala a odišla s_Barakom do Kedeša. {v}10{/v}On zvolal do Kedeša Zabulona a Neftaliho a vystúpil s_desaťtisíc bojovníkmi a s_Deborou vo svojom sprievode. {v}11{/v}Ale Kinejčan Haber sa oddelil od ostatných svojich bratov Kinejčanov, synov Mojžišovho príbuzného Hobaba, a postavil si stan až pri dube Saananime pri Kedeši.

{v}12{/v}Sisarovi oznámili, že Abinoemov syn Barak vystúpil na vrch Tábor. {v}13{/v}Zhromaždil všetkých deväťsto železných vozov a všetko vojsko, čo bolo s_ním, od Harosetu pohanov k_potoku Kisonu. {v}14{/v}Vtedy Debora povedala Barakovi: „Vstaň! Toto je deň, v_ktorý Pán vydal Sisaru do tvojich rúk. Lebo on je tvoj vodca.“ I_zostúpil Barak z_vrchu Tábor a desaťtisíc bojovníkov s_ním. {v}15{/v}A Pán ostrím meča uviedol do zmätku Sisaru a všetky jeho vozy a celé vojsko pred Barakom, až tak, že Sisara zoskočil z_voza a utekal pešo. {v}16{/v}A Barak prenasledoval utekajúce vozy a vojsko až po Haroset pohanov a nepriateľské vojsko celé, do jedného padlo.

{v}17{/v}Sisara na úteku prišiel k_stanu Jahely, manželky Kinejčana Habera, lebo medzi asorským kráľom Jabinom a domom Kinejčana Habera bol mier. {v}18{/v}Jahel vyšla Sisarovi naproti a povedala mu: „Vojdi ku mne, môj pane; vojdi, neboj sa!“ Vošiel do jej stanu a ona ho zakryla prikrývkou. {v}19{/v}I_povedal jej: „Daj mi, prosím ťa, trochu vody, lebo som smädný.“ Ona otvorila mech s_mliekom a dala mu napiť sa a prikryla ho. {v}20{/v}Sisara jej povedal: „Postav sa pred vchod do stanu a keby niekto prišiel a opýtal sa ťa: ‚Je tu niekto?‘, odpovieš: ‚Nie je!‘“ {v}21{/v}Tu vzala Haberova manželka Jahel stanový kolík a kladivo, nebadane potichu vošla dnu, priložila mu kolík na spánok hlavy, udrela naň kladivom a pribila ho cez mozog až do zeme. Na smrť unavený totiž upadol do hlbokého spánku a zomrel.

{v}22{/v}Tu prichádzal Barak, ktorý prenasledoval Sisaru. Jahel mu vyšla naproti a povedala mu: „Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš!“ Keď vošiel k_nej, uvidel Sisaru, ako leží mŕtvy s_kolíkom vrazeným do spánku.

{v}23{/v}Takto Boh v_ten deň pokoril kanaánskeho kráľa Jabina pred synmi Izraela, {v}24{/v}ktorí denne vzrastali a silnou rukou potláčali kanaánskeho kráľa Jabina, dokiaľ ho nezničili.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Kor 1, 27b. 29{/r}; {r}2 Kor 12, 9a{/r}; {r}1 Kor 1, 28b{/r}

Čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných, aby sa pred Bohom nik nevystatoval, {*} Lebo sila sa dokonale prejavuje v_slabosti.

Ba aj to, čoho niet, vyvolil si Boh, aby zmaril to, čo je. {*} Lebo sila sa dokonale prejavuje v_slabosti.

Z_traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O_modlitbe Pána

(Nn. 8-9: CSEL 3, 271-272)

Naša modlitba je verejná a všeobecná

Učiteľ pokoja a Majster jednoty predovšetkým nechcel, aby sme sa modlili jednotlivo a súkromne, aby sa niekto, kto sa modlí, modlil iba za seba. Nehovoríme: „Otče môj, ktorý si na nebesiach,“ ani: „Chlieb môj daj mi dnes,“ ani nik neprosí iba o_odpustenie svojej viny, alebo aby nebol uvedený do pokušenia, ani neprosí iba za seba, aby bol oslobodený od zlého. Naša modlitba je verejná a všeobecná. Keď sa teda modlíme, nemodlíme sa za jedného, ale za celý ľud, lebo celý ľud sme jedno.

Boh pokoja a Učiteľ svornosti, ktorý učil jednote, chcel, aby sa tak jeden modlil za všetkých, ako on v_jednej osobe niesol všetkých. Tento zákon modlitby zachovali aj traja mladíci zatvorení v_rozpálenej peci, keď sa jedným hlasom modlili, spojení jednotou ducha. Dosvedčuje to viera Svätého písma. Ukazuje sa, ako sa oni modlili, a tým nám dáva príklad, ktorý máme nasledovať v_modlitbách, aby sme mohli byť aj my takí. Hovorí: „Vtedy tí traja akoby jednými ústami spievali chválospev a zvelebovali Boha.“{n}{r}Dan 3,51{/r}{/n} Hovorili akoby jednými ústami – a to ich ešte Kristus neučil modliť sa.

Ich modlitba bola vypočutá a účinná, lebo pokojná, jednoduchá a vnútorná modlitba získava Pána. Aj apoštolov s_učeníkmi nachádzame po Pánovom nanebovstúpení pri takejto modlitbe: „Všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s_Ježišovou matkou Máriou a s_jeho bratmi.“{n}{r}Sk 1,14{/r}{/n} Zotrvávali jednomyseľne na modlitbách. Svojou vytrvalosťou a svornosťou pri modlitbe ukázali, že „Boh, čo jednomyseľne dáva prebývať“ v_dome{n}porov. {r}Ž 68,7{/r} [Vg.]{/n}, nevpúšťa do Božieho a večného domova nikoho, iba tých, ktorých modlitba je jednomyseľná.

