OBDOBIE CEZ ROK

20. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}6, 1-13{/r}

Povolanie Izaiáša za proroka

{v}1{/v}V_tom roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal svätyňu. {v}2{/v}Vedľa neho stáli serafíni; aj jeden mal šesť krídel, aj druhý mal šesť krídel: dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal. {v}3{/v}A jeden druhému volal:

„Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov,

celá zem je plná jeho slávy.“

{v}4{/v}Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom.

{v}5{/v}Tu som zvolal:

„Beda mi, som stratený!

Veď ja som muž s_nečistými perami

a bývam medzi ľudom s_nečistými perami

a na vlastné oči som videl kráľa, Pána zástupov.“

{v}6{/v}I_priletel ku mne jeden zo serafínov, v_ruke mal žeravý uhlík, ktorý kliešťami vzal z_oltára, {v}7{/v}dotkol sa mojich úst a povedal:

„Hľa, toto sa dotklo tvojich perí;

zmizla tvoja vina

a tvoj hriech je zmytý.“

{v}8{/v}Potom som počul Pánov hlas. Hovoril: „Koho mám poslať, kto nám pôjde?“ I_povedal som: „Hľa, tu som, mňa pošli.“ {v}9{/v}On vravel: „Choď a povedz tomuto ľudu:

Počúvajte, počúvajte, ale nechápte,

hľaďte, hľaďte, ale nepoznajte.

{v}10{/v}Obaľ tukom srdce tohto ľudu,

otup jeho uši

a zastri mu oči,

aby svojimi očami nevidel

a svojimi ušami nepočul,

aby svojím srdcom nechápal a neobrátil sa

–_aby sa neuzdravil.“

{v}11{/v}I_vravel som: „Dokedy, Pane?“ On povedal:

„Pokiaľ nespustnú

mestá bez obyvateľov

a domy bez ľudí

a zem nezostane pustá.“

{v}12{/v}Pán odvedie ľudí ďaleko

a veľká bude opustenosť v_krajine.

{v}13{/v}Zostane v_nej ešte desatina,

ale znova bude vydaná na zničenie

ako terebinta a ako dub,

z_ktorých po zoťatí zostane dačo pevné.

Čo v_nej zostane, bude svätým semenom.

RESPONZÓRIUM

{r}Zjv 4, 8c{/r}; {r}Iz 6, 3{/r}

Svätý, svätý, svätý Pán, Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde. {*} Celá zem je plná jeho slávy.

Serafíni volali jeden druhému: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov. {*} Celá zem je plná jeho slávy.

Z_Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Evanjelium podľa Matúša

(Hom. 15, 6. 7: PG 57, 231-232)

Soľ zeme a svetlo sveta

„Vy ste soľ zeme.“{n}{r}Mt 5,13{/r}{/n} Lebo slovo sa vám nezveruje pre váš život, ale pre celý svet. Ani vás neposielam do dvoch alebo desiatich či dvadsiatich miest. A neposielam vás k_jednému národu ako kedysi prorokov, ale na zem, na more a do celého sveta, ktorý je vo veľmi zlom stave. Keď totiž hovorí: „Vy ste soľ zeme,“ ukazuje, že celá ľudská prirodzenosť je nakazená a narušená hriechmi. Preto od nich vyžaduje najmä tie čnosti, ktoré sú veľmi potrebné a užitočné pri starostlivosti o_mnohých. Lebo kto je tichý, skromný, milosrdný a spravodlivý, neobmedzuje dobré skutky iba na seba, ale stará sa o_to, aby tieto vynikajúce pramene tiekli aj na úžitok iných. A zasa kto je čistého srdca, šíri pokoj a trpí za pravdu, zameriava svoj život na spoločné dobro.

Nemyslite si, hovorí, že vás vediem do nejakých ľahkých bojov, alebo že je to pre vás nejaká maličkosť: „Vy ste soľ zeme.“ Čo teda? Obnovovali oni zhnité? Vôbec nie. Ak niečo zhnilo, tomu už nemožno pomôcť primiešaním soli. Toto určite nerobili. Ale najprv to bolo obnovené a dostali to zbavené zápachu, až potom to miešali so soľou a zachovávali v_tej novosti, ktorú dostali od Pána. Lebo oslobodiť od zápachu hriechov si vyžadovalo Kristovu moc, ale aby sa to nevrátilo k_pôvodnému zápachu, bolo potrebné ich úsilie a námaha.

Vidíš, ako pomaly ukazuje, že sú viac ako proroci? Lebo nehovorí, že sú učiteľmi Palestíny, ale celej zeme. Nečudujte sa teda, hovorí, ak iných vynechávam a vás oslovujem a zaťahujem vás do takých nebezpečenstiev. Len si uvedomte, koľkým a akým mestám, kmeňom a národom vás potrebujem poslať za predstavených. A preto nechcem, aby ste boli iba vy múdri, ale aby ste takými urobili aj iných. Lebo ak nebudete takí, nepomôžete ani sami sebe.

Veď ak sú iní aj hlúpi, môžu vaším pričinením zmúdrieť. Ale ak vy upadnete do toho zla, stiahnete so sebou do záhuby aj iných. A tak čím väčšie úlohy sa vám zverujú, tým väčšie úsilie musíte vyvinúť. Preto hovorí: „Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.“{n}{r}Mt 5,13{/r}{/n}

A aby sa nebáli vystúpiť na verejnosť, keď počujú: „Keď vás budú potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás hovoriť“{n}{r}Mt 5,11{/r}{/n}, vraví: „Ak nebudete na toto pripravení, nadarmo ste boli vyvolení. A tak potupovania nevyhnutne prídu, ale v_ničom vás nepoškodia, iba budú svedčiť o_vašej stálosti. No ak sa ich zľaknete a upustíte od potrebnej rozhodnosti, budete trpieť oveľa viac, u_mnohých budete mať zlú povesť a všetci budú vami pohŕdať. To znamená byť pošliapaný.“

Potom prechádza k_inému, vznešenejšiemu príkladu: „Vy ste svetlo sveta.“{n}{r}Mt 5,14{/r}{/n} Opäť sveta, nie jedného národa alebo dvadsiatich miest, ale celého sveta. Duchovné svetlo, ktoré prevyšuje slnečné lúče, ako aj soľ duchovná. Najprv soľ, potom svetlo, aby si videl, aký osoh je z_rázneho slova, koľko úžitku z_jadrnej náuky. Sústreďuje, nedovoľuje rozplynúť sa, vedie k_čnosti a dáva silu byť viditeľný. „Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu.“{n}{r}Mt 5,14-15{/r}{/n} Tým ich opäť burcuje k_dokonalému životu a učí ich, aby veľmi dbali o_seba, lebo žijú všetkým na očiach a zápasia na javisku celého sveta.

