OBDOBIE CEZ ROK

28. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Začiatok Knihy proroka Aggea

{r:Ag}1, 1 – 2, 9{/r}

Výzva na znovuvybudovanie chrámu.
Sláva budúceho chrámu

{v}1,1{/v}V_druhom roku kráľa Dária, v_šiestom mesiaci v_prvý deň mesiaca, zaznelo Pánovo slovo prostredníctvom proroka Aggea judejskému miestodržiteľovi Zorobábelovi, Salatielovmu synovi, a veľkňazovi Jozuemu, Jozedekovmu synovi: {v}2{/v}„Toto hovorí Pán zástupov: Tento ľud vraví: ‚Ešte neprišiel čas stavať Pánov dom.‘“ {v}3{/v}Ale Pán prehovoril prostredníctvom proroka Aggea: {v}4{/v}„Vám už prišiel čas bývať vo vykladaných domoch, a tento dom bude pustý? {v}5{/v}Preto teraz hovorí Pán zástupov: Dobre sa pozrite, až kam ste prišli! {v}6{/v}Veľa ste siali, zvážate málo; jedli ste, a nenasýtili ste sa; pili ste, a neopojili ste sa; obliekali ste sa, ale teplo vám nebolo; a kto pracoval za mzdu, dával ju do deravého vrecka. {v}7{/v}Toto hovorí Pán zástupov: Dobre sa pozrite, až kam ste prišli! {v}8{/v}Choďte do hory, dovezte drevo a stavajte dom, v_ktorom budem mať záľubu a slávu, hovorí Pán. {v}9{/v}Vyhliadli ste si veľa, a je toho málo; a keď ste to priniesli domov, ja som to rozfúkol. Prečo?, hovorí Pán zástupov. Preto, že môj dom je pustý, a vy sa náhlite každý do svojho domu. {v}10{/v}Preto sa nad vami zatvorilo nebo a nedáva rosu a zem sa zavrela, nevydáva svoju úrodu. {v}11{/v}Zvolal som sucho na zem, na vrchy, na obilie, na víno, na olej a na všetko, čo vydáva zem, i_na ľudí, na dobytok a na všetku prácu rúk.“

{v}12{/v}Zorobábel, Salatielov syn, veľkňaz Jozue, Jozedekov syn, a všetky zvyšky ľudu poslúchli hlas Pána, svojho Boha, a slová proroka Aggea, ako ho k_nim poslal Pán, ich Boh; a ľud sa bál Pána.

{v}13{/v}Tu Pánov posol Aggeus povedal z_Pánovho poverenia ľudu: „Ja som s_vami, hovorí Pán.“ {v}14{/v}A Pán prebudil ducha judejského miestodržiteľa Zorobábela, Salatielovo syna, a ducha veľkňaza Jozueho, Jozedekovho syna, i_ducha všetkých zvyškov ľudu a išli a dali sa do práce na dome Pána zástupov, svojho Boha, {v}15{/v}v_dvadsiaty štvrtý deň mesiaca v_šiestom mesiaci, v_druhom roku kráľa Dária.

{v}2,1{/v}V_siedmom mesiaci, v_dvadsiaty prvý deň mesiaca zaznelo Pánovo slovo prostredníctvom proroka Aggea: {v}2{/v}„Povedz judejskému miestodržiteľovi Zorobábelovi, Salatielovmu synovi, veľkňazovi Jozuemu, Jozedekovmu synovi, a zvyškom ľudu toto: {v}3{/v}Kto ešte ostal medzi vami, čo videl tento dom v_jeho prvej sláve? A ako naň hľadíte teraz? Nezdá sa vám, akoby bol ničím? {v}4{/v}Ale teraz sa vzchop, Zorobábel, hovorí Pán, vzchop sa, veľkňaz Jozue, Jozedekov syn, vzchop sa, všetok ľud krajiny, hovorí Pán zástupov, a pracujte, lebo ja som s_vami, hovorí Pán zástupov. {v}5{/v}Slovo, ktoré som vám dal, keď ste vychádzali z_egyptskej krajiny, i_môj duch ostanú medzi vami; nebojte sa! {v}6{/v}Lebo toto hovorí Pán zástupov: Ešte chvíľku a ja pohnem nebesia i_zem, more i_súš. {v}7{/v}Pohnem všetky národy; prídu skvosty všetkých národov a naplním tento dom slávou, hovorí Pán zástupov. {v}8{/v}Moje je striebro a moje je zlato, hovorí Pán zástupov. {v}9{/v}Budúca sláva tohto domu bude väčšia ako sláva toho prvého, hovorí Pán zástupov; a na tomto mieste nastolím pokoj,“ hovorí Pán zástupov.

RESPONZÓRIUM

{r}Ag 1, 8{/r}; {r}Iz 56, 7c{/r}

Choďte do hory a stavajte dom, {*} V_ktorom budem mať záľubu, hovorí Pán.

Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy. {*} V_ktorom budem mať záľubu, hovorí Pán.

Z_Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k_prorokovi Aggeovi

(Cap. 14: PG 71, 1047-1050)

Moje meno je slávne medzi národmi

V_čase príchodu nášho Spasiteľa sa zjavil slávnejší Boží chrám, ktorý nemožno s_ničím porovnať. Bol o_toľko slávnejší a vznešenejší oproti tomu starému, o_koľko sa líši starozákonná bohoslužba od bohoslužby evanjeliovej v_Kristovi a skutočnosť od tieňa.

A myslím, že by sa k_tomu dalo ešte niečo povedať. Chrám bol jeden a iba v_Jeruzaleme a v_ňom prinášal obety iba jeden, izraelský národ. Keď sa nám však Jednorodený stal podobným, hoci „Boh, Pán, je naším svetlom“{n}{r}Ž 118,27{/r}{/n}, ako hovorí Písmo, postupne sa celý svet naplnil svätými domami a nespočítateľnými ctiteľmi, ktorí si duchovnými obetami a kadidlami uctievajú Boha vesmíru. A zdá sa mi, že toto je to, čo akoby v_zastúpení Boha povedal Malachiáš: „Lebo ja som veľký kráľ, hovorí Pán, a moje meno je slávne medzi národmi; na každom mieste prinášajú môjmu menu kadidlo a čistú obetu.“{n}porov. {r}Mal 1,14.11{/r}{/n}

Je teda pravda, že sláva posledného chrámu, rozumej Cirkvi, bude väčšia{n}porov. {r}Ag 2,9{/r}{/n}. Vyhlasuje, že tí, čo sa starajú a pracujú na jeho výstavbe, dostanú ako odmenu od Spasiteľa a dar z_neba Krista, pokoj všetkých, „skrze ktorého máme v_jednom Duchu prístup k_Otcovi“{n}porov. {r}Ef 2,18{/r}{/n}. Veď hovorí: „Na tomto mieste nastolím pokoj, pokoj duše získajú všetci, čo sa zapoja do stavby a obnovy tohto chrámu.“{n}{r}Ag 2,9{/r} [LXX]{/n} Lebo aj Kristus kdesi hovorí: „Svoj pokoj vám dávam.“{n}{r}Jn 14,27{/r}{/n} Aký osoh z_toho budú mať milujúci, poučuje Pavol. Hovorí: „Kristov pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle.“{n}porov. {r}Flp 4,7{/r}{/n} Aj múdry Izaiáš sa modlil: „Pane, náš Bože, daruj nám pokoj; veď všetko si nám ty daroval.“{n}porov. {r}Iz 26,12{/r}{/n} Lebo kto raz dostal milosť Kristovho pokoja, ľahko si zachráni dušu a ducha nasmeruje na dobrý čnostný život.