Aké tajomstvá sú, milovaní bratia, v_modlitbe Pána; koľké a aké veľké krátko zhrnuté vo formulácii, ale bohaté na duchovnú silu! Vôbec nič nie je vynechané. Všetko, o_čo môžeme prosiť v_modlitbe, je v_tejto skratke nebeskej náuky. Hovorí: „Takto sa modlite: Otče náš, ktorý si na nebesiach.“{n}{r}Mt 6,9{/r}{/n}

Nový, znovuzrodený človek, vrátený svojmu Bohu prostredníctvom jeho milosti, povie na prvom mieste: „Otče,“ lebo už začal byť synom. Veď hovorí: „Prišiel do vlastného, a vlastní ho neprijali. Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v_jeho meno.“{n}{r}Jn 1,11-12{/r}{/n} Kto teda uveril v_jeho meno a stal sa Božím synom, týmto má začínať: vzdávať vďaky a vyznávať, že je Božím synom, tým, že Boha nazýva Otcom, ktorý je na nebesiach.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 22, 23; 57, 10{/r}

Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom {*} A uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.

Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi a zaspievam ti žalmy medzi národmi. {*} A uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.

UTOROK

Z_Knihy Sudcov

{r:Sdc}6, 1-6. 11-24{/r}

Povolanie Gedeona

V_tých dňoch: {v}1{/v}Synovia Izraela robili, čo sa Pánovi nepáči. Vydal ich na sedem rokov do ruky Madiánčanov a oni ich veľmi utláčali. {v}2{/v}Preto si urobili v_horách jaskyne, skrýše a bezpečné miesta. {v}3{/v}Keď Izrael zasial, prišli Madiánčania, Amalekiti a ostatné východné národy {v}4{/v}a postavili si pri nich stany. Zničili všetku úrodu na poliach, až ako sa vchádza do Gazy, a nenechali v_Izraeli vôbec nič potrebné na obživu, ani ovce, ani voly, ani osly. {v}5{/v}Lebo prišli so všetkými stádami a so stanmi ako kobylky. Všetko zaplnilo nespočítateľné množstvo ľudí a tiav a čoho sa dotkli, všetko zničili. {v}6{/v}Izrael bol veľmi pokorený od Madiánčanov.

{v}11{/v}Tu prišiel Pánov anjel a sadol si v_Efre pod dub, ktorý patril Abiezerovcovi Joasovi. Jeho syn Gedeon práve mlátil a vial obilie na lise, aby ho zachránil pred Madiánčanmi. {v}12{/v}Pánov anjel sa mu zjavil a prihovoril sa mu: „Pán s_tebou, udatný muž!“ {v}13{/v}Gedeon mu odpovedal: „Prepáč, pán môj; ak je Pán s_nami, prečo nás toto všetko postihlo? Kde sú všetky jeho divy, o_ktorých rozprávali naši otcovia, keď hovorili: ‚Pán nás vyviedol z_Egypta?‘ Teraz nás Pán opustil a vydal do ruky Madiánčanov.“ {v}14{/v}Pán sa obrátil k_nemu a povedal: „Choď v_tejto svojej sile a vyslobodíš Izrael z_rúk Madiánčanov! Ja ťa posielam!“ {v}15{/v}On mu odvetil: „Prosím, Pane, a čím vyslobodím Izrael? Veď moja rodina je najbiednejšia v_Manassesovi a ja som najmenší v_dome svojho otca!“ {v}16{/v}A Pán mu povedal: „Ja budem s_tebou a Madiánčanov porazíš ako jediného muža!“ {v}17{/v}Gedeon vravel: „Ak som našiel milosť v_tvojich očiach, daj mi znamenie, že si to ty, čo so mnou hovoríš. {v}18{/v}Neodchádzaj odtiaľto, kým sa nevrátim k_tebe; prinesiem obetný dar a predložím ti ho.“ On odvetil: „Budem čakať, kým neprídeš.“

{v}19{/v}Gedeon odišiel, pripravil kozliatko a z_efy múky nekvasené chleby. Mäso dal do košíka, mäsovú polievku nalial do hrnca a všetko zaniesol pod dub a predložil mu to. {v}20{/v}Boží anjel mu povedal: „Vezmi mäso i_nekvasené chleby, polož to na tamtú skalu a polievku vylej na to.“ Keď to urobil, {v}21{/v}Pánov anjel vystrel koniec palice, čo držal v_ruke, a dotkol sa mäsa a nekvasených chlebov. Vtom vyšľahol zo skaly oheň a strávil mäso i_nekvasené chleby. Pánov anjel mu však zmizol z_očí. {v}22{/v}Keď Gedeon videl, že to bol Pánov anjel, zvolal: „Beda mi, Pane, Bože! Pánovho anjela som videl z_tváre do tváre!“ {v}23{/v}Ale Pán mu povedal: „Pokoj s_tebou! Neboj sa, nezomrieš!“ {v}24{/v}Gedeon teda postavil Pánovi oltár a nazval ho: „Pán je pokoj,“ a až do dnešného dňa je ešte v_abiezerovskej Efre.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 45, 3cd. 4ab{/r}; {r}Sdc 6, 14b{/r}; porov. {r}Iz 45, 6{/r}

Ja som Pán, ktorý ťa zavolal po mene, pre môjho služobníka Jakuba a pre Izraela, môjho vyvoleného. {*} Choď v_tejto svojej sile a vyslobodíš Izrael.

Aby všetci vedeli, že ja som Pán, a nik iný. {*} Choď v_tejto svojej sile a vyslobodíš Izrael.

Z_traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O_modlitbe Pána

(Nn. 11-12: CSEL 3, 274-275)

Posväť sa tvoje meno

Aká veľká je Pánova láskavosť, aká plnosť jeho priazne a dobroty voči nám, keď chcel, aby sme sa tak modlili pred Božou tvárou, že budeme Pána nazývať Otcom a ako je Kristus Boží Syn, tak sa máme aj my volať Božími deťmi{n}porov. {r}1Jn 3,1{/r}{/n}! Nik z_nás by sa neodvážil použiť toto meno v_modlitbe, keby nám on sám nebol dovolil takto sa modliť. Mali by sme, milovaní bratia, pamätať a vedieť, že keď Boha nazývame Otcom, musíme žiť ako Božie deti, aby sme nielen my mali zaľúbenie v_Bohu Otcovi, ale aj on mal zaľúbenie v_nás.