RESPONZÓRIUM

{r}Sk 1, 8{/r}; {r}Mt 5, 16{/r}

Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu {*} A budete mi svedkami až po samý kraj zeme.

Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca. {*} A budete mi svedkami až po samý kraj zeme.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}3, 1-15{/r}

Výčitky Jeruzalemu

{v}1{/v}Hľa, Panovník, Pán zástupov,

berie Jeruzalemu a Júdovi oporu a ochranu,

všetku oporu chleba a všetku oporu vody,

{v}2{/v}hrdinu i_bojovníka,

sudcu, proroka, veštca i_starca,

{v}3{/v}veliteľa nad päťdesiatimi i_hodnostára,

radcu, mudrca

i_skúseného zaklínača.

{v}4{/v}A chlapcov im dám za kniežatá,

výrastkovia budú vládnuť nad nimi.

{v}5{/v}A ľud sa vzbúri, muž proti mužovi,

každý proti svojmu blížnemu:

chlapec sa drzo osopí na starca

a niktoš na šľachtica.

{v}6{/v}Muž chytí svojho brata

v_dome svojho otca:

„Máš odev,

buď naším kniežaťom,

tieto rozvaliny budeš mať pod rukou.“

{v}7{/v}On zvolá v_ten deň:

„Nie som lekár

a v_mojom dome niet chleba ani odevu;

neustanovujte ma za knieža ľudu.“

{v}8{/v}Jeruzalem padá, Júda sa rúti,

lebo ich jazyk a ich činy sú proti Pánovi

a dráždia oči jeho velebnosti.

{v}9{/v}Výraz ich tváre svedčí proti nim;

rozhlasujú svoj hriech ako Sodoma, nijako ho netaja.

Beda im,

lebo sa im zlo vrátilo.

{v}10{/v}Povedzte spravodlivému: „Dobre,“

lebo bude jesť ovocie svojich činov.

{v}11{/v}Beda, zle bude bezbožnému,

dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.

{v}12{/v}Dieťa utláča môj ľud

a ženy nad ním panujú.

Ľud môj, tí, čo ti lichotia, ťa klamú,

a mätú cestu, po ktorej kráčaš.

{v}13{/v}Pán vstáva, aby žaloval,

stojí, aby súdil národy.

{v}14{/v}Pán sa príde súdiť

so staršími svojho ľudu a s_jeho kniežatami:

„Vy ste spásali vinicu

a čo ste ulúpili chudákom, máte vo svojich domoch.

{v}15{/v}Prečo dlávite môj ľud

a mliaždite tvár bedárov?“,

hovorí Pán, Boh zástupov.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 3, 10. 11. 13{/r}

Povedzte spravodlivému: Dobre, lebo bude jesť ovocie svojich činov. {*} Beda, zle bude bezbožnému, dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.

Pán vstáva, aby žaloval, stojí, aby súdil národy. {*} Beda, zle bude bezbožnému, dostane odplatu podľa skutkov svojich rúk.

Z_komentára svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób

(Lib. 3, 39-40: PL 75, 619-620)

Zvonka boje, vnútri úzkosti

Svätí mužovia sa dostávajú do ťažkého boja, lebo v_jednom a tom istom čase musia na jedných udrieť, druhých presviedčať; tamtým nastavujú štít trpezlivosti, na týchto vrhajú strely učenia. Ale do oboch zápasov sa púšťajú s_obdivuhodnou silou a umením, lebo o_vnútorných prevrátenostiach vedia múdro poučiť a vonkajšími protivenstvami statočne pohŕdajú. Týchto učia a naprávajú, tamtých trpezlivosťou krotia. Útočiacich nepriateľov vytrvalosťou zahanbujú a slabších spoluobčanov súcitom vracajú k_spáse. Jedným sa stavajú na odpor, aby nestrhli aj iných, o_druhých sa boja, aby úplne nezišli zo správnej cesty.

Pozrime sa, ako vojak z_Božieho tábora bojuje proti obidvom. Hovorí: „Zvonka boje, vnútri úzkosti.“{n}{r}2Kor 7,5{/r}{/n} Vyratúva boje, ktoré musí prestáť zvonka: „V_nebezpečenstvách na riekach, v_nebezpečenstvách od zbojníkov, v_nebezpečenstvách od vlastného rodu, v_nebezpečenstvách od pohanov, v_nebezpečenstvách v_meste, v_nebezpečenstvách na púšti, v_nebezpečenstvách na mori, v_nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi.“{n}{r}2Kor 11,26{/r}{/n} A dodáva, aké šípy vrhá v_tomto boji proti nepriateľovi: „V_námahe a lopote, často v_bdení, o_hlade a smäde, veľa ráz v_pôstoch, v_zime a nahote.“{n}{r}2Kor 11,27{/r}{/n}

Ale nech povie, ako bedlivo strážil a chránil aj tábor, hoci bol zaujatý toľkými bojmi. Lebo hneď dodáva: „A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o_všetky cirkvi.“{n}{r}2Kor 11,28{/r}{/n} Pozrite, statočne vybojúva boje v_sebe a milosrdne sa zasadzuje a chráni blížnych. Hovorí o_zle, ktoré znáša, a pridáva dobrá, ktoré rozdáva.