A tak sa sľubuje každému, kto buduje, že dostane pokoj. Či už niekto buduje Cirkev a je ustanovený nad Božím domom ako mystagóg, čiže vykladač svätých tajomstiev, alebo pomáha svojej duši tým, že sa dáva ako živý a duchovný kameň{n}porov. {r}1Kor 10,4{/r}{/n} „v_svätý chrám a Boží príbytok v_duchu“{n}porov. {r}Ef 2,22{/r}; {r}1Pt 2,4.5{/r}{/n}. Taký človek si odnesie ten veľký zisk, že mu nebude ťažké dosiahnuť spásu svojej duše.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Ž 84, 5{/r}; {r}Zach 2, 15a{/r}

Blažení tí, čo bývajú v_tvojom dome, Pane, {*} Bez prestania ťa budú velebiť.

V_ten deň sa mnohé národy pripoja k_Pánovi a budú jeho ľudom. {*} Bez prestania ťa budú velebiť.

Z_Knihy proroka Aggea

{r:Ag}2, 10-23{/r}

Budúce požehnania. Prisľúbenia dané Zorobábelovi

{v}10{/v}V_dvadsiaty štvrtý deň deviateho mesiaca, v_druhom roku Dária, zaznelo Pánovo slovo prorokovi Aggeovi: {v}11{/v}„Toto hovorí Pán zástupov: Opýtaj sa kňazov na zákon: {v}12{/v}Keby niekto niesol v_rožku svojho odevu posvätené mäso a dotkol by sa jeho okrajom chleba, váry, vína, oleja alebo akéhokoľvek iného pokrmu, posvätil by sa?“ Kňazi odpovedali: „Nie.“ {v}13{/v}Potom Aggeus povedal: „Ak sa tohto všetkého dotkneš poškvrnený mŕtvolou, poškvrní sa to?“ A kňazi odpovedali: „Poškvrní.“ {v}14{/v}Aggeus povedal: „Tak aj tento ľud a tak aj tento národ pred mojou tvárou, hovorí Pán, a tak aj každé dielo ich rúk a všetko, čo tam obetujú, je poškvrnené.

{v}15{/v}A teraz sa dobre pozrite od tohto dňa späť: Čím ste boli predtým, ako bol položený kameň na kameň v_Pánovom chráme? {v}16{/v}Keď ste prichádzali ku kope, kde malo byť dvadsať meríc, a bolo desať, a keď ste prišli k_lisu nabrať päťdesiat krčahov, a bolo len dvadsať. {v}17{/v}Bil som vás i_všetky diela vašich rúk suchom, sneťou a krupobitím, ale nik z_vás sa neobrátil ku mne, hovorí Pán. {v}18{/v}A dobre sa pozrite od toho dňa do budúcna, od dvadsiateho štvrtého dňa deviateho mesiaca, odo dňa, keď boli položené základy Pánovho chrámu, dobre sa pozrite! {v}19{/v}Vari je ešte semeno v_sýpke a vinica, figovník, granátovník a oliva nepriniesli ešte ovocie? Od tohto dňa požehnám.“

{v}20{/v}A Pánovo slovo zaznelo Aggeovi aj druhý raz v_dvadsiaty štvrtý deň mesiaca: {v}21{/v}„Povedz judejskému miestodržiteľovi Zorobábelovi: Ja pohnem nebom i_zemou, {v}22{/v}zrútim kráľovské tróny, rozdrvím silu pohanských kráľovstiev a poprevraciam bojové vozy aj ich jazdcov; popadajú kone aj ich jazdci, každý prebodnutý mečom svojho brata. {v}23{/v}V_ten deň, hovorí Pán zástupov, vezmem ťa, môj služobník, Salatielov syn Zorobábel, hovorí Pán, urobím ťa pečatným prsteňom, lebo som si ťa vyvolil,“ hovorí Pán zástupov.

RESPONZÓRIUM

{r}Ag 2, 7. 9b{/r}

Pohnem všetky národy; prídu skvosty všetkých národov {*} A naplním tento dom slávou.

Na tomto mieste nastolím pokoj, hovorí Pán zástupov. {*} A naplním tento dom slávou.

Z_traktátu svätého biskupa Fulgencia Ruspenského Proti Fabiánovi

(Cap. 28, 16-19: CCL 91 A, 813-814)

Účasť na Pánovom tele a krvi nás posväcuje

Pri prinášaní obiet sa spĺňa to, čo prikázal sám náš Spasiteľ, ako svedčí Apoštol: „Že Pán Ježiš v_tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: Toto je moje telo pre vás; toto robte na moju pamiatku. Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v_mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku. A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, budete zvestovať Pánovu smrť, kým nepríde.“{n}{r}1Kor 11,23-26{/r}{/n}

Teda obeta sa prináša preto, aby sa zvestovala Pánova smrť a konala sa pamiatka na toho, ktorý položil za nás svoj život. Veď sám hovorí: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“{n}{r}Jn 15,13{/r}{/n} Keď teda Kristus zomrel za nás z_lásky, v_čase obety, keď konáme pamiatku jeho smrti, prosíme, aby prišiel Svätý Duch a udelil nám lásku. Pokorne prosíme, aby sme skrze tú lásku, z_ktorej sa Kristus dal ukrižovať za nás, aj my prijali milosť Svätého Ducha, aby tak mohol byť svet ukrižovaný pre nás a my sme mohli byť ukrižovaní pre svet{n}porov. {r}Gal 6,14{/r}{/n}. Napodobňujme smrť nášho Pána, aby sme ako Kristus, ktorý „keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu“{n}{r}Rim 6,10{/r}{/n}, aj my „žili novým životom“{n}{r}Rim 6,4{/r}{/n}. Dostávame dar lásky, aby sme zomreli hriechu a žili Bohu{n}porov. {r}Rim 6,11{/r}{/n}.

„Lebo Božia láska je rozliata v_našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“{n}{r}Rim 5,5{/r}{/n} Veď už sama účasť na Pánovom tele a krvi, keď jeme jeho chlieb a pijeme jeho kalich, nám vnuká, aby sme zomreli svetu a svoj život mali s_Kristom ukrytý v_Bohu{n}porov. {r}Kol 3,3{/r}{/n}, aby sme ukrižovali svoje telo s_jeho vášňami a žiadosťami{n}porov. {r}Gal 5,24{/r}{/n}.