Správajme sa ako Božie chrámy, aby bolo zjavné, že v_nás prebýva Pán. A naše konanie nech nie je odtrhnuté od ducha. Už sme začali byť duchovní a nebeskí, preto nemáme zmýšľať a konať ináč ako duchovne a nebesky, lebo aj sám Pán, Boh, hovorí: „Tých, čo mňa oslavujú, aj ja oslávim, a tými, čo mnou opovrhujú, aj ja opovrhnem.“{n}{r}1Sam 2,30{/r}{/n} Aj svätý Apoštol vo svojom liste vyhlásil: „Nepatríte sebe. Draho ste boli kúpení. Oslavujte a noste teda Boha vo svojom tele.“{n}{r}1Kor 6,19-20{/r}{/n}

Potom hovoríme: „Posväť sa tvoje meno“{n}{r}Mt 6,9{/r}{/n}, čím neželáme Bohu, aby sa posvätil našimi modlitbami, ale prosíme Pána, aby sa jeho meno posvätilo v_nás. Ostatne, kto by aj mohol posvätiť Boha, keď on jediný posväcuje?! Ale on povedal: „Buďte svätí, lebo aj ja som svätý.“{n}{r}Lv 11,44{/r}; {r}1Pt 1,16{/r}{/n} Preto prosíme a žiadame, aby sme vytrvali v_tom, čím sme začali byť, keď sme boli v_krste posvätení. A o_toto prosíme deň čo deň. Veď sa potrebujeme denne posväcovať, lebo denne hrešíme, a svoje priestupky máme ustavičným posväcovaním očisťovať.

A aké posvätenie nám vo svojej priazni udeľuje Boh, ohlasuje Apoštol: „Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani žiadostiví mužov, ani zlodeji, ani podvodníci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nedosiahnu Božie kráľovstvo. A toto ste boli. Ale obmyli ste sa, boli ste ospravedlnení, boli ste posvätení v_mene Pána Ježiša Krista a v_Duchu nášho Boha.“{n}{r}1Kor 6,9-11{/r}{/n} Nazýva nás posvätenými v_mene Pána Ježiša Krista a v_Duchu nášho Boha. Modlime sa, aby toto posvätenie v_nás ostalo. Veď náš Pán a sudca pohrozil tomu, ktorého uzdravil a oživil, aby už nehrešil, aby sa mu nestalo niečo horšie. Preto v_ustavičných modlitbách prosme a vo dne i_v_noci žiadajme, aby sa posvätenie a oživenie, ktoré prijímame z_Božej milosti, pod jeho ochranou aj zachovalo.

RESPONZÓRIUM

{r}Ez 36, 23a. 25a. 26a. 27b{/r}; {r}Lv 11, 44b{/r}

Posvätím svoje veľké meno. Vylejem na vás čistú vodu, dám vám nové srdce a vložím do vás svojho ducha, {*} Aby ste kráčali podľa mojich príkazov, aby ste zachovávali a plnili moje výroky.

Buďte svätí, lebo aj ja som svätý. {*} Aby ste kráčali podľa mojich príkazov, aby ste zachovávali a plnili moje výroky.

STREDA

Z_Knihy Sudcov

{r:Sdc}6, 33 – 7, 8. 16-22{/r}

Gedeon víťazí s_malým vojskom

V_tých dňoch: {v}6,33{/v}Všetci Madiánčania, Amalekiti a východné národy sa spojili, prešli cez Jordán a utáborili sa v_údolí Jezrael. {v}34{/v}Vtedy zaodial Pánov duch Gedeona, on zatrúbil na poľnici a zvolal na Abiezerovcov, aby šli za ním. {v}35{/v}Rozoslal poslov po celom Manassesovi a šiel za ním aj on; iných poslov k_Aserovi, Zabulonovi a Neftalimu a oni mu vyšli naproti.

{v}36{/v}Tu Gedeon povedal Bohu: „Ak mojou rukou zachrániš Izrael, ako si povedal, {v}37{/v}rozložím vlnené rúno na humne. Ak bude rosa iba na rúne a celá zem bude suchá, budem vedieť, že mojou rukou vyslobodíš Izrael, ako si povedal.“ {v}38{/v}A stalo sa tak. Vstal ešte za noci a keď rúno vyžmýkal, naplnil rosou misu. {v}39{/v}A opäť povedal Bohu: „Nech nevzplanie proti mne tvoj hnev, ak sa ešte raz odvážim pýtať znamenie na rúne. Prosím, aby bolo iba rúno suché a aby celá zem bola mokrá od rosy.“ {v}40{/v}A Boh urobil v_noci tak, ako žiadal. Iba na rúne bolo sucho a na celej zemi rosa.

{v}7,1{/v}Jerobbál čiže Gedeon vstal teda ešte za noci a s_ním všetok ľud a utáborili sa pri prameni Harad. Tábor Madiánčanov bol v_údolí na sever od pahorku Moreh.

{v}2{/v}Pán povedal Gedeonovi: „Priveľa ľudu je s_tebou, aby mohol byť Madián vydaný do jeho rúk. Aby sa Izrael nevystatoval proti mne a nehovoril: ‚Svojimi silami som sa vyslobodil.‘ {v}3{/v}Povedz ľudu a ohlás všetkým, čo počúvajú: ‚Kto sa bojí a chveje, nech sa vráti a zostúpi z_vrchu Gelboe.‘“ A vrátilo sa z_ľudu dvadsaťdvatisíc mužov, takže zostalo iba desaťtisíc.

{v}4{/v}Pán povedal Gedeonovi: „Ešte je ľudu veľa. Zaveď ich k_vode a tam ich preskúšam. O_kom ti poviem, aby šiel s_tebou, ten pôjde. Komu nedovolím ísť, nech sa vráti.“ {v}5{/v}Keď priviedol ľud k_vode, povedal Pán Gedeonovi: „Tých, čo budú jazykom lízať vodu, ako lížu psy, oddelíš osve. Tí, čo budú piť pokľačiačky, budú na druhej strane.“ {v}6{/v}A počet tých, čo si prikladali ruku k_ústam a tak lízali vodu, bol tristo mužov. Všetci ostatní pili pokľačiačky. {v}7{/v}Tu povedal Pán Gedeonovi: „S_tristo mužmi, čo lízali vodu, vás oslobodím a vydám Madiánčanov do tvojej ruky. Všetci ostatní nech sa vrátia na svoje miesto.“ {v}8{/v}Vzali si podľa počtu jedlo a poľnice a všetkým ostatným rozkázal odísť do ich stanov; zadržal si iba tých tristo mužov. Madiánsky tábor bol pod ním v_údolí.