Uvedomme si teda, aké je to namáhavé v_jednom a tom istom čase zvonka znášať protivenstvá a vnútri chrániť to, čo je slabé. Zvonka podstupuje boje, lebo ho šľahajú korbáčmi, spútavajú okovami. Vnútri nosí strach, lebo sa bojí, že jeho utrpenie uškodí nie jemu, ale učeníkom. A preto im píše: „Nech sa nik neplaší v_týchto súženiach; veď sami viete, že je to náš údel.“{n}{r}1Sol 3,3{/r}{/n} O_iných sa bál pri vlastnom utrpení, aby učeníci neodmietli vyznávať vieru, keď sa dozvedia, že bol zbičovaný pre vieru.

Aká nesmierna láska! Nedbá, že sám trpí, a stará sa, aby učeníci nepodľahli v_srdci nesprávnemu presvedčeniu. Nič si nerobí z_rán na svojom tele, a iným lieči rany v_srdci. Je totiž príznačné pre spravodlivých, že uprostred bolestí a súžení nezabúdajú sa starať o_dobro iných. Aj keď sami znášajú protivenstvá a trpia, starajú sa o_potreby iných a učia ich. Sú ako veľkí lekári, ktorí sú ranení a chorí. Sami znášajú boľavé rany, a iným podávajú lieky na uzdravenie.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Jób 13, 20-21{/r}; {r}Jer 10, 24{/r}

Nezakrývaj mi, Pane, svoju tvár; vzdiaľ svoju ťažkú ruku odo mňa {*} A nech ma nedesí hrôza z_teba.

Trestaj ma, Pane, milosrdne, nie v_svojom rozhorčení, aby si ma nezničil. {*} A nech ma nedesí hrôza z_teba.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}7, 1-17{/r}

Emanuelovo znamenie uprostred vojnovej hrôzy

{v}1{/v}Keď bol judejským kráľom Achaz, syn Joatama, syna Oziáša, vytiahol sýrsky kráľ Rasin a izraelský kráľ Pekach, syn Romeliáša, do boja proti Jeruzalemu; no nemohli ho dobyť. {v}2{/v}Keď Dávidovmu domu zvestovali: „Sýria táborí v_Efraime,“ chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy v_lese pod náporom vetra. {v}3{/v}Pán povedal Izaiášovi: „Choď naproti Achazovi ty a tvoj syn Šeárjášúb k_hornému rybníku na koniec vodovodu na cestu pri bielovisku {v}4{/v}a povedz mu: Daj si pozor a buď pokojný; neboj sa, nech sa ti srdce nedesí týchto dvoch dymiacich obhorených polien: zúrivého hnevu Rasina zo Sýrie a Romeliášovho syna; {v}5{/v}toho, že sa Sýria, Efraim a Romeliášov syn sprisahali proti tebe a povedali si: {v}6{/v}‚Vytiahnime do Judey a zastrašme ju; pripojme ju k_sebe a ustanovme tam za kráľa Tábelovho syna.‘“

{v}7{/v}Toto hovorí Pán, Boh:

„Nestane sa, nebude to tak;

{v}8{/v}lebo hlavou Sýrie je Damask

a hlavou Damasku Rasin.

Ešte šesťdesiat a päť rokov

a Efraim prestane byť národom.

{v}9{/v}A hlavou Efraimu je Samária

a hlavou Samárie Romeliášov syn.

Ak neuveríte, neobstojíte.“

{v}10{/v}Pán prehovoril k_Achazovi: {v}11{/v}„Žiadaj znamenie od Pána, svojho Boha. Žiadaj ho, či v_hĺbkach podsvetia, alebo hore na výsostiach.“ {v}12{/v}Achaz však povedal: „Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Pána.“ {v}13{/v}A Izaiáš riekol: „Počúvajte teda, Dávidov dom. Nestačí, že obťažujete ľudí, ešte aj môjho Boha obťažujete? {v}14{/v}A preto vám Pán sám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel; {v}15{/v}maslo a med bude jesť, aby vedel zavrhovať zlo a voliť si dobro. {v}16{/v}Lebo skôr, ako bude chlapec vedieť zavrhovať zlo a voliť si dobro, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa hrozíš. {v}17{/v}Pán privedie na teba, na tvoj ľud a na dom tvojho otca dni, aké neprišli odo dní, keď sa Efraim odlúčil od Júdu, privedie asýrskeho kráľa.“

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 7, 14b; 8, 10c{/r}; {r}Lk 1, 30a, 31a{/r}

Hľa, panna počne a porodí syna {*} A dá mu meno Emanuel, lebo s_nami je Boh.

Neboj sa, Mária, počneš a porodíš syna. {*} A dá mu meno Emanuel, lebo s_nami je Boh.

Z_homílií svätého opáta Bernarda v_Chválach Panny a Matky

(Hom. 2, 1-2. 4: Opera omnia, Edit. Cisterc. 4 [1966], 21-23)

Najvyšší si ju pripravoval, otcovia ju naznačovali

Bohu pristalo také narodenie, že sa narodil z_Panny. A Panne zodpovedal iba taký pôrod, že mohla porodiť Boha. Preto aby sa stvoriteľ ľudí mohol stať človekom a narodiť sa z_človeka, musel si spomedzi všetkých vybrať, ba stvoriť takú matku, o_ktorej vedel, že mu pristane a že sa mu bude páčiť.

Preto chcel, aby bola pannou, aby sa z_nepoškvrnenej narodil nepoškvrnený, ktorý má očistiť škvrny všetkých.

Chcel, aby bola aj ponížená tá, z_ktorej sa mal narodiť tichý a pokorný srdcom, a všetkým na sebe ukázať nevyhnutne potrebný a veľmi osožný príklad týchto čností. Panne dal teda výsadu materstva ten, ktorý jej už predtým vnukol sľub panenstva a vyznačil ju vzácnou hodnotou pokory.