A tak všetci veriaci, ktorí milujú Boha a blížneho, aj keď nepijú kalich telesného utrpenia, pijú kalich Pánovej lásky. Ním opojení sú schopní umŕtvovať svoje pozemské údy{n}porov. {r}Kol 3,5{/r}{/n}, obliekať si Pána Ježiša Krista a o_telo sa nestarať podľa jeho žiadostí{n}porov. {r}Rim 13,14{/r}{/n}; nehľadieť na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné{n}porov. {r}2Kor 4,18{/r}{/n}. Lebo Pánov kalich sa pije tak, že sa zachováva svätá láska. Bez nej keby niekto vydal aj svoje telo ohňu, nič by mu to neosožilo{n}porov. {r}1Kor 13,3{/r}{/n}. Ale dar lásky nás uschopňuje byť v_skutočnosti tým, čo tajomne slávime v_obete.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Lk 22, 19{/r}; {r}Jn 6, 58{/r}

Ježiš vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: {*} Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.

Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z_neba. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky. {*} Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.

Začiatok Knihy proroka Zachariáša

{r:Zach}1, 1 – 2, 4{/r}

Videnie obnovy Jeruzalema

{v}1,1{/v}V_ôsmom mesiaci, v_druhom roku Dária, zaznelo Pánovo slovo prorokovi Zachariášovi, synovi Barachiáša, syna Addu: {v}2{/v}„Pán sa veľmi rozhneval na vašich otcov. {v}3{/v}Povieš im: Toto hovorí Pán zástupov: Obráťte sa ku mne, hovorí Pán zástupov, a ja sa obrátim k_vám, hovorí Pán zástupov. {v}4{/v}Nebuďte ako vaši otcovia, ku ktorým volali niekdajší proroci: Toto hovorí Pán zástupov: Zanechajte svoje zlé cesty a svoje zlé zámery. Ale nepočúvali, ani si ma nevšimli, hovorí Pán. {v}5{/v}Kde sú vaši otcovia? A proroci budú vari žiť naveky? {v}6{/v}Ale azda moje slová a moje prikázania, ktoré som odovzdal svojim služobníkom prorokom, nedosiahli vašich otcov? Takže sa obrátili a povedali: ‚Ako si Pán zástupov zaumienil urobiť s_nami, podľa našich ciest a podľa našich skutkov, tak s_nami urobil.‘“

{v}7{/v}V_dvadsiaty štvrtý deň jedenásteho mesiaca, čiže mesiaca Sabat, v_druhom roku Dária, zaznelo Pánovo slovo prorokovi Zachariášovi, synovi Barachiáša, syna Addu: {v}8{/v}„V_noci som videl muža, sedel na ryšavom koni a stál v_hlbine medzi myrtami. Za ním boli kone ryšavé, plavé a biele. {v}9{/v}I_povedal som: ‚Kto sú to, môj Pane?‘ A anjel, čo so mnou hovoril, mi povedal: ‚Ja ti ukážem, kto sú to.‘ {v}10{/v}Tu povedal muž, ktorý stál medzi myrtami: ‚To sú tí, ktorých poslal Pán, aby prešli zem.‘ {v}11{/v}A oni povedali Pánovmu anjelovi, ktorý stál medzi myrtami: ‚Poprechodili sme zem a celá zem je obývaná a v_pokoji.‘

{v}12{/v}A Pánov anjel povedal: ‚Pane zástupov, dokedy sa ešte nezmiluješ nad Jeruzalemom a nad judejskými mestami, na ktoré si sa rozhneval? Toto je už sedemdesiat rokov!‘ {v}13{/v}A Pán odpovedal anjelovi, čo hovoril so mnou, dobré slová, slová útechy. {v}14{/v}A anjel, čo hovoril so mnou, mi povedal: ‚Volaj: Toto povedal Pán zástupov: Veľmi horlím za Jeruzalem a za Sion, {v}15{/v}ale veľmi sa hnevám na bohaté národy, lebo keď som sa málo hneval, oni napomáhali zlo. {v}16{/v}Preto toto hovorí Pán: Vrátim sa k_Jeruzalemu s_milosrdenstvom. Postavia v_ňom môj dom, hovorí Pán zástupov, a meraciu šnúru natiahnu nad Jeruzalemom. {v}17{/v}A ešte volaj: Toto hovorí Pán zástupov: Ešte budú moje mestá oplývať dobrami a Pán ešte poteší Sion a vyvolí si Jeruzalem.‘

{v}2,1{/v}Tu som zdvihol oči a videl som štyri rohy. {v}2{/v}Anjelovi, čo hovoril so mnou, som povedal: ‚Čo je to?‘ On mi povedal: ‚To sú rohy, ktoré rozmetali Júdu, Izrael a Jeruzalem.‘ {v}3{/v}A Pán mi ukázal štyroch kováčov. {v}4{/v}Povedal som: ‚Čo idú títo robiť?‘ On odpovedal: ‚To sú rohy, ktoré rozmetali Júdu, každého muža zvlášť, takže nik z_nich nezodvihol hlavu. A títo ich prišli zastrašiť, aby zrazili rohy národom, ktoré zdvihli roh proti judejskej krajine, aby ju rozmetali.‘“

RESPONZÓRIUM

{r}Zach 1, 16a{/r}; {r}Zjv 21, 23{/r}

Vrátim sa k_Jeruzalemu s_milosrdenstvom. {*} Postavia v_ňom môj dom.

Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, lebo jeho lampou je Baránok. {*} Postavia v_ňom môj dom.

Z_Poučení svätého opáta Kolumbána

(Instr. De compunctione, 12, 2-3: Opera, Dublin 1957, pp. 112-114)

Večné svetlo v_chráme večného Veľkňaza

Akí blahoslavení, akí šťastní sú „sluhovia, ktorých Pán pri svojom príchode nájde bdieť“{n}{r}Lk 12,37{/r}{/n}. Blahoslavené bdenie, keď sa bdie pri Bohu, pôvodcovi všetkého, ktorý všetko napĺňa a všetko presahuje.

Kiežby aj mňa nepatrného, no predsa len svojho služobníka, tak prebudil zo spánku nečinnosti a zapálil takým ohňom božskej lásky, aby až nad hviezdy vyšľahol plameň jeho lásky a túžba po jeho nesmiernej láske, aby ustavične horel v_mojom vnútri božský oheň.

Kiežby som si zaslúžil, aby moja lampa v_noci vždy horela v_chráme môjho Pána a svietila všetkým, čo vchádzajú do domu môjho Boha. Pane, daj mi, prosím ťa, v_mene tvojho Syna, môjho Boha Ježiša Krista takú lásku, ktorá nevie ochabnúť, aby sa moja lampa vedela rozsvietiť a nevedela zhasnúť, aby mne horela a iným svietila.

Ty, Kriste, náš najmilší spasiteľ, zažíhaj naše lampy, aby ustavične svietili v_tvojom chráme a dostávali večné svetlo od teba, večného svetla, aby boli presvietené naše tmy a temnoty sveta od nás ušli.