{v}16{/v}Tristo mužov rozdelil na tri časti, dal im do rúk poľnice, prázdne krčahy a do krčahov fakle. {v}17{/v}A povedal im: „Robte to, čo uvidíte robiť mňa. Prídem až na kraj tábora a čo urobím, robte aj vy. {v}18{/v}Keď zaznie poľnica v_mojej ruke a v_rukách tých, čo budú so mnou, zatrúbte aj vy okolo tábora a zvolajte: ‚Za Pána a za Gedeona!‘“

{v}19{/v}I_prišiel Gedeon a tristo mužov, čo boli s_ním, na kraj tábora na začiatku prostrednej nočnej stráže, v_tom čase, keď vymenili strážnych, a začali trúbiť na poľniciach a rozbíjať krčahy. {v}20{/v}Keď zatrúbili vo všetkých troch skupinách a rozbili krčahy, v_ľavých rukách držali fakle, v_pravých trúby, na ktorých trúbili, a volali: „Meč za Pána a za Gedeona!“ {v}21{/v}a všetci stáli na svojom mieste okolo nepriateľského tábora. A tak bol celý tábor v_zmätku a s_krikom a výskotom utekali. {v}22{/v}A tristo mužov stále trúbilo na poľniciach. Pán vrhol meč do celého tábora a navzájom sa zabíjali.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Kor 1, 27b-29{/r}; {r}Lk 1, 52{/r}

Čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, {*} Aby sa pred ním nik nevystatoval.

Mocnárov zosadil Pán z_trónov a povýšil ponížených. {*} Aby sa pred ním nik nevystatoval.

Z_traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O_modlitbe Pána

(Nn. 13-15: CSEL 3, 275-278)

Príď tvoje kráľovstvo. Buď tvoja vôľa

V_modlitbe sa pokračuje: „Príď tvoje kráľovstvo.“{n}{r}Mt 6,10{/r}{/n} Ako žiadame, aby sa v_nás posvätilo jeho meno, tak prosíme, aby sa aj nám zjavilo Božie kráľovstvo. Veď kedy Boh nekraľuje alebo kedy sa u_neho začína niečo, čo vždy bolo a byť neprestalo? Prosíme, aby prišlo naše kráľovstvo, ktoré nám Boh prisľúbil a Kristus získal krvou a umučením, aby sme my, čo sme dotiaľ slúžili vo svete, potom kraľovali pod Kristovou vládou, ako to sám prisľúbil: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.“{n}{r}Mt 25,34{/r}{/n}

Ale aj sám Kristus môže byť, milovaní bratia, Božím kráľovstvom, po ktorom denne túžime, aby prišlo a želáme si, aby sa nám čím skôr zjavil jeho príchod. Keďže on sám je vzkriesením, lebo v_ňom vstávame z_mŕtvych, možno pod Božím kráľovstvom rozumieť jeho, veď v_ňom máme kraľovať. Správne prosíme o_Božie kráľovstvo, čiže o_nebeské kráľovstvo, lebo je aj pozemské kráľovstvo. Ale kto sa už zriekol sveta, je väčší ako jeho pocty i_kráľovstvo.

Ďalej pokračujeme: „Buď tvoja vôľa v_nebi i_na zemi.“{n}{r}Mt 6,10{/r}{/n} Nie aby Boh robil, čo chce, ale aby sme my mohli robiť, čo chce Boh. Lebo kto môže Bohu zabrániť urobiť, čo chce? Ale nám diabol prekáža, aby náš duch a činy vo všetkom poslúchali Boha. Preto sa modlíme a prosíme, aby v_nás bola Božia vôľa. Aby sa to v_nás stalo, potrebujeme Božiu vôľu, čiže jeho pomoc a ochranu, lebo nik nie je silný svojimi silami, ale z_Božej milosti a milosrdenstva je bezpečný. Ostatne aj Pán prejavil slabosť človeka, ktorú nosil v_sebe: „Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich,“ a aby dal svojim učeníkom príklad, že nemajú plniť svoju vôľu, ale Božiu, dodal: „No nie čo ja chcem, ale čo chceš ty.“{n}{r}Mt 26,39{/r}{/n}

Božia vôľa je to, čo robil a učil Kristus. Poníženosť v_správaní, pevnosť vo viere, skromnosť v_slovách, spravodlivosť v_činoch, milosrdenstvo v_skutkoch, mravný poriadok; neschopnosť spôsobiť krivdu a schopnosť spôsobenú znášať, udržovať pokoj s_bratmi, milovať Pána celým srdcom, milovať ho za to, že je Otec, báť sa ho preto, že je Boh, nedávať ničomu prednosť pred Kristom, lebo ani on nič neuprednostňuje pred nami, neoddeliteľne prilipnúť k_nemu v_láske, statočne a s_dôverou stáť pri jeho kríži, keď sa bojuje o_jeho meno a česť, osvedčiť vytrvalosť v_slove, ktorým ho vyznávame, pri výsluchu dôveru, s_akou podstupujeme boj, v_smrti trpezlivosť, ktorou získame víťazný veniec. To znamená chcieť byť Kristovým spoludedičom, to znamená konať podľa Božieho prikázania, to znamená plniť Otcovu vôľu.

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 7, 21b{/r}; {r}Mk 3, 35{/r}

Kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, {*} Ten vojde do nebeského kráľovstva.

Kto plní Božiu vôľu, je môj brat i_moja sestra, i_matka. {*} Ten vojde do nebeského kráľovstva.