Veď ako by ju inak bol mohol neskôr anjel vyhlásiť za milostiplnú, keby v_nej bolo nejaké čo ako malé dobro, ktoré by nepochádzalo z_milosti? Aby teda tá, ktorá mala počať i_porodiť Svätého svätých, mala sväté telo, dostala dar panenstva, a aby mala takú aj myseľ, dostala dar pokory.

A tak kráľovská panna, ozdobená týmito perlami čností, žiariaca dvojitým pôvabom mysle i_tela, známa v_nebi svojím zjavom a svojou krásou, upútava na seba pozornosť nebeských občanov až natoľko, že za ňou zatúžila aj Kráľova duša{n}porov. {r}Ž 45,3.12{/r}{/n} a poslal jej z_výšin nebeské posolstvo.

Hovorí: „Poslal anjela k_panne.“{n}{r}Lk 1,26-27{/r}{/n} K_panne telom, k_panne mysľou, k_panne povolaním, k_panne, ako ju opisuje Apoštol, svätej mysľou i_telom{n}porov. {r}1Kor 7,34{/r}{/n}, ktorá nebola až teraz ani náhodou objavená, ale vyvolená od vekov. Veď Najvyšší ju predpoznal a pripravoval si ju, anjeli ju chránili, otcovia naznačovali a proroci predpovedali.

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 1, 35{/r}; {r}Ž 45, 11a. 12a{/r}

Duch Svätý zostúpi na teba, Mária, a moc Najvyššieho ťa zatieni. {*} Tvoje dieťa sa bude volať svätým, bude to Boží Syn.

Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, sám kráľ zatúžil za tvojou krásou. {*} Tvoje dieťa sa bude volať svätým, bude to Boží Syn.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}9, 7 – 10, 4{/r}

Boží hnev proti izraelskému kráľovstvu

{v}9,7{/v}Pán poslal slovo Jakubovi a padlo na Izrael.

{v}8{/v}A zvie o_tom všetok ľud Efraima a obyvatelia Samárie,

ktorí hovoria v_pýche a namyslenosti srdca:

{v}9{/v}„Tehly popadali, budeme stavať z_kamenných kvádrov;

plané figovníky vyťali, nahradíme ich cédrami.“

{v}10{/v}Tu Pán zdvihol nad neho nepriateľov

a popudil jeho protivníkov,

{v}11{/v}Sýriu od východu a Filištíncov od západu,

a oni požierali Izrael na plné ústa.

Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil

a jeho ruka je ešte vystretá.

{v}12{/v}No ľud sa neobrátil k_tomu, ktorý ho bil,

a nehľadali Pána zástupov.

{v}13{/v}Pán odťal Izraelu hlavu aj chvost,

palmu i_trstinu v_jeden deň:

{v}14{/v}starší a hodnostár je hlava

a prorok, čo učí lož, je chvost.

{v}15{/v}Lebo vodcovia tohto ľudu zvádzajú

a tí, ktorých vedú, zahynú.

{v}16{/v}Preto sa Pán nebude tešiť z_jeho mladíkov

a nezľutuje sa nad jeho sirotami a vdovami,

lebo všetci sú bezbožní a zlí

a ústa všetkých hovoria bláznivo.

Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil

a jeho ruka je ešte vystretá.

{v}17{/v}Bezbožnosť vzbĺkla ako oheň,

stravuje bodľačie a tŕnie,

zapaľuje lesnú húštinu

a valia sa stĺpy dymu.

{v}18{/v}Hnev Pána zástupov spaľuje zem

a ľud je ako pokrm ohňa:

nik neušetrí ani svojho brata.

{v}19{/v}Hlce napravo, a je hladný,

žerie naľavo, a nenasycuje sa.

Každý hltá mäso svojho blížneho:

{v}20{/v}Manasses Efraima a Efraim Manassesa

a oni spolu proti Júdovi.

Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil

a jeho ruka je ešte vystretá.

{v}10,1{/v}Beda tým, čo vydávajú zlé zákony,

a pisárom, čo píšu nespravodlivo,

{v}2{/v}aby utláčali na súde chudobných

a páchali násilie na práve ponížených môjho ľudu;

aby sa vdovy stali ich korisťou

a aby olupovali siroty.

{v}3{/v}Čo urobíte v_deň navštívenia,

až sa zdiaľky priblíži pohroma?

Ku komu sa budete utiekať o_pomoc

a kde zanecháte svoju slávu?

{v}4{/v}Lebo sa skloníte medzi zajatcov

a padnete medzi zabitými.

Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil

a jeho ruka je ešte vystretá.

RESPONZÓRIUM

{r}Nár 2, 1{/r}

Ako Pán zahalil vo svojom hneve temným oblakom dcéru Siona; {*} Zhodil z_neba na zem slávu Izraela.

Nespomenul si na podnožku svojich nôh v_deň svojho hnevu. {*} Zhodil z_neba na zem slávu Izraela.

Z_Rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo Caillau-Saint-Yves 2, 92: PLS 2, 441-442)

Kto vytrvá do konca, bude spasený

Kedykoľvek na nás dolieha nejaký útlak alebo súženie, je to pre nás napomenutie a zároveň aj pokarhanie. Lebo ani naše Sväté písmo nám nesľubuje pokoj, bezpečnosť a mier, ba evanjelium netají ani súženia, útlak a pohoršenia. Ale „kto vytrvá do konca, bude spasený“{n}{r}Mt 10,22{/r}{/n}. Veď čo dobré mal kedy v_sebe tento život, počnúc prvým človekom od chvíle, keď si zaslúžil smrť a stiahol na seba kliatbu, spod ktorej nás vyslobodil Kristus, Pán?!

Neslobodno teda reptať, bratia, „ako niektorí z_nich reptali“, ako hovorí Apoštol, „a zahynuli od hadov“{n}{r}1Kor 10,10{/r} [Vet. Lat.]{/n}. Čo také neobvyklé znáša teraz ľudské pokolenie, bratia, čo neznášali otcovia? Alebo kedy trpíme tak, ako sa dozvedáme, že oni trpeli? A nájdeš ľudí, ktorí repcú na svoje časy, lebo že časy našich predkov boli dobré{n}porov. {r}Kaz 7,10{/r}{/n}. A keby sa mohli vrátiť do čias svojich predkov, nereptali by aj tam? Minulé časy, o_ktorých si myslíš, že boli dobré, boli dobré iba preto, že už nie sú tvoje.

Ak si už vyslobodený spod kliatby, ak si už uveril v_Božieho Syna, ak si už poučený alebo vzdelaný vo Svätom písme, čudujem sa, ako si môžeš myslieť, že Adam mal dobré časy. Aj tvoji predkovia nosili v_sebe Adama. To bol celkom isto Adam, komu bolo povedané: „V_pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb a budeš obrábať zem, z_ktorej si bol vzatý. Tŕnie a bodľač ti bude rodiť.“{n}porov. {r}Gn 3,19.18{/r}{/n} Toto si zaslúžil, toto dostal, toto dosiahol podľa spravodlivého Božieho rozsudku. Prečo si teda myslíš, že minulé časy boli lepšie ako tvoje? Od tamtoho Adama až po dnešného Adama je len práca a pot, tŕnie a bodľač. Zabudli sme na potopu? Zabudli sme na ťažké časy hladu a vojen, o_ktorých sa píše preto, aby sme nereptali proti Bohu pre prítomný čas?

Aké to teda boli časy? Či sa nechvejeme všetci, keď o_nich počúvame alebo čítame? Preto by sme mali skôr ďakovať, ako reptať na naše časy.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 77, 6-7a. 3a; 51, 3{/r}

Premýšľam o_dňoch minulých a dávne roky mám na mysli. Za noci rozjímam vo svojom srdci {*} A povedal som: Zmiluj sa, Bože, nado mnou.

Boha hľadám v_deň svojho súženia, vystieram svoje ruky za noci. {*} A povedal som: Zmiluj sa, Bože, nado mnou.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}11, 1-16{/r}

Jesseho koreň. Návrat zvyškov Božieho ľudu

Toto hovorí Pán:

{v}1{/v}„Z_kmeňa Jesseho vzíde ratolesť

a z_jeho koreňov vyženie výhonok.

{v}2{/v}A spočinie na ňom duch Pánov:

duch múdrosti a rozumu,

duch rady a sily,

duch poznania a bázne pred Pánom.

{v}3{/v}A bude mať záľubu v_bázni pred Pánom.

Nebude súdiť podľa zdania očí,

ani nebude karhať podľa počutia,

{v}4{/v}ale podľa spravodlivosti bude súdiť chudobných

a podľa práva bude rozhodovať v_prospech ponížených zeme.

Zem udrie prútom svojich úst

a dychom svojich perí usmrtí bezbožníka.

{v}5{/v}Spravodlivosť bude pásom jeho bedier

a vernosť opaskom jeho bokov.

{v}6{/v}Vlk bude bývať s_baránkom,

leopard si ľahne vedľa kozliatka.

Teliatko i_lev budú žrať spolu

a chlapček ich bude zaháňať.

{v}7{/v}Krava a medvedica sa budú spolu pásť,

ich mláďatá budú vedno odpočívať.

Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou,

{v}8{/v}dojča sa bude hrať

nad dierou hada,

do skrýše vretenice

siahne rukou batoľa.

{v}9{/v}Nik nebude škodiť ani pustošiť

na celom mojom svätom vrchu;

lebo poznaním Pána bude naplnená zem,

ako vody napĺňajú moria.

{v}10{/v}V_ten deň koreň Jesseho

sa vztýči ako znamenie národom;

pohania ho budú vyhľadávať

a slávny bude jeho príbytok.

{v}11{/v}V_ten deň Pán opäť vystrie svoju ruku,

aby si priviedol zvyšok svojho ľudu,

ktorý zostal po Asýrsku a Egypte,

Patrose a Etiópii,

Elame a Senaare,

Emate a morských ostrovoch.

{v}12{/v}Zdvihne znamenie nad národmi

a zhromaždí izraelských utečencov,

pozbiera roztratených Júdovcov zo štyroch strán zeme.

{v}13{/v}Prestane Efraimova nevraživosť

a Júdovi nepriatelia zahynú.

Efraim nebude žiarliť na Júdu

a Júda nebude bojovať proti Efraimovi.

{v}14{/v}Vrhnú sa na ramená Filištíncov na západe,

spolu budú plieniť synov východu;

vystrú svoju ruku na Edom a Moab

a synovia Amona ich budú poslúchať.

{v}15{/v}Pán vysuší jazyk Egyptského mora

a v_sile svojho dychu zdvihne svoju ruku nad rieku

a rozbije ju na sedem potokov,

tak, že im dá prejsť obutým.

{v}16{/v}To bude cesta pre zvyšok môjho ľudu,

ktorý zostane po Asýrsku,

ako ju Izrael mal v_ten deň,

keď vystupoval z_egyptskej krajiny.“

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 55, 12; 11, 16{/r}

V_radosti vyjdete a v_pokoji sa vrátite. {*} Vrchy a kopce budú spievať pred vami chválospev a všetky stromy kraja budú tlieskať rukami.

To bude cesta pre zvyšok môjho ľudu, ako ju Izrael mal v_ten deň, keď vystupoval z_egyptskej krajiny. {*} Vrchy a kopce budú spievať pred vami chválospev a všetky stromy kraja budú tlieskať rukami.

Z_traktátu biskupa Balduina Canterburského O_anjelskom pozdravení

(Tract. 7: PL 204, 477-478)

Z_koreňov Jesseho vyhnal výhonok

K_anjelskému pozdravu, ktorým denne s_patričnou úctou pozdravujeme preblahoslavenú Pannu, pridávame: „A požehnaný je plod tvojho života.“{n}{r}Lk 1,42{/r}{/n} Alžbeta akoby po pozdrave Panny zopakovala koniec anjelského pozdravu a pripojila tento záver: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.“{n}{r}Lk 1,42{/r}{/n} To je ten plod, o_ktorom hovorí Izaiáš: „V_ten deň bude Pánov výhonok ozdobou a slávou a plod zeme pýchou.“{n}{r}Iz 4,2{/r}{/n} Kto je to ten plod, ak nie svätý Izraela, ktorý je aj Abrahámovým potomstvom, Pánovým výhonkom, ktorý vyhnal z_Jesseho koreňov{n}porov. {r}Iz 11,1{/r}{/n}, plodom života, na ktorom sme dostali účasť?

Vonkoncom požehnaný v_semene a požehnaný vo výhonku, požehnaný v_kvete, požehnaný v_úlohe a konečne požehnaný vo vzdávaní vďaky a v_oslave. Kristus sa stal Abrahámovým potomstvom z_Dávidovho rodu podľa tela.

On jediný z_ľudí je dokonalý v_každom dobre. On dostal Ducha bez miery{n}porov. {r}Jn 3,34{/r}{/n}, aby on jediný mohol splniť všetko, čo je spravodlivé{n}porov. {r}Mt 3,15{/r}{/n}. Lebo jeho spravodlivosť stačí pre všetky národy, ako je napísané: „Ako zem vydá rastliny a ako záhrada dá vyklíčiť semenu, tak Pán, Boh, dá vyklíčiť spravodlivosti a chvále pred všetkými národmi.“{n}{r}Iz 61,11{/r}{/n} Toto je totiž výhonok spravodlivosti, ktorý je zahrnutý požehnaním a zdobí ho kvet slávy. Ale akej slávy? Najvyššej, akú si len možno predstaviť, alebo skôr, akú si vôbec nemožno predstaviť. Lebo z_koreňov Jesseho vyhnal výhonok. Až pokiaľ? Isto najvyššie, ako možno, lebo „Ježiš Kristus je v_sláve Boha Otca“{n}{r}Flp 2,11{/r} [Vg.]{/n}. Jeho veleba sa vznáša nad nebesia{n}porov. {r}Ž 8,2{/r}{/n}, aby bol Pánov výhonok ozdobou a slávou a plod zeme pýchou.

Ale aký osoh máme z_tohto plodu? Aký iný, ak nie ovocie požehnania z_požehnaného plodu? Lebo z_tohto semena, výhonku, kvetu rodí sa ovocie požehnania a dostáva sa až k_nám. Najprv, pravda, akoby v_semene cez milosť odpustenia, potom akoby vo výhonku cez rast spravodlivosti a napokon aj v_kvete cez nádej alebo aj dosiahnutie slávy. Požehnaný Bohom a v_Bohu, to znamená, že v_ňom bol oslávený Boh. Aj pre nás je požehnaný, aby sme ním požehnaní boli oslávení v_ňom, lebo cez prisľúbenie, ktoré dostal Abrahám, Boh mu dal požehnanie pre všetky národy.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Rim 15, 12{/r}; {r}Ž 72, 17a. 7a{/r}

Koreň Jesseho povstane vládnuť nad národmi: v_neho budú dúfať národy. {*} Jeho meno nech je velebené naveky.

V_jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja. {*} Jeho meno nech je velebené naveky.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}30, 1-18{/r}

Zmluvy uzavreté s_cudzími národmi sú márne

{v}1{/v}„Beda vám, odbojní synovia, hovorí Pán,

lebo robíte plány, ale bezo mňa,

uzavriete zmluvu, no nie v_mojom duchu,

aby ste hromadili hriech na hriech.

{v}2{/v}Dávate sa na cestu, zostupujete do Egypta,

ale mojich úst ste sa neopýtali;

dúfate v_pomoc a silu faraóna,

skladáte dôveru do tône Egypta,

{v}3{/v}ale faraónova sila vám bude na hanbu

a dôvera v_tôňu Egypta na potupu.

{v}4{/v}A keď budú tvoje kniežatá v_Tanise

a tvoji poslovia prídu až do Hanesu,

{v}5{/v}všetci budú zmätení z_ľudu,

ktorý im nemôže byť na osoh.

Nebude im na pomoc ani na úžitok,

ale na hanbu a potupu.“

{v}6{/v}Výrok o_zvieratách Nagebu.

Po krajine súženia a úzkosti,

levice a revúceho leva,

zmije a lietajúceho draka,

nesú na chrbtoch zvierat svoje bohatstvo

a na hrboch tiav svoje poklady

ľudu, ktorý im nemôže byť na osoh.

{v}7{/v}Lebo pomoc Egypta je zbytočná a márna,

preto som ho nazval: nehybný Rahab.

{v}8{/v}Teraz choď a napíš to pred nimi na tabuľku,

dôkladne to zaznač do knihy

a bude to pre budúcnosť

na svedectvo až naveky.

{v}9{/v}Lebo je to ľud odbojný,

synovia luhárski,

synovia, ktorí nechcú počuť Pánov zákon;

{v}10{/v}ktorí hovoria vidcom: „Neviďte“

a prorokom: „Nevyhľadávajte nám, čo je správne;

hovorte nám, čo je príjemné, vyhľadávajte nám klamné vidiny.

{v}11{/v}Vybočte z_cesty, zíďte z_chodníka,

odstráňte spred našej tváre Svätého Izraela.“

{v}12{/v}A tak toto hovorí Svätý Izraela:

„Preto, že ste zavrhli toto slovo

a spoliehate sa na prevrátenosť a úskoky

a opierate sa o_ne,

{v}13{/v}bude vám táto neprávosť

ako trhlina hroziaca zrútením, vyduté miesto na vysokom múre,

ktoré sa náhle, nečakane odtrhne,

keď to nik netuší;

{v}14{/v}a rozdrúzga sa, ako sa rozbije hrnčiarska nádoba,

keď sa ňou neľútostne tresne,

takže sa nenájde medzi jej úlomkami črep,

do ktorého by sa dalo nabrať trochu ohňa z_ohniska

alebo načrieť z_jamy vody.“

{v}15{/v}Lebo toto hovorí Pán, Boh, Svätý Izraela:

„Keď sa obrátite a upokojíte, budete spasení.

V_mlčaní a v_dôvere bude vaša sila.“

Ale nechceli ste, {v}16{/v}ba povedali ste:

„Nie, utečieme na koňoch,“

a preto budete utekať.

A: „Nasadneme na tie rýchle,“

a preto budú rýchli tí, čo vás budú prenasledovať.

{v}17{/v}Tisíc sa zachveje, keď jeden zahrozí,

a pri hrozbe piatich budete utekať,

kým nezostanete

ako stožiar na temene vrchu

a ako zástava na kopci.

{v}18{/v}Preto Pán čaká, chce sa nad vami zmilovať.

Vyvýši sa a zľutuje sa nad vami.

Veď Pán je spravodlivý Boh;

blahoslavení všetci, čo ho očakávajú.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 30, 15b. 18ad{/r}

Keď sa obrátite a upokojíte, budete spasení. {*} V_mlčaní a v_dôvere bude vaša sila.

Pán čaká, chce sa nad vami zmilovať; blahoslavení všetci, čo ho očakávajú. {*} V_mlčaní a v_dôvere bude vaša sila.

Z_Výkladu žalmov od svätého biskupa Ambróza

(Ps 49, 13-14: CSEL 64, 367-368)

Jeden je prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš

„Brat nevykúpi, vykúpi človek; ani nezaplatí Bohu výkupné za seba, ani cenu za vykúpenie svojho života“{n}{r}Ž 49,8-9{/r} [Vet. Lat.]{/n}, čiže „prečo by som sa mal strachovať v_dňoch nešťastných“{n}{r}Ž 49,6{/r}{/n}? Lebo čo mi môže uškodiť, keď ja nielenže nepotrebujem vykupiteľa, ale ja som vykupiteľ všetkých?! Iných oslobodím, a sám o_seba sa budem strachovať? Hľa, všetko urobím nové{n}porov. {r}Zjv 21,5{/r}{/n} a bude to prevyšovať aj bratskú náklonnosť a lásku. Koho nemôže vykúpiť brat, čo vyšiel na svetlo z_toho istého materského lona, lebo mu bráni rovnako slabá prirodzenosť, toho vykúpi človek. Ale ten človek, o_ktorom je napísané: „Pán im pošle človeka, ktorý ich spasí.“{n}{r}Iz 19,20{/r} [Vet. Lat.]{/n} Toho, ktorý o_sebe povedal: „Vy ma chcete zabiť, človeka, ktorý vám povedal pravdu.“{n}{r}Jn 8,40{/r}{/n}

Ale hoci je človekom, ktože ho pozná? Prečo ho nik nepozná? Lebo ako je Boh jeden, tak je aj „jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš“{n}{r}1Tim 2,5{/r}{/n}. On jediný vykúpi človeka, lebo on láskou prevyšuje bratov. Veď on vylial svoju krv za cudzích – a to nemôže nik obetovať za brata. A tak neušetril ani vlastné telo, aby nás vykúpil z_hriechu, a „vydal seba samého ako výkupné za všetkých“{n}{r}1Tim 2,6{/r}{/n}, ako vyhlásil jeho verný svedok apoštol Pavol, ktorý vraví: „Hovorím pravdu, neklamem.“{n}{r}Rim 9,1{/r}{/n}

Ale prečo vykupuje iba on jediný? Preto, lebo jemu sa nik nemôže rovnať v_láske – aby položil svoj život za svojich nepatrných sluhov; ani v_neporušenosti – všetci sú totiž pod hriechom, všetci sú poznačení Adamovým pádom. Iba Vykupiteľ je vyňatý, lebo on nemôže podliehať starému hriechu. Preto máme pod človekom rozumieť Pána Ježiša, ktorý si vzal ľudskú prirodzenosť, aby v_svojom tele ukrižoval hriech všetkých a svojou krvou zotrel dlžobný úpis všetkých ľudí{n}porov. {r}Kol 2,14{/r}{/n}.

No možno namietneš: Prečo sa tu tvrdí, že brat nevykúpi, keď on sám hovorí: „Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom“{n}{r}Ž 22,23{/r}{/n}? Lenže Kristus Ježiš nám neodpustil hriechy ako náš brat, ale ako človek, v_ktorom bol Boh. Lebo tak je aj napísané: „V_Kristovi Boh zmieril svet so sebou.“{n}porov. {r}2Kor 5,18-19{/r}{/n} V_tom Kristovi Ježišovi, o_ktorom jedinom bolo povedané: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“{n}{r}Jn 1,14{/r}{/n} Teda nie ako brat, ale ako Pán prebýval medzi nami, keď žil v_tele.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 53, 12b{/r}; {r}Lk 23, 34{/r}

Vydal na smrť svoj život a započítali ho medzi zločincov; {*} A on niesol hriech mnohých a prosí za hriešnikov.

Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. {*} A on niesol hriech mnohých a prosí za hriešnikov.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}37, 21-35{/r}

Izaiáš prorokuje o_asýrskom kráľovi

{v}21{/v}Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela, k_tomu, o_čo si ma prosil vo veci asýrskeho kráľa Senacheriba; {v}22{/v}toto slovo o_ňom povedal Pán:

Opovrhuje tebou, posmieva sa ti, panenská dcéra Siona,

hlavou posunkuje za tebou, dcéra Jeruzalema.

{v}23{/v}Koho si potupoval a komu si sa rúhal?

Proti komu si zvyšoval hlas

a dvíhal pyšne svoje oči?

Proti Svätému Izraela!

{v}24{/v}Prostredníctvom svojich sluhov si potupoval Pána

a povedal si: ‚S_množstvom svojich vozov

som vyšiel na hrebene vrchov, na chrbty Libanonu.

Postínal som vrcholce jeho cédrov

a jeho jedle vyberané

a prenikol som do jeho najvyšších končín,

do hustého lesa.

{v}25{/v}Ja som kopal a pil cudziu vodu

a šľapami svojich nôh som vysušil

všetky toky Egypta.‘

{v}26{/v}Nepočul si to?

Od vekov som to robil. Od dávnych dní

som to pripravoval a teraz priviedol,

aby si vyvracal,

na hŕbu kamenia premieňal opevnené mestá.

{v}27{/v}Ich bezmocní obyvatelia

chvejú sa a hanbia.

Sú ako poľná bylina,

zelená rastlina a tráva na strechách,

čo uschla od južného vetra.

{v}28{/v}Poznám, či sedíš,

či vychádzaš alebo vchádzaš,

aj tvoju zúrivosť voči mne.

{v}29{/v}Pretože zúriš proti mne

a tvoja pýcha vystúpila do mojich uší,

vložím ti krúžok do nozdier

a uzdu do úst

a vrátim ťa na cestu,

ktorou si prišiel.

{v}30{/v}A tebe bude toto znamením:

Tento rok nech sa je, čo sa dá pozberať,

na druhý rok, čo samo narastie,

a na tretí rok sejte a žnite,

saďte vinice a jedzte ich ovocie.

{v}31{/v}A to, čo sa zachráni z_Júdovho domu,

čo zostane, zapustí korene dolu

a hore prinesie ovocie.

{v}32{/v}Lebo z_Jeruzalema vyjde zvyšok

a z_vrchu Sion, čo sa zachráni.

To urobí horlivosť Pána zástupov.

{v}33{/v}Preto Pán hovorí o_asýrskom kráľovi:

Nevojde do tohto mesta,

ani šíp ta nevystrelí,

nezaútočí naň štítom,

ani násyp nenavŕši proti nemu.

{v}34{/v}Vráti sa tou cestou, ktorou prišiel,

a do tohto mesta nevkročí, hovorí Pán.

{v}35{/v}Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil

kvôli sebe a kvôli Dávidovi, môjmu služobníkovi.“

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 52, 9b-10{/r}

Pán potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem. {*} A všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.

Obnažil si Pán svoje sväté rameno pred očami všetkých národov. {*} A všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.

Z_Výkladu žalmov od svätého biskupa Ambróza

(Ps 49, 14-15: CSEL 64, 368-370)

Kristus svojou krvou zmieril svet s_Bohom

Keď Kristus zmieril svet s_Bohom, on, pravdaže, nijaké zmierenie nepotreboval. Veď za aký svoj hriech by mohol odprosovať ten, ktorý nijaký hriech nepoznal{n}porov. {r}2Kor 5,21{/r}{/n}? Aj keď Židia vymáhali dvojdrachmu, ktorá sa podľa zákona dávala za hriech, povedal Petrovi: „Šimon, od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane? Od svojich synov, či od cudzích? Peter odvetil: Od cudzích. Pán mu povedal: Synovia sú teda oslobodení. Ale aby sme ich nepohoršili, hoď udicu a rybu, ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj za mňa i_za seba.“{n}{r}Mt 17,24-27{/r}{/n}

Tým ukazuje, že on nepotrebuje zmiernu obetu za svoje hriechy, lebo on nebol otrokom hriechu, ale ako Boží Syn bol slobodný od akejkoľvek chyby. Syn totiž oslobodzuje, otrok je vinný. Je teda slobodný od všetkého a nedáva cenu za vykúpenie svojho života{n}porov. {r}Ž 49,8{/r}{/n} ten, ktorého krv mala väčšiu cenu, ako bolo treba na vykúpenie všetkých hriechov celého sveta{n}porov. {r}1Jn 2,2{/r}{/n}. Správne teda oslobodzuje iných ten, ktorý za seba nič nedlhuje.

Ba poviem ešte viac. Nielenže Kristus nepotrebuje cenu za svoje vykúpenie, či zmiernu obetu za hriech, ale možno to chápať aj tak, že ak vezmeš hociktorého človeka, ani jeden nedlhuje zmiernu obetu za seba, lebo zmiernou obetou za všetkých je Kristus a sám je výkupným za všetkých.

Veď ktorého človeka krv je spôsobilá vykúpiť ho, keď Kristus vylial svoju krv na vykúpenie všetkých? Má teda niekto takú krv, ktorú by bolo možno prirovnať ku Kristovej krvi? Alebo ktorý človek má moc dať za seba väčšiu zmiernu obetu, ako bola tá, ktorú v_sebe priniesol Kristus, keď sám svojou krvou zmieril svet s_Bohom? Aký obetný dar je väčší? Aká obeta je cennejšia? Ktorý zástanca je lepší ako ten, ktorý sa stal prosbou o_odpustenie hriechov pre všetkých a položil za nás svoj život ako výkupné{n}porov. {r}1Jn 2,1{/r}; {r}Mt 20,28{/r}{/n}?

Nevyžaduje sa teda zmierna obeta alebo výkupné od každého zvlášť, lebo cenou za všetkých je Kristova krv. Ňou nás Pán Ježiš vykúpil a on jediný uzmieril Otca. A namáhal sa až do konca, lebo vzal na seba našu námahu, ako povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate, a ja vás posilním.“{n}{r}Mt 11,28{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Kol 1, 21-22{/r}; {r}Rim 3, 25a{/r}

Keď ste boli odcudzení a znepriatelení zmýšľaním a zlými skutkami, Boh vás zmieril skrze smrť v_Kristovom ľudskom tele so sebou, {*} Aby si vás postavil pred svoju tvár svätých, nepoškvrnených a bez úhony.

Boh ustanovil Ježiša ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery. {*} Aby si vás postavil pred svoju tvár svätých, nepoškvrnených a bez úhony.