Môj Ježišu, daruj, prosím, mojej lampe toľko svojho svetla, aby sa mi v_jej svetle zjavila tá svätyňa svätých, v_ktorej prebývaš ty, večný Veľkňaz večných časov, a vstupuješ do nej cez stĺporadie svojho veľkého chrámu, aby som tam ustavične iba teba videl, na teba hľadel a po tebe túžil. Aby som láskou hľadel iba na teba a aby moja lampa stále svietila a horela pred tebou.

Ukáž nám, prosím, milovaný Spasiteľ, keď klopeme, aby sme ťa poznali a iba teba milovali, teba jediného milovali, jedine po tebe túžili, o_tebe jedinom vo dne v_noci rozjímali a stále o_tebe premýšľali. Roznieť v_nás toľko svojej lásky, koľkou sa patrí mať rád a milovať teba, Boha, aby celé naše vnútro zaujala láska k_tebe, aby sa nás celých zmocnila láska k_tebe, aby všetky naše zmysly naplnila láska k_tebe, aby sme okrem teba, ktorý si večný, nevedeli nič iné milovať, aby nebolo v_našom ovzduší, na tejto zemi a v_našom mori toľko vody, koľko by dokázalo túto lásku v_nás vyhasiť, podľa toho: „Ani veľké vody lásku neuhasia.“{n}{r}Pies 8,7{/r}{/n}

Aby sa to aj v_nás aspoň čiastočne splnilo, nech nám dá náš Pán, Ježiš Kristus, ktorému sláva na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 60, 19-20a{/r}

Už nebudeš potrebovať svetlo slnka vo dne, jas mesiaca ti svietiť nebude. {*} Pán bude tvojím večným svetlom a tvoj Boh bude tvojou slávou.

Už nikdy nezapadne tvoje slnko a z_tvojho mesiaca nebude ubúdať. {*} Pán bude tvojím večným svetlom a tvoj Boh bude tvojou slávou.

Z_Knihy proroka Zachariáša

{r:Zach}3, 1 – 4, 14{/r}

Prísľuby kniežaťu Zorobábelovi a kňazovi Jozuemu

{v}3,1{/v}„Pán mi ukázal veľkňaza Jozueho, ako stojí pred Pánovým anjelom. Satan stál po jeho pravici, aby mu odporoval.

{v}2{/v}Tu povedal Pánov anjel satanovi: ‚Nech ťa Pán skára, satan. Nech ťa skára Pán, ktorý si vyvolil Jeruzalem. Či nie je ako poleno vytiahnuté z_ohňa?‘ {v}3{/v}Jozue bol oblečený v_špinavom odeve a stál pred anjelom, {v}4{/v}ktorý povedal tým, čo stáli okolo neho: ‚Vezmite z_neho ten špinavý odev.‘ A jemu povedal: ‚Odstránil som z_teba tvoju neprávosť a oblečiem ťa do slávnostného rúcha.‘ {v}5{/v}Tu povedal: ‚Položte mu na hlavu čistý turban.‘ I_položili mu na hlavu čistý turban a obliekli ho do rúcha. A Pánov anjel stál pri tom.

{v}6{/v}Potom Pánov anjel uisťoval Jozueho: {v}7{/v}‚Toto hovorí Pán zástupov: Ak budeš kráčať po mojich cestách a strážiť si moju službu, budeš aj ty súdiť môj dom a strážiť moje nádvoria a dám ti prístup medzi tých, čo tu teraz stoja.

{v}8{/v}Počúvaj, veľkňaz Jozue, ty aj tvoji priatelia, čo sedia pred tebou – veď sú to muži znamenia: Lebo ja privediem svojho sluhu Výhonok. {v}9{/v}Hľa, kameň, ktorý som položil pred Jozueho. Na jednom kameni je sedem očí. Ja vryjem doň nápis, hovorí Pán zástupov, a za jeden deň odstránim neprávosť tej krajiny. {v}10{/v}V_ten deň, znie výrok Pána zástupov, pozve každý svojho priateľa pod vinič a pod figovník.‘

{v}4,1{/v}Tu sa anjel, čo so mnou hovoril, vrátil a zobudil ma, ako keď zobudia muža zo spánku. {v}2{/v}I_povedal mi: ‚Čo vidíš?‘ Odpovedal som: ‚Vidím svietnik celý zo zlata, s_nádobou na olej navrchu, na ňom sedem lámp a sedem lievikov k_lampám, čo boli na ňom navrchu. {v}3{/v}Aj dve olivy na ňom, jednu na pravej strane nádoby a druhú na jej ľavej strane.‘

{v}4{/v}Potom som sa ozval a opýtal som sa anjela, čo hovoril so mnou: ‚Čo je to, môj pane?‘ {v}5{/v}Anjel, čo hovoril so mnou, mi povedal: ‚Ty nevieš, čo to je?‘ Vravel som: ‚Nie, môj pane.‘

{v}6{/v}Na to mi povedal: ‚Toto je Pánovo slovo Zorobábelovi: Nie vojskom ani silou, ale mojím duchom, hovorí Pán zástupov. {v}7{/v}Čo si ty, veľký vrch, pred Zorobábelom? Budeš rovinou. On vynesie hlavný kameň za volania: Aký je krásny! {v}8{/v}I_zaznelo mi Pánovo slovo: {v}9{/v}Zorobábelove ruky položili základ tohto domu a jeho ruky ho dokončia a poznáte, že ma k_vám poslal Pán zástupov. {v}10{/v}Lebo kto pohrdne dňom malých začiatkov? Budú sa veseliť, keď uvidia v_Zorobábelovej ruke vybraný kameň. Tých sedem očí sú oči Pánove, ktoré sledujú celú zem.‘

{v}11{/v}Ja som mu povedal: ‚Čo sú tie dve olivy na pravej a ľavej strane svietnika?‘ {v}12{/v}A opýtal som sa ho aj druhý raz: ‚Čo sú dve olivové vetvy, ktoré cez dve zlaté rúrky vylievajú zo seba zlato?‘ {v}13{/v}On mi povedal: ‚Ty nevieš, čo to je?‘ Vravel som: ‚Nie, môj pane.‘ {v}14{/v}On povedal: ‚To sú dvaja synovia oleja, ktorí stoja pred Panovníkom celej zeme.‘“

RESPONZÓRIUM

{r}Zjv 11, 4{/r}. porov. {r:Zjv 11,}3{/r}

Oni sú dve olivy a dva svietniky, {*} Čo stoja pred Pánom zeme.

Pán pošle svojich dvoch svedkov a budú prorokovať. {*} Čo stoja pred Pánom zeme.

Z_Otázok svätého opáta Maxima Vyznávača Talásiovi

(Quaest. 63: PG 90, 667-670)

Svetlo, ktoré osvecuje každého človeka

Lampa postavená na svietnik je pravé Otcovo svetlo, „ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet“{n}{r}Jn 1,9{/r} [Vg.]{/n}, náš Pán, Ježiš Kristus, ktorý si od nás vzal naše telo a tým sa stal a bol nazvaný lampou. To je tá Otcova prirodzená múdrosť a slovo, ktoré sa s_nábožnou vierou ohlasuje v_Božej Cirkvi, a život, ktorý je založený na zachovávaní prikázaní a vzhľadom na čnosť vyniká a skvie sa uprostred národov a svieti všetkým, čo sú v_dome (totiž na tomto svete), ako sám Boh a Slovo na istom mieste hovorí: „Nik nezažne lampu a nepostaví ju pod mericu, ale na svietnik; a svieti všetkým, čo sú v_dome.“{n}porov. {r}Mt 5,15{/r}; porov. {r}Lk 11,33{/r}{/n} Sám sa zreteľne nazýva lampou ten, ktorý bol prirodzenosťou Boh a na základe rozhodnutia sa stal človekom.

A myslím si, že to chápal aj veľký Dávid takto, keď nazval Pána svetlom: „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“{n}{r}Ž 119,105{/r}{/n} Taký je totiž môj Spasiteľ a Boh, ktorý rozháňa temnoty nevedomosti a hriechu, a aj preto ho Písmo nazvalo svetlom.

Veď on jediný rozohnal ako lampa hmlu nevedomosti, odstránil tmu neprávosti a hriechu a stal sa pre všetkých cestou spásy. Čnosťou a poznaním vedie k_Otcovi tých, čo sa odhodlajú plnením Božích prikázaní ísť cez neho akoby po ceste spravodlivosti. Svätú Cirkev nazval svietnikom, lebo v_nej prostredníctvom ohlasovania svieti Božie slovo, jasom pravdy ožaruje všetkých, čo bývajú na tomto svete akoby v_nejakom dome, a myseľ všetkých napĺňa Božím poznaním.

Pod nijakou mericou nijako nemožno udržať slovo, ktoré je najradšej na samom vrchole ako najväčšia ozdoba Cirkvi. A kým bolo slovo uzavreté literou zákona akoby pod mericou, obralo všetkých o_večné svetlo. Veď zmysel, ktorý je ako zvodca schopný iba bludu a obdarený tou silou, že môže zachytiť nanajvýš pád a záhubu spriaznených tiel, neposkytne ani tým, čo sa usilujú vyslobodiť, duchovný rozhľad; iba to, čo je postavené na svietniku, ktorým je Cirkev, čiže na rozumnej úcte v_duchu, osvecuje všetkých.

Litera totiž, ak ju nechápeme duchovne, má iba ten zmysel, ktorý jej vymedzuje jej vyslovenie, a nedovolí, aby prešla do ducha sila toho, čo je napísané.

Keď teda rozjímaním a ušľachtilou činnosťou zažneme lampu (totiž rozum, ktorý zapaľuje svetlo poznania), nepostavme ju pod mericu, aby sme neboli nakoniec odsúdení za to, že sme nevýslovnú silu múdrosti obmedzili literou. Ale na svietnik (čiže na svätú Cirkev), ktorá na vysokom vrchole pravého poznania podáva všetkým fakľu Božích právd.

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 12, 35b. 36; 9, 39a{/r}

Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma. {*} Dokiaľ máte svetlo, verte v_svetlo, aby ste boli synmi svetla.

Prišiel som na tento svet, aby tí, čo nevidia, videli. {*} Dokiaľ máte svetlo, verte v_svetlo, aby ste boli synmi svetla.

Z_Knihy proroka Zachariáša

{r:Zach}8, 1-17. 20-23{/r}

Prisľúbenia spásy na Sione

{v}1{/v}Zaznelo slovo Pána zástupov:

{v}2{/v}„Toto hovorí Pán zástupov:

Veľmi som sa rozhorlil za Sion,

vášnivo zaň horlím.

{v}3{/v}Toto hovorí Pán: Vrátil som sa na Sion a budem bývať uprostred Jeruzalema. Jeruzalem sa bude volať Verné mesto a vrch Pána zástupov Svätá hora.

{v}4{/v}Toto hovorí Pán zástupov: Ešte budú sedávať v_uliciach Jeruzalema starci a starenky a všetci budú mať pre vysoký vek v_ruke palicu. {v}5{/v}Námestia mesta budú plné chlapcov a dievčat, čo sa budú hrať na jeho uliciach.

{v}6{/v}Toto hovorí Pán zástupov: A ak sa to v_tých dňoch bude zdať ťažké zvyškom tohto ľudu, vari to bude ťažké aj v_mojich očiach?! – hovorí Pán zástupov.

{v}7{/v}Toto hovorí Pán zástupov:

Hľa, ja vyslobodím svoj ľud z_východnej krajiny

i_z_krajiny, kde slnko zapadá;

{v}8{/v}privediem ich sem

a budú bývať v_Jeruzaleme;

oni budú mojím ľudom

a ja budem ich Bohom

v_pravde a spravodlivosti.

{v}9{/v}Toto hovorí Pán zástupov: Nech spevnejú ruky vám, čo počúvate v_týchto dňoch tieto slová z_úst prorokov, v_deň, keď položili základy domu Pána zástupov, aby bol postavený chrám.

{v}10{/v}Lebo pred tými dňami

nebolo mzdy pre človeka

a nebolo ani mzdy pre dobytok,

ba ani ten, kto vchádzal a vychádzal,

nemal pokoj pre súženie;

lebo som pustil všetkých ľudí,

každého proti jeho blížnemu.

{v}11{/v}Ale teraz nie som k_zvyškom tohto ľudu

ako za predošlých dní,

hovorí Pán zástupov.

{v}12{/v}Lebo semeno bude mať pokoj:

vinica vydá svoje plody

a zem vydá svoju úrodu

a toto všetko

dám do vlastníctva

zvyškom tohto ľudu.

{v}13{/v}A ako ste boli, dom Júdu a dom Izraela, kliatbou medzi národmi, tak vás zachránim a budete požehnaním. Nebojte sa, nech vám spevnejú ruky. {v}14{/v}Lebo toto hovorí Pán zástupov: Ako som si zaumienil trápiť vás, keď ma vaši otcovia dráždili k_hnevu, hovorí Pán zástupov, {v}15{/v}a nezľutoval som sa, v_tie dni som zmenil svoje rozhodnutie, že požehnám Jeruzalem a Júdov dom. Nebojte sa!

{v}16{/v}Budete teda robiť toto: Hovorte každý so svojím blížnym pravdu a vo svojich bránach vynášajte súdy pokoja, {v}17{/v}nezamýšľajte zlo vo svojich srdciach voči svojmu priateľovi a nemilujte krivú prísahu; lebo toto všetko nenávidím,“ hovorí Pán.

{v}20{/v}„Toto hovorí Pán zástupov: Ešte prídu národy a obyvatelia veľkých miest; {v}21{/v}a obyvatelia jedného mesta pôjdu k_obyvateľom druhého a povedia: ‚Poďte a budeme prosiť Pána o_priazeň, vyhľadáme Pána zástupov; pôjdem aj ja!‘ {v}22{/v}A prídu mnohé národy a mocné kmene do Jeruzalema hľadať Pána zástupov a prosiť Pána o_priazeň.

{v}23{/v}Toto hovorí Pán zástupov: V_tých dňoch desať ľudí zo všetkých národov rozličných jazykov chytí judejského muža za okraj rúcha a povie: ‚Pôjdeme s_vami, lebo sme počuli, že s_vami je Boh.‘“

RESPONZÓRIUM

{r}Zach 8, 7. 9a{/r}; {r}Sk 3, 25a{/r}

Toto hovorí Pán: Hľa, ja vyslobodím svoj ľud z_východnej krajiny i_z_krajiny, kde slnko zapadá. {*} Nech spevnejú ruky vám, čo počúvate v_týchto dňoch tieto slová z_úst prorokov.

Vy ste synovia prorokov a zmluvy, ktorú Boh uzavrel s_vašimi otcami. {*} Nech spevnejú ruky vám, čo počúvate v_týchto dňoch tieto slová z_úst prorokov.

Z_Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium

(Tract. 26, 4-6: CCL 36, 261-263)

Hľa, ja vyslobodím svoj ľud

„Nik nepríde ku mne, iba ten, koho pritiahne Otec.“{n}{r}Jn 6,44{/r}{/n} Ale nemysli si, že ťa bude ťahať nasilu. Ducha priťahuje aj láska. Ani sa nemusíme báť, že nás hádam ľudia, ktorí vážia slová a sú veľmi ďaleko od chápania Božích vecí, chytia na tomto evanjeliovom slove Svätého písma a povedia nám: „Ako verím dobrovoľne, keď som priťahovaný?“ Ja na to odpoviem: „Nielen vôľa, aj rozkoš ťa priťahuje.“

Čo znamená, že rozkoš priťahuje? „Hľadaj radosť v_Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.“{n}{r}Ž 37,4{/r}{/n} Jestvuje aj rozkoš srdca, ktorého slasťou je nebeský chlieb. A potom ak smel básnik povedať: „Každého priťahuje jeho rozkoš“{fnr}1{/fnr}, nie nevyhnutnosť, ale rozkoš, nie povinnosť, ale potešenie, o_koľko smelšie môžeme povedať my, že to človeka priťahuje ku Kristovi, keď ho láka pravda, keď ho láka blaženosť, keď ho láka spravodlivosť, keď ho láka večný život, čo všetko je Kristus?!

Alebo majú iba telesné zmysly svoje rozkoše, a duch je ukrátený o_svoje rozkoše? Ak duch nemá svoje rozkoše, prečo sa hovorí: „Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel. Opájajú sa blahobytom tvojho domu a pijú z_potoka tvojich rozkoší. Veď u_teba je zdroj života a v_tvojom svetle uvidíme svetlo“{n}{r}Ž 36,8-10{/r}{/n}?

Priveď človeka, ktorý miluje, a bude rozumieť, čo hovorím. Priveď túžiaceho, priveď hladného, priveď takého, čo putuje touto púšťou a je smädný a vzdychá po prameni večnej vlasti, priveď takého a bude vedieť, čo hovorím. Ale keď to poviem ľahostajnému, nebude vedieť, čo hovorím.

Keď ukážeš ovci zelenú vetvičku, pôjde za tebou. Ak ukážu chlapcovi orechy, prilákajú ho. A beží, lebo ho to tam ťahá, ťahá ho láska, ťahá ho to, bez ujmy na tele, ťahá ho puto srdca. Ak teda priťahujú pozemské potešenia a rozkoše, keď sa zjavia milujúcim, lebo je pravda, že „každého priťahuje jeho rozkoš“, Kristus, ktorého zjavil Otec, nepritiahne? Po čom túži duša väčšmi ako po pravde? Na čo musí mať hladné ústa, prečo si má priať, aby mala zdravé vnútorné podnebie a správne rozlišovala, ak nie preto, aby jedla a pila múdrosť, spravodlivosť, pravdu, večnosť?

Lebo hovorí: „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti,“ lenže tu, „lebo budú nasýtení“{n}{r}Mt 5,6{/r}{/n}, ale až tam! Dám mu to, čo má rád, dám mu to, v_čo dúfa. Uvidí to, čo doteraz nevidel, ale veril. Bude jesť to, po čom túži, bude piť to, po čom dychtí. Kde? Pri vzkriesení mŕtvych, lebo „ja ho vzkriesim v_posledný deň“{n}{r}Jn 6,54{/r}{/n}.

{fn:1}Vergílius, Ekloga 2,65.{/fn}

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 6, 44. 45{/r}

Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. {*} Každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne.

U_Prorokov je napísané: Všetkých bude učiť sám Boh. {*} Každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne.

Začiatok Knihy proroka Malachiáša

{r:Mal}1, 1-14; 2, 13-16{/r}

Proroctvo o_nedbanlivých kňazoch a o_odvrhnutí

{v}1,1{/v}Pánovo slovo Izraelu prostredníctvom Malachiáša.

{v}2{/v}„Milujem vás, hovorí Pán, a vy sa pýtate: ‚Ako nás miluješ?‘ Nebol Ezau Jakubov brat?, hovorí Pán. A Jakuba som miloval, {v}3{/v}kým Ezaua som nenávidel. Preto som z_jeho vrchov urobil púšť a jeho dedičstvo som dal púštnym šakalom. {v}4{/v}Ak Edom povie: ‚Sme zničení, ale vrátime sa a postavíme, čo bolo zbúrané,‘ Pán zástupov hovorí toto: Oni budú stavať a ja budem rúcať. A budú ich volať: ‚Bezbožné územie‘ a: ‚Ľud, na ktorý sa Pán hnevá naveky.‘ {v}5{/v}Vaše oči to uvidia a poviete: ‚Pán je veľký aj za hranicami Izraela.‘

{v}6{/v}Syn si ctí otca a sluha svojho pána. Ak som teda ja otec, kde je úcta ku mne? A ak som ja Pán, kde je bázeň predo mnou?, hovorí Pán zástupov vám, kňazi, ktorí znevažujete moje meno a hovoríte: ‚Čím sme znevážili tvoje meno?‘ {v}7{/v}Obetujete na mojom oltári poškvrnený chlieb, a hovoríte: ‚Čím sme ťa potupili?‘ Tým, že hovoríte: ‚Pánovým stolom možno opovrhnúť.‘ {v}8{/v}Keď prinášate slepé na obetu, to nie je zlo? A keď obetujete chromé a neduživé, to nie je zlo? Prines to svojmu vodcovi, či sa mu to bude páčiť a získaš si jeho priazeň, hovorí Pán zástupov. {v}9{/v}Ale teraz proste Boha, aby sa zmiloval nad vami. Lebo vaše ruky toto robili. Vari si získate jeho priazeň?, hovorí Pán zástupov. {v}10{/v}Kto z_vás zavrie dvere, aby ste nezapaľovali oheň na mojom oltári nadarmo? Nemám vo vás zaľúbenie, hovorí Pán zástupov, a neprijmem dar z_vašich rúk. {v}11{/v}Lebo od východu slnka až po západ je veľké moje meno medzi národmi a na každom mieste prinášajú môjmu menu kadidlo a čistú obetu, lebo je veľké moje meno medzi národmi, hovorí Pán zástupov. {v}12{/v}Ale vy ho znesväcujete tým, že hovoríte: ‚Pánov stôl je poškvrnený a pokrmom na ňom možno opovrhnúť.‘ {v}13{/v}Hovoríte: ‚Aká námaha!‘ a znevažujete ho, hovorí Pán zástupov. A z_lúpeže prinášate chromé a neduživé a prinášate to ako dar. Azda to mám prijať z_vašej ruky?, hovorí Pán. {v}14{/v}Nech je prekliaty podvodník, ktorý má vo svojom stáde samca a sľúbil ho, ale Pánovi obetuje dengľavé. Lebo ja som veľký kráľ, hovorí Pán zástupov, a moje meno je hrozné medzi národmi.

{v}2,13{/v}A robíte aj toto: pokrývate Pánov oltár slzami, plačom a nárekom, že už nezhliadnem na obetu a neprijmem nič zmierne z_vašich rúk, {v}14{/v}a hovoríte: ‚Prečo?‘ Preto, že Pán je svedkom medzi tebou a ženou tvojej mladosti, ktorej si sa stal neverným, a ona je tvoja spoločnica a manželka tvojej zmluvy. {v}15{/v}Či nevytvoril jednotu tela a ducha? A čo iné hľadá jednota ako potomstvo od Boha? Chráňte si teda ducha; a nebuď neverný manželke svojej mladosti! {v}16{/v}Kto prepúšťa z_nenávisti, hovorí Pán, Boh Izraela, pokrýva svoj odev neprávosťou, hovorí Pán zástupov. Chráňte si ducha a nebuďte neverní!“

RESPONZÓRIUM

{r}Mal 2, 5ab. 6a{/r}; {r}Ž 110, 4{/r}

Moja zmluva s_kňazom bola život a pokoj a dal som mu to spolu s_bázňou i_bál sa ma. {*} Zákon pravdy bol v_jeho ústach a na jeho perách sa nenašla neprávosť.

Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho. {*} Zákon pravdy bol v_jeho ústach a na jeho perách sa nenašla neprávosť.

Z_knihy svätého biskupa Augustína o_Božej obci

(Lib. 10, 6: CCL 47, 278-279)

Na každom mieste prinášajú môjmu menu čistú obetu

Pravou obetou je každý čin, ktorého motívom je úplne sa oddať vo svätom spoločenstve Bohu, čiže je zameraný na to dobro, ktoré nás môže urobiť naozaj blaženými. Preto ani samo milosrdenstvo, ktorým sa pomáha človekovi, nie je obetou, ak sa nedeje kvôli Bohu. A hoci ju koná alebo prináša človek, obeta je božská vec, ako to aj starí Latíni vyjadrili svojím termínom. Preto aj sám človek posvätený Božím menom a zasvätený Bohu, nakoľko zomiera svetu, aby žil Bohu, je obetou. Lebo aj to je milosrdenstvo, ktoré prejavuje každý voči sebe. Preto je napísané: „Zmiluj sa nad svojou dušou tým, že sa budeš páčiť Bohu.“{n}{r}Sir 30,24{/r} [Vg.]{/n}

Skutky milosrdenstva, či už voči sebe alebo voči blížnym, sú teda pravou obetou, ak sú zamerané na Boha; a skutky milosrdenstva nekonáme pre nič iné, len preto, aby sme sa oslobodili od biedy, a tak boli blažení – čo je možné iba pri tom dobre, o_ktorom sa hovorí: „Pre mňa je slasťou byť v_Božej blízkosti“{n}{r}Ž 73,28{/r}{/n}. Z_toho vyplýva, že celú vykúpenú obec, čiže zhromaždenie a spoločenstvo svätých, prináša ako všeobecnú obetu Bohu veľkňaz, ktorý aj seba samého obetoval, keď trpel za nás v_prirodzenosti sluhu, aby sme boli telom takej hlavy. Túto prirodzenosť obetoval, v_nej sa obetoval, lebo podľa nej je prostredníkom, v_nej je kňazom, v_nej je obetou.{n}porov. {r}1Tim 2,5-6{/r}{/n}

Keď nás teda Apoštol povzbudil, aby sme prinášali svoje telá „ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu“{n}{r}Rim 12,1{/r}{/n} a nepripodobňovali sme sa tomuto svetu, ale premenili sa obnovou svojho zmýšľania, aby sme vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé{n}porov. {r}Rim 12,2{/r}{/n}, lebo celou obetou sme my sami, hovorí: „Mocou Božej milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z_vás, aby si nik nemyslel o_sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh. Lebo ako máme v_jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v_Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali.“{n}{r}Rim 12,3-6{/r}{/n}

Kresťanská obeta je toto: „Mnohí – jedno telo v_Kristovi.“{n}porov. {r}1Kor 10,17{/r}{/n} Toto Cirkev slávi aj v_Oltárnej sviatosti, ktorú veriaci poznajú, kde sa jej ukazuje, že v_tej veci, ktorú obetuje, je sama obetovaná.

RESPONZÓRIUM

{r}Mich 6, 6a. 8{/r}; {r}Dt 10, 14. 12a{/r}

Čože obetujem Pánovi? Človeče, veď ti povedali, čo je dobré a čo žiada Pán od teba: {*} Konať právo, milovať zľutovanie a pokorne kráčať s_tvojím Bohom.

Pánovi, tvojmu Bohu, patrí nebo i_zem aj všetko, čo je na nej. A teraz, čo žiada od teba Pán, Boh? {*} Konať právo, milovať zľutovanie a pokorne kráčať s_tvojím Bohom.

Z_Knihy proroka Malachiáša

{r:Mal}3, 1-24{/r}

Pánov deň

Toto hovorí Pán, Boh: {v}1{/v}„Hľa, ja posielam svojho anjela, aby mi pripravil cestu. Hneď potom príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite. Hľa, príde, hovorí Pán zástupov. {v}2{/v}Kto však znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, až sa zjaví? Veď on je ako oheň, ktorý roztápa, a ako lúh práčov. {v}3{/v}Sadne si a bude vytápať a čistiť striebro, očistí synov Léviho a zošľachtí ich ako zlato a striebro, takže budú prinášať Pánovi obety v_spravodlivosti. {v}4{/v}Vtedy sa Pánovi zapáči obeta Júdu a Jeruzalema ako v_dňoch predošlých, ako v_rokoch dávnych. {v}5{/v}A prídem vás súdiť. Budem rýchlym svedkom proti čarodejníkom, cudzoložníkom a krivoprísažníkom, aj proti tým, čo utláčajú nádenníkov, vdovy a siroty a krivdia cudzincom a neboja sa ma, hovorí Pán zástupov.

{v}6{/v}Lebo ja, Pán, som sa nezmenil;

ale vy, Jakubovi synovia, ešte ste neprišli na koniec.

{v}7{/v}Odo dní svojich otcov

odchyľovali ste sa od mojich spravodlivých príkazov

a nezachovávali ste ich.

Vráťte sa ku mne

a ja sa vrátim k_vám,

hovorí Pán zástupov.

Vy sa pýtate: ‚Ako sa máme vrátiť?‘

{v}8{/v}Smie človek podvádzať Boha?

Ale vy ma podvádzate.

A pýtate sa: ‚V_čom sme ťa dostali?‘

V_desiatkoch a v_prvotinách.

{v}9{/v}Ste zavalení kliatbou,

lebo ma podvádzate vy, celý národ.

{v}10{/v}Prineste celý desiatok do chrámovej pokladnice,

aby bolo čo jesť v_mojom dome;

a vyskúšajte ma v_tomto,

hovorí Pán zástupov,

či vám neotvorím nebeské hrádze

a nevylejem na vás požehnanie v_nadmiere,

{v}11{/v}či sa kvôli vám neoborím na škodcov,

takže nebudú ničiť plod zeme

a nebudete mať neplodný vinič na poli,

hovorí Pán zástupov.

{v}12{/v}A blahoslaviť vás budú všetky národy,

lebo budete vytúženou krajinou,

hovorí Pán zástupov.

{v}13{/v}Silné sú vaše reči proti mne, hovorí Pán, {v}14{/v}a pýtate sa: ‚Čože sme povedali proti tebe?‘ Hovoríte: ‚Je zbytočné slúžiť Bohu. Čo máme z_toho, že zachovávame jeho prikázania a smutní chodíme pred Pánom zástupov? {v}15{/v}Preto teraz vyhlasujeme za blažených ľudí spupných, lebo sa darí tým, čo páchajú zlo; pokúšajú Boha a nič sa im nestane.‘ {v}16{/v}Vtedy sa rozprávali tí, čo sa boja Pána, medzi sebou a Pán si ich všimol a počul. A bola pred ním napísaná pamätná kniha pre tých, čo sa boja Pána a ctia si jeho meno. {v}17{/v}Oni budú v_deň, keď budem konať, mojím zvláštnym vlastníctvom, hovorí Pán zástupov, a budem k_nim láskavý ako otec k_svojmu synovi, ktorý mu slúži. {v}18{/v}Potom budete znova vidieť rozdiel medzi spravodlivým a bezbožným, medzi tým, čo slúži Bohu, a tým, čo mu neslúži.

{v}19{/v}Lebo hľa, blíži sa deň, ktorý planie ako pec, a všetci namyslenci a tí, čo páchajú neprávosť, budú ako plevy. Deň, ktorý prichádza, ich spáli, hovorí Pán zástupov, a nenechá z_nich ani koreň, ani výhonok. {v}20{/v}Ale vám, čo sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti a jeho lúče prinesú zdravie. Potom vybehnete a budete poskakovať ako vykŕmené teliatka {v}21{/v}a budete šliapať po bezbožných, lebo budú ako popol pod chodidlami vašich nôh v_deň, ktorý ja urobím, hovorí Pán zástupov.

{v}22{/v}Pamätajte na zákon môjho služobníka Mojžiša,

ktorému som dal

na Horebe prikázania a nariadenia

pre celý Izrael.

{v}23{/v}Hľa, ja vám pošlem

proroka Eliáša,

prv, ako príde deň Pána,

veľký a hrozný.

{v}24{/v}On obráti srdcia otcov k_synom

a srdcia synov k_ich otcom,

aby som nemusel prísť

a postihnúť zem kliatbou.“

RESPONZÓRIUM

{r}Mal 3, 1{/r}; {r}Lk 1, 76{/r}

Hľa, ja posielam svojho anjela, aby mi pripravil cestu. {*} Príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite.

A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána a pripravíš mu cestu. {*} Príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite.

Z_pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi v_dnešnom svete

(Č. {r:GS}40. 45{/r})

Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný

Vzájomné prenikanie pozemskej a nebeskej obce nemožno vystihnúť nijako ináč iba vierou a ešte aj tak to zostane tajomstvom ľudských dejín, do ktorých až do plného zjavenia slávy Božích synov rušivo zasahuje hriech.

Cirkev sleduje svoj vlastný spásny cieľ a nielenže sprostredkúva človekovi Boží život, ale aj istým spôsobom vylieva na celý svet odblesk jeho svetla najmä tým, že ozdravuje a vyzdvihuje dôstojnosť ľudskej osoby, že upevňuje súdržnosť ľudskej spoločnosti a že dáva ľudskej každodennej činnosti hlbší zmysel a význam. Cirkev je takto presvedčená, že prostredníctvom svojich jednotlivých členov a celého svojho spoločenstva môže veľa urobiť pre to, aby bola ľudská rodina a jej dejiny ľudskejšie.

Tým, že Cirkev pomáha svetu a veľa od neho prijíma, sleduje iba jeden cieľ, aby prišlo Božie kráľovstvo{n}porov. {r}Mt 6,10{/r}{/n} a uskutočnila sa spása celého ľudského pokolenia. Veď všetko dobré, čo môže Boží ľud v_čase svojho pozemského putovania poskytnúť ľudskej rodine, vyplýva z_toho, že Cirkev je všeobecnou sviatosťou spásy{fnr}1{/fnr}, teda že zjavuje a zároveň realizuje tajomstvo Božej lásky voči človeku.

Lebo samo Božie Slovo, skrze ktoré všetko povstalo{n}porov. {r}Jn 1,3{/r}; porov. {r}1Kor 8,6{/r}; porov. {r}Kol 4,17{/r}{/n}, stalo sa telom{n}porov. {r}Jn 1,14{/r}{/n}, aby ako dokonalý človek všetkých spasilo a zjednotilo ako v_hlave všetko{n}porov. {r}Ef 1,10{/r}{/n}. Pán je cieľom ľudských dejín, bodom, ku ktorému smerujú túžby dejín a civilizácie, stredobodom ľudského pokolenia, radosťou všetkých sŕdc a naplnením ich túžob. On je ten, ktorého Otec vzkriesil z_mŕtvych, povýšil a posadil po svojej pravici a ustanovil ho za sudcu živých i_mŕtvych{n}porov. {r}Sk 10,42{/r}{/n}. Oživení a zjednotení v_jeho Duchu putujeme smerom k_zavŕšeniu ľudských dejín, ktoré sa úplne zhoduje s_plánom jeho lásky: „Zjednotiť v_Kristovi ako v_hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi.“{n}{r}Ef 1,10{/r}{/n}

Sám Pán hovorí: „Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou; odmením každého podľa jeho skutkov. Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec.“{n}{r}Zjv 22,12-13{/r}{/n}

{fn:1}Lumen gentium, VII,48.{/fn}

RESPONZÓRIUM

{r}Sk 10, 36; 4, 12a; 10, 42b{/r}

Boh zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; {*} On je Pánom všetkých; a v_nikom inom niet spásy.

Jeho Boh ustanovil za sudcu živých i_mŕtvych. {*} On je Pánom všetkých; a v_nikom inom niet spásy.