ŠTVRTOK

Z_Knihy Sudcov

{r:Sdc}8, 22-23. 30-32; 9, 1-15. 19-20{/r}

Boží ľud sa pokúša ustanoviť kráľa

V_tých dňoch: {v}8,22{/v}Izraelskí muži povedali Gedeonovi: „Panuj nad nami ty i_tvoj syn aj syn tvojho syna, lebo si nás vyslobodil z_ruky Madiánčanov.“ {v}23{/v}On im odpovedal: „Nebudem panovať nad vami, ani môj syn nebude nad vami panovať, ale Pán bude panovať.“

{v}30{/v}Gedeon mal sedemdesiat synov, ktorí vyšli z_jeho bedier, lebo mal veľa žien. {v}31{/v}A jeho vedľajšia žena, ktorú mal v_Sicheme, porodila mu syna a on sám mu dal meno Abimelech.

{v}32{/v}Joasov syn Gedeon zomrel po šťastnej starobe a pochovali ho v_hrobe jeho otca Joasa v_abiezerovskej Efre.

{v}9,1{/v}Jerobbálov syn Abimelech šiel do Sichemu k_bratom svojej matky a povedal im i_všetkým príbuzným z_matkinej strany: {v}2{/v}„Povedzte všetkým sichemským mužom: ‚Čo je pre vás lepšie: aby nad vami panovalo sedemdesiat mužov, všetci Jerobbálovi synovia, alebo aby vám panoval jeden muž?‘ Uvedomte si aj to, že ja som vaša kosť a vaše telo.“ {v}3{/v}A bratia jeho matky hovorili o_ňom všetky tieto slová všetkým sichemským mužom a naklonili ich srdce Abimelechovi, lebo hovorili: „Je to náš brat.“ {v}4{/v}Dali mu sedemdesiat šeklov striebra z_chrámu Bálberit a on si zaň najal povaľačov a tulákov, ktorí išli za ním, {v}5{/v}šiel do domu svojho otca do Efry a pozabíjal svojich bratov, Jerobbálových synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni. Zostal iba najmladší Jerobbálov syn Joatam, lebo sa skryl. {v}6{/v}Tu sa zhromaždili všetci mužovia Sichemu a celého domu Mello, išli a pri pamätnom dube, čo stál v_Sicheme, ustanovili za kráľa Abilemecha.

{v}7{/v}Keď to oznámili Joatamovi, on šiel a postavil sa na temene vrchu Garizim a zvýšeným hlasom volal: „Počujte ma, Sichemčania, a Boh vypočuje vás. {v}8{/v}Raz išli stromy pomazať kráľa nad sebou. Povedali olive: ‚Kraľuj nad nami!‘ {v}9{/v}Ona odvetila: ‚Mám vari zanechať svoj olej, ktorým sa uctievajú bohovia i_ľudia, a ísť sa vynášať nad stromy?‘ {v}10{/v}Potom stromy povedali figovníku: ‚Poď ty a kraľuj nad nami!‘ {v}11{/v}Ale figovník im odpovedal: ‚Ako? Môžem azda zanechať svoju sladkosť a svoje výborné ovocie a ísť sa vynášať nad ostatné stromy?‘ {v}12{/v}Povedali teda stromy viniču: ‚Poď a kraľuj nad nami.‘ {v}13{/v}On odvetil: ‚Vari môžem zanechať svoj mušt, ktorý rozveseľuje bohov i_ľudí, a vynášať sa nad ostatné stromy?‘ {v}14{/v}Povedali všetky stromy bodliaku: ‚Poď a ty kraľuj nad nami.‘ {v}15{/v}On im odpovedal: ‚Ak ma naozaj chcete za kráľa, poďte a odpočiňte si v_mojej tôni. Ak nie, vyšľahne oheň z_bodliaka a strávi libanonské cédre.‘

{v}19{/v}Ak ste teda správne a úprimne dnes urobili s_Jerobbálom a s_jeho domom, radujte sa z_Abimelecha a on sa raduje z_vás. {v}20{/v}Ale ak prevrátene, nech vyšľahne oheň z_Abimelecha a strávi obyvateľov Sichemu a dom Mello a nech vyšľahne oheň zo sichemských mužov a z_domu Mello a nech strávi Abimelecha.“

RESPONZÓRIUM

{r}Sdc 8, 23{/r}; {r}Zjv 5, 13b{/r}

Nebudem panovať nad vami, ani môj syn nebude nad vami panovať, {*} Pán bude panovať.

Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov. {*} Pán bude panovať.

Z_traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O_modlitbe Pána

(Nn. 18. 22: CSEL 3, 280-281. 283-284)

Po prosbe o_pokrm sa prosí o_odpustenie viny

Pokračujeme v_modlitbe a prosíme: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“{n}{r}Mt 6,11{/r}{/n} Možno to chápať aj duchovne, aj bežne. V_oboch prípadoch, ak ho Boh požehná, slúži na spásu. Chlieb života je Kristus, ale on nie je chlieb všetkých, ale náš. A ako hovoríme: „Otče náš“, lebo tým, čo to chápu a veria, je Otcom, tak voláme aj „chlieb náš“, lebo Kristus je chlebom tých, čo ako my patria k_jeho telu.

Prosíme, aby nám dával každý deň tento chlieb, aby sme sa my, čo sme v_Kristovi a každý deň prijímame jeho Eucharistiu za pokrm spásy, nedopustili nejakého ťažšieho previnenia, nevzdialili a neodlúčili sa od spoločenstva, aby nám preto nebol odopretý nebeský chlieb a neboli sme vylúčení z_Kristovho tela. Lebo on vyhlásil: „Ja som chlieb života, ktorý zostúpil z_neba. Kto bude jesť z_môjho chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“{n}{r}Jn 6,51{/r}{/n}

Keď teda hovorí, že ten, kto bude jesť z_jeho chleba, bude žiť naveky, je zrejmé, že budú žiť tí, čo právom spoločenstva siahajú po jeho tele a prijímajú Eucharistiu. Naproti tomu sa treba obávať a modliť, aby sa niekto nevzdialil a neoddelil od Kristovho tela a neocitol sa tak ďaleko od spásy. Lebo on pohrozil: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v_sebe život.“{n}{r}Jn 6,53{/r}{/n} A preto prosíme, aby nám dal každý deň náš chlieb, čiže Krista, aby sa nik z_nás, čo ostávame a žijeme v_Kristovi, neoddelil od jeho posvätenia a tela.

