OBDOBIE CEZ ROK

31. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Začiatok Prvej knihy Machabejcov

{r:1Mach}1, 1-24{/r}

Víťazstvo a pýcha Grékov

{v}1{/v}Keď Filipov syn Alexander Macedónsky, ktorý najprv vládol v_Grécku, vytiahol z_krajiny Cettim, porazil perzského a médskeho kráľa Dária, {v}2{/v}zviedol veľa bojov, dobyl pevnosti a pobil kráľov zeme. {v}3{/v}Prenikol až na kraj zeme a vydrancoval mnoho národov. Zem pred ním zmĺkla a jeho srdce sa zdvihlo a spyšnelo. {v}4{/v}I_zhromaždil veľmi silné vojsko, zaujal krajiny národov a vládcov a stali sa jeho poplatníkmi. {v}5{/v}Potom však ľahol do postele a poznal, že zomrie. {v}6{/v}Zavolal svojich vznešených služobníkov, ktorých s_ním od mladi vychovávali, a kým ešte žil, rozdelil im svoje kráľovstvo. {v}7{/v}Alexander kraľoval dvanásť rokov a zomrel. {v}8{/v}Jeho služobníci zaujali kráľovstvo, každý na svojom mieste, {v}9{/v}a po jeho smrti si všetci nasadili koruny a ich synovia po nich mnoho rokov. A rozmnožilo sa zlo na zemi.

{v}10{/v}Z_nich vzišiel hriešny výhonok, Antiochus Epifanes, syn kráľa Antiocha, ktorý bol ako rukojemník v_Ríme a v_stotridsiatom siedmom roku gréckeho panstva sa stal kráľom. {v}11{/v}V_tých dňoch povstalo niekoľko izraelských zlosynov a zviedli mnohých; hovorili: „Poďme, uzavrime zmluvu s_národmi, čo sú okolo nás. Veď ako sme sa od nich začali odlučovať, stíhalo nás všelijaké nešťastie.“ {v}12{/v}Návrh sa im pozdával; {v}13{/v}niektorí z_ľudu sa rozhodli ísť ku kráľovi a ten im dal plnú moc zavádzať pohanské mravy. {v}14{/v}V_Jeruzaleme postavili telocvičňu s_pohanskými zvykmi: {v}15{/v}prirábali si predkožky a odpadli od svätej zmluvy. Spriahli sa s_pohanmi, zapredali sa im a páchali zlo.

{v}16{/v}Keď Antiochus videl, že sa kráľovstvo pripravilo, rozhodol sa kraľovať aj v_egyptskej krajine, aby vládol nad obidvoma kráľovstvami. {v}17{/v}I_vtrhol do Egypta s_veľkým množstvom vojska, s_vozmi, slonmi, jazdcami a s_veľkým loďstvom {v}18{/v}a viedol vojnu proti egyptskému kráľovi Ptolemajovi. Ptolemaj dostal pred ním strach a ušiel a padlo mnoho ranených. {v}19{/v}Zmocnili sa opevnených miest v_egyptskej krajine a vydrancoval egyptskú krajinu. {v}20{/v}Keď Antiochus v_stoštyridsiatom treťom roku porazil Egypt, vrátil sa a tiahol s_veľkým množstvom vojska proti Izraelu a na Jeruzalem. {v}21{/v}Vošiel pyšne do svätyne a vzal zlatý oltár, svietnik so všetkým príslušenstvom, {v}22{/v}stôl na obetné chleby, džbány, čaše, zlaté misky, oponu, vence a zlatú ozdobu, ktorá bola na priečelí chrámu: a všetko polámal. {v}23{/v}I_vzal striebro, zlato a vzácne náradie a vybral aj skryté poklady, ktoré našiel; {v}24{/v}všetko to zobral a odišiel do svojej krajiny. Povraždil ľudí a hovoril veľmi pyšne.

RESPONZÓRIUM

{r}2 Mach 7, 33{/r}; {r}Hebr 12, 11{/r}

Aj keď sa náš Boh na nás trochu nahneval, aby nás pokarhal a potrestal, {*} Pán sa opäť zmieri so svojimi služobníkmi.

Každá výchova v_prítomnosti sa zdá krušná; neskôr však prináša ovocie spravodlivosti. {*} Pán sa opäť zmieri so svojimi služobníkmi.

Z_pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi v_dnešnom svete

(Č. {r:GS}78{/r})

Pestovanie mieru

Mier neznamená len, že nie je vojna, ani sa neobmedzuje iba na ustálenie rovnováhy medzi protivnými silami, ani nie je výsledkom panovačnej nadvlády, ale v_pravom a vlastnom zmysle slova je „dielom spravodlivosti“{n}porov. {r}Iz 32,17{/r}{/n}. Je ovocím poriadku, ktorý vložil do ľudskej spoločnosti jej božský zakladateľ a ktorý majú ľudia smädní po čoraz dokonalejšej spravodlivosti zavádzať. Lebo aj keď sa všeobecné dobro ľudského pokolenia vo svojej najhlbšej podstate riadi večným zákonom, jeho konkrétne požiadavky v_priebehu času podliehajú ustavičným zmenám, takže mier sa nikdy nezískava raz navždy, ale treba ho neprestajne budovať. Okrem toho ľudská vôľa je nestála a ranená hriechom, a preto starosť o_mier vyžaduje od každého vytrvalé ovládanie vášní a ostražitosť zákonitej vrchnosti.

To však nestačí. Tento mier nemožno na zemi dosiahnuť, ak sa nezaručí dobro osôb a ak si ľudia nebudú medzi sebou dobrovoľne a s_dôverou vymieňať bohatstvá svojho ducha a nadania. Pri vytváraní mieru je nevyhnutne potrebné pevné rozhodnutie vážiť si iných ľudí a národy a ich dôstojnosť a usilovné pestovanie bratstva. A tak mier je aj ovocím lásky, ktorá je schopná ísť ďalej, ako môže poskytnúť spravodlivosť. Ale pozemský mier, ktorý sa rodí z_lásky k_blížnemu, je obrazom a výsledkom Kristovho pokoja, ktorý prúdi z_Boha Otca. Lebo sám vtelený Syn, knieža pokoja{n}porov. {r}Iz 9,6{/r}{/n}, skrze svoj kríž zmieril všetkých ľudí s_Bohom; obnovil jednotu všetkých v_jednom ľude a v_jednom tele, vo svojom vlastnom tele zabil nenávisť{n}porov. {r}Ef 2,16{/r}; porov. {r}Kol 1,20-22{/r}{/n} a povýšený zmŕtvychvstaním rozlial do sŕdc ľudí Ducha lásky.

Preto všetkých kresťanov naliehavo vyzývame, aby „žili podľa pravdy v_láske“{n}porov. {r}Ef 4,15{/r}{/n} a spájali sa s_ľuďmi, ktorí naozaj šíria pokoj, na modlitbách za mier a na jeho upevňovaní. Vedení tým istým duchom nemôžeme nechváliť tých, ktorí sa zriekajú násilia pri vymáhaní práv a zostávajú iba pri obranných prostriedkoch – ktoré sú okrem iného prístupné aj slabším_–, pokiaľ je to možné bez porušenia práv a povinností iných alebo spoločnosti.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}1 Krn 29, 11. 12{/r}; porov. {r}Sir 50, 25{/r}; {r}2 Mach 1, 24{/r}

Tvoja je moc, tvoje je kráľovstvo, Pane; ty si nad všetkými národmi. {*} Daruj, Pane, pokoj v_našich dňoch.

Pane, Bože, stvoriteľ všetkého, hrozný a silný, spravodlivý a milosrdný. {*} Daruj, Pane, pokoj v_našich dňoch.

Z_Prvej knihy Machabejcov

{r:1Mach}1, 41-64{/r}

Antiochovo prenasledovanie

V_tých dňoch {v}41{/v}kráľ Antiochus vydal nariadenie pre celé svoje kráľovstvo, že všetci musia splynúť v_jeden národ, {v}42{/v}každý musí opustiť svojrázne zvyky. Rozkazu kráľa Antiocha sa podrobili všetky národy; {v}43{/v}aj mnohým Izraelitom sa zapáčila jeho bohoslužba: obetovali modlám a znesväcovali sobotu. {v}44{/v}Kráľ poslal po posloch listy do Jeruzalema a do judejských miest, aby sa riadili pohanskými zákonmi. {v}45{/v}Zakázal prinášať v_Božom chráme celopaly, žertvy a zmierne obety a nariadil znesväcovať soboty a sviatky, {v}46{/v}poškvrniť svätyňu a svätý ľud, {v}47{/v}stavať oltáre, chrámy a modly a obetovať bravčové mäso a nečisté zvieratá, {v}48{/v}nechať svojich synov neobrezaných a przniť ich duše všelijakou nečistotou a ohavnosťou, {v}49{/v}aby tak zabudli na zákon a zmenili všetky poriadky. {v}50{/v}A každý, kto by nerobil podľa rozkazu kráľa Antiocha, mal zomrieť. {v}51{/v}Podľa všetkého, čo sa tu povedalo, napísal do každého svojho kráľovstva a ustanovil dozorcov nad všetkým ľudom a nariadil judejským mestám, aby obetovali v_jednom meste po druhom. {v}52{/v}I_pridali sa k_nim mnohí z_ľudu, všetci, čo opustili Pánov zákon, a páchali zlo v_krajine {v}53{/v}a Izrael zahnali do skrýš a do úkrytov pre utečencov.

{v}54{/v}Pätnásteho dňa v_mesiaci Kasleu roku stoštyridsiateho piateho kráľ postavil na oltár ohavnú modlu. Aj po judejských mestách nastavali oltárov; {v}55{/v}pred bránami domov a po námestiach pálili kadidlo. {v}56{/v}Ak našli knihy zákona, trhali ich a pálili. {v}57{/v}U_koho sa našla kniha zmluvy a kto sa riadil zákonom, toho podľa kráľovho nariadenia zabili. {v}58{/v}Takto násilne sa správali voči Izraelu, voči všetkým, ktorých mesiac čo mesiac prichytili v_mestách. {v}59{/v}A v_dvadsiaty piaty deň mesiaca obetovali na oltári, ktorý bol na oltári pre zápalné obety. {v}60{/v}A ženy, ktoré dávali obrezať svojich synov, zabíjali podľa rozkazu {v}61{/v}– a deti zavesili na ich krk – aj ich príbuzných a tých, čo ich obrezali. {v}62{/v}Ale mnohí v_Izraeli vydržali a rozhodli sa, že nebudú jesť nič nečisté. {v}63{/v}Radšej volili smrť, ako by sa mali poškvrniť jedlami a potupiť svätú zmluvu. Tak zomierali. {v}64{/v}A veľmi veľký hnev doľahol na Izrael.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Dan 9, 18a{/r}; {r}Sk 4, 29{/r}

Otvor svoje oči a pozri na naše súženie. Obkľúčili nás pohania, aby nás potrestali. {*} Pane, vystri svoje rameno a vysloboď nás.

A teraz pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. {*} Pane, vystri svoje rameno a vysloboď nás.

Z_pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi v_dnešnom svete

(Č. {r:GS}82-83{/r})

Ľudí treba vychovávať pre nové, pokojamilovné zmýšľanie

Nech si ľudia dávajú pozor, aby sa nespoliehali iba na úsilia niekoľkých, a pritom by nevenovali pozornosť vlastnému zmýšľaniu. Lebo štátnici, ktorí sú zodpovední za všeobecné blaho svojho ľudu a zároveň majú na starosti dobro celého ľudstva, v_mnohom závisia od názorov a zmýšľania širokých más. Márne sa usilujú budovať mier, kým ľudí rozdeľujú a stavajú proti sebe nepriateľské city, opovrhovanie a nedôvera, rasová nenávisť a ideologická neústupnosť. Preto je veľmi potrebné prevychovávať mysle a vnášať nového ducha do verejnej mienky.

Tí, čo sa venujú výchove, najmä výchove mládeže, a tí, čo ovplyvňujú verejnú mienku, nech si pokladajú za veľmi vážnu povinnosť prebúdzať vo všetkých mysliach nové mierumilovné cítenie. My všetci si musíme premeniť srdce a mať na zreteli celý svet a úlohy, na ktoré sa môžeme spoločne podujať v_záujme lepšej budúcnosti nášho pokolenia. Nedajme sa oklamať falošnými nádejami. Ak sa neskoncuje s_nepriateľstvom a nenávisťou a neuzavrú sa spoľahlivé a čestné zmluvy o_všeobecnom mieri do budúcna, môže sa stať, že ľudstvo – ktoré sa napriek svojej obdivuhodnej vede nachádza už vo veľkom nebezpečenstve – smutne dospeje k_tej hodine, keď nebude poznať iný mier ako strašný pokoj smrti. Ale keď to Kristova Cirkev vyslovuje uprostred úzkostí terajších čias, neprestáva skalopevne dúfať. Chce aj nášmu veku vždy znova, vhod i_nevhod{n}porov. {r}2Tim 4,2{/r}{/n} predkladať Apoštolovo posolstvo: „Hľa, teraz je milostivý čas“ na obrátenie sŕdc, „teraz je deň spásy!“{n}porov. {r}2Kor 6,2{/r}{/n}

Budovanie pokoja si na prvom mieste vyžaduje odstraňovať príčiny sporov medzi ľuďmi, ktoré podnecujú vojnu, najmä nespravodlivosť. Nemálo ich vzniká z_prílišných hospodárskych rozdielov a z_nepružného používania potrebných prostriedkov. Iné zas vyvoláva duch panovačnosti a opovrhovania ľuďmi; a ak hľadáme hlbšie príčiny, ľudská závisť, nedôvera, pýcha a ostatné sebecké vášne. A keď človek nemôže zniesť taký neporiadok, máva to za následok, že hoci práve nezúri vojna, svet ustavične otravujú napätia medzi ľuďmi a násilnosti.

Ale také isté zlá sa vyskytujú aj vo vzťahoch medzi národmi. A preto, aby ich bolo možno prekonať alebo im predísť, a tak zamedziť bezuzdným násilnostiam, je nevyhnutné zdokonaľovať a upevňovať spoluprácu a koordináciu medzinárodných ustanovizní a neúnavne napomáhať vznik organizmov, ktoré by podporovali mier.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Sir 23, 2{/r}; {r}Ž 34, 15{/r}

Vložil som do tvojho srdca náuku múdrosti, hovorí Pán; {*} Vyslyším ťa a ochránim toto mesto, aby bol pokoj v_tvojich dňoch.

Unikaj pred zlom a dobre rob, hľadaj pokoj a usiluj sa oň. {*} Vyslyším ťa a ochránim toto mesto, aby bol pokoj v_tvojich dňoch.

Z_Prvej knihy Machabejcov

{r:1Mach}2, 1. 15-28. 42-50. 65-70{/r}

Matatiášova vzbura a smrť

{v}1{/v}V_tých dňoch povstal Matatiáš, syn Jána, syna Simeona, kňaz z_Joaribových synov z_Jeruzalema, a usadil sa v_Modine.

{v}15{/v}Do mesta Modin prišli kráľovskí posli a nútili k_odpadu a k_modloslužbe. {v}16{/v}Zhromaždilo sa k_nim mnoho Izraelitov. Prišli aj Matatiáš a jeho synovia. {v}17{/v}Kráľovskí posli sa ujali slova a povedali Matatiášovi: „Si v_tomto meste význačný a vážený hodnostár, podporujú ťa tvoji synovia i_bratia. {v}18{/v}Preto pristúp prvý a splň kráľov rozkaz, ako ho splnili všetky národy aj Júdovci a tí, čo zostali v_Jeruzaleme. Potom budeš ty aj tvoji synovia patriť medzi kráľových priateľov a budete, ty aj tvoji synovia, poctení zlatom, striebrom a mnohými darmi.“

{v}19{/v}Matatiáš odpovedal zvýšeným hlasom: „Aj keď kráľa poslúchajú všetky národy v_kráľovej ríši a odpadávajú od náboženstva svojich otcov a podriaďujú sa jeho nariadeniam, {v}20{/v}ja, moji synovia a moji bratia, my budeme kráčať podľa zmluvy našich otcov. {v}21{/v}Nech nám je Pán milostivý, aby sme neopustili zákon a ustanovenia. {v}22{/v}Kráľov rozkaz neposlúchneme a od nášho náboženstva sa neodchýlime ani napravo, ani naľavo.“ {v}23{/v}Len čo to dopovedal, pred očami všetkých vystúpil akýsi Žid obetovať na oltári v_Modine podľa kráľovho rozkazu. {v}24{/v}Keď to Matatiáš videl, rozhorčením sa mu zachvelo vnútro, vzplanul spravodlivým hnevom, vrhol sa na neho a zabil ho pri oltári. {v}25{/v}Zabil aj kráľovho posla, ktorý nútil k_obete, a oltár rozbúral. {v}26{/v}Horlil za zákon ako kedysi Finés proti Zambrimu, Salomovmu synovi. {v}27{/v}Potom Matatiáš volal silným hlasom v_meste: „Poďte za mnou všetci, čo horlíte za zákon a chcete zostať verní zmluve!“ {v}28{/v}Utiekol so svojimi synmi do hôr a všetko, čo mali, zanechali v_meste.

{v}42{/v}Vtedy sa k_nim pripojila skupina Assidejcov, udatných mužov z_Izraela, napospol oddaných zákonu. {v}43{/v}A pridali sa k_nim aj všetci, čo utekali pred útrapami a boli pre nich posilou. {v}44{/v}Postavili vojsko a vo svojom hneve bili hriešnikov a vo svojom rozhorčení ničomných mužov. Ostatní ušli medzi pohanov, aby sa zachránili. {v}45{/v}Matatiáš a jeho priatelia chodili a rúcali oltáre {v}46{/v}a násilím obrezávali neobrezaných chlapcov, ktorých našli na území Izraela. {v}47{/v}Prenasledovali pyšných namyslencov a darilo sa dielu v_ich rukách. {v}48{/v}Vytrhli zákon z_rúk pohanov a kráľov a nedopustili, aby hriešnik získal prevahu.

{v}49{/v}Keď sa Matatiášove dni chýlili k_smrti, povedal svojim synom: „Teraz sa upevnila pýcha a násilie, čas rozvratu a rozhorčený hnev. {v}50{/v}Teraz, deti moje, horlite za zákon a dajte svoje životy za zmluvu svojich otcov.

{v}65{/v}Viem, že váš brat Šimon je rozvážny muž, preto ho vždy poslúchajte; on bude vaším otcom. {v}66{/v}A Júda Machabejský je udatný muž od svojej mladosti, preto bude vodcom vášho vojska a bude viesť boj ľudu. {v}67{/v}Pritiahnite k_sebe všetkých, čo plnia zákon, a pomstite svoj ľud. {v}68{/v}Prísne odplaťte pohanom a dbajte na predpis zákona.“

{v}69{/v}Potom ich požehnal a pripojil sa k_svojim otcom. {v}70{/v}Zomrel v_stoštyridsiatom šiestom roku a pochovali ho v_hrobe jeho otcov v_Modine. A celý Izrael ho veľmi oplakával.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Mach 2, 51. 64{/r}

Pamätajte na činy otcov, ktoré vykonali vo svojom čase, {*} A získate veľkú slávu a meno naveky.

Synovia, buďte statoční a vzmužte sa pri obrane zákona, lebo v_ňom budete slávni. {*} A získate veľkú slávu a meno naveky.

Z_pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi v_dnešnom svete

(Č. {r:GS}88-90{/r})

O_úlohe kresťanov pri budovaní mieru

Kresťania nech ochotne a celým srdcom spolupracujú na budovaní medzinárodného poriadku, kde sa naozaj rešpektujú oprávnené slobody a priateľské bratstvo so všetkými, a to tým viac, že väčšia časť sveta trpí ešte v_takej biede, že sám Kristus sa v_chudobných dovoláva mocným hlasom lásky svojich učeníkov. Nech teda nie je ľuďom na pohoršenie, že niektoré národy, v_ktorých sa obyčajne väčšina obyvateľov hrdí menom kresťan, oplývajú bohatstvom, kým iné národy nemajú ani veci nevyhnutne potrebné pre život a mučí ich hlad, choroby a každá možná bieda. Veď duch chudoby a lásky je slávou a svedectvom Kristovej Cirkvi.

Preto treba chváliť a podporovať tých kresťanov, najmä mladých, ktorí sa sami dobrovoľne ponúkajú na pomoc iným ľuďom a národom. Ale celý Boží ľud, pričom biskupi majú slovom a príkladom predchádzať, je povinný podľa svojich schopností zmierňovať biedu tohto času a podľa dávnej obyčaje Cirkvi nie iba z_prebytkov, ale aj z_podstaty.

Zbieranie a rozdeľovanie pomocných prostriedkov sa nemá určovať meravo a uniformne, no predsa ho treba náležite zorganizovať v_diecézach, národoch a po celom svete, pričom všade, kde sa to vidí vhodné, treba spojiť akciu katolíkov s_ostatnými kresťanskými bratmi. Veď duch lásky nielenže nebráni konať sociálnu a charitatívnu činnosť premyslene a usporiadane, ale si to aj vyžaduje. Preto treba tých, čo majú v_úmysle zasvätiť sa službe v_rozvojových národoch, náležite aj pripraviť v_primeraných ústavoch.

Preto je nevyhnutné, aby bola Cirkev prítomná v_samom spoločenstve národov, a tak vychovávala a podnecovala ľudí do spolupráce, a to tak prostredníctvom svojich verejných ustanovizní, ako aj plnou a úprimnou spoluprácou všetkých kresťanov, založenou na jedinej túžbe: slúžiť všetkým.

To sa účinnejšie dosiahne, ak sa sami veriaci vo vedomí svojej ľudskej a kresťanskej zodpovednosti už vo vlastnom životnom prostredí usilujú vzbudzovať chuť pre ochotnú spoluprácu s_medzinárodným spoločenstvom. V_tomto ohľade treba venovať osobitnú starostlivosť formovaniu mladých, a to tak pri náboženskej, ako aj pri občianskej výchove.

A napokon je žiaduce, aby sa katolíci v_záujme správneho plnenia svojej úlohy v_medzinárodnom spoločenstve usilovali činne a kladne spolupracovať aj s_oddelenými bratmi, ktorí spolu s_nimi vyznávajú evanjeliovú lásku, aj so všetkými ľuďmi, ktorí túžia po pravom pokoji.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Hab 3, 3{/r}; {r}Lv 26, 1b. 9{/r}

Hľa, prichádzam od juhu, {*} Ja, váš Pán a Boh, aby som vás navštívil v_pokoji.

Zhliadnem na vás a dám vám vzrast; rozmnožíte sa a upevním svoju zmluvu s_vami. {*} Ja, váš Pán a Boh, aby som vás navštívil v_pokoji.

Z_Prvej knihy Machabejcov

{r:1Mach}3, 1-26{/r}

Júda Machabejský

V_tých dňoch {v}1{/v}nastúpil na Matatiášovo miesto jeho syn Júda, zvaný Machabejský. {v}2{/v}Pomáhali mu všetci jeho bratia i_všetci, čo sa pripojili k_jeho otcovi, a s_radosťou viedli boj Izraela. {v}3{/v}Rozšíril slávu svojho ľudu, obliekol si pancier ako obor, pripásal si vojenskú výzbroj, išiel do boja a chránil tábor mečom. {v}4{/v}Svojím počínaním sa podobal levovi, bol ako levíča, čo reve pri love. {v}5{/v}Sliedil za nepriateľom a prenasledoval ho, pálil tých, čo desili jeho ľud. {v}6{/v}Nepriatelia sa mu vyhýbali zo strachu a všetci zločinci sa hrozili. {v}7{/v}Jeho záchranná ruka bola úspešná. Roztrpčoval mnohých kráľov, no Jakuba potešoval svojimi činmi a jeho pamiatka bude požehnaná naveky. {v}8{/v}Poprechodil judejské mestá a vyničil v_nich bezbožných, a tak odvrátil hnev od Izraela. {v}9{/v}Velebili ho až po kraj zeme. On zhromaždil všetkých, čo hynuli.

{v}10{/v}Apollón však zhromaždil pohanov a veľké vojsko zo Samárie do boja proti Izraelu. {v}11{/v}Keď sa to Júda dozvedel, vytiahol proti nemu, porazil ho a zabil. Padlo mnoho ranených a ostatní ušli. {v}12{/v}Vzali po nich korisť a Júda si vzal Apollónov meč a bojoval ním po všetky dni. {v}13{/v}Keď sa dopočul Seron, vodca sýrskeho vojska, že Júda zhromaždil okolo seba zástup, skupinu verných a pripravených do boja, {v}14{/v}povedal: „Urobím si meno a získam si slávu v_kráľovstve; porazím Júdu a jeho prívržencov, ktorí opovrhujú kráľovým slovom.“ {v}15{/v}Vyrazil teda a s_ním tiahol silný oddiel bezbožných, aby mu pomohli pomstiť sa na synoch Izraela. {v}16{/v}Priblížil sa až k_Bethoronskému svahu a Júda vyšiel proti nemu s_hŕstkou. {v}17{/v}Ale keď zbadali vojsko, ktoré šlo proti nim, povedali Júdovi: „Ako sa budeme môcť toľkíto pustiť do boja proti takej presile? A my sme dnes oslabení od pôstu.“ {v}18{/v}Júda povedal: „Aj niekoľkí ľahko zovrú mnohých, lebo pre nebo je jedno, či vyslobodzuje pomocou mnohých alebo niekoľkých. {v}19{/v}Veď víťazstvo v_boji nezávisí od veľkosti vojska, ale sila je z_neba. {v}20{/v}Oni idú proti nám plní pýchy a neprávosti, aby nás i_naše ženy a naše deti zničili a aby nás vydrancovali. {v}21{/v}My však bojujeme za svoje životy a za naše zákony; {v}22{/v}sám Pán ich rozdrví pred našimi očami. Vy sa ich teda nebojte.“ {v}23{/v}Len čo to povedal, vrhol sa na nich a porazil Serona i_jeho vojsko pred jeho očami. {v}24{/v}Prenasledovali ho od Bethoronského svahu až po rovinu a padlo z_nich osemsto mužov; ostatní utiekli do filištínskej krajiny. {v}25{/v}I_začala sa šíriť bázeň pred Júdom a jeho bratmi a strach zaľahol na okolité národy. {v}26{/v}Povesť o_ňom sa dostala až ku kráľovi a všetky národy rozprávali o_Júdových bojoch.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Mach 3, 20a. 22b. 19. 21-22a{/r}

Idú proti nám plní pýchy a neprávosti; vy sa ich teda nebojte. {*} Veď víťazstvo v_boji nezávisí od veľkosti vojska, ale sila je z_neba.

My bojujeme za svoje životy a za naše zákony; sám Pán ich rozdrví pred našimi očami. {*} Veď víťazstvo v_boji nezávisí od veľkosti vojska, ale sila je z_neba.

Z_Katechéz svätého biskupa Cyrila Jeruzalemského

(Cat. 5, De fide et symbolo, 10-11: PG 33, 518-519)

Sila viery účinnejšia ako ľudské sily

Názov „viera“ je jeden termín, ale má dva významy. Viera v_prvom význame je to, čo súvisí s_učením, čo obsahuje výstup duše k_nejakej pravde a jej súhlas s_ňou. A súvisí s_duševným osohom, ako hovorí Pán: „Kto počúva moje slová a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd“{n}{r}Jn 5,24{/r}{/n}; a opäť: „Kto verí v_Syna, nie je súdený“{n}porov. {r}Jn 3,18{/r}{/n}, „ale prešiel zo smrti do života“{n}{r}Jn 5,24{/r}{/n}.

Aká veľká je Božia dobrota voči ľuďom! Lebo spravodliví sa veľa rokov namáhali, aby sa páčili Bohu. A to, čo oni dosiahli tým, že veľa rokov ochotne a usilovne slúžili Bohu, to dáva tebe Ježiš za jedinú hodinu. Lebo ak veríš, že Ježiš Kristus je Pán a že ho Boh vzkriesil z_mŕtvych, budeš spasený{n}porov. {r}Rim 10,9{/r}{/n} a prenesie ťa do raja ten, ktorý ta voviedol zločinca{n}porov. {r}Lk 23,43{/r}{/n}. A nepochybuj o_tom, či je to možné, lebo ten, ktorý na tejto svätej Golgote spasil zločinca za vieru jedinej hodiny, spasí aj teba, keď uveríš.

Viera v_druhom význame je to, čo dáva Kristus na spôsob milosti. „Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v_tom istom Duchu a iný dary uzdravovať.“{n}{r}1Kor 12,8-9{/r}{/n}

Teda táto viera, ktorú udeľuje Duch na spôsob milosti, nie je len náuková, ale aj spôsobuje veci, ktoré presahujú ľudské sily. Lebo kto bude mať takúto vieru, povie tomuto vrchu: „Prejdi odtiaľto ta! A prejde.“{n}{r}Mt 17,20{/r}{/n} Keď to niekto povie s_vierou, keď uverí, že sa to stane, a nezapochybuje vo svojom srdci, vtedy dostáva túto milosť{n}porov. {r}Mk 11,23{/r}{/n}.

A o_tejto viere sa hovorí: „Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko.“{n}{r}Mt 17,20{/r}{/n} Lebo ako má horčičné zrnko nepatrnú hmotnosť, ale je vybavené úžasnou životaschopnosťou a zasiate na malom kúsku miesta vyháňa veľké konáre a keď vyrastie, môže poskytnúť tôňu nebeským vtákom{n}porov. {r}Mt 13,31-32{/r}{/n}, tak aj viera robí v_duši veľmi rýchlo veľké veci. Lebo keď dušu zaleje svetlo viery, predstaví si Boha a hľadí na Boha, nakoľko ho možno pochopiť. Viera obsiahne končiny sveta a už pred zavŕšením tohto veku vidí súd a vyplatenie prisľúbenej odmeny.

Preto maj tú vieru, ktorá závisí od teba a smeruje k_nemu, aby si aj od neho dostal tú, ktorá presahuje ľudské sily.

RESPONZÓRIUM

{r}Gal 2, 16{/r}; {r}Rim 3, 25a{/r}

Vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v_Ježiša Krista. {*} Aj my sme uverili v_Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z_viery v_Krista.

Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery. {*} Aj my sme uverili v_Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z_viery v_Krista.

Z_Prvej knihy Machabejcov

{r:1Mach}4, 36-59{/r}

Očistenie a posvätenie chrámu

V_tých dňoch {v}36{/v}si Júda a jeho bratia povedali: „Naši nepriatelia sú rozdrvení. Poďme, očistíme a obnovíme svätyňu!“ {v}37{/v}Zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sion. {v}38{/v}I_videli svätyňu spustošenú, oltár znesvätený, brány vypálené, v_nádvoriach rástlo krovie ako v_lese alebo na nejakom vrchu a komôrky boli zborené. {v}39{/v}Roztrhli si šaty a dali sa do veľkého plaču, sypali si popol na hlavu, {v}40{/v}padli tvárou na zem, zatrúbili na signálových poľniciach a volali k_nebu. {v}41{/v}Tu Júda určil mužov, aby bojovali proti tým, čo boli na hrade, kým nevyčistí svätyňu.

{v}42{/v}Potom vybral bezúhonných kňazov, oddaných zákonu; {v}43{/v}i_vyčistili svätyňu a poškvrnené kamene vyniesli na nečisté miesto. {v}44{/v}Keď rozmýšľali, čo urobiť s_oltárom na zápalné obety, ktorý bol znesvätený, {v}45{/v}napadlo im dobré riešenie: zrúcať ho, aby im raz nebolo na potupu, že ho poškvrnili pohania. A tak oltár zrúcali {v}46{/v}a kamene uložili na vhodnom mieste na chrámovom pahorku, kým nepríde prorok a nerozhodne, čo s_nimi. {v}47{/v}Potom vzali neotesané kamene podľa zákona a postavili nový oltár, taký istý, aký bol prvý. {v}48{/v}Postavili aj svätyňu a vnútrajšok domu a posvätili nádvoria. {v}49{/v}Potom zhotovili nové sväté nádoby a priniesli do chrámu svietnik, kadidlový oltár a stôl. {v}50{/v}Na oltári zapálili kadidlo a zažali lampy, čo boli na svietniku, a svietili v_chráme. {v}51{/v}Položili chleby na stôl a zavesili opony. A tak dokončili všetky práce, na ktoré sa podujali. {v}52{/v}Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca – to je mesiac Kasleu – stoštyridsiateho ôsmeho roku vstali pred svitaním {v}53{/v}a priniesli obetu podľa zákona na novopostavenom oltári, ktorý zhotovili na zápalné obety. {v}54{/v}Práve v_tom istom čase, v_ten istý deň, keď ho pohania znesvätili, bol znova posvätený za spevu a hry na citary, harfy a cimbaly. {v}55{/v}Všetok ľud padol na tvár, klaňali sa a do neba velebili toho, ktorý im doprial víťazstvo. {v}56{/v}Osem dní slávili posviacku oltára, s_radosťou prinášali zápalné žertvy a obety chvály a vďaky, {v}57{/v}priečelie chrámu vyzdobili zlatými vencami a malými štítmi, obnovili brány a priľahlé miestnosti a porobili na ne dvere. {v}58{/v}V_ľude zavládla mimoriadna radosť, lebo bola odstránená potupa spôsobená pohanmi.

{v}59{/v}Júda, jeho bratia a celá izraelská pospolitosť stanovili, že sa má rok čo rok od dvadsiateho piateho dňa mesiaca Kasleu osem dní s_jasotom a radosťou sláviť deň posvätenia oltára.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Mach 4, 57a. 56a. 58a{/r}; {r}2 Mach 10, 38a{/r}

Priečelie chrámu vyzdobili zlatými vencami a slávili posviacku oltára. {*} V_ľude zavládla mimoriadna radosť.

Hymnami a chválospevmi velebili Pána. {*} V_ľude zavládla mimoriadna radosť.

Z_Katechéz svätého biskupa Cyrila Jeruzalemského

(Cat. 5, De fide et symbolo, 12-13: PG 33, 519-523)

O_vyznaní viery

Keď sa učíš a vyznávaš vieru, prijímaj a zachovávaj iba tú, ktorú ti teraz Cirkev hlása a všetky Písma podopierajú. Všetci však nemôžu čítať Písma, lebo jedným bráni v_poznaní neskúsenosť, iným zasa nejaká zaujatosť. Aby však duša pre nevedomosť nezahynula, zhrňujeme celé učenie viery do niekoľkých riadkov vyznania.

A prikazujem ti, aby si mal túto vieru v_každom čase ako výstroj na cestu a okrem nej už nijakú inú neprijal, ani keby sme sa my sami zmenili a hovorili opak toho, čo teraz učíme, ani keby ťa chcel odbojný anjel premenený na anjela svetla{n}porov. {r}2Kor 11,14{/r}{/n} uviesť do omylu. Lebo „keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z_neba iné evanjelium, ako ste“ teraz „prijali, nech je prekliaty!“{n}{r}Gal 1,8{/r}{/n}

Aj keď počuješ len jednoduché slová, vieru si zachovaj v_pamäti. V_príhodnom čase si k_jednotlivým článkom vyber výrok zo Svätého písma. Veď táto skratka viery nebola zostavená tak, ako sa páčilo ľuďom, ale zo všetkých Písem sú vybrané tie najhlavnejšie časti, ktoré tvoria a dopĺňajú jednotné učenie viery. A ako horčičné semeno obsahuje v_malom zrnku veľa konárov, tak aj táto viera obaľuje niekoľkými slovami ako v_lone všetko náboženské poznanie obsiahnuté tak v_Starom, ako aj v_Novom zákone.

Dajte si teda, bratia, pozor a držte sa podania, ktoré ste teraz prijali{n}porov. {r}2Sol 2,15{/r}{/n}, a vpíšte si ho do tabúľ svojho srdca{n}porov. {r}Prís 7,3{/r}{/n}.

Úzkostlivo dbajte na to, aby vás nepriateľ niekde neprekvapil lenivých a nedbalých a neozbíjal vás, aby nejaký bludár neprevrátil niečo z_toho, čo vám bolo odovzdané. Veď viera je ako peniaz, ktorý treba vložiť do banky{n}porov. {r}Lk 19,23{/r}{/n}, čo my teraz robíme. A Boh bude od vás vyžadovať počet z_toho, čo vám zveril. „Zaprisahávam vás,“ ako hovorí Apoštol, „pred Bohom, ktorý všetkému dáva život, a pred Kristom Ježišom, ktorý dobrým vyznaním vydal pred Ponciom Pilátom svedectvo,“ aby ste túto vieru, ktorá vám bola zverená, zachovali nepoškvrnenú až do zjavenia nášho Pána Ježiša Krista{n}porov. {r}1Tim 6,13-14{/r}{/n}.

Teraz ti bol odovzdaný poklad života a čo ti Pán zveril, bude vyžadovať v_čase svojho zjavenia, „ktoré v_pravom čase ukáže blahoslavené a jediné knieža, Kráľ kráľov a Pán pánov. On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v_neprístupnom svetle; jeho nik z_ľudí nevidel, ani vidieť nemôže“{n}{r}1Tim 6,15-16{/r}{/n}. Jemu sláva, česť a vláda na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

{r}Hebr 10, 38-39{/r}; porov. {r}Hab 2, 4{/r}

Môj spravodlivý bude žiť z_viery, ale keby cúvol, moja duša nebude mať v_ňom zaľúbenie. {*} My však nepatríme k_tým, čo cúvajú na záhubu, ale k_tým, čo veria, aby získali život.

Neveriaci, ten nemá dušu priamu. {*} My však nepatríme k_tým, čo cúvajú na záhubu, ale k_tým, čo veria, aby získali život.

Z_Druhej knihy Machabejcov

{r:2Mach}12, 32-46{/r}

Obeta za zomrelých

{v}32{/v}Po sviatkoch, ktoré sa nazývajú Turíce, vytiahli proti Gorgiášovi, správcovi Idumey. {v}33{/v}A vyrazil s_troma tisícami pešiakov a so štyristo jazdcami. {v}34{/v}Keď sa s_nimi zrazil, padlo aj niekoľko Židov. {v}35{/v}Ale istý Dozitej, odvážny jazdec z_Bakenorových ľudí, chytil Gorgiáša za plášť a pevne ho držal, lebo ho chcel zajať živého. Ale vrhol sa naň akýsi trácky jazdec, odťal mu ruku a Gorgiáš ušiel do Marisy. {v}36{/v}Ezdrinovi ľudia však dlho bojovali a boli vyčerpaní. Tu Júda vzýval Pána, aby ukázal, že on je pomocník a vodca boja. {v}37{/v}V_reči otcov začal nahlas spievať hymny, nečakane sa vrhol na Gorgiášových bojovníkov a donútil ich na útek.

{v}38{/v}Júda zhromaždil vojsko a prišiel do mesta Odollam. Pretože nadchádzal siedmy deň, na tom istom mieste sa očistili podľa obyčaje a slávili sobotu. {v}39{/v}Na druhý deň šli Júdovi ľudia, lebo už bol najvyšší čas, pozbierať telá padlých a pochovať ich k_rodičom v_otcovských hroboch. {v}40{/v}Pod odevom všetkých zabitých však našli predmety zasvätené modlám z_Jamnie, čo zákon Židom zakazuje. Všetkým bolo teda jasné, že pre toto padli.

{v}41{/v}A tak všetci velebili Pána, spravodlivého sudcu, ktorý odhaľuje skryté veci, {v}42{/v}a potom sa modlili a prosili, aby sa úplne zabudlo na spáchaný hriech. A udatný Júda povzbudzoval ľud, aby sa chránili hriechu, keďže na vlastné oči videli, čo sa stalo pre hriech tých, ktorí padli. {v}43{/v}Potom urobil po mužoch zbierku a poslal do Jeruzalema okolo dvetisíc drachiem striebra, aby priniesli obetu za hriechy, lebo veľmi dobre a šľachetne zmýšľal o_zmŕtvychvstaní. {v}44{/v}Veď keby nebol dúfal, že tí, čo padli, vstanú z_mŕtvych, bolo by bývalo zbytočné a márne modliť sa za mŕtvych. {v}45{/v}A okrem toho bol presvedčený, že tí, čo nábožne zomreli, majú uložený vynikajúci dar milosti: {v}46{/v}svätá a nábožná myšlienka. Preto vykonal zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli oslobodení od hriechu.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}2 Mach 12, 45. 46{/r}

Tí, čo nábožne zomreli, {*} Budú mať uloženú vynikajúcu milosť.

Svätá a spasiteľná je myšlienka modliť sa za mŕtvych, aby boli oslobodení od hriechov. {*} Budú mať uloženú vynikajúcu milosť.

Z_Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

(Or. 7, in laudem Cæsarii fratris, 23-24: PG 35, 786-787)

Svätá je myšlienka modliť sa za mŕtvych

„Čože je človek, že naň pamätáš?“{n}{r}Ž 8,5{/r}{/n} Aké to nové tajomstvo okolo mňa?! Som malý, a pritom veľký, nízky, a vznešený, smrteľný, a nesmrteľný, pozemský, a nebeský. Mám byť s_Kristom pochovaný a s_Kristom vstať z_mŕtvych{n}porov. {r}Rim 6,4{/r}{/n}, mám byť Kristovým spoludedičom, stať sa Božím synom{n}porov. {r}Rim 8,17{/r}{/n}, a tak samým Bohom.

Toto nám naznačuje ono veľké tajomstvo. Toto je pre nás Boh, ktorý kvôli nám prijal ľudskú prirodzenosť a stal sa chudobným, aby pozdvihol padnuté telo, obrazu priniesol neporušenosť a obnovil človeka, aby sme sa všetci stali jedno v_Kristovi, ktorý sa v_nás všetkých stal dokonale všetkým{n}porov. {r}1Kor 9,22{/r}{/n}, čím je, aby sme už neboli „muž a žena, barbar a Skýt, otrok a slobodný“{n}porov. {r}Kol 3,11{/r}; {r}Gal 3,28{/r}{/n}, čo sú znaky a rozdiely tela, lež nosme v_sebe iba známku Boha, ktorým a pre ktorého sme boli stvorení, nech nás iba on formuje a stvárňuje, aby sme sa iba z_neho poznali.

A kiežby sme aj boli tým, v_čo podľa veľkej dobroty štedrého Boha dúfame. On málo žiada a veľmi veľa dáva teraz i_v_budúcom veku tým, ktorí ho s_úprimnou vrúcnosťou ducha milujú; nám, ktorí pre svoju lásku k_nemu a nádej v_neho „všetko znášame a všetko vydržíme“{n}porov. {r}1Kor 13,7{/r}{/n}, za všetko vzdávame vďaky (a slovo vie, že práve toto je veľmi častá zbraň spásy) a odporúčame mu svoju dušu i_duše tých, ktorí akoby boli pripravenejší a prv prešli spoločnou cestou do domova.

Pán a Pôvodca všetkého a najmä tohto stvorenia! Bože, Otec a vodca svojich ľudí! Vládca nad životom a smrťou! Strážca a dobrodinec našich duší! Ty, ktorý všetko tvoríš a v_pravý čas umným Slovom premieňaš, ako sám uznáš vo svojej múdrosti a tajomnom riadení za dobré, prijmi teraz, prosím, Cézara, ktorý ako prvý z_nás odišiel.

A v_príhodnom čase prijmi aj nás. Dovtedy riaď náš život v_tele, kým to bude osožné. Čiže prijmi nás vtedy, keď budeme bázňou voči tebe pripravení, a nie zmätení. Aby sme sa v_posledný deň neobrátili chrbtom a neboli odtiaľto proti vôli vyrvaní a odvlečení ako obvykle tí, čo sú oddaní svetu a telu. Ale nech odchádzame ochotne a s_radosťou do toho blaženého trvalého života, ktorý je v_Kristovi Ježišovi, našom Pánovi; jemu sláva na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

Prosíme ťa, Pane, Bože náš, prijmi duše našich zosnulých, za ktorých si vylial svoju krv. {*} Pamätaj, že sme iba prach, a človek je ako tráva, sťa poľný kvet.

Pane, ty si milosrdný, milostivý a láskavý. {*} Pamätaj, že sme iba prach, a človek je ako tráva, sťa poľný kvet.

Z_Prvej knihy Machabejcov

{r:1Mach}9, 1-22{/r}

Júda zomiera v_boji

{v}1{/v}Keď sa Demeter dopočul, že Nikanor padol so svojím vojskom v_boji, rozhodol sa znova poslať do judejskej krajiny Bakchidesa a Alkima a s_nimi pravé krídlo vojska. {v}2{/v}Tiahli cestou, ktorá vedie do Galgaly, utáborili sa v_Masalote v_Arbelách, zmocnili sa ho a pozabíjali mnoho ľudí. {v}3{/v}V_prvom mesiaci stopäťdesiateho druhého roku sa utáborili pri Jeruzaleme. {v}4{/v}Potom sa však zdvihli a odišlo dvadsaťtisíc mužov a dvetisíc jazdcov do Bereta. {v}5{/v}Júda sa utáboril v_Elase a tritisíc vybraných mužov s_ním. {v}6{/v}Ale keď uvideli veľké množstvo vojska, veľmi sa zľakli a mnohí ušli z_tábora, takže ich zostalo len osemsto mužov. {v}7{/v}Keď Júda videl, že sa mu vojsko rozbehlo a boj naňho doliehal, zovrelo mu srdce, lebo už nemal čas zhromaždiť ich {v}8{/v}a bol bezradný. Tu povedal tým, čo zostali: „Poďme, udrime na našich nepriateľov. Možno dokážeme bojovať proti nim.“ {v}9{/v}Ale oni ho odhovárali: „Nedokážeme, radšej si teraz zachráňme život. Potom sa vrátime aj s_našimi bratmi a budeme bojovať proti nim. Ale nás je málo!“ {v}10{/v}Júda však povedal: „To nech je ďaleko, aby sme zutekali pred nimi. A ak prišiel náš čas, zomrime statočne za našich bratov a neuvaľme hanbu na svoju slávu.“ {v}11{/v}Tu sa vojsko pohlo z_tábora a postavilo sa proti nim: Jazdci sa rozdelili na dve časti, prakovníci a lukostrelci išli pred vojskom a v_prvých radoch boli tí najmocnejší. {v}12{/v}Bakchides bol na pravom krídle. Bojový šík sa približoval z_dvoch strán a trúbili na poľniciach. Ale aj tí, čo boli na Júdovej strane, trúbili na poľniciach. {v}13{/v}Zem sa chvela od lomozu vojsk a strhol sa boj, ktorý trval od rána až do večera.

{v}14{/v}Keď Júda videl, že Bakchides a silnejšia časť vojska je na pravom krídle, zoskupili sa okolo neho všetci odvážni, {v}15{/v}rozdrvili pravé krídlo a prenasledoval ich až po vrch Azot. {v}16{/v}A keď tí, čo boli na ľavom krídle, videli, že pravé krídlo je rozdrvené, pustili sa od chrbta za Júdom a za tými, čo boli s_ním. {v}17{/v}I_rozpútal sa zúrivý boj a padlo veľa ranených na oboch stranách. {v}18{/v}Padol aj Júda a ostatní utiekli. {v}19{/v}Jonatan a Šimon vzali svojho brata Júdu a pochovali ho v_hrobe jeho otcov v_Modine. {v}20{/v}Všetok izraelský ľud ho oplakával a veľmi nariekal. Veľa dní žialili {v}21{/v}a hovorili: „Ako padol hrdina, ktorý zachraňoval izraelský ľud!“

{v}22{/v}Ostatné správy o_Júdovi, o_jeho bojoch, hrdinských činoch, ktoré vykonal, ani o_jeho veľkosti nie sú zapísané, lebo ich bolo veľmi veľa.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}1 Mach 4, 8b. 9a. 10a. 9{/r}

Nebojte sa útoku nepriateľov. Rozpomeňte sa, ako sa zachránili naši otcovia. {*} A teraz volajme k_nebu a náš Boh sa nad nami zmiluje.

Pamätajte na jeho obdivuhodné činy, ktoré urobil na faraónovi a jeho vojsku v_Červenom mori. {*} A teraz volajme k_nebu a náš Boh sa nad nami zmiluje.

Z_traktátu svätého biskupa Ambróza O_dobre smrti

(Cap. 3, 9; 4, 15: CSEL 32, 710. 716-717)

Nosme Kristovo umieranie

Apoštol hovorí: „Svet je ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.“{n}{r}Gal 6,14{/r}{/n} A aby sme vedeli, že v_tomto živote jestvuje smrť a dobrá smrť, povzbudzuje nás, aby „sme nosili na svojom tele Ježišovu smrť; lebo kto bude mať v_sebe Ježišovu smrť, ten bude mať vo svojom tele aj život Pána Ježiša“{n}porov. {r}2Kor 4,10{/r}{/n}.

Nech teda v_nás účinkuje smrť, aby účinkoval aj život{n}porov. {r}2Kor 4,12{/r}{/n}; dobrý život po smrti, čiže dobrý život po víťazstve, dobrý život po boji{n}porov. {r}Rim 7,23{/r}{/n}, keď už zákon tela nie je schopný odporovať zákonu mysle, keď už nemusíme zápasiť so smrteľným telom, keď je v_smrteľnom tele víťazstvo. A tak sám neviem, či taká smrť nemá väčšiu silu ako život. Iste ma ovplyvňuje autorita Apoštola, ktorý hovorí: „V_nás teda účinkuje smrť, vo vás život.“{n}{r}2Kor 4,12{/r}{/n} Pre koľké národy bola smrť jedného základom života! A tak učí, že tí, čo sú v_tomto živote, majú si žiadať aj takú smrť, aby v_našom tele zažiarila Kristova smrť, a aj tú blaženú, v_ktorej „náš vonkajší človek chradne, aby sa náš vnútorný človek obnovil“{n}porov. {r}2Kor 4,16{/r}{/n}, a „náš pozemský dom sa rozpadne“{n}porov. {r}2Kor 5,1{/r}{/n}, aby sa nám otvoril nebeský príbytok.

Napodobňuje teda smrť, kto sa vzďaľuje od spoločenstva s_týmto telom a oslobodzuje sa od tých pút, o_ktorých ti hovorí Pán prostredníctvom Izaiáša: „Rozviaž putá nespravodlivé, uvoľni povrazy otroctva, zlomených prepusť na slobodu a rozlám všetky okovy.“{n}{r}Iz 58,6{/r} [Vg.]{/n}

Pán sa teda podrobil smrti, aby prestala vina. Ale aby zasa v_smrti nebol koniec prirodzenosti, bolo dané vzkriesenie z_mŕtvych: aby skrze smrť zanikla vina a skrze zmŕtvychvstanie sa zachovala prirodzenosť.

A tak táto smrť je prechodom pre všetko. Treba, aby si stále prechádzal prechodom z_porušenia do neporušenosti, od smrteľnosti do nesmrteľnosti, zo zmätkov do pokoja. Nech ťa teda neráňa slovo smrť, ale nech ťa blažia dobrodenia dobrého prechodu. Veď čo iné je smrť, ako pochovanie chýb a vzkriesenie čností? A preto aj on hovorí: „Nech zomrie moja duša v_dušiach spravodlivých“{n}{r}Nm 23,10{/r}{/n}, čiže nech je pochovaná, aby sa vzdala svojich chýb a prijala milosť spravodlivých, ktorí nosia na svojom tele a na duši Kristovo umieranie.

RESPONZÓRIUM

{r}2 Tim 2, 11-12a{/r}; {r}Sir 1, 29{/r}

Spoľahlivé je to slovo: Ak sme s_ním zomreli, s_ním budeme aj žiť. {*} Ak vytrváme, s_ním budeme aj kraľovať.

Trpezlivý vytrvá až do príhodného času a potom sa vráti veselosť. {*} Ak vytrváme, s_ním budeme aj kraľovať.