OBDOBIE CEZ ROK

21. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

NEDEĽA

Začiatok Knihy proroka Sofoniáša

{r:Sof}1, 1-7. 14 – 2, 3{/r}

Pánov súd

{v}1,1{/v}Pánovo slovo, ktoré zaznelo Sofoniášovi, synovi Chuziho, syna Godoliáša, syna Amariáša, syna Ezechiáša, za dní judejského kráľa Joziáša, Amonovho syna.

{v}2{/v}„Zmetiem úplne všetko

z_povrchu zeme,

hovorí Pán.

{v}3{/v}Zmetiem človeka i_dobytok,

zmetiem nebeské vtáky

i_ryby v_mori.

Skaza bezbožným;

vyničím ľudí z_povrchu zeme,

hovorí Pán.

{v}4{/v}Vystriem svoju ruku nad Júdu

a nad všetkých obyvateľov Jeruzalema

a vykynožím z_tohto miesta zvyšky po Bálovi

i_mená žrecov spolu s_kňazmi

{v}5{/v}aj tých, čo sa klaňajú na strechách

nebeskému vojsku,

čo sa klaňajú a prisahajú Pánovi

a prisahajú aj Melchomovi,

{v}6{/v}i_tých, čo sa odvrátili od Pána,

čo sa nepýtajú na Pána a nehľadajú ho.“

{v}7{/v}Mlčte pred Pánom a Bohom,

lebo je blízko Pánov deň;

Pán pripravil obetu,

posvätil svojich povolaných.

{v}14{/v}Blízko je veľký Pánov deň,

blízko je a veľmi rýchlo príde.

Hlas Pánovho dňa je trpký,

bude sa tam trápiť hrdina.

{v}15{/v}Dňom hnevu bude ten deň,

dňom súženia a úzkosti,

dňom ničenia a pustošenia,

dňom temnoty a mrákavy,

dňom oblaku a víchra,

{v}16{/v}dňom poľnice a trúbenia

nad opevnenými mestami

a nad vysokými vežami.

{v}17{/v}I_budem súžiť ľudí

a budú chodiť ako slepí,

lebo zhrešili proti Pánovi.

Ich krv bude vyliata ako prach

a ich vnútornosti ako hnoj.

{v}18{/v}Ale ani ich striebro, ani ich zlato

ich nebude môcť vyslobodiť

v_deň Pánovho hnevu.

Oheň jeho žiarlivosti

pohltí celú zem,

lebo rýchlo skoncuje

so všetkými obyvateľmi zeme.

{v}2,1{/v}Zíďte sa, zhromaždite sa

vy, národ bez hanby,

{v}2{/v}prv, než sa rozptýlite

a pominiete ako prach,

prv, než na vás príde

Pánov rozhorčený hnev,

prv, než na vás príde

deň Pánovho hnevu.

{v}3{/v}Hľadajte Pána,

všetci pokorní zeme,

čo konáte podľa jeho práva;

hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru,

možno sa schováte

v_deň Pánovho hnevu.

RESPONZÓRIUM

{r}Sof 2, 3{/r}; {r}Lk 6, 20b{/r}

Hľadajte Pána, všetci pokorní zeme, čo konáte podľa jeho práva; {*} Hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru.

Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. {*} Hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru.

Z_pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi v_dnešnom svete

(Č. {r:GS}39{/r})

Náznak nového veku

Nevieme, kedy sa skončí zem a ľudstvo, ani nevieme, ako sa pretvorí vesmír{n}porov. {r}Sk 1,7{/r}{/n}. Tvárnosť tohto sveta, znetvorená hriechom, sa totiž pomíňa{n}porov. {r}1Kor 7,31{/r}{/n}, ale dozvedáme sa, že Boh pripravuje nový príbytok a novú zem, na ktorej prebýva spravodlivosť{n}porov. {r}2Kor 5,2{/r}; {r}2Pt 3,13{/r}{/n}, a jej blaženosť naplní, ba prevýši všetky túžby po pokoji, ktoré vystúpia do ľudského srdca{n}{r}1Kor 2.9{/r}; {r}Zjv 21,4-5{/r}{/n}. Vtedy bude porazená smrť a Boží synovia vstanú z_mŕtvych v_Kristovi a to, čo bolo zasiate slabé a porušiteľné, oblečie si neporušiteľnosť{n}porov. {r}1Kor 15,42.53{/r}{/n}. Láska a jej dielo zostane{n}porov. {r}1Kor 13,8{/r}; {r:1Kor}3,14{/r}{/n}, kým celé to stvorenie, ktoré Boh stvoril pre človeka, bude vyslobodené z_otroctva márnosti{n}porov. {r}Rim 8,19-21{/r}{/n}.

Pripomína sa nám, pravda, že by vonkoncom neosožilo človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil{n}porov. {r}Lk 9,25{/r}{/n}. Ale očakávanie novej zeme nesmie oslabovať, lež podnecovať úsilie o_zveľadenie tejto zeme, kde rastie to telo novej ľudskej rodiny, ktoré už môže poskytnúť istý náznak nového veku. Preto aj keď treba pozemský pokrok jasne rozlišovať od rastu Kristovho kráľovstva, nakoľko však pomáha lepšie usporiadať ľudskú spoločnosť, Božiemu kráľovstvu na ňom veľmi záleží.{fnr}1{/fnr}

Lebo hodnoty ľudskej dôstojnosti, bratského spoločenstva a slobody, totiž všetky tie dobré plody prírody a našej príčinlivosti, ktoré sme tu na zemi v_Pánovom Duchu a podľa jeho prikázania rozmnožili, potom opäť nájdeme, ale očistené od akejkoľvek špiny, ožiarené a pretvorené: potom, keď Kristus vráti Otcovi večné a vesmírne kráľovstvo, „kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja“{fnr}2{/fnr}. Na tejto zemi je toto kráľovstvo v_tajomstve už tu, ale keď príde Pán, dosiahne svoju dokonalosť.

{fn:1}Porov. Pius XI., encyklika Quadragesimo anno.{/fn} {fn:2}Prefácia na sviatok Krista Kráľa.{/fn}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Iz 49, 13{/r}; {r}Ž 72, 7a{/r}

Tešte sa, nebesia, plesaj, zem; plesaním znejte, vrchy, lebo náš Pán príde {*} A nad svojimi biednymi sa zľutuje.

V_jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja. {*} A nad svojimi biednymi sa zľutuje.

PONDELOK

Z_Knihy proroka Sofoniáša

{r:Sof}3, 8-20{/r}

Prísľub spásy chudobným Izraela

{v}8{/v}„Očakávaj ma,

hovorí Pán,

v_deň, keď vstanem ako svedok;

lebo ja som sa rozhodol zhromaždiť národy,

pospájať kráľovstvá

a vyliať na ne svoju nevôľu,

všetok svoj rozhorčený hnev;

lebo oheň mojej žiarlivosti

pohltí celú zem.

{v}9{/v}Lebo vtedy očistím

pery národom,

aby všetci vzývali Pánovo meno,

aby mu všetci svorne slúžili.

{v}10{/v}Až spoza riek Etiópie

budú mi prinášať obety

moji ctitelia,

potomci môjho rozptýleného ľudu.

{v}11{/v}V_ten deň sa už nebudeš hanbiť

za svoje mnohé výčiny,

ktorými si sa prehrešilo proti mne,

lebo vtedy z_teba odstránim

nadutých chvastúňov,

a už sa nebudeš vyvyšovať

na mojom svätom vrchu.

{v}12{/v}Ponechám v_tvojom strede

ľud pokorný a chudobný.“

Zvyšky Izraela

budú dôverovať v_Pánovo meno;

{v}13{/v}už nebudú páchať neprávosť

a nebudú hovoriť lož.

V_ich ústach sa už

podvodný jazyk nenájde.

Nik ich nevystraší,

keď sa budú pásť a odpočívať.

{v}14{/v}Jasaj, dcéra sionská,

plesaj, Izrael!

Raduj sa a veseľ z_plného srdca,

dcéra jeruzalemská!

{v}15{/v}Pán zrušil tvoj rozsudok,

odvrátil tvojich nepriateľov.

Kráľ Izraela, Pán, je s_tebou,

neboj sa nijakého zla!

{v}16{/v}V_onen deň povedia Jeruzalemu:

„Neboj sa, Sion,

nech ti ruky nechabnú!

{v}17{/v}Pán, tvoj Boh, je s_tebou,

on je mocný, on ťa zachráni.

Teší sa a plesá nad tebou,

obnovuje k_tebe svoju lásku,

plesá nad tebou a jasá;

{v}18{/v}ako v_deň zhromaždenia.“

„Odstránim z_teba nešťastie

a už sa nebudeš zaň hanbiť.

{v}19{/v}Hľa, ja pozabíjam

všetkých, čo ťa trápili

v_tom čase;

zachránim kuľhavú,

zhromaždím zahnanú

a dám im chválu a meno

v_celej krajine ich zahanbenia

{v}20{/v}v_tom čase, keď vás privediem,

v_čase, keď vás zhromaždím.

Lebo vám dám meno a chválu

medzi všetkými národmi zeme,

keď zmením váš osud

pred vašimi očami,“

hovorí Pán.

RESPONZÓRIUM

{r}Sof 3, 12. 9a{/r}

Ponechám v_tvojom strede ľud pokorný a chudobný. {*} Zvyšky Izraela budú dôverovať v_Pánovo meno.

Vtedy očistím pery národom, aby všetci vzývali Pánovo meno. {*} Zvyšky Izraela budú dôverovať v_Pánovo meno.

Z_Výkladu Jánovho evanjelia od svätého kňaza Tomáša Akvinského

(Cap. 10, lect. 3)

Zvyšky Izraela sa budú pásť a odpočívať

„Ja som dobrý pastier.“{n}{r}Jn 10,11{/r}{/n} Je zrejmé, že Kristovi pristane názov pastier, lebo ako pastier vedie a pasie stádo, tak Kristus živí veriacich duchovným pokrmom a aj svojím telom a krvou. Apoštol hovorí: „Kedysi ste boli ako ovce bez pastiera, ale teraz ste sa vrátili k_pastierovi a biskupovi svojich duší.“{n}{r}1Pt 2,25{/r}{/n} A Prorok: „Ako pastier pasie svoju čriedu.“{n}{r}Iz 40,11{/r}{/n}

Ale keď Kristus povedal, že pastier vchádza bránou a že tou bránou je on{n}porov. {r}Jn 10,2.7{/r}{/n}, a tu hovorí, že on je pastierom, musí teda vchádzať sám cez seba. A naozaj vchádza sám cez seba, lebo zjavuje seba samého a sám od seba pozná Otca. No my vchádzame cez neho, lebo skrze neho dosahujeme blaženosť.

Ale všimni si, že nik iný nie je bránou, iba on, lebo nik iný nie je ani pravým svetlom, iba ak účasťou: „On sám nebol svetlo,“ totiž Ján Krstiteľ, „prišiel iba vydať svedectvo o_svetle.“{n}{r}Jn 1,8{/r}{/n} No o_Kristovi sa hovorí: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka.“{n}{r}Jn 1,9{/r}{/n} A preto nik nehovorí o_sebe, že je bránou. Toto si vyhradil sám Kristus. O_úlohu pastiera sa delí s_inými a dal ju aj svojim údom: lebo aj Peter bol pastier, aj ostatní apoštoli boli pastiermi, aj všetci dobrí biskupi. „Dám vám,“ hovorí Písmo, „pastierov podľa môjho srdca.“{n}{r}Jer 3,15{/r}{/n} Ale aj keď sú predstavení Cirkvi všetci pastiermi, pričom sú synmi, hovorí celkom jedinečne: „Ja som dobrý pastier“{n}{r}Jn 10,11{/r}{/n}, aby upozornil na čnosť lásky. Nik nie je dobrý pastier, ak sa láskou nestáva jedno s_Kristom a údom pravého pastiera.

Povinnosťou dobrého pastiera je láska. Preto hovorí: „Dobrý pastier dáva svoj život za svoje ovce.“{n}{r}Jn 10,11{/r}{/n} Treba totiž vedieť, že medzi dobrým a zlým pastierom je rozdiel. Lebo dobrému pastierovi záleží na blahu stáda, zlému však na vlastnom blahu.

Od obyčajných pastierov sa nevyžaduje, aby sa dobrý pastier vystavil nebezpečenstvu smrti na záchranu stáda. No záchrana duchovného stáda má väčšiu váhu ako telesný život pastiera, a preto keď hrozí nebezpečenstvo spáse stáda, musí každý duchovný pastier riskovať telesný život pre záchranu stáda. A toto je to, čo hovorí Pán: „Dobrý pastier svoj život,“ čiže telesný život, „položí za svoje ovce,“ a to svojou autoritou a láskou. Oboje sa totiž vyžaduje: aj aby mu patrili, aj aby ich mal rád. Lebo prvé bez druhého nestačí.

Kristus nám príkladom podložil toto učenie: „Ak Kristus položil za nás svoj život, aj my sme povinní dávať život za bratov.“{n}{r}1Jn 3,16{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}Ez 34, 12b{/r}; {r}Jn 10, 28b{/r}

Ja sa postarám o_svoje ovce {*} A vyslobodím ich zovšadiaľ, kam sa rozpŕchli v_oblačnom a hmlistom čase.

Moje ovce nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z_ruky. {*} A vyslobodím ich zovšadiaľ, kam sa rozpŕchli v_oblačnom a hmlistom čase.

UTOROK

Začiatok Knihy proroka Jeremiáša

{r:Jer}1, 1-19{/r}

Povolanie proroka Jeremiáša

{v}1{/v}Slová Jeremiáša, Helkiášovho syna, z_kňazov, ktorí boli v_Anatote, v_Benjamínovej krajine. {v}2{/v}Pán prehovoril k_nemu za dní judejského kráľa Joziáša, Amonovho syna, v_trinástom roku jeho kraľovania, {v}3{/v}a za dní judejského kráľa Joachima, Joziášovho syna, až do konca jedenásteho roku judejského kráľa Sedekiáša, Joziášovho syna, až do presídlenia Jeruzalema v_piatom mesiaci.

{v}4{/v}Pán prehovoril ku mne takto:

{v}5{/v}„Skôr, ako som ťa utvoril v_matkinom lone, poznal som ťa;

a skôr, ako si vyšiel z_neho, som ťa posvätil;

ustanovil som ťa za proroka národom.“

{v}6{/v}I_povedal som: „Ach, Pane, Bože, veď ja neviem hovoriť, lebo som ešte dieťa.“

{v}7{/v}Ale Pán mi povedal:

„Nehovor: ‚Som dieťa,‘

lebo pôjdeš, kamkoľvek ťa pošlem,

a budeš hovoriť všetko, čo ti prikážem.

{v}8{/v}Neboj sa ich,

veď ja som s_tebou a budem ťa chrániť,“

hovorí Pán.

{v}9{/v}Potom Pán vystrel svoju ruku, dotkol sa mi úst a povedal mi:

„Hľa, svoje slová vkladám do tvojich úst;

{v}10{/v}pozri, dnes ti dávam moc nad národmi a kráľovstvami,

aby si vytrhával a rúcal,

ničil a pustošil,

budoval a sadil.“

{v}11{/v}Pán prehovoril ku mne takto: „Čo vidíš, Jeremiáš?“ Povedal som: „Vidím prút bdiaceho mandľovníka.“ {v}12{/v}A Pán mi povedal: „Dobre si videl, lebo ja bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil.“

{v}13{/v}A Pán prehovoril ku mne druhý raz takto: „Čo vidíš?“ Povedal som: „Vidím hrniec na ohni a je obrátený na sever.“ {v}14{/v}A Pán mi povedal:

„Od severu sa bude šíriť zlo

na všetkých obyvateľov krajiny.

{v}15{/v}Lebo ja zvolám

všetky kráľovstvá severu,

hovorí Pán;

prídu a každé postaví svoj trón

pri vchode do brán Jeruzalema

proti všetkým jeho hradbám dookola

a proti všetkým Júdovým mestám.

{v}16{/v}A prerokujem s_nimi svoj spor

pre všetku zlobu tých,

čo ma opustili,

prinášali kadidlo cudzím bohom

a klaňali sa dielu svojich rúk.

{v}17{/v}Ty si teda prepáš bedrá,

vstaň a povedz im všetko,

čo ti prikazujem!

Nezľakni sa ich,

aby som ti nenahnal strach pred nimi.

{v}18{/v}Ja ťa dnes urobím

opevneným mestom,

železným stĺpom

a bronzovým múrom

proti celej krajine,

proti kráľom Judey a jej kniežatám,

proti kňazom a ľudu krajiny.

{v}19{/v}Budú proti tebe bojovať, no nepremôžu ťa,

lebo s_tebou som ja,

hovorí Pán,

ja ťa zachránim.“

RESPONZÓRIUM

{r}Jer 1, 5ab. 9b{/r}; {r}Iz 42, 6{/r}

Skôr, ako som ťa utvoril v_matkinom lone, poznal som ťa; a skôr, ako si vyšiel z_neho, som ťa posvätil. {*} A svoje slová vkladám do tvojich úst.

Ja, Pán, som ťa povolal v_spravodlivosti a zmluvou ľudu som ťa urobil, svetlom národov. {*} A svoje slová vkladám do tvojich úst.

Z_Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho

(Hom. De diabolo tentatore 2, 6: PG 49, 263-264)

Päť ciest pokánia

Chcete, aby som hovoril aj o_cestách pokánia? Iste je ich veľa, sú rozličné a rozdielne, a všetky vedú k_nebu.

Prvá cesta pokánia je zavrhnutie hriechov. „Najprv ty vyznaj svoje hriechy, aby si bol ospravedlnený.“{n}{r}Iz 43,26{/r} [LXX]{/n} Preto hovoril aj Prorok: „Povedal som si: Vyznám Pánovi svoju neprávosť. A ty si mi odpustil zlobu môjho srdca.“{n}porov. {r}Ž 32,5{/r}{/n} Zavrhni teda aj ty, čo si spáchal. To Pánovi stačí na ospravedlnenie, lebo ak niekto zavrhuje, čo spáchal, ťažšie do toho upadne znova. Prebúdzaj vlastného žalobcu, svoje svedomie, aby si nemal žalobcu tam pred Pánovým súdom.

Toto je teda jedna a najlepšia cesta pokánia. Je však aj druhá, nie menej dobrá, a spočíva v_tom, že zabúdame na krivdy, ktoré nám spôsobili nepriatelia, ovládame hnev a odpúšťame hriechy spolusluhom. Takto sa nám odpúšťa aj to, čoho sme sa dopustili voči Pánovi. Vidíš, druhá aj uzmieruje za hriechy. Hovorí: „Lebo ak vy odpustíte svojim vinníkom, aj váš nebeský Otec vám odpustí.“{n}porov. {r}Mt 6,14{/r}{/n}

Chceš vedieť aj tretiu cestu pokánia? Vrúcna a správna modlitba, vyvierajúca z_hĺbky srdca.

Ak chceš poznať aj štvrtú, poviem ti, že je ňou almužna. Má v_sebe veľkú a rozsiahlu moc.

Ale aj vtedy, keď si človek počína skromne a je ponížený, ničí tým od koreňa svoje hriechy nie menej ako tým všetkým, čo sme už povedali. Potvrdzuje to mýtnik, ktorý síce nemohol upozorniť na dobré skutky, ale namiesto všetkého ponúkol pokoru a zložil bremeno hriechov{n}porov. {r}Lk 18,13{/r}{/n}.

Tak sme vymenovali päť ciest pokánia: prvou je zavrhnutie hriechov, druhou, keď odpúšťame hriechy blížnym, tretia spočíva v_modlitbe, štvrtá v_almužne a piata v_poníženosti.

Neotáľaj teda, ale denne kráčaj po všetkých týchto cestách. Veď sú to ľahké cesty a nemôžeš sa vyhovárať ani na chudobu. Lebo i_keď žiješ vo väčšej biede, môžeš aj hnev ovládať, aj pokoru vyžarovať, aj vytrvalo sa modliť, aj hriechy zavrhovať, bez toho, aby tu chudoba bola na prekážku. A čo hovorím tu?! Veď ani na tej ceste pokánia, na ktorej možno dávať peniaze (myslím na almužnu), ani tam nestojí chudoba pred nami ako prekážka v_plnení príkazu. Dokazuje to vdova, čo vhodila dve drobné mince{n}porov. {r}Mk 12,42{/r}{/n}. Keď sme sa teda naučili tento spôsob liečenia svojich rán, používajme tieto lieky, aby sme nadobudli potrebné zdravie a mohli sa s_dôverou zúčastňovať na posvätnom stole, a tak kráčať s_veľkou slávou v_ústrety Kristovi, kráľovi slávy, a z_milosti, milosrdenstva a dobroty nášho Pána Ježiša Krista ustavične získavať večné dobrá.

RESPONZÓRIUM

{r}Tob 12, 8ac. 9a{/r}; {r}Lk 6, 37c-38a{/r}

Modlitba s_pôstom a almužna je lepšia, ako kopiť zlaté poklady. {*} Lebo almužna očisťuje od každého hriechu.

Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám. {*} Lebo almužna očisťuje od každého hriechu.

STREDA

Z_Knihy proroka Jeremiáša

{r:Jer}2, 1-13. 20-25{/r}

Nevernosť Božieho ľudu

{v}1{/v}Pán prehovoril ku mne takto:

{v}2{/v}„Choď a krič do uší Jeruzalema:

Toto hovorí Pán:

Rozpomínam sa na teba, na lásku tvojej mladosti,

na tvoju ľúbosť, keď si bola mojou snúbenicou,

keď si ma nasledovala na púšti,

v_krajine, ktorú neosievajú.

{v}3{/v}Izrael bol Pánovým svätým majetkom,

prvotinou jeho úrody;

previnili sa všetci, čo z_nej jedli,

prišla na nich pohroma,

hovorí Pán.

{v}4{/v}Čujte Pánovo slovo, Jakubov dom

i_všetky rody domu Izraelovho.

{v}5{/v}Toto hovorí Pán:

Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia,

že sa vzdialili odo mňa,

išli za márnosťou

a stali sa prázdnymi?

{v}6{/v}Už nepovedali: ‚Kde je Pán,

ktorý nás vyviedol z_egyptskej krajiny,

ktorý nás viedol po púšti,

po neobývanej a neschodnej krajine,

po krajine vyprahnutej a chmúrnej,

po krajine, ktorou nik nechodí,

ani v_nej nebýva človek?‘

{v}7{/v}A voviedol som vás do krajiny sadov,

aby ste požívali jej ovocie a všetky jej dobrá.

No keď ste do nej vošli, poškvrnili ste moju zem

a zohavili moje dedičstvo.

{v}8{/v}Kňazi sa nepýtali:

‚Kde je Pán?‘

Učitelia zákona ma nepoznali,

pastieri sa mi spreneverili,

proroci veštili v_mene Bála

a chodili za tými, ktorí nie sú na nič.

{v}9{/v}Preto sa ešte budem s_vami súdiť,

hovorí Pán,

a so synmi vašich synov pravotiť.

{v}10{/v}Len choďte na ostrovy Kittejcov a pozrite,

pošlite do Kedaru a dobre pozorujte;

pozrite, či sa tam stalo niečo také,

{v}11{/v}či zamenil národ bohov,

a pritom to nie sú bohovia.

A môj národ zamenil svoju slávu

za to, čo nie je na nič.

{v}12{/v}Stŕpnite nad tým, nebesia,

zhrozte sa preveľmi,

hovorí Pán.

{v}13{/v}Lebo môj ľud urobil dve chyby:

opustili mňa, prameň živej vody,

a vykopali si cisterny.

{v}20{/v}Už dávno si zlomila svoje jarmo,

roztrhla svoje putá

a povedala si: ‚Nebudem slúžiť.‘

A na každom vyvýšenom pahorku

a pod každým zeleným stromom

si sa rozvaľovala ako neviestka.

{v}21{/v}Ale ja som ťa vysadil ako šľachtenú vinicu,

samé pravé semeno.

Ako to, že si sa zmenila

na ratolesti cudzieho viniča?

{v}22{/v}Aj keby si sa sódou umyla

a minula množstvo lúhu,

vo svojej neprávosti si poškvrnená predo mnou,

hovorí Pán, Boh.

{v}23{/v}Ako môžeš hovoriť: ‚Nie som poškvrnená,

za bálmi som nechodila?‘

Pozri na svoju cestu v_údolí,

poznaj, čo si urobila:

ľahká ťava na svojich kľukatých cestách.

{v}24{/v}Divá oslica zvyknutá na púšti,

keď zahorí žiadostivosťou, vetrí vo vzduchu;

kto skrotí jej zmyselnosť?

Neunaví sa ani jeden z_tých, čo ju hľadajú,

nájdu ju v_jej mesiaci.

{v}25{/v}Chráň svoju nohu, aby nezostala bosá,

a hrdlo, aby ti nevyschlo.

Povedala si: ‚Nie, je to zbytočné.

Aj tak milujem cudzincov

a pôjdem za nimi.‘“

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Jer 2, 21{/r}; {r}Mt 21, 43{/r}; {r}Iz 5, 7b{/r}

Ja som ťa vysadil ako šľachtenú vinicu, samé pravé semeno. Ako to, že si sa zmenila na ratolesti cudzieho viniča? {*} Preto sa vám Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.

Čakal som na právo, a hľa, bezprávie, na spravodlivosť, a hľa, kvílenie utláčaných. {*} Preto sa vám Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.

Z_Poučení svätého opáta Kolumbána

(Instr. 13, De Christo fonte vitae, 1-2: Opera, Dublin 1957, 116-118)

Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije

Milovaní bratia, počúvajte, čo vám povieme, tak pozorne, ako keď chcete počuť niečo veľmi dôležité; a utíšte smäd svojej duše vodou z_božského prameňa, o_ktorom chceme teraz hovoriť, ale neuhaste ho. Pite, ale nezasýťte sa, lebo už nás k_sebe volá živý prameň, prameň života, a hovorí: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije.“{n}{r}Jn 7,37{/r}{/n}

Sledujte, čo máte piť. Nech vám to povie Jeremiáš, nech vám to povie sám prameň: „Opustili mňa, prameň živej vody, hovorí Pán.“{n}{r}Jer 2,13{/r}{/n} Teda sám Pán, náš Boh, Ježiš Kristus, je prameň života, a preto nás volá k_sebe, k_prameňu, aby sme z_neho pili. Pije z_neho ten, kto miluje, pije ten, kto sa sýti Božím slovom, kto veľmi miluje, veľmi túži, pije ten, kto horí láskou k_múdrosti.

Pozrite, odkiaľ ten prameň vyviera: odtiaľ, odkiaľ zostupuje aj chlieb. Lebo ten istý je aj chlebom, aj prameňom, jediný Syn, náš Boh, Kristus, Pán, po ktorom musíme vždy dychtiť. Aj keď ho jeme tým, že ho milujeme, aj keď ho stravujeme tým, že po ňom túžime, stále musíme po ňom túžiť ako hladní. Podobne ako z_prameňa máme z_neho stále piť dychtivou láskou, máme z_neho stále piť s_neobmedzenou túžbou a máme sa kochať v_jeho akejsi príjemnej dobrote.

Veď Pán je príjemný a dobrý{n}porov. {r}Ž 34,9{/r}; {r}1Pt 2,3{/r}{/n}. Aj keď ho jeme a pijeme, sme vždy hladní a smädní, lebo náš pokrm a nápoj nemožno nikdy zjesť a vypiť celý: hoci sa z_neho je, nemíňa sa, hoci sa z_neho pije, neubúda z_neho, lebo náš chlieb je večný a náš prameň je trvalý, náš prameň je dobrý. Preto hovorí Prorok: „Vy smädní, choďte k_prameňu!“{n}porov. {r}Iz 55,1{/r}{/n} Toto je prameň smädných, a nie sýtych. A preto volá k_sebe hladných, ktorých inde nazýva blahoslavenými{n}porov. {r}Mt 5,6{/r}{/n}, tých, ktorým nikdy nestačí piť, ale čím viac vypili, tým sú smädnejší.

Preto, bratia, máme právom túžiť, hľadať a stále milovať „prameň múdrosti, Slovo Boha v_nebesiach“{n}porov. {r}Sir 1,5{/r} [Vg.]{/n}, veď v_ňom sú, ako hovorí Apoštol, „skryté všetky poklady múdrosti a poznania“{n}{r}Kol 2,3{/r}{/n}, a volá smädných, aby z_nich čerpali.

Ak si smädný, pi z_prameňa života. Ak si hladný, jedz chlieb života. Blahoslavení lační po tomto chlebe a smädní po tomto prameni, lebo stále jedia a pijú a ešte túžia jesť a piť. Lebo je veľmi príjemné, ak sa niečo stále je a pije a stále sa lačnie a smädí po tom, stále sa to vychutnáva a stále sa po tom túži. Preto hovorí kráľovský prorok: „Skúste a presvedčte sa, aký príjemný, aký dobrý je Pán.“{n}{r}Ž 34,9{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 7, 37-38{/r}

Ježiš vstal a zvolal: {*} Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije.

Z_vnútra toho, kto verí vo mňa, potečú prúdy živej vody. {*} Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije.

ŠTVRTOK

Z_Knihy proroka Jeremiáša

{r:Jer}3, 1-5. 19 – 4, 4{/r}

Výzva na obrátenie

Pán prehovoril ku mne takto:

{v}3,1{/v}„Ak muž prepustí svoju manželku,

ona od neho odíde

a vezme si iného muža,

vari sa k_nej ešte niekedy vráti?

A nie je zneuctená

a poškvrnená taká krajina?

Ty si však smilnila s_mnohými milencami,

a vraciaš sa ku mne?,

hovorí Pán.

{v}2{/v}Zdvihni svoje oči na hole a pozri,

kde si sa nedala przniť?

Pri cestách si vysedávala a vyčkávala ich

ako Arab na púšti;

a poškvrnila si krajinu

svojimi smilstvami a svojou zlobou.

{v}3{/v}Preto boli zadržané zrážky

a neskorý dážď nebol.

Ale ty si mala čelo ako neviestka,

nechcela si sa červenať.

{v}4{/v}A nevoláš teraz na mňa: ‚Otče môj,

ty si vodca mojej mladosti!

{v}5{/v}Vari sa bude naveky hnevať

a vytrvá až do konca?‘

Tak si hovorila

a páchala si zlo tvrdošijne.

{v}19{/v}Ale ja som povedal:

Ako ťa zaradím medzi synov

a dám ti žiaducu krajinu,

najlepšie dedičstvo medzi národmi?

I_povedal som: Budete ma volať otcom

a neprestanete ma nasledovať.

{v}20{/v}Ale ako žena pohrdne svojím milencom,

tak ste mnou pohrdli, dom Izraela,“

hovorí Pán.

{v}21{/v}Po kopcoch bolo počuť hlas,

nárek a úpenlivé prosby synov Izraela,

lebo si pokrivili cestu,

zabudli na Pána, svojho Boha.

{v}22{/v}„Vráťte sa, odpadnutí synovia,

a vyliečim vaše odpady.“

„Pozri, my prichádzame k_tebe,

lebo ty si Pán, náš Boh.

{v}23{/v}Vskutku klamlivé boli vŕšky

a hluk na horách.

Naozaj v_Pánovi, našom Bohu,

je spása Izraela.

{v}24{/v}Hanba požierala prácu našich otcov

od našej mladosti,

ich stáda a ich dobytok,

ich synov a ich dcéry.

{v}25{/v}Ležíme v_našej hanbe

a prikrýva nás naša potupa,

lebo sme hrešili proti Pánovi, nášmu Bohu,

my aj naši otcovia,

od svojej mladosti až po tento deň

a nepočúvali sme hlas Pána, nášho Boha.“

{v}4,1{/v}„Ak sa obrátiš, Izrael,

hovorí Pán,

obráť sa ku mne.

Ak odstrániš svoje ohavy spred mojej tváre,

nebudeš blúdiť.

{v}2{/v}Budeš prisahať: ‚Ako žije Pán‘

v_pravde, v_práve a v_spravodlivosti,

vtedy budú v_ňom požehnané národy

a budú sa ním chváliť.

{v}3{/v}Lebo toto hovorí Pán,

mužovia z_Judey a z_Jeruzalema:

Zorte si úhor

a nesejte do tŕnia.

{v}4{/v}Obrežte sa pre Pána

a odstráňte predkožky zo svojich sŕdc,

mužovia judejskí a obyvatelia Jeruzalema,

aby nevyšľahol môj hnev ako oheň

a nehorel tak, že nebude toho, kto by ho uhasil,

pre zlobu vašich skutkov.“

RESPONZÓRIUM

{r}Jer 14, 7{/r}; {r}Ž 130, 3{/r}

Ak naše neprávosti svedčia proti nám, Pane, konaj pre svoje meno, {*} Lebo je veľa našich vzbúr, zhrešili sme proti tebe.

Ak si budeš, Pane, v_pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí? {*} Lebo je veľa našich vzbúr, zhrešili sme proti tebe.

Z_Poučení svätého opáta Kolumbána

(Instr. 13, De Christo fonte vitae, 2-3: Opera, Dublin 1957, 118-120)

Bože, ty si naše všetko

Bratia, poďme za hlasom, ktorým nás život volá k_prameňu života. On nie je len prameňom živej vody, ale aj prameňom večného života. Ten istý prameň svetla i_zdroj svetla. Lebo od neho je všetko, múdrosť, život i_večné svetlo. Pôvodca života je prameňom života, stvoriteľ svetla je prameňom svetla. A preto pohrdnime tým, čo vidno, prenesme sa ponad svet a vo výšinách neba hľadajme zdroj svetla, prameň života, prameň živej vody ako rozumné a veľmi bystré ryby, aby sme sa tam napili „živej vody prúdiacej do večného života“{n}porov. {r}Jn 4,14{/r}{/n}.

Kiež by si ma, milosrdný Bože a dobrý Pane, láskavo prijal ta k_onomu prameňu, aby som tam aj ja pil s_tvojimi smädnými živú vodu zo živého prameňa živej vody a oblažovaný jej nesmiernou lahodnosťou stále sa zdržiaval hore pri ňom a volal: „Aký lahodný je prameň živej vody, z_ktorého neubúda voda prúdiaca do večného života!“{n}porov. {r}Jn 4,14{/r}{/n}

Pane, ty sám si trvalo ten prameň, po ktorom treba stále túžiť, z_ktorého slobodno a treba vždy čerpať. Kriste, Pane, vždy nám „dávaj túto vodu“{n}porov. {r}Jn 4,15{/r}{/n}, aby sa aj v_nás stala „prameňom živej vody prúdiacej do večného života“. Žiadam príliš veľa. Kto by to nevedel? Ale ty, kráľ slávy, vieš dávať veľké veci a veľké veci si prisľúbil. Nič nie je väčšie ako ty a seba si nám daroval, seba si za nás vydal.

Preto ťa prosíme, aby sme vedeli, čo milujeme, veď ťa nežiadame o_nič iné, ako aby si sa nám ty daroval. Lebo ty si naše všetko, náš život, naše svetlo, naša spása, náš pokrm, náš nápoj, náš Boh. Prosím, náš Ježišu, vdýchni do našich sŕdc vánok svojho Ducha a raň naše duše svojou láskou, aby duša každého z_nás mohla pravdivo povedať: „Ukáž mi toho, ktorého moja duša miluje“{n}porov. {r}Pies 1,7{/r} [Vg.]{/n}, lebo som ranená láskou.{n}porov. {r}Pies 2,5{/r}{/n}

Pane, prajem si, aby tie rany boli aj vo mne. Blažená duša, ktorú takto raní láska! Taká potom hľadá prameň a z_neho pije; ale pije, a pritom je stále smädná: stále túžobne načiera a stále smädná pije. Takto stále hľadá láskou a uzdravuje sa jej ranami. Nech touto spasiteľnou ranou láskavo zraní vnútro našej duše Boh a náš Pán Ježiš Kristus, dobrotivý a spasiteľný lekár, ktorý je jedno s_Otcom i_s_Duchom Svätým na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 4, 14-15{/r}

Kto sa napije z_vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. {*} A voda, ktorú mu dám, stane sa v_ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.

Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná. {*} A voda, ktorú mu dám, stane sa v_ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.

PIATOK

Z_Knihy proroka Jeremiáša

{r:Jer}4, 5-8. 13-28{/r}

Zo severu má prísť plieniteľ

Toto hovorí Pán:

{v}5{/v}„Oznámte v_Judei

a vyhláste v_Jeruzaleme;

hovorte a trúbte v_krajine,

hlasno kričte a povedzte:

‚Zhromaždite sa a poďme do opevnených miest.‘

{v}6{/v}Vztýčte zástavu na Sione,

utekajte, nestojte,

lebo ja privediem nešťastie zo severu

a veľkú skazu.

{v}7{/v}Lev vychádza zo svojho brlohu,

zdvihol sa plieniteľ národov,

vyšiel zo svojho miesta,

aby premenil tvoju krajinu na púšť:

tvoje mestá budú spustošené,

zostanú bez obyvateľov.

{v}8{/v}Preto sa oblečte do kajúceho rúcha,

nariekajte a kvíľte,

lebo sa od nás neodvrátil Pánov rozhorčený hnev.“

{v}13{/v}Hľa, vystupuje ako mrak

a jeho vozy sú ako víchrica;

jeho kone sú rýchlejšie než orly.

Beda nám, lebo sme zničení!

{v}14{/v}Umy svoje srdce od zloby,

aby si sa, Jeruzalem, zachránil.

Dokedy budú v_tebe pretrvávať

ničomné myšlienky?

{v}15{/v}Lebo hlas spravodajcu prichádza z_Danu

a ohlasovateľa skazy z_Efraimského pohoria.

{v}16{/v}Oznámte národom: Hľa, už sú tu!

Rozhláste po Jeruzaleme:

„Prichádzajú stráže z_ďalekej krajiny,

vykrikujú na mestá Judey;

{v}17{/v}sú nad ňou ako strážcovia polí dookola,

lebo bola vzdorovitá voči mne,“

hovorí Pán.

{v}18{/v}Tvoja cesta a tvoje skutky

ti to spôsobili;

tá tvoja zloba, lebo je trpká,

lebo sa dotkla až tvojho srdca.

{v}19{/v}Moje vnútro, moje vnútro! Trpím.

Steny môjho srdca!

Srdce sa vo mne búri:

nebudem mlčať,

lebo som počul zvuk poľnice,

bojový pokrik.

{v}20{/v}Skazu na skazu hlásia,

lebo je spustošená celá krajina,

razom sú spustošené moje príbytky,

neočakávane moje stany.

{v}21{/v}Dokedy budem hľadieť na zástavu

a počúvať zvuk poľnice?

{v}22{/v}„Lebo môj ľud je bláznivý:

nepoznali ma,

sú to hlúpi a zjašení synovia:

majú rozum na zlo,

ale konať dobro nevedia.“

{v}23{/v}Pozrel som sa na zem, a bola prázdna a pustá,

i_na nebesia, a nebolo na nich svetla.

{v}24{/v}Pozrel som sa na vrchy, a triasli sa,

aj všetky kopce sa chveli.

{v}25{/v}Pozrel som sa, a nebolo človeka

a všetko nebeské vtáctvo odletelo.

{v}26{/v}Pozrel som sa, a hľa, záhrada spustnutá

a všetky jej mestá sú zbúrané

pred Pánom a pred jeho rozhorčeným hnevom.

{v}27{/v}Lebo toto hovorí Pán:

„Celá zem bude spustošená,

a predsa ju úplne nezničím.

{v}28{/v}Zem bude nad tým trúchliť

a nebesia budú žialiť zhora,

lebo som prehovoril,

rozhodol som sa a neľutujem to,

ani neodstúpim od toho.“

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Jer 4, 24. 26. 27{/r}; {r}Ž 85, 5{/r}

Pred tvojím hnevom, Bože, chveje sa celá zem; ale ty, Pane, zmiluj sa {*} A neznič ju úplne.

Obnov nás, Bože, naša spása, a odvráť od nás svoj hnev. {*} A neznič ju úplne.

Z_Komentára svätého kňaza Hieronyma k_Joelovi

(PL 25, 967-968)

Obráťte sa ku mne

„Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom“{n}{r}Joel 2,12{/r}{/n} a prejavte kajúcnosť ducha pôstom, plačom a nárekom. Teraz sa postite, aby ste sa potom nasýtili, teraz plačte, aby ste sa potom smiali{n}porov. {r}Lk 6,21{/r}{/n}, teraz nariekajte, aby ste potom boli potešení. A keďže si v_smútku a nešťastí roztrháte šaty –_čo urobil aj veľkňaz, ako spomína evanjelium, aby zdôraznil vinu Pána a Spasiteľa{n}porov. {r}Mt 26,65{/r}{/n}, a čítame, že to urobili aj Pavol a Barnabáš, keď počuli bohorúhavé slová{n}porov. {r}Sk 14,14{/r}{/n}_–, ja vám prikazujem, aby ste si netrhali šaty, ale srdcia{n}porov. {r}Joel 2,13{/r}{/n}, ktoré sú plné hriechov, a roztrhnú sa samy ako mechy, ak ich neroztrhnete vy. A keď to urobíte, vráťte sa k_Pánovi, svojmu Bohu, ktorému ste sa svojimi predošlými hriechmi odcudzili. A nezúfajte nad odpustením pre veľkosť vín, lebo aj veľké hriechy zničí veľké milosrdenstvo{n}porov. {r}Mt 5,7{/r}; {r}Jak 2,13{/r}; {r}1Pt 4,8{/r}{/n}.

Veď on je dobrotivý a milosrdný{n}porov. {r}Joel 2,16-14{/r}; {r}Ž 86,5.15{/r}{/n}, radšej má pokánie ako smrť hriešnikov{n}porov. {r}Ez 33,11{/r}{/n}. On je zhovievavý a veľmi milostivý{n}porov. {r}Joel 2,13{/r}{/n}, a nie netrpezlivý ako ľudia, ale dlho čaká na naše pokánie{n}porov. {r}Joel 2,13{/r}{/n}. A je vynikajúci, zľutúva sa v_nešťastí, lebo ak my robíme pokánie za hriechy, aj on oľutuje svoje hrozby a nedopustí nešťastie, ktorým nám hrozil, ak zmeníme svoje zmýšľanie, aj on zmení svoje. Pod nešťastím tu nemáme rozumieť zlo, ktoré je opakom čnosti, ale utrpenie podľa toho, ako čítame inde: „Každý deň má dosť svojho trápenia.“{n}{r}Mt 6,14{/r}{/n} A: „Môže postihnúť mesto nešťastie, ak ho neurobil Pán?“{n}{r}Am 3,6{/r}{/n}

A podobne, pretože vyššie povedal, že je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý a vynikajúci a zľutúva sa v_nešťastí{n}porov. {r}Joel 2,13{/r}{/n}, aby nás azda jeho veľká dobrota neurobila ľahkomyseľnými, dodáva v_úlohe proroka: „Kto vie? Možno zmení svoje rozhodnutie a odpustí nám a zanechá po sebe požehnanie.“{n}{r}Joel 2,14{/r}{/n} To akoby povedal: Mojou úlohou je povzbudzovať na pokánie. Ja viem, že Boh je nevýslovne dobrý, ako hovorí Dávid: „Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.“{n}{r}Ž 51,3{/r}{/n} Ale pretože nemôžeme poznať hĺbku Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti{n}porov. {r}Rim 11,33{/r}{/n}, zmierňujem svoj výrok a skôr si želám, ako nárokujem, a preto hovorím: „Kto vie? Možno zmení svoje rozhodnutie a odpustí nám.“ Keď hovorí „kto“, treba tomu rozumieť tak, že je to nemožné alebo veľmi ťažké.

„Na obetu a nápoj Pánovi, nášmu Bohu.“{n}{r}Joel 2,14{/r}{/n} Aby sme potom, keď nás požehnal a odpustil nám naše hriechy, mohli prinášať Bohu obety.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Ž 24, 4{/r}; {r}2 Kor 6, 6{/r}; {r}Kol 2, 14{/r}; {r}Joel 2, 13{/r}

Obráťte sa všetci k_Bohu čistým srdcom a duchom, v_nepokryteckej láske, {*} Aby zotrel dlžobné úpisy vašich hriechov.

Srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k_Pánovi, svojmu Bohu. {*} Aby zotrel dlžobné úpisy vašich hriechov.

SOBOTA

Z_Knihy proroka Jeremiáša

{r:Jer}7, 1-20{/r}

Proroctvo o_márnej nádeji vkladanej do chrámu

{v}1{/v}Slovo, ktoré povedal Pán Jeremiášovi: {v}2{/v}„Staň si v_bráne Pánovho domu a povedz tam túto reč: Počujte Pánovo slovo, všetci Júdovci, čo vchádzate týmito bránami klaňať sa Pánovi. {v}3{/v}Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje skutky, potom vás nechám bývať na tomto mieste. {v}4{/v}Nespoliehajte sa na klamné reči a nehovorte: ‚Pánov chrám, Pánov chrám, Pánov chrám je toto.‘ {v}5{/v}Lebo len ak naozaj napravíte svoje cesty a svoje skutky, ak budete spravodlivo súdiť ľudí, {v}6{/v}ak nebudete utláčať cudzinca, sirotu a vdovu, ak nebudete prelievať nevinnú krv na tomto mieste a na vlastnú záhubu chodiť za cudzími bohmi, {v}7{/v}nechám vás bývať na tomto mieste, v_krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov do vekov.

{v}8{/v}Hľa, vy sa spoliehate na klamné reči, a tie vám nepomôžu. {v}9{/v}Akože!? Kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, okiadzať Bála a vláčiť sa za cudzími bohmi, ktorých ani nepoznáte {v}10{/v}— a potom prídete a postavíte sa predo mňa v_tomto dome, nad ktorým sa vzýva moje meno, a hovoríte: ‚Sme zachránení,‘ aby ste mohli ďalej páchať všetky tieto ohavnosti. {v}11{/v}Vari si myslíte, že tento dom, ktorý sa volá mojím menom, je lotrovský pelech?

Dajte si pozor, ja všetko vidím, hovorí Pán. {v}12{/v}Choďte na moje miesto v_Šíle, kde bývalo moje meno od počiatku, a pozrite, čo som mu urobil pre zlobu môjho ľudu, Izraela. {v}13{/v}A teraz, preto, že ste sa dopustili všetkých týchto činov, hovorí Pán, napriek tomu, že som vám hovoril — ráno som vstával a hovoril som vám, ale nepočúvali ste, volal som vás, a neodpovedali ste —, {v}14{/v}urobím tomuto domu, ktorý sa volá mojím menom a na ktorý sa vy spoliehate, a miestu, ktoré som dal vám i_vašim otcom, ako som urobil Šílu {v}15{/v}a vás odoženiem spred svojej tváre, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé Efraimovo potomstvo.

{v}16{/v}Ty sa teda nemodli za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby a nenaliehaj na mňa, lebo ťa nevyslyším. {v}17{/v}Či nevidíš, čo robia po judejských mestách a po jeruzalemských uliciach? {v}18{/v}Deti zbierajú drevo, otcovia zakladajú oheň a ženy miesia cesto, aby narobili koláčov pre kráľovnú neba, a obetujú nápoje cudzím bohom, aby ma popudzovali k_hnevu. {v}19{/v}Či mňa privádzajú k_hnevu, hovorí Pán, a nie seba samých na svoju vlastnú hanbu? {v}20{/v}Preto hovorí Pán, Boh, toto: Hľa, môj hnev a moje rozhorčenie sa vyleje na toto miesto, na ľudí, na dobytok, na stromy v_poli a na plody zeme i_bude horieť a nezhasne.“

RESPONZÓRIUM

{r}Jer 7, 11{/r}; {r}Iz 56, 7c{/r}; {r}Jn 2, 16b{/r}

Vari je tento dom, ktorý sa volá mojím menom, lotrovský pelech? {*} Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.

Nerobte z_domu môjho Otca tržnicu. {*} Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.

Z_Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Evanjelium podľa Matúša

(Hom. 50, 3-4: PG 58, 508-509)

Keď ozdobuješ chrám, neopovrhuj trpiacim bratom

Chceš si uctiť Kristovo telo? Neopovrhuj ním, keď je nahý. Ani ho tu neuctievaj hodvábnymi rúchami, kým si ho nevšímaš vonku, kde trpí zimou a nahotou. Lebo ten, ktorý povedal: „Toto je moje telo“{n}{r}Mt 26,26{/r}{/n}, a slovom potvrdil skutočnosť, ten istý povedal: „Videli ste, že som hladný, a nenakŕmili ste ma“ a: „Čokoľvek ste neurobili jednému z_týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.“{n}{r}Mt 25,42.45{/r}{/n} Tamto telo určite nepotrebuje šaty, ale čistú dušu, toto potrebuje veľkú opateru.

Učme sa teda rozmýšľať a ctiť si Krista, ako si on praje. Lebo tomu, koho uctievajú, je milšia tá úcta, ktorú si on žiada, a nie ako my myslíme. Aj Peter si myslel, že si ho ctí, keď mu nechcel dovoliť, aby mu umyl nohy. Lenže to, čo chcel, nebola úcta, ale niečo celkom iné{n}porov. {r}Jn 13,8{/r}{/n}. Tak mu aj ty preukáž takú úctu, akú prikazuje zákonom, že rozdáš svoje bohatstvo chudobným. Veď Boh nepotrebuje zlaté nádoby, lež zlaté duše.

Ale toto nehovorím, akoby som zakazoval odovzdávať také dary, ale žiadam, aby sa popri nich a ešte pred nimi rozdávala almužna. Lebo prijíma aj tie, ale ešte radšej túto. Z_tých má totiž úžitok iba ten, kto obetuje, ale tu aj ten, kto dostáva. Tam sa zdá, že dar je príležitosťou ukázať sa, tu je iba almužnou a láskavosťou.

Veď čo je z_toho, ak je Kristov stôl obťažený zlatými pohármi, a on sám hynie od hladu? Najprv nakŕm hladného, až potom z_toho, čo vystane, ozdob jeho oltár. Dávaš robiť zlatý kalich, a pohár vody nepodáš? A načo je dobré prestierať oltár plachtami pretkávanými zlatom, a jemu nepodať ani najpotrebnejšiu prikrývku? Čo z_toho? Lebo povedz mi: Keby si videl niekoho, kto nemá potrebný pokrm, a nechal by si ho tak, ale stôl by si prestrel zlatom, bol by ti vďačný, alebo by sa skôr rozhorčil?! A čo keby si ho videl oblečeného v_roztrhaných šatách a skrehnutého zimou, a ty by si šaty nechal bokom, ale dal by si mu postaviť zlaté stĺpy a povedal by si mu, že to robíš na jeho slávu? Nemyslel by si, že sa mu posmievaš a krajne ho urážaš?

Aj to si premietni na Krista, keď chodí ako tulák a pocestný okolo a nemá sa kde uchýliť, ale ty ho nevpustíš do domu, pričom mu vyzdobuješ podlahu, steny a hlavice na stĺpoch; vešiaš lampy na strieborné reťaze, a jeho spútaného v_žalári ani vidieť nechceš. Ale toto nehovorím, akoby som zakazoval tieto ozdoby, ale aby sa pri tomto aj o_iné staralo; ba priam vyzývam, aby sa toto robilo pred všetkým ostatným. Lebo nik nebude nikdy obvinený z_toho, že tamto nerobil, ale tí, čo zanedbávajú toto, majú pripravené peklo, kde ich čaká neuhasiteľný oheň a muky so zlými duchmi. A preto keď ozdobuješ chrám, neopovrhuj trpiacim bratom, lebo tento chrám je cennejší ako tamten.

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 25, 35. 40{/r}; {r}Prís 19, 17a{/r}

Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma. {*} Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Požičiava na úrok Pánovi, kto sa zľutúva nad chudobným. {*} Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.