Preto prosíme aj za svoje hriechy: „A odpusť naše viny, ako i_my odpúšťame svojim vinníkom.“{n}{r}Mt 6,12{/r}{/n} Po prosbe o_pokrm sa prosí aj o_odpustenie viny.

Ako presvedčivo, ako prezieravo a spasiteľne sa nám pripomína, že sme hriešnici, keď sme nútení prosiť za hriechy. Lebo keď prosíme Boha o_odpustenie, uvedomujeme si stav svojho svedomia. Aby si nik samoľúbo nemyslel, že je nevinný, aby sa nevyvyšoval a ešte skôr nezahynul. Tým, že sa mu prikazuje denne sa modliť za hriechy, upozorňuje sa a poúča, že denne hreší.

Veď aj Ján vo svojom liste napomína: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v_nás pravda. Ale ak vyznáme svoje hriechy, Pán je verný a spravodlivý, odpustí nám hriechy.“{n}{r}1Jn 1,8-9{/r}{/n} Vo svojom liste vystihol oboje: že sa máme modliť za hriechy a keď sa modlíme, dosiahneme odpustenie. A nazýva Pána verným, lebo tým, že odpúšťa hriechy, zachováva vernosť svojmu sľubu. Lebo ten, ktorý nás učil modliť sa za viny a hriechy, prisľúbil otcovské milosrdenstvo a odpustenie.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 31, 2a; 25, 18{/r}

Pane, v_teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky. Veď ty si moja sila a moje útočište, {*} Pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

Pozri na moju pokoru a na moje trápenie a odpusť mi všetky priestupky. {*} Pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

PIATOK

Z_Knihy Sudcov

{r:Sdc}13, 1-25{/r}

Zvestovanie Samsonovho narodenia

V_tých dňoch: {v}1{/v}Synovia Izraela znova robili, čo sa Pánovi nepáči, a on ich vydal na štyridsať rokov do rúk Filištíncov.

{v}2{/v}Bol istý muž zo Saray, z_kmeňa Dan, volal sa Manue. Jeho manželka bola neplodná. {v}3{/v}Zjavil sa jej Pánov anjel a povedal: „Hľa, si neplodná a bez detí; no počneš a porodíš syna. {v}4{/v}Dávaj teda pozor: nepi víno ani iný opojný nápoj a nejedz nič nečisté. {v}5{/v}Lebo počneš a porodíš syna, ktorého hlavy sa britva nedotkne: chlapec bude už od materského lona zasvätený Bohu a on začne vyslobodzovať Izraela z_ruky Filištíncov.“

{v}6{/v}Ona prišla k_svojmu manželovi a povedala mu: „Prišiel ku mne Boží muž, vyzeral ako Boží anjel a vzbudzoval hrôzu. Nepýtala som sa ho, odkiaľ je, a ani on mi neprezradil svoje meno. {v}7{/v}Povedal mi: ‚Hľa, počneš a porodíš syna. Dávaj pozor: nepi víno ani iný opojný nápoj a nejedz nič nečisté. Lebo chlapec bude už od materského lona zasvätený Bohu až do dňa svojej smrti.‘“

{v}8{/v}Nato sa Manue modlil k_Pánovi: „Prosím, Pane, nech príde ešte raz Boží muž, ktorého si poslal, a nech nás poučí, čo máme robiť s_chlapcom, ktorý sa má narodiť.“ {v}9{/v}Boh vypočul Manueho modlitbu a opäť prišiel Boží anjel k_žene, keď sedela na poli. Jej manžel Manue nebol s_ňou. {v}10{/v}Rýchlo teda bežala za svojím mužom a zvestovala mu: „Hľa, zjavil sa mi muž, čo prišiel ku mne v_onen deň.“ {v}11{/v}Manue vstal, šiel za svojou ženou a keď prišiel k_mužovi, povedal mu: „To si ty, čo si sa rozprával so ženou?“ {v}12{/v}On odpovedal: „Ja som to.“ Manue mu povedal: „Na čo máme dávať pozor a čo robiť s_chlapcom, keď sa splní tvoje slovo?“ {v}13{/v}Pánov anjel Manuemu odpovedal: „Nech sa chráni všetkého, čo som povedal tvojej žene. {v}14{/v}Nech nepožíva nič, čo pochádza z_viniča, nech nepije víno ani iný opojný nápoj, nech neje nič nečisté a nech zachováva, čo som jej prikázal.“

{v}15{/v}Manue povedal Pánovmu anjelovi: „Dovoľ, prosím, aby sme ťa zdržali a pripravili ti kozľa.“ {v}16{/v}Pánov anjel mu odpovedal: „Keby si ma aj zdržal, nebudem jesť tvoj chlieb. Ale ak chceš priniesť zápalnú obetu, obetuj ju Pánovi.“ Manue totiž nevedel, že je to Pánov anjel. {v}17{/v}Povedal mu: „Ako sa voláš, aby sme si ťa mohli uctiť, keď sa splní tvoje slovo?“ {v}18{/v}On mu odpovedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno? Ono je zázračné.“ {v}19{/v}Tu Manue vzal kozľa a obetný dar z_obilia, položil to na skalu a obetoval Pánovi, ktorý koná zázraky. A on i_jeho žena sa prizerali. {v}20{/v}Keď potom vystúpil plameň z_oltára do neba, v_plameni vystúpil aj Pánov anjel. Keď to uvidel Manue a jeho manželka, padli tvárou na zem; {v}21{/v}a viac sa im Pánov anjel nezjavil. Manue hneď pochopil, že to bol Pánov anjel {v}22{/v}a povedal svojej manželke: „Určite zomrieme, lebo sme videli Boha.“ {v}23{/v}Žena mu vravela: „Keby nás Pán chcel zabiť, nebol by prijal z_našich rúk zápalnú a pokrmovú obetu, ani by nám nebol býval toto všetko ukázal a také veci povedal.“

{v}24{/v}I_porodila syna a dala mu meno Samson. Chlapec rástol a Pán ho požehnával. {v}25{/v}Pánov duch začal v_ňom pôsobiť v_Machane-Dan (Danovom tábore) medzi Saraou a Estaolom.

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 1, 13b. 15b{/r}; {r}Sdc 13, 3a. 5{/r}

Anjel povedal Zachariášovi: Tvoja manželka ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v_matkinom lone ho naplní Duch Svätý, {*} Lebo bude zasvätený Bohu.

Manueho manželke sa zjavil Pánov anjel a povedal: Počneš a porodíš syna, ktorého hlavy sa britva nedotkne. {*} Lebo bude zasvätený Bohu.

Z_traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O_modlitbe Pána

(Nn. 23-24: CSEL 3, 284-285)

Aby sme zostali v_Božom pokoji, veď sme Božie deti

Zreteľne pridal a pripojil zákon, zaväzuje nás presnou podmienkou a zmluvou, že máme žiadať také odpustenie našich vín, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom. Aby sme vedeli, že nemôžeme obsiahnuť, o_čo vzhľadom na svoje hriechy prosíme, ak nebudeme aj my konať podobne so svojimi hriešnikmi. Preto aj na inom mieste hovorí: „Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“{n}{r}Mt 7,2{/r}{/n} A sluhu, ktorý nechcel odpustiť svojmu spolusluhovi, hoci jemu pán odpustil celú dlžobu, zviažu a vrhnú do žalára. Keď nechcel odpustiť spolusluhovi, stratil, čo obsiahol od pána{n}porov. {r}Mt 18,32-34{/r}{/n}.

A Kristus to vo svojich prikázaniach veľkou mocou svojho úradu predkladá ešte dôraznejšie. Hovorí: „Keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil hriechy. Ale ak neodpustíte vy, ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, neodpustí vaše hriechy.“{n}{r}Mk 11,25-26{/r}{/n} V_deň súdu ti neostane nijaká výhovorka, ak budeš súdiť podľa svojej mienky, a čo urobíš, to budeš aj sám znášať.

Boh prikázal, aby sme boli „v_jeho dome“ pokojamilovní, svorní a „jednomyseľní“{n}porov. {r}Ž 68,7{/r} [Vg.]{/n}. A akých nás urobil pri druhom narodení, chce, aby sme takí ako znovuzrodení zostali. Aby sme zostali v_Božom pokoji, veď sme Božie deti, a tí, čo majú jedného ducha, majú mať aj jednu dušu a jedno zmýšľanie{n}porov. {r}Sk 4,32{/r}{/n}. Veď Boh neprijíma ani obetu svárlivca a káže mu, aby sa vrátil od oltára a zmieril sa najprv s_bratom, aby pokojnými prosbami mohol byť aj Boh uzmierený{n}porov. {r}Mt 5,23-24{/r}{/n}. Bohu vzácnejšou obetou je náš pokoj, bratská svornosť a ľud spojený jednotou Otca i_Syna i_Ducha Svätého.

Veď ani pri obetách, ktoré priniesli Ábel a Kain ako prví, Boh nehľadel na ich dary, ale na srdce, a páčil sa mu dar toho, ktorého srdce sa mu páčilo{n}porov. {r}Gn 4,3-7{/r}{/n}. Tým, že pokojamilovný a spravodlivý Ábel obetoval Bohu v_nevinnosti, poučuje aj ostatných, že majú prichádzať s_bázňou pred Bohom, s_úprimným srdcom, so spravodlivým zákonom, vo svornom pokoji, keď obetujú dar na oltári. Keď takýto obetoval Bohu, zaslúžene sa čoskoro stal aj sám obetným darom Bohu, prvý podstúpil mučeníctvo a slávou svojej krvi uviedol Pánovo umučenie, lebo mal Pánovu spravodlivosť a pokoj. Takých potom Pán aj korunuje a v_deň súdu ich Pán vyslobodí.

Kým nesvorný a svárlivec, čo nežije v_pokoji s_bratmi, ani keby bol zabitý pre Pánovo meno, ako svedčí Apoštol a Sväté písmo, nebude môcť uniknúť obvineniu z_rozbroja medzi bratmi, lebo je napísané: „Kto nenávidí svojho brata, je vrah.“{n}{r}1Jn 3,15{/r}{/n} A vrah nemôže prísť do nebeského kráľovstva ani žiť s_Bohom. Nemôže byť s_Kristom ten, kto napodobňoval radšej Judáša ako Krista.

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 4, 1. 3. 4b{/r}; {r}Rim 15, 5b. 6a{/r}

Prosím vás, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, a usilovali sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. {*} Ako ste aj povolaní v_jednej nádeji svojho povolania.

Boh nech vám dá, aby ste jedni o_druhých zmýšľali rovnako; a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha. {*} Ako ste aj povolaní v_jednej nádeji svojho povolania.

SOBOTA

Z_Knihy Sudcov

{r:Sdc}16, 4-6. 16-31{/r}

Dalilina zrada a Samsonova smrť

{v}4{/v}Potom sa Samson zaľúbil do ženy, ktorá bývala v_údolí Sorek a volala sa Dalila. {v}5{/v}Prišli k_nej filištínske kniežatá a povedali: „Oklam ho a vyzveď od neho, v_čom má takú silu a ako by sme ho mohli premôcť a spútaného pokoriť. Ak to urobíš, dáme ti každý tisícsto šeklov striebra.“

{v}6{/v}Dalila teda povedala Samsonovi: „Povedz mi, prosím, v_čom je tvoja veľká sila a čím ťa možno zviazať a pokoriť?“

{v}16{/v}A keď ho len unúvala a stále naň mnoho dní naliehala, ochabol na duchu a bol unavený až na smrť. {v}17{/v}Vtedy jej otvoril celé svoje srdce a povedal jej: „Nikdy sa britva nedotkla mojej hlavy, lebo som nazarej zasvätený Bohu od lona svojej matky. Ak bude moja hlava oholená, opustí ma moja sila, oslabnem a budem ako ostatní ľudia.“

{v}18{/v}Keď videla, že jej vyznal celú svoju dušu, poslala filištínskym kniežatám odkaz: „Príďte sem ešte raz, lebo teraz mi otvoril celé svoje srdce.“ Oni vzali peniaze, ktoré sľúbili, a išli. {v}19{/v}Ona ho uspala na svojich kolenách, zavolala holiča, dala mu oholiť jeho sedem vrkočov a začala ho pokorovať, lebo hneď ho opustila jeho sila. {v}20{/v}Zvolala: „Filištínci idú na teba, Samson!“ On sa prebral zo spánku a povedal si v_duchu: „Vyviaznem z_toho ako doteraz a strasiem ich zo seba.“ Nevedel, že Pán od neho odstúpil. {v}21{/v}Keď sa ho Filištínci zmocnili, hneď mu vylúpili oči, spútaného dvoma kovovými reťazami odviedli ho do Gazy a zatvoreného vo väzení donútili mlieť.

{v}22{/v}Ale vlasy mu po oholení začali znovu rásť. {v}23{/v}A filištínske kniežatá sa zišli, aby priniesli veľkolepé obety svojmu bohu Dagonovi a hodovali, lebo hovorili:

„Náš boh nám vydal do rúk

nášho nepriateľa Samsona.“

{v}24{/v}Aj ľud, keď to videl, vychvaľoval svojho boha a hovoril to isté:

„Náš boh nám vydal do rúk

nášho nepriateľa,

čo pustošil našu krajinu

a mnoho našich zahubil.“

{v}25{/v}A keď už boli rozjarení, žiadali zavolať Samsona, aby ich zabával. Priviedli ho z_väzenia a on ich zabával. Postavili ho medzi dva stĺpy. {v}26{/v}Tu povedal chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: „Pusť ma, nech nahmatám stĺpy, na ktorých stojí dom, nech sa o_ne opriem a trochu si odpočiniem.“ {v}27{/v}A dom bol plný mužov i_žien. Boli tam aj všetky filištínske kniežatá a zo strechy sa dívalo asi tritisíc obojeho pohlavia, ako ich Samson zabáva. {v}28{/v}On však zavolal na Pána: „Pane, Bože, spomeň si na mňa! Vráť mi, Bože, ešte tentoraz pôvodnú silu, aby som sa vypomstil na Filištíncoch aspoň za jedno z_mojich dvoch očí!“ {v}29{/v}A nahmatal oba prostredné stĺpy, na ktorých dom spočíval, oprel sa do jedného z_nich pravou, do druhého ľavou rukou {v}30{/v}a povedal: „Nech zomriem s_Filištíncami!“ Mocne stĺpmi zatriasol a dom padol na všetky kniežatá i_na ostatných, čo tam boli. A oveľa viacerých zabil, keď zomieral, ako zabil predtým za svojho života. {v}31{/v}Tu prišli jeho bratia a celé príbuzenstvo, vzali jeho telo a pochovali ho v_dome jeho otca Manueho medzi Saraou a Estaolom. Súdil Izrael dvadsať rokov.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 43, 1a; 31, 4a{/r}; {r}Sdc 16, 28b{/r}

Súď ma, Bože, a rozhodni môj spor s_neverným ľudom. {*} Veď ty si moja sila a moje útočište.

Spomeň si na mňa a vráť mi pôvodnú silu. {*} Veď ty si moja sila a moje útočište.

Z_traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O_modlitbe Pána

(Nn. 28-30: CSEL 3, 287-289)

Treba sa modliť nielen slovami, ale aj skutkami

Čo je na tom divné, milovaní bratia, že modlitba, ktorú nás naučil Boh, je taká, že na základe svojho učiteľského úradu zhrnul všetky naše prosby do niekoľkých spasiteľných slov? Veď to povedal prorok Izaiáš už dávno predtým, čo plný Ducha Svätého hovoril o_Božej velebnosti a dobrote. Hovorí: „On dovršuje a skracuje slovo v_spravodlivosti, lebo Boh ohlási krátku reč na celej zemi.“{n}porov. {r}Rim 9,28{/r}; {r}Iz 10,22-23{/r}{/n} Lebo Božie Slovo náš Pán Ježiš Kristus prišiel pre všetkých, zhromaždil učených i_neučených a vydal spasiteľné prikázania každému pohlaviu a veku. Preto urobil znamenitý súhrn svojich prikázaní, aby sa pamäť žiakov v_nebeskej škole nenamáhala, ale aby sa rýchlo naučila, čo je potrebné pre jednoduchú vieru.

Tak aj keď učil, čo je večný život, vyjadril tajomstvo života veľkou a božskou skratkou: „Večný život je v_tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“{n}{r}Jn 17,3{/r}{/n} Takisto keď vyberal zo zákona a prorokov prvé a najväčšie prikázania: „Počúvaj, Izrael: Tvoj Pán, Boh, je jediný Pán“ a: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z_celého svojho srdca, z_celej svojej duše, z_celej svojej sily. To je prvé a druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i_Proroci.“{n}{r}Mk 12,29-31{/r}; {r}Mt 22,37-40{/r}{/n} A znova: „Všetko dobré, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i_Proroci.“{n}{r}Mt 7,12{/r}{/n}

A Boh nás neučil modliť sa len slovami, ale aj skutkami. Sám sa často modlil a prosil a svedectvom svojho príkladu nám ukázal, čo máme robiť, ako je napísané: „On sa však utiahol na púšť a modlil sa.“{n}{r}Lk 5,16{/r}{/n} A zasa: „Vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v_modlitbe s_Bohom.“{n}{r}Lk 6,12{/r}{/n}

Pán sa nemodlil a neprosil za seba – veď čo by za seba prosil nevinný?_–, ale za naše hriechy, ako to aj sám vyhlasuje, keď hovorí Petrovi: „Hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera.“{n}{r}Lk 22,31-32{/r}{/n} A neskôr prosí Otca za všetkých: „No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v_tebe, aby aj oni boli v_nás.“{n}{r}Jn 17,20-21{/r}{/n}

Veľká je Božia štedrosť a dobrota vo veci našej spásy. Nestačilo mu, že nás vykúpil svojou krvou, ale ešte sa za nás aj modlí. Pozrite, po čom túžil, keď sa modlil: aby sme aj my ostávali v_tej istej jednote, ako sú Otec a Syn jedno.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 25, 1-2a. 5{/r}

K_tebe, Pane, dvíham svoju dušu, {*} Tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený.

Veď ma vo svojej pravde a uč ma, lebo ty si Boh, moja spása, a v_teba dúfam celý deň. {*} Tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený.