ADVENTNÉ OBDOBIE

I. DO 16. DECEMBRA

Od prvých vešpier Prvej adventnej nedele do 16. decembra vrátane v_nedeľnom i_feriálnom ofíciu:

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Nebeské Slovo, prúdiace

z_Otca jak svetlo, Boží jas,

stáva sa telom a ide

v_plnosti času spasiť nás.

Dušu nám svetlom rozjasni,

nech plameň lásky v_srdci je;

správa o_tvojej blízkosti

nech všetko nízke zaženie.

Keď ako sudca prídeš raz,

hlbiny srdca odhalíš:

hriešnikom tresty vymeriaš,

kráľovstvom dobrých odmeníš.

Nech srdce úzkosť nezovrie

pred večným trestom za viny,

lež odpusť nám a prijmi nás

do večnej Božej otčiny.

Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,

tebe i_Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

NA VIGÍLIU: Ant. Raduj sa a jasaj, dcéra Siona, lebo, hľa, ja prichádzam a budem bývať uprostred teba, hovorí Pán. EVANJELIUM 1., 2. a 3. Adventná nedeľa = 3., 4. a 5. Cezročná nedeľa

PRVÁ ADVENTNÁ NEDEĽA

Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s_veľkou mocou spasiť národy. Aleluja. Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása. Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s_čistým srdcom a dôstojne kráčali v_ústrety; hľa, príde, meškať nebude.

Vzpriamte sa, zodvihnite hlavu.

Lebo sa blíži vaše vykúpenie.

Začiatok Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}1, 1-18{/r}

Prorok napomína ľud

{v}1{/v}Videnie Izaiáša, Amosovho syna, ktoré mal o_Judei a Jeruzaleme za dní judejských kráľov Oziáša, Joatama, Achaza a Ezechiáša.

{v}2{/v}Počujte, nebesia, načúvaj, zem,

lebo Pán hovorí:

„Synov som si vychoval a vyvýšil,

ale oni mnou pohrdli.

{v}3{/v}Vôl pozná svojho gazdu

a osol jasle svojho pána,

ale Izrael nepozná,

môj ľud nechápe.“

{v}4{/v}Beda hriešnemu národu,

ľudu obťaženému neprávosťou,

skazenému plemenu, synom zločinným!

Opustili Pána,

potupili Svätého Izraela,

obrátili sa mu chrbtom.

{v}5{/v}Kde vás ešte udrieť,

keď ste stále horší?

Hlava je už celá boľavá

a srdce celkom zomdlené.

{v}6{/v}Od šľapy po temä

nič na ňom zdravé;

samá jazva, modrina a rana,

opuchnutá, neobviazaná,

neošetrená, olejom nezmäkčená.

{v}7{/v}Vaša zem je spustnutá,

vaše mestá vypálené ohňom.

Vaše polia vám pred očami vyžierajú cudzinci;

budú spustošené ako po nepriateľskom plene.

{v}8{/v}A dcéra Siona ostane sama

ako búdka vo vinici,

sťa kolibka na uhorkovisku,

ako obliehané mesto.

{v}9{/v}Keby nám Pán zástupov nebol ponechal zvyšok,

boli by sme ako Sodoma,

Gomore by sme boli podobní.

{v}10{/v}Čujte Pánovo slovo,

kniežatá sodomské,

počúvaj zákon nášho Boha,

ľud gomorský!

{v}11{/v}„Načo mi množstvo vašich obetí?

hovorí Pán.

Som nasýtený celopalmi baranov

a tukom kŕmneho dobytka;

ani krv teliec,

baránkov a capov nemám v_obľube.

{v}12{/v}Keď prichádzate pred moju tvár,

kto od vás žiada,

aby ste šliapali moje nádvoria?

{v}13{/v}Neprinášajte už zbytočné obety,

odporné je mi kadidlo

i_novmesiac, sobota a zhromaždenia;

neznášam zločin so slávnosťou.

{v}14{/v}Spriečili sa mi vaše novmesiace a vaše sviatky;

sú mi na ťarchu, zunoval som ich.

{v}15{/v}Keď budete vystierať svoje ruky,

odvrátim oči od vás.

Aj keď budete hromadiť modlitby,

ja ich nevyslyším,

pretože vaše ruky sú plné krvi.

{v}16{/v}Obmyte sa, očistite sa,

odstráňte mi spred očí zlobu svojho zmýšľania;

prestaňte robiť zlo,

{v}17{/v}učte sa robiť dobro,

hľadajte spravodlivosť, pomôžte utláčanému,

vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu.

{v}18{/v}A príďte, budeme sa pravotiť,

hovorí Pán.

Keby boli vaše hriechy ako šarlát,

zbelejú ako sneh,

a keby boli červené sťa purpur,

budú ako vlna.“

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 1, 16. 18. 17{/r}

Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojho zmýšľania. {*} Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú ako sneh.

Prestaňte robiť zlo, učte sa robiť dobro, hľadajte spravodlivosť. {*} Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú ako sneh.

Z_Katechéz svätého biskupa Cyrila Jeruzalemského

(Cat. 15, 1-3: PG 33, 870-874)

Dvojaký príchod Ježiša Krista

Zvestujeme Kristov príchod; a nielen prvý, ale aj druhý, a ten bude oveľa vznešenejší. Tamten bol poznačený utrpením, tento bude v_znamení diadému Božieho kráľovstva.

Lebo u_nášho Pána Ježiša Krista je väčšinou všetko dvojité. Dvojité narodenie: jedno z_Boha pred vekmi, druhé z_Panny v_plnosti času. Dvojitý príchod: jeden skrytý ako rosa na rúne{n}porov. {r}Sdc 6,36-40{/r}{/n}, druhý slávny, totiž ten budúci.

Pri prvom príchode ležal v_jasliach zavinutý do plienok, pri druhom sa zahalí do svetla ako do rúcha{n}porov. {r}Ž 104,2{/r}{/n}. Pri prvom vzal na seba kríž, zahrnutý potupou, druhý raz príde oslávený, obklopený zástupmi anjelov.

Preto sa nezastavme len pri jeho prvom príchode, ale očakávajme aj druhý. Lebo keď sme pri prvom volali: „Požehnaný, ktorý prichádza v_mene Pánovom,“{n}{r}Mt 21,9{/r}{/n} to isté budeme volať znova pri druhom. S_anjelmi pôjdeme v_ústrety Pánovi, budeme sa mu klaňať a budeme volať: „Požehnaný, ktorý prichádza v_mene Pánovom.“{n}{r}Mt 21,9{/r}{/n}

Spasiteľ príde, ale už nebudú súdiť jeho. On povolá na zodpovednosť tých, čo ho súdili. Keď ho vtedy súdili, mlčal. Potom to zlosynom, čo sa na ňom odvážili páchať krutosti, keď ho viedli na kríž, pripomenie slovami: „Toto si páchal a ja som mlčal.“{n}porov. {r}Ž 50,21{/r}; porov. {r}Ž 39,10{/r}{/n}

Keď prišiel prvý raz, láskavo učil a presviedčal ľudí. Potom sa oni budú musieť podrobiť jeho vláde, či sa im to bude páčiť, alebo nie.

O_obidvoch príchodoch hovorí prorok Malachiáš: „Hneď potom príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte.“{n}{r}Mal 3,1{/r}{/n} To o_prvom príchode.

A o_druhom hovorí: „A anjel zmluvy, po ktorom túžite. Hľa, príde všemohúci Pán. Kto však znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, až sa zjaví? Veď on je ako oheň, ktorý roztápa, a ako lúh práčov: sadne si a bude vytápať a čistiť.“{n}{r}Mal 3,1-3{/r}{/n}

Aj Pavol naznačuje tieto dva príchody, keď píše Títovi: „Zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v_tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blaženú nádej a zjavenie slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista.“{n}{r}Tít 2,11-13{/r}{/n} Vidíš, ako vyjadril prvý príchod, za ktorý vzdáva vďaky, i_druhý, ktorý očakávame?!

Preto aj my vyznávame pôvodnú vieru, že veríme v_toho, „ktorý vystúpil do neba, sedí po pravici Otca a zasa príde v_sláve súdiť živých i_mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca“.

Teda náš Pán Ježiš Kristus príde z_neba. Príde na konci sveta, v_posledný deň, v_sláve. Nastane koniec tohto sveta a tento stvorený svet sa znovu obnoví.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Ž 49, 3; 80, 2; 24, 7-9{/r}

Hľadím do diaľky a hľa, vidím, ako prichádza Boh s_mocou a oblak, ktorý zakrýva celú zem. {*} Choďte mu v_ústrety a opýtajte sa: {*} Povedz nám, ty si ten, ktorého očakávame? {*} Ty budeš kraľovať ľudu Izraela?

Všetci obyvatelia zeme, všetci ľudia, vedno bohatí i_chudobní, {*} choďte mu v_ústrety a povedzte:

Pastier Izraela, čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj! {*} A povedz nám, ty si ten, ktorého očakávame?

Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy. {*} Ty budeš kraľovať ľudu Izraela.

Hľadím do diaľky a hľa, vidím, ako prichádza Boh s_mocou a oblak, ktorý zakrýva celú zem. {*} Choďte mu v_ústrety a opýtajte sa: {*} Povedz nám, ty si ten, ktorého očakávame? {*} Ty budeš kraľovať ľudu Izraela?

Hľadím do diaľky až po V. Všetci obyvatelia zeme.

PONDELOK PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo.

A daj nám svoju spásu.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}1, 21-27; 2, 1-5{/r}

Súd a spása Siona. Zhromaždenie národov

{v}1,21{/v}Ako sa mohlo stať neviestkou

verné mesto, také rozumné?

Bývala v_ňom spravodlivosť,

a teraz vrahovia.

{v}22{/v}Tvoje striebro sa obrátilo na trosku,

v_tvojom víne je namiešaná voda;

{v}23{/v}tvoje kniežatá sú vierolomné, spoločníci zlodejov:

všetci majú radi úplatky a pachtia po daroch;

sirote nepomôžu k_právu a žaloba vdovy k_nim nedôjde.

{v}24{/v}Preto hovorí Pán, Boh zástupov,

Mocný Izraela:

„Oj, vyvŕšim sa na svojich protivníkoch,

vypomstím sa na svojich nepriateľoch.

{v}25{/v}Obrátim k_tebe svoju ruku,

dočista spálim tvoju trosku,

odstránim všetko tvoje olovo.

{v}26{/v}Znovu ti dám sudcov, takých, ako boli predtým,

a radcov ako za dávnych čias.

Potom sa budeš volať ‚Mesto spravodlivosti‘, ‚Verné mesto‘.

{v}27{/v}Sion bude vykúpený súdom

a tí, čo sa v_ňom obrátia, spravodlivosťou.“

{v}2,1{/v}Videnie Izaiáša, syna Amosovho, o_Judei a Jeruzaleme.

{v}2{/v}Stane sa v_ostatných dňoch:

Vrch s_Pánovým domom bude stáť pevne na temene hôr

a bude vyčnievať nad pahorky.

Budú k_nemu prúdiť všetky národy,

{v}3{/v}prídu k_nemu mnohé kmene a povedia:

„Poďme, vystúpme na Pánov vrch,

do domu Jakubovho Boha!

Nech nás poučí o_svojich cestách

a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“

Lebo zo Siona vzíde zákon

a z_Jeruzalema Pánovo slovo.

{v}4{/v}On bude súdiť národy

a naprávať početné kmene,

takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice

a zo svojich kopijí kosáky.

Národ proti národu nezodvihne meč

a nebudú sa priúčať boju.

{v}5{/v}Hor’ sa, dom Jakubov,

kráčajme vo svetle Pánovom!

RESPONZÓRIUM

{r}Mich 4, 2{/r}; {r}Jn 4, 25{/r}

Poďme, vystúpme na Pánov vrch, do domu Jakubovho Boha; {*} On nás poučí o_svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

Prichádza Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko. {*} On nás poučí o_svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

Z_pastierskych listov svätého biskupa Karola Borromea

(Acta Ecclesiae Mediolanensis, t. 2, Lugduni, 1683, 916-917)

Adventné obdobie

Milovaní, toto obdobie je také chýrne a slávnostné, že Duch Svätý o_ňom hovorí: Čas milosti, deň spásy, pokoja a zmierenia.{n}porov. {r}2Kor 6,2{/r}{/n} Je to čas, ktorý toľkými vytrvalými modlitbami a vzdychmi túžobne privolávali dávni patriarchovia a proroci, čas, ktorý spravodlivý Simeon s_veľkou radosťou uvidel a Cirkev dodnes slávnostne prežíva. Preto ho aj my musíme prežívať s_nábožným srdcom a neprestajne chváliť večného Otca a ďakovať mu za milosrdenstvo, ktoré nám preukázal v_tomto tajomstve. Lebo on v_príchode svojho Jednorodeného poslal z_nesmiernej lásky k_nám hriešnikom toho, ktorý nás vyslobodí spod tyranskej moci diabla, povolá do neba, uvedie do nebeských príbytkov; ukáže nám pravdu, naučí nás mravne žiť, vloží do nás semienka čností, obohatí nás pokladmi svojej milosti a napokon nás prijme za deti a dedičov večného života.

Cirkev slávi toto tajomstvo každý rok, a tak nás vedie k_tomu, že si máme znova pripomínať tento veľký prejav Božej lásky k_nám. A ešte nás poúča, že Kristov príchod neosožil len tým, čo žili v_tom čase, ale až podnes máme všetci účasť na jeho sile, ak sme ochotní – prostredníctvom svätej viery a sviatostí – prijímať milosť, ktorú nám on zaslúžil, poslušne sa poddávať jej vplyvu a viesť mravný život.

Cirkev si praje, aby sme pochopili, že ako prišiel prvý raz na svet, tak je v_ktorúkoľvek hodinu, v_každom okamihu pripravený prísť k_nám znova a skrze svojho Ducha bývať v_našej duši s_celým bohatstvom milostí, ak odstránime prekážky zo svojej strany.

Preto nás Cirkev ako láskavá matka, ktorej veľmi záleží na našej spáse, hymnami, chválospevmi a inými obradmi a podnetmi Ducha Svätého v_tomto období učí, že máme s_vďačným srdcom prijímať toto veľké dobrodenie, aby v_nás prinieslo ovocie. A preto sa má naše srdce horlivo pripravovať na príchod Krista Pána tak, ako keby ešte len mal prísť na tento svet. Ináč nás neučili, slovami i_príkladmi, ani Otcovia Starého zákona, ktorých máme nasledovať.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Joel 2, 15{/r}; {r}Iz 62, 11{/r}; {r}Jer 4, 5{/r}

Trúbte na Sione, zvolajte národy, zvestujte ľudu: {*} Hľa, prichádza Boh, náš spasiteľ.

Zvestujte a hlásajte; hovorte, kričte: {*} Hľa, prichádza Boh, náš spasiteľ.

UTOROK PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi.

Vyrovnajte chodníky nášmu Bohu.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}2, 6-22; 4, 2-6{/r}

Boží súd

{v}2,6{/v}Pane, zavrhol si svoj ľud, dom Jakuba,

lebo je plný východných veštcov,

vykladačov majú ako Filištínci

a ruky podávajú cudzincom.

{v}7{/v}Jeho krajina je plná striebra a zlata

a bez konca sú jeho poklady;

{v}8{/v}jeho krajina je plná koní,

nieto počtu jeho záprahov:

jeho krajina je plná modiel,

klaňajú sa dielu svojich rúk,

ktoré zhotovili ich prsty.

{v}9{/v}Skláňa sa človek,

hrbí sa muž;

neodpusť im.

{v}10{/v}Vojdi do skaly, schovaj sa do prachu,

od hrôzy pred Pánom, pred slávou jeho veleby.

{v}11{/v}Sklopia sa pyšné oči človeka

a hrdosť mužov sa pokorí;

lebo Pán bude vyvýšený v_onen deň.

{v}12{/v}Lebo deň Pána zástupov

príde na všetko, čo je pyšné a povýšené,

na všetko, čo je spupné, a bude to pokorené:

{v}13{/v}na všetky cédre Libanonu, vysoko vztýčené,

i_na všetky duby Bášanu,

{v}14{/v}na všetky vrchy vysoké

a všetky kopce vyvýšené,

{v}15{/v}na každú vežu, čo čnie do výšky,

a na každý múr opevnený,

{v}16{/v}na všetky lode Taršiša

a na všetky skvostné plavidlá.

{v}17{/v}Pokorená bude pýcha človeka

a hrdosť mužov uponížená;

lebo Pán bude vyvýšený v_onen deň

{v}18{/v}a modly budú celkom zničené.

{v}19{/v}Ľudia vojdú do skalných jaskýň

a zemských prepadlísk

zo strachu pred Pánom, pred slávou jeho veleby,

keď vstane zatriasť zem.

{v}20{/v}V_ten deň človek hodí krtom a netopierom svoje strieborné modly a zlaté podoby, ktoré si urobil, aby sa im klaňal. {v}21{/v}Vojde do skalných trhlín a do roklín na bralách zo strachu pred Pánom, pred slávou jeho veleby, keď vstane zatriasť zem.

{v}22{/v}Dajte si pokoj s_človekom, ktorý je len dych; alebo za čo ho možno pokladať?

{v}4,2{/v}V_ten deň bude Pánov výhonok ozdobou a slávou

a plod zeme pýchou a chválou všetkých,

ktorí sa zachránia z_Izraela.

{v}3{/v}Svätým sa bude nazývať každý, kto zostane na Sione

a kto prežije v_Jeruzaleme,

každý, kto bude zapísaný v_Jeruzaleme pre život.

{v}4{/v}Až Pán zmyje špinu sionských dcér,

až celkom spláchne krv z_Jeruzalema

dychom súdu a dychom páľavy,

{v}5{/v}vtedy utvorí nad každým miestom vrchu Sion

a nad tými, čo sa tam zhromaždia,

oblak vo dne

a dym i_žiaru blčiaceho ohňa v_noci.

Pánova veleba bude nad všetkým ako ochrana;

{v}6{/v}a stánok bude tieňom pred horúčavou dňa

a bezpečným útočišťom

pred víchricou a dažďom.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 2, 11{/r}; {r}Mt 24, 30{/r}

Sklopia sa pyšné oči človeka a hrdosť mužov sa pokorí; {*} Len Pán bude vyvýšený v_onen deň.

Uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s_mocou a veľkou slávou. {*} Len Pán bude vyvýšený v_onen deň.

Z_Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

(Or. 45, 9. 22. 26. 28: PG 36, 634-635. 654. 658-659. 662)

Obdivuhodná výmena

Sám Boží Syn, ktorý bol pred vekmi, neviditeľný, nekonečný, netelesný, Počiatok z_Počiatku, Svetlo zo Svetla, zdroj života a nesmrteľnosti, odlesk Pravzoru, nemeniteľná pečať, vo všetkom verný obraz, slovo a múdrosť Otca – on zostupuje k_svojmu obrazu, kvôli telu si berie telo a pre moju dušu sa spája s_rozumovou dušou, aby podobné podobným očistil. Prijíma všetko ľudské okrem hriechu. Počal sa z_Panny, ktorej dušu i_telo vopred posvätil Duch Svätý, lebo bolo treba aj rodeniu vzdať česť a vyznačiť aj panenstvo: Boh sa zjavil v_ľudskej prirodzenosti, v_jednote dvoch protikladov – ľudskej a božskej prirodzenosti – tak, že jedna božstvo darovala, druhá si ho osvojila.

On iných obohacuje, a sám sa stáva chudobným; prijíma úbohosť môjho tela, aby som ja získal bohatstvo jeho božského života{n}porov. {r}2Kor 8,9{/r}{/n}. On, ktorý má plnosť, vzdal sa všetkého; na krátky čas sa zriekol svojej slávy, aby som sa ja stal účastným jeho plnosti{n}porov. {r}Flp 2,7{/r}; {r}Jn 1,6{/r}{/n}.

Aké bohatstvo dobroty! Aké tajomstvo spásy kvôli mne! Prijal som Boží obraz, a neustrážil som si ho. On prijal moje telo, aby aj obraz zachránil, aj telu získal nesmrteľnosť: uzavrel s_nami druhú zmluvu, oveľa obdivuhodnejšiu, ako bola prvá.

Bolo treba, aby si Boh vzal ľudskú prirodzenosť, a tak posvätil človeka. Tak sa Boh rozhodol poraziť tyrana, oslobodiť nás a priviesť k_sebe prostredníctvom Syna. Kristus koná všetko na slávu Otca, ktorému sa vo všetkom zjavne podriaďuje.

On položil svoj život za ovce{n}porov. {r}Jn 10,11{/r}{/n}. Prišiel ako dobrý pastier za stratenou ovcou na vrchy a kopce, na ktorých si ty prinášal obety modlám{n}porov. {r}Oz 4,13{/r}{/n}. Keď našiel stratenú ovcu, vzal ju na tie plecia, na ktorých niesol drevo kríža, a priniesol ju späť do večného života.

Za lampou Predchodcu prichádza najjasnejšie Svetlo{n}porov. {r}Jn 5,35{/r}{/n}, za hlasom Slovo{n}porov. {r}Iz 40,3{/r}{/n}, za družbom Ženích{n}porov. {r}Jn 3,29{/r}{/n}, ktorý Pánovi pripravuje vynikajúci ľud{n}porov. {r}Lk 1,17{/r}{/n} a očisťuje ho vodou, aby mohol prijať Ducha.

Potrebovali sme Boha, ktorý si vzal telo a zomrel, aby sme my žili. S_ním sme zomreli, aby sme sa očistili; s_ním sme vstali z_mŕtvych, pretože sme s_ním zomreli, a s_ním sme oslávení, lebo s_ním sme vstali z_mŕtvych.

RESPONZÓRIUM

{r}Gal 4, 4-5{/r}; {r}Ef 2, 4{/r}; {r}Rim 8, 3{/r}

Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, {*} Aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom.

Boh pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, poslal svojho Syna v_tele podobnom hriešnemu. {*} Aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom.

STREDA PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Pane, Bože náš, obnov nás.

Rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}5, 1-7{/r}

Proti Pánovej vinici

{v}1{/v}Zaspievam môjmu miláčkovi

pieseň svojho priateľa o_jeho vinici:

Vinicu mal môj miláčik

na úrodnom úbočí.

{v}2{/v}Ohradil ju,

skaly z_nej vybral,

viničom ju ušľachtilým vysadil.

Uprostred nej zrobil vežu

a lisom ju vystrojil.

Potom čakal, že urodí hrozno,

ale ona iba plánky rodila.

{v}3{/v}A teraz, obyvateľ Jeruzalema

a muž Judey,

súďte medzi mnou a mojou vinicou!

{v}4{/v}Čo som mal ešte urobiť svojej vinici

a neurobil som?

A keď som čakal, že urodí hrozno,

prečo urodila plánky?

{v}5{/v}Teraz vám ukážem,

čo urobím svojej vinici:

Pováľam jej plot

a bude napospas,

zrúcam jej ohradu

a budú po nej šliapať.

{v}6{/v}Obrátim ju na púšť.

Nebudú ju rezať ani okopávať,

vyrastie na nej tŕnie a bodliaky.

A oblakom prikážem, aby ju neskropili dažďom.

{v}7{/v}Vinicou Pána zástupov je dom Izraela,

mužovia Judey – jeho rozkošný sad.

On čakal na právo – a hľa, bezprávie,

čakal na spravodlivosť – a hľa, kvílenie.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 80, 14. 15. 3. 16. 15{/r}

Diviak lesný rozrýva tvoju vinicu a pasie sa na nej poľná zver. Podívaj sa, Pane, a vzbuď svoju moc. {*} Nech nezahynie, čo vysadila tvoja pravica.

Pane, Bože zástupov, zhliadni z_neba, podívaj sa a navštív túto vinicu. {*} Nech nezahynie, čo vysadila tvoja pravica.

Z_Rečí svätého opáta Bernarda

(Sermo 5 in Adventu Domini, 1-3: Opera omnia, Edit. cisterc. 4 [1966], 188-190)

Príde k_nám Božie Slovo

Poznáme trojaký Pánov príchod. Tretí je prostredný medzi nimi. Tamtie dva sú viditeľné, tento nie. Pri prvom sa dal vidieť na zemi a žil s_ľuďmi; ako sám dosvedčuje, videli ho a nenávideli{n}porov. {r}Jn 15,24{/r}{/n}. Pri poslednom „každé telo uvidí spásu nášho Boha“{n}{r}Lk 3,6{/r}{/n} a „uvidia, koho prebodli“{n}porov. {r}Jn 19,37{/r}; porov. {r}Zjv 1,7{/r}; porov. {r}Zach 12,10{/r}{/n}. Prostredný príchod je tajomný; pri ňom ho uvidia len vyvolení vo svojom vnútri a budú spasení. Pri prvom príchode prišiel slabý v_tele, pri tomto prostrednom prichádza mocný v_duchu{n}porov. {r}1Kor 2,4{/r}{/n} a pri poslednom príde v_sláve a velebe{n}porov. {r}Mt 24,30{/r}{/n}.

Tento prostredný príchod je ako cesta, po ktorej sa dá prejsť od prvého k_poslednému: pri prvom bol Kristus naším vykúpením, pri poslednom sa zjaví ako náš život a v_tomto je náš pokoj a naša potecha.

Ale aby si azda niekto nemyslel, že sú to výmysly, čo hovoríme o_tomto prostrednom príchode, počujte jeho samého: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slová a môj Otec ho bude milovať a prídeme k_nemu.“{n}{r}Jn 14,23{/r}{/n} Na inom mieste som čítal: „Kto sa bojí Boha, bude konať správne.“{n}{r}Sir 15,1{/r} [Vg.]{/n} Ale myslím, že o_milujúcom bolo povedané viac: že zachová moje slová. Kde ich teda treba zachovať? Určite v_srdci, ako hovorí Prorok: „V_srdci si uchovávam tvoje výroky, aby som proti tebe nezhrešil.“{n}{r}Ž 119,11{/r}{/n}

Teda takto zachovávaj Božie slovo, lebo „blahoslavení sú tí, čo ho zachovávajú“{n}porov. {r}Lk 11,28{/r}{/n}. Nechaj ho preniknúť do hlbín svojej duše, nech prejde do tvojich citov a do tvojho života. Jedz dobroty a tvoja duša sa bude kochať v_jedlách vyberaných{n}porov. {r}Iz 55,2{/r}{/n}. Nezabúdaj jesť svoj chlieb, aby ti srdce neschradlo; nech sa sýti tvoja duša sťa na bohatej hostine{n}porov. {r}Ž 63,6{/r}{/n}.

Ak budeš takto zachovávať Božie slovo, aj ono bezpochyby zachová teba. Lebo k_tebe príde Syn s_Otcom, príde veľký Prorok{n}porov. {r}Lk 7,16{/r}; {r}Dan 5,25{/r}{/n}, ktorý obnoví Jeruzalem{n}porov. {r}Ž 51,20{/r}{/n} a všetko pretvorí{n}porov. {r}Zjv 21,5{/r}{/n}. Tento príchod spôsobí, že „ako sme nosili obraz toho pozemského, budeme nosiť aj obraz nebeského“{n}{r}1Kor 15,49{/r}{/n}. Ako starý Adam prenikol celého človeka a celého ho zaujal, tak nech teraz celého zaujme Kristus, ktorý ho celého stvoril, celého vykúpil a celého oslávi.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Ž 29, 11{/r}; {r}Iz 40, 10{/r}

Hľa, Pán zostupuje s_veľkou slávou a s_ním jeho moc; {*} Prichádza navštíviť svoj ľud v_pokoji a prináša mu večný život.

Hľa, náš Pán prichádza so všetkou mocou. {*} Prichádza navštíviť svoj ľud v_pokoji a prináša mu večný život.

ŠTVRTOK PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Čujte, národy, Pánovo slovo.

A ohlasujte ho po končiny zeme.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}16, 1-5; 17, 4-8{/r}

Sion je útočišťom Moabiťanom. Efraim sa obráti

{v}16,1{/v}Pošlite baránka panovníkovi krajiny

od Skaly na púšti k_vrchu dcéry Siona.

{v}2{/v}Moabské dcéry budú

ako vyplašené vtáčatá,

ako mláďatá, čo vyleteli z_hniezda

pri brodoch Arnona.

{v}3{/v}Daj radu, urob rozhodnutie,

rozprestri napoludnie svoj tieň ako noc,

ukry utečencov, nevydaj vyhnancov.

{v}4{/v}Nech bývajú u_teba moabskí utečenci;

buď ich útočišťom pred ničiteľom.

Už je koniec násilníkovi,

ukončilo sa pustošenie,

odtiahol ten, čo šliapal krajinu:

{v}5{/v}Milosťou bude upevnený trón

a na ňom bude v_Dávidovom stane

verne sedieť sudca, ktorý vyhľadáva právo

a pohotovo vysluhuje spravodlivosť.

{v}17,4{/v}„V_ten deň oslabne sláva Jakuba

a jeho tučné telo vychudne;

{v}5{/v}bude to, ako keď žnec zachytáva steblá

a jeho rameno žne klasy;

bude to, ako keď niekto hľadá klasy v_údolí Rafaim.

{v}6{/v}Ostanú z_neho len paberky,

ako keď oráňajú olivu:

dve-tri olivy na konci haluze

alebo štyri-päť na vrcholci úrodného stromu,“

hovorí Pán, Boh Izraela.

{v}7{/v}V_ten deň bude človek pozorne počúvať svojho Stvoriteľa

a jeho oči budú hľadieť na Svätého Izraela;

{v}8{/v}už sa nebude starať o_oltáre,

ktoré zhotovili jeho ruky,

o_to, čo vytvoril svojimi prstami;

už nebudú hľadieť k_posvätným stĺpom ani ku kadidlovým oltárom.

RESPONZÓRIUM

{r}Jer 33, 15. 16{/r}; {r}Iz 16, 5{/r}

Z_Dávida nechám vyklíčiť spravodlivý výhonok, ktorý uskutoční právo a spravodlivosť v_krajine: {*} A budú ho volať Pán – naša spravodlivosť.

Milosťou bude upevnený trón a na ňom bude verne sedieť sudca, ktorý vyhľadáva právo. {*} A budú ho volať Pán – naša spravodlivosť.

Z_Komentára svätého diakona Efréma k_Diatessaronu

(Cap. 18, 15-17: SCh 121, 325-328)

Bdejte: znova príde

Aby Kristus učeníkom zabránil položiť otázku o_chvíli svojho príchodu, povedal: „O_tej hodine nevie nik, ani anjeli, ani Syn.“{n}{r}Mt 24,36{/r}{/n} „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle.“{n}{r}Sk 1,7{/r}{/n} Utajil to, aby sme bdeli, aby si každý myslel, že to príde za jeho života. Keby nám bol prezradil, kedy príde, jeho príchod by stratil na sile. Už by ho národy a veky, v_ktorých sa zjaví, túžobne neočakávali. Povedal, že príde{n}porov. {r}Mt 24,30{/r}{/n}, ale nepovedal, kedy, a tak ho vrúcne očakávajú pokolenia všetkých čias.

Pán určil aj znamenia svojho príchodu, ale jeho čas ostáva úplne neznámy, pretože tieto znamenia už v_najrozličnejších obmenách prišli a odišli a dodnes trvajú. Lebo jeho posledný príchod bude podobný prvému.

Ako ho očakávali spravodliví a proroci{n}porov. {r}Mt 13,17{/r}{/n} v_domnení, že sa zjaví za ich dní, tak ho aj dnes túži privítať každý veriaci v_svojom čase, pretože nezjavil deň svojho príchodu. A to najmä preto, aby si nik nemyslel, že sa musí podriadiť osudu a hodine ten, ktorého moci a vláde podliehajú súvislosti a čas. Ako by mohlo byť skryté tomu, ktorý opísal znamenia svojho príchodu, to, čo sám určil? On týmito slovami upozornil na svoje znamenia, aby od tej chvíle všetky budúce generácie a časy mysleli, že jeho príchod sa uskutoční v_ich čase.

Bdejte, lebo keď telo spí, ovláda nás príroda a naše skutky nepochádzajú z_našej vôle, ale všetko sa nevyhnutne deje z_podnetov prírody. A keď dušu ovláda ťažký spánok, napríklad malomyseľnosť alebo smútok, ovláda ju nepriateľ a robí cez ňu, čo ona nechce. Nad prírodou vládne sila, nad dušou nepriateľ.

Preto bdelosť, ktorú nariadil Pán, platí obidvom zložkám človeka: telu, aby sa chránilo pred ospalosťou, a duši, aby sa uchránila od malátnosti a zbabelosti, ako hovorí Písmo: „Bdejte, spravodliví“{n}porov. {r}1Kor 15,34{/r} [Vg.]{/n} a „Prebudil som sa a stále som pri tebe;“{n}porov. {r}Ž 139,18{/r} [Vg.]{/n} a opäť: „Neochabujte!“{n}porov. {r}Ef 3,13{/r}{/n} „Keďže máme službu, neochabujeme.“{n}porov. {r}2Kor 4,1{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 55, 3-4{/r}; {r}Sk 28, 28{/r}

Uzavriem s_vami večnú zmluvu, verný láske, ktorou som miloval Dávida. {*} Hľa, ustanovil som ho za svedka pre ľudí, za knieža a vládcu národov.

Táto Božia spása posiela sa pohanom. Oni budú počúvať. {*} Hľa, ustanovil som ho za svedka pre ľudí, za knieža a vládcu národov.

PIATOK PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie.

Tvoja pomoc, ktorú si mi prisľúbil.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}19, 16-25{/r}

Egypťania a Asýrčania sa raz obrátia

{v}16{/v}V_ten deň budú Egypťania ako ženy, stŕpnu a báť sa budú pohybu ruky Pána zástupov, ktorou nad nimi zamáva. {v}17{/v}Judejská krajina bude pre Egypt postrachom. Každého, kto si na ňu spomenie, pochytí hrôza pre zámer Pána zástupov, ktorý proti nemu vyniesol.

{v}18{/v}V_ten deň bude päť miest v_egyptskej krajine hovoriť kanaánsky a prisahať na Pána zástupov: jedno z_nich sa bude volať Mesto slnka.

{v}19{/v}V_ten deň bude Pánov oltár v_strede egyptskej krajiny a Pánov pamätník na jej hraniciach. {v}20{/v}Budú tam na znamenie a na svedectvo pre Pána zástupov v_egyptskej krajine. Lebo keď budú pred svojimi utláčateľmi volať k_Pánovi, on im pošle spasiteľa a obrancu, ktorý ich vyslobodí. {v}21{/v}Tak sa dá Pán poznať Egyptu a Egypťania v_ten deň spoznajú Pána. Budú ho uctievať obetami a darmi, sľuby budú skladať Pánovi a budú ich plniť. {v}22{/v}Pán bude biť Egypt ranami, ale ho aj uzdraví; vrátia sa k_Pánovi a on sa im dá uprosiť a uzdraví ich.

{v}23{/v}V_ten deň bude cesta z_Egypta do Asýrska; Asýrčania budú chodiť do Egypta a Egypťania do Asýrska. A Egypťania s_Asýrčanmi budú slúžiť Pánovi.

{v}24{/v}V_ten deň bude Izrael tretím spojencom Egypta a Asýrska; požehnaním uprostred krajiny, {v}25{/v}ktorej bude žehnať Pán zástupov slovami: „Nech je požehnaný môj ľud egyptský i_Asýrsko, dielo mojich rúk, aj moje dedičstvo Izrael.“

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 19, 21{/r}; {r}Lk 13, 29{/r}

V_ten deň Egypťania spoznajú Pána. {*} Budú ho uctievať obetami a darmi.

Prídu od východu i_západu, od severu i_od juhu a budú stolovať v_Božom kráľovstve. {*} Budú ho uctievať obetami a darmi.

Z_knihy Proslógion svätého biskupa Anzelma

(Cap. 1: Opera omnia, Edit. Schmitt, Seccovii, 1938, 1, 97-100)

Túžba po nazeraní na Boha

A teraz, človiečik, ujdi trochu od svojich záujmov a schovaj sa na chvíľu pred svojimi rozbúrenými myšlienkami! Odhoď ťaživé starosti a uvoľni svoje úmorné napätie. Venuj sa chvíľku Bohu a trošku si v_ňom odpočiň.

Vojdi do izby svojho srdca, vylúč odtiaľ všetko okrem Boha a toho, čo ti ho pomáha hľadať; zatvor dvere a hľadaj ho. Potom povedz, celé moje srdce, povedz Bohu: Hľadám tvoju tvár; „Pane, ja hľadám tvoju tvár.“{n}{r}Ž 27,8{/r}{/n}

Teraz teda, Pane, Bože môj, ty uč moje srdce, kde a ako ťa má hľadať, kde a ako ťa nájde.

Pane, ak nie si tu, kde ťa mám neprítomného hľadať? Ale ak si všade, prečo nevidím, že si tu? Iste bývaš v_neprístupnom svetle{n}porov. {r}1Tim 6,16{/r}{/n}. Ale kde je to neprístupné svetlo alebo ako sa mám k_nemu dostať? Kto ma povedie a uvedie doň, aby som ťa v_ňom mohol vidieť? A potom – podľa akých znamení a v_akej podobe ťa mám hľadať? Nikdy som ťa nevidel, Pane, Bože môj; nepoznám tvoju tvár.

Čo si má počať, najvyšší Pane, čo si má počať takýto vyhnanec ďaleko od teba? Čo má robiť tvoj sluha ustarostený o_tvoju lásku, keď je tak ďaleko od tvojej tváre? Veľmi ťa túži vidieť, a tvoja tvár je tak ďaleko od neho. Túži prísť k_tebe, a tvoj príbytok je neprístupný. Chce ťa nájsť, a nevie, kde bývaš. Rád by ťa hľadal, ale nepozná tvoju tvár.

Pane, ty si môj Boh, ty si môj Pán{n}porov. {r}Jn 20,18{/r}{/n}, a ja som ťa nikdy nevidel. Ty si ma stvoril a obnovil a všetko dobré, čo mám, si mi ty daroval, a ja ťa doteraz nepoznám. A konečne: na to som stvorený, aby som ťa videl, a ja som ešte nikdy neurobil to, na čo som stvorený.

Môj Pane, ako dlho ešte? Dokedy budeš, Pane, na nás zabúdať? Dokedy budeš pred nami skrývať svoju tvár?{n}porov. {r}Ž 13,2{/r}{/n} Kedy na nás zhliadneš a vyslyšíš nás? Kedy dáš svetlo našim očiam a ukážeš nám svoju tvár? Kedy nám dáš seba samého?

Zhliadni, Pane, vyslyš, osvieť nás, ukáž nám seba samého. Vráť sa k_nám, aby nám bolo dobre; lebo zle nám je bez teba. Maj súcit s_našou námahou a úsilím dostať sa k_tebe. Veď bez teba nič nezmôžeme{n}porov. {r}Jn 15,5{/r}{/n}.

Nauč ma hľadať ťa a ukáž sa hľadajúcemu, lebo ťa ani hľadať neviem, ak ma to ty nenaučíš, ani nájsť nemôžem, ak sa mi sám neukážeš. Kiež ťa hľadám s_túžbou a túžim po tebe hľadaním; kiež ťa nájdem láskou a milujem nájdením.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 80, 19. 20; 106, 4{/r}

Už neodstúpime od teba, Pane, a ty nás zachováš pri živote a budeme vzývať tvoje meno. {*} Ukáž nám svoju tvár a budeme spasení.

Pamätaj na nás, Pane, z_lásky k_svojmu ľudu; navštív nás svojou spásou. {*} Ukáž nám svoju tvár a budeme spasení.

SOBOTA PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Pán zvestuje svoje slovo Jakubovi.

Svoje zákony a prikázania Izraelovi.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}21, 6-12{/r}

Strážca oznamuje pád Babylonu

{v}6{/v}Toto mi povedal Pán:

„Choď a postav pozorovateľa,

ktorý bude hlásiť všetko, čo uvidí.

{v}7{/v}Ak uvidí vozy, dvojzáprah koní,

jazdcov na osloch a jazdcov na ťavách,

nech ich veľmi pozorne sleduje.“

{v}8{/v}A pozorovateľ vykríkol:

„Na pozorovateľni, Pane,

stojím bez prestania celý deň

a celé noci

stojím na stráži.

{v}9{/v}Hľa, prichádza sem oddiel mužov,

konský dvojzáprah.“

A potom dodal:

„Padol, padol Babylon

a všetky sochy jeho bohov

sú polámané po zemi.“

{v}10{/v}Vy, moji zbití, ľud mojej holohumnice,

zvestoval som vám,

čo som počul od Pána zástupov, od Boha Izraela.

{v}11{/v}Výrok o_Dume:

Volá ku mne zo Seiru:

„Strážca, kedy sa skončí noc?

Strážca, kedy sa skončí noc?“

{v}12{/v}Strážca odpovedal:

„Príde ráno, ale aj noc.

Ak sa chcete pýtať, pýtajte sa;

vráťte sa, poďte!“

RESPONZÓRIUM

{r}Zjv 18, 2. 4. 5{/r}

Anjel zavolal mohutným hlasom: Padol veľký Babylon. A počul som iný hlas z_neba volať: {*} Vyjdite z_neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch.

Lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. {*} Vyjdite z_neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch.

Z_traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O_hodnote trpezlivosti

(Nn. 13 et 15: CSEL 3, 406-408)

Čo nevidíme, v_to dúfame

Náš Pán a Učiteľ nám dal spasiteľné prikázanie: „Kto vydrží do konca, bude spasený.“{n}{r}Mt 10,22{/r}; {r:Mt}24,13{/r}{/n} A: „Ak ostanete v_mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“{n}{r}Jn 8,31-32{/r}{/n}

Milovaní bratia, treba vydržať a vytrvať, aby sme aj prišli k_pravde a slobode, keď sme už dostali nádej poznať pravdu a slobodu. To, že sme kresťania, je vecou viery a nádeje. Ale aby mohla nádej a viera priniesť ovocie, na to je potrebná trpezlivosť.

Lebo my sa neusilujeme o_terajšiu slávu, ale o_budúcu, ako nás aj apoštol Pavol napomína: „V_nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v_niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v_niečo, čo nevidíme, vytrvalo to očakávame.“{n}{r}Rim 8,24-25{/r}{/n} Musíme trpezlivo čakať, ak chceme, aby sa v_nás naplnilo to, čím sme začali byť, a aby sme dosiahli, v_čo podľa Božieho zjavenia dúfame a veríme.

A napokon na inom mieste ten istý Apoštol nabáda a poúča spravodlivých, ktorí pracujú a ukladajú si nebeské poklady na božský úrok, aby boli trpezliví: „Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich. Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v_pravom čase žať.“{n}{r}Gal 6,10.9{/r}{/n}

Napomína, aby nik z_netrpezlivosti neochabol v_práci, aby sa nik nedal odradiť alebo premôcť pokušeniu a neostal stáť v_polovici cesty pri chvále a sláve, a tak neprišiel aj o_predchádzajúce zásluhy, lebo čo sa len začalo, ostáva nedokončené.

Keď Apoštol hovorí o_láske, spája ju s_vytrvalosťou a trpezlivosťou: „Láska je veľkodušná, láska je dobrotivá; láska nezávidí, nevystatuje sa, nerozčuľuje sa a nemyslí na zlé. Všetko miluje, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“{n}{r}1Kor 13,4.5.7{/r}{/n} Tým ukazuje, že láska je schopná neochvejne vytrvať, pretože vie všetko pretrpieť.

Na inom mieste hovorí: „Znášajte sa navzájom v_láske a horlivo sa usilujte zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“{n}{r}Ef 4,2b-3{/r}{/n} Tým potvrdzuje, že nemožno zachovať ani jednotu, ani pokoj, ak sa bratia navzájom neznášajú a trpezlivosťou nechránia puto svornosti.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Hab 2, 3{/r}; {r}Hebr 10, 37{/r}

Pán sa zjaví, nesklame. {*} Čakaj naň, lebo určite príde, meškať nebude.

Ešte chvíľku, celkom krátku, a ten, ktorý má prísť, príde. {*} Čakaj naň, lebo určite príde, meškať nebude.

DRUHÁ ADVENTNÁ NEDEĽA

Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s_veľkou mocou spasiť národy. Aleluja. Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása. Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s_čistým srdcom a dôstojne kráčali v_ústrety; hľa, príde, meškať nebude.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}22, 8-23{/r}

Proti pýche Jeruzalema a Sobnu

{v}8{/v}Odňatý je závoj Júdovi,

v_ten deň si upieral zrak na zbrojnicu Lesného domu;

{v}9{/v}videli ste trhliny na Dávidovom meste,

že je ich mnoho;

a nazbierali ste vodu v_dolnom rybníku.

{v}10{/v}Počítali ste domy Jeruzalema

a rúcali ste domy

na opevnenie múrov.

{v}11{/v}Medzi dvoma múrmi ste urobili nádrž

na vodu starého rybníka,

ale na toho, ktorý toto urobil, ste nehľadeli;

nevideli ste toho, ktorý to dávno pripravil.

{v}12{/v}V_ten deň vás Pán, Boh zástupov, vyzval,

aby ste plakali a nariekali,

aby ste si oholili hlavu a obliekli vrecovinu.

{v}13{/v}Ale, hľa, radosť a veselosť,

zabíjajú voly, režú ovce,

jedia mäso a pijú víno:

„Jedzme a pime,

lebo zajtra umrieme.“

{v}14{/v}A Pán zástupov

mi vyjavil do uší:

„Veru, do smrti sa vám neodpustí táto neprávosť!“

hovorí Pán, Boh zástupov.

{v}15{/v}Toto hovorí Pán, Boh zástupov:

„Choď, vojdi k_tamtomu správcovi,

k_predstavenému paláca Sobnovi,

{v}16{/v}a povedz mu: ‚Čo tu máš? Alebo koho tu máš,

že si si tu vytesal hrob?‘

Lebo si vysoko vyhĺbil hrob,

do skaly si vydlabal príbytok.

{v}17{/v}Pán ťa mocne zovrie, človeče,

a s_hnevom odvrhne.

{v}18{/v}Zvinie ťa pevne do klbka

a hodí ťa ako loptu

do ďalekej rozsiahlej krajiny:

tam zomrieš,

tam skončia tvoje slávne vozy,

ty, hanba domu svojho pána.

{v}19{/v}Vyženiem ťa z_tvojho miesta,

zosadím ťa z_tvojho úradu.

{v}20{/v}V_ten deň zavolám svojho služobníka

Eliakima, Helkiášovho syna,

{v}21{/v}oblečiem ho do tvojej tuniky,

opášem ho tvojím pásom

a vložím do jeho rúk tvoju moc.

On bude otcom obyvateľom Jeruzalema

i_Júdovmu domu.

{v}22{/v}Na jeho plece

položím kľúč Dávidovho domu;

keď on otvorí, nik nebude môcť zavrieť,

a keď on zavrie, nik nebude môcť otvoriť.

{v}23{/v}Zarazím ho ako kolík na pevnom mieste

a bude trónom slávy pre dom svojho otca.“

RESPONZÓRIUM

{r}Zjv 3, 7. 8{/r}

Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ten, čo má Dávidov kľúč: {*} Hľa, nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť.

Zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno. {*} Hľa, nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť.

Z_Komentárov biskupa Euzébia Cézarejského na Izaiáša

(Cap. 40: PG 24, 366-367)

Hlas volajúceho na púšti

„Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu.“{n}{r}Mt 3,3{/r}; {r}Iz 40,3{/r}{/n} Jasne naznačuje, že sa toto proroctvo nesplní v_Jeruzaleme, ale na púšti; že sa totiž zjaví Pánova sláva a každé stvorenie spozná Božiu spásu{n}porov. {r}Lk 3,6{/r}{/n}.

A toto sa v_dejinách aj doslovne splnilo, keď Ján Krstiteľ ohlasoval Boží spasiteľný príchod na púšti pri Jordáne, kde sa zjavila Božia spása. Lebo všetci poznali Krista a jeho slávu, keď sa po jeho krste otvorilo nebo, Duch Svätý zostúpil naňho v_podobe holubice a zaznel Otcov hlas, ktorý vydal svedectvo Synovi: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“{n}{r}Mt 17,5{/r}; {r:Mt}3,17{/r}{/n}

A toto bolo povedané aj preto, že Boh sa rozhodol prísť na púšť, ktorá bola od nepamäti neschodná a neprístupná. Veď ani jeden z_pohanských národov nepoznal Boha a Boží spravodliví a proroci nemali k_nim prístup.

Preto onen hlas rozkazuje pripraviť cestu Božiemu Slovu, vyrovnať, čo je neschodné a strmé, aby mohol náš Boh napredovať, keď príde. „Pripravte cestu Pánovi.“{n}{r}Iz 40,3{/r}{/n} To je radostná zvesť a nová potecha, že Boh túži, aby všetci ľudia poznali jeho spásu.

„Vystúp na vysoký vrch, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu! Zodvihni mocne svoj hlas, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Jeruzalemu!“{n}{r}Iz 40,9{/r}{/n} Tieto výroky sa presne zhodujú s_tým, čo sme povedali; a vhodne sa zmieňujú o_hlásateľoch evanjelia a zvestujú príchod Boha k_ľuďom po tom, ako bola reč o_hlase na púšti. Preto je naozaj vhodné, že po proroctve o_Jánovi Krstiteľovi nasledovala zmienka o_hlásateľoch evanjelia.

Ktorý Sion by to teda bol, ak nie ten, čo sa volal predtým Jeruzalem? Lebo aj on bol vrchom, ako vyhlasuje Písmo, keď hovorí: „Toto je vrch Sion, na ktorom prebývaš.“{n}{r}Ž 74,2{/r}{/n} A Apoštol hovorí: „Priblížili ste sa k_vrchu Sion.“{n}{r}Hebr 12,22{/r}{/n} Vari sa tým naznačuje apoštolský zbor, vyvolený z_predošlého obrezaného národa?

Tento Sion a Jeruzalem prijal Božiu spásu a je postavený na Božom vrchu, čiže na jednorodenom Slove Otca. A jemu sa káže, aby vystúpil na vysoký vrch a hlásal slovo o_spáse. A kto to ohlasuje dobrú zvesť, ak nie zbor evanjelistov? A čo znamená ohlasovať radostnú zvesť? Ohlasovať všetkým ľuďom, ale predovšetkým judejským mestám Kristov príchod na svet.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Mt 11, 11. 9{/r}

Prišiel Pánov predchodca, o_ktorom on sám svedčí: {*} Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ.

Lebo on je prorok, áno, viac ako prorok; Spasiteľ o_ňom hovorí: {*} Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ.

PONDELOK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}24, 1-18{/r}

Pán sa zjaví v_svoj deň

{v}1{/v}Hľa, Pán pustoší zem a trhá ju;

rozvracia jej tvárnosť

a rozháňa jej obyvateľov.

{v}2{/v}A kňaz pochodí takisto ako ľud,

pán takisto ako jeho sluha,

slúžka ako jej pani,

predavač ako kupujúci,

ten, čo požičiava, ako ten, čo si požičiava,

veriteľ takisto ako dlžník.

{v}3{/v}Zem bude celá spustošená

a úplne vydrancovaná,

lebo toto slovo povedal Pán.

{v}4{/v}Smúti, uvädá zem,

chradne, uvädá zemekruh,

hynie nebo so zemou.

{v}5{/v}Zem je nakazená svojimi obyvateľmi,

lebo prestúpili zákony,

nedodržali nariadenia,

porušili večnú zmluvu.

{v}6{/v}Preto kliatba požiera zem

a jej obyvatelia pykajú;

preto sa zmenšil počet tých, čo na nej bývajú,

ostalo na nej zopár ľudí.

{v}7{/v}Smúti mušt,

zvädol vinič,

všetci, čo mali veselé srdce, vzdychajú.

{v}8{/v}Ustalo veselé bubnovanie,

utíchol ruch plesajúcich,

prestala radosť z_citary.

{v}9{/v}Už nepijú víno pri speve,

nápoj horkne tým, čo ho pijú.

{v}10{/v}Zničené je naničhodné mesto;

všetky domy sú zavreté, nik do nich nevojde.

{v}11{/v}Po uliciach plačú, pretože niet vína,

zanikla všetka veselosť,

odišla radosť zo zeme.

{v}12{/v}V_meste zostala púšť,

brána je polámaná na kúsky.

{v}13{/v}Veru, tak ostanú uprostred zeme,

medzi národmi,

ako keď oráňajú olivu

a keď sa po oberačke hľadajú paberky.

{v}14{/v}Pozdvihnú svoj hlas,

vychvaľovať budú Pánovu velebnosť,

jasať budú až pri mori.

{v}15{/v}Preto oslavujte Pána v_krajine svetla,

meno Pána, Boha Izraela, na morských ostrovoch.

{v}16{/v}Od končín zeme sme počuli chválospevy:

„Sláva spravodlivému.“

Ale ja som povedal: „Som celkom sám,

som celkom sám;

beda mi!“

Vierolomní páchajú vierolomnosť,

nehanebne páchajú vierolomnosti.

{v}17{/v}Hrôza, jama a osídlo sú pripravené na teba,

obyvateľ zeme.

{v}18{/v}Kto utečie pred hrozným hlasom,

padne do jamy,

a kto vyviazne z_jamy,

chytí sa do osídla,

lebo sa otvorili nebeské hrádze

a otriasajú sa základy zeme.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 24, 14. 15{/r}; {r}Ž 96, 1{/r}

Pozdvihnú svoj hlas, vychvaľovať budú Pánovu velebnosť. {*} Preto oslavujte Pána v_krajine svetla.

Spievajte Pánovi pieseň novú; spievaj Pánovi, celá zem! {*} Preto oslavujte Pána v_krajine svetla.

Z_Traktátu svätého kňaza Jána z_Kríža O_výstupe na vrch Karmel

(Lib. 2, cap. 22)

V_Kristovi k_nám hovoril Boh

Hlavný dôvod, pre ktorý bolo v_Starom zákone dovolené dávať Bohu otázky a potrebné, aby proroci a kňazi žiadali Boha o_videnia a zjavenia, bol ten, že viera v_tom čase nebola ešte dostatočne zakorenená a nebol ešte ustálený zákon evanjelia. Teda bolo potrebné pýtať sa Boha na mnohé veci a Boh im odpovedal raz slovami, inokedy videniami a zjaveniami, obrazmi a podobenstvami a mnohými inými znakmi. A všetko, čo odpovedal, všetko, čo hovoril a zjavil, sú tajomstvá našej svätej viery alebo aspoň niečo, čo k_viere smeruje alebo vedie.

No teraz, keď je viera pevne postavená na Kristovi a v_stave milosti vyhlásený zákon evanjelia, už sa ho netreba vypytovať, ani niet dôvodu, aby hovoril ako kedysi. Keď nám dal svojho Syna, ktorý je jeho jediným a definitívnym Slovom, razom nám týmto svojím jediným Slovom povedal a zjavil všetko, takže už nemá čo povedať.

A o_túto autoritu sa opiera svätý Pavol, keď presviedča Hebrejov, aby zanechali minulé spôsoby starého Mojžišovho zákona vo vzťahu k_Bohu a obracali oči iba ku Kristovi. Hovorí: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V_týchto posledných dňoch prehovoril k_nám v_Synovi.“{n}{r}Hebr 1,1-2{/r}{/n} Týmito slovami nás Apoštol učí, že Boh skrze toto svoje Slovo povedal toľko a také veci, že už niet čo žiadať. Čo predtým hovoril po častiach prorokom, nám povedal celé vo svojom Synovi, keď nám ho celého daroval.

Preto keby sa teraz niekto chcel vypytovať Boha na niečo alebo žiadať od neho nejaké videnie alebo zjavenie, myslím, urážal by Boha tým, že neupiera svoje oči na Krista, ale mimo neho žiada nejakú vec alebo novotu.

Boh by mu mohol odpovedať: „Toto je môj milovaný Syn, v_ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“{n}{r}Mt 17,5{/r}{/n} Už som všetko povedal skrze toto svoje Slovo. Len k_nemu upieraj svoje oči, lebo v_ňom som ti povedal a zjavil všetko a v_ňom nájdeš oveľa viac, ako môžeš túžiť alebo prosiť.

Už na vrchu Tábor som naňho zostúpil so svojím Duchom a povedal som: „Toto je môj milovaný Syn, v_ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“{n}{r}Mt 17,5{/r}{/n} Nemáš dôvod žiadať nové formy náuky a odpovedí. Ak som prv hovoril, tak len preto, aby som prisľúbil Krista. Ak sa ma predtým na niečo opytovali, všetky tieto otázky vyjadrovali nádej a túžbu po Kristovi, v_ktorom mali nájsť všetko dobro, ako to teraz hlása celá náuka evanjelistov a apoštolov.

RESPONZÓRIUM

{r}Mich 4, 2{/r}; {r}Jn 4, 25{/r}

Budú sa k_nemu ponáhľať mnohé národy a povedia: Poďme, vystúpme na Pánov vrch. {*} On nás poučí o_svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

Príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko. {*} On nás poučí o_svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

UTOROK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}24, 19 – 25, 5{/r}

Božie kráľovstvo. Pieseň vďaky

V_ten deň {v}24,19{/v}sa pukne a rozlomí zem,

s_rachotom sa zem roztrhne,

zem sa hrozivo otrasie,

{v}20{/v}zem sa bude kymácať ako opilec

a vlniť ako stan;

doľahne na ňu jej neprávosť,

padne a už viac nevstane.

{v}21{/v}V_ten deň

Pán navštívi nebeské vojsko na výsostiach

a pozemských kráľov na zemi.

{v}22{/v}Budú zhromaždení a uväznení v_jame,

budú zavretí v_žalári;

a po mnohých dňoch budú potrestaní.

{v}23{/v}Zapýri sa mesiac a zahanbí sa slnko,

lebo Pán zástupov kraľuje

na vrchu Sion a v_Jeruzaleme

a jeho sláva zažiari pred jeho staršími.

{v}25,1{/v}Pane, ty si môj Boh;

budem ťa velebiť, budem oslavovať tvoje meno,

lebo si urobil úžasné veci,

uskutočnil si pradávne rozhodnutia s_neochvejnou vernosťou.

{v}2{/v}Mesto si premenil na hŕbu rozvalín,

opevnené mesto na zborenisko;

pevnosť namyslencov už nie je mestom

a nikdy nebude obnovené.

{v}3{/v}Preto ťa bude oslavovať mocný ľud,

báť sa ťa bude mesto mohutných národov,

{v}4{/v}lebo si sa stal pevnosťou chudobného,

záštitou úbohého v_jeho súžení,

úkrytom pred búrkou,

tieňom pred páľavou;

lebo dych tyranov

je ako zimný dážď.

{v}5{/v}Ty pokoríš krik namyslencov

ako horúčava vyprahnutú zem;

ako horúčosť tôňou mraku

potlačíš pieseň násilníkov.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 25, 1. 4{/r}

Pane, ty si môj Boh; budem ťa velebiť, budem oslavovať tvoje meno, {*} Lebo si urobil úžasné veci.

Stal si sa pevnosťou chudobného, záštitou úbohého v_jeho súžení. {*} Lebo si urobil úžasné veci.

Z_dogmatickej konštitúcie Lumen gentium Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi

(Č. {r:LG}48{/r})

Eschatologický ráz putujúcej Cirkvi

Cirkev, do ktorej sme v_Kristovi Ježišovi povolaní všetci a v_ktorej s_pomocou Božej milosti dosahujeme svätosť, nadobudne svoju plnosť až v_nebeskej sláve, keď nadíde čas obnovy všetkého{n}porov. {r}Sk 3,21{/r}{/n}, keď sa v_Kristovi s_ľudským pokolením dokonale preporodí celý svet, ktorý je úzko spätý s_človekom a skrze neho dosahuje svoj cieľ{n}porov. {r}Ef 1,10{/r}; {r}Kol 1,20{/r}; {r}2Pt 3,10-12{/r}{/n}.

Keď bol Kristus vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahol k_sebe{n}porov. {r}Jn 12,32{/r}{/n}. Po svojom zmŕtvychvstaní{n}porov. {r}Rim 6,9{/r}{/n} zoslal na učeníkov svojho oživujúceho Ducha a skrze neho utvoril svoje Telo, ktorým je Cirkev ako všeobecná sviatosť spásy. Teraz sedí po pravici Otca a neprestajne účinkuje vo svete; privádza ľudí do Cirkvi, jej prostredníctvom ich stále užšie spája so sebou a živí ich svojím vlastným telom a krvou, aby im dal účasť na svojom oslávenom živote.

Prisľúbená obnova, ktorú očakávame, sa už teda začala v_Kristovi, pokračuje zoslaním Ducha Svätého a skrze neho postupuje v_Cirkvi. V_nej nás viera poučuje aj o_zmysle nášho časného života, kým s_nádejou na budúce dobrá dotvárame dielo, ktoré nám zveril Otec na tomto svete, a pracujeme na svojej spáse{n}porov. {r}Flp 2,12{/r}{/n}.

Už nás teda zastihli posledné časy{n}porov. {r}1Kor 10,11{/r}{/n}, obnova sveta je neodvolateľne stanovená a už na tomto svete sa určitým spôsobom skutočne anticipuje, lebo Cirkev sa už na tejto zemi vyznačuje pravou, hoci nedokonalou svätosťou.

Kým však nebudú nové nebesia a nová zem, na ktorých prebýva spravodlivosť{n}porov. {r}2Pt 3,13{/r}{/n}, nesie putujúca Cirkev vo svojich sviatostiach a ustanovizniach, ktoré ešte patria k_tomuto času, tvárnosť tohto pominuteľného sveta a sama žije uprostred tvorstva, ktoré doteraz vzdychá a trpí v_pôrodných bolestiach a očakáva zjavenie Božích synov{n}porov. {r}Rim 8,19-22{/r}{/n}.

RESPONZÓRIUM

{r}Flp 3, 20b-21{/r}; porov. {r}Tít 2, 12-13{/r}

Očakávame Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. {*} On pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.

Žime v_tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne a očakávajme blaženú nádej a príchod slávy veľkého Boha. {*} On pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.

STREDA PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}25, 6 – 26, 6{/r}

Božia hostina. Pieseň vykúpených

{v}25,6{/v}Pán zástupov vystrojí

na tomto vrchu všetkým národom

hostinu s_mnohými jedlami:

hostinu s_výborným vínom,

so šťavnatými jedlami,

s_vínom najjemnejším.

{v}7{/v}Strhne na tomto vrchu

závoj, ktorý zahaľoval všetkých ľudí,

a prikrývku, čo zakrývala všetky národy.

{v}8{/v}Zničí smrť navždy;

zotrie Pán, Boh, slzu z_každej tváre

a hanbu svojho ľudu odstráni z_celej zeme,

lebo Pán prehovoril.

{v}9{/v}V_ten deň povedia: „Hľa, náš Boh,

v_neho sme dúfali a on nás spasí.

On je Pán, v_ktorého sme dúfali.

Jasajme a radujme sa z_jeho spásy.

{v}10{/v}Pánova ruka spočinie na tomto vrchu.“

A Moab bude rozšliapaný na svojom mieste,

ako sa zašľapujú plevy do hnojiska;

{v}11{/v}bude v_ňom rozťahovať ruky,

ako ich plavec rozťahuje pri plávaní.

Pokorená bude jeho pýcha

i_obratnosť jeho rúk.

{v}12{/v}On zborí tvoje opevnené múry,

zvalí, strhne ich na zem, až do prachu.

{v}26,1{/v}V_ten deň sa bude v_judejskej krajine

spievať táto pieseň:

„Pevné mesto máme, v_ňom sa zachránime;

Pán ho obohnal valom a hradbami.

{v}2{/v}Otvorte brány, nech vstúpi spravodlivý ľud,

ľud, ktorý zachováva vernosť.

{v}3{/v}Má ducha pevného;

zaistíš mu pokoj,

veď dúfa v_teba.

{v}4{/v}Dúfajte v_Pána stále,

lebo Pán je skala naveky.

{v}5{/v}Zvrhol tých, čo bývajú na výšinách,

ponížil neprístupné mesto;

ponížil ho až po zem,

zrazil ho do prachu.

{v}6{/v}Šliape po ňom noha, nohy chudobných,

kroky bedárov.“

RESPONZÓRIUM

{r}Zjv 21, 3{/r}; {r}Iz 25, 8{/r}

Počul som veľký hlas od trónu hovoriť: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi a bude medzi nimi prebývať; {*} Oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s_nimi.

Pán, Boh, zničí smrť navždy, zotrie slzu z_každej tváre. {*} Oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s_nimi.

Z_Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

(In ps. 109, 1-3: CCL 40, 1601-1603)

Božie prisľúbenia dostávame skrze Syna

Boh určil čas pre svoje prisľúbenia i_čas, keď sa splní, čo prisľúbil. Časom prisľúbení bol čas prorokov až po Jána Krstiteľa; od neho až do konca vekov je čas plnenia prisľúbení.

Verný Boh sa stal naším dlžníkom, no nie tým, že by bol niečo od nás dostal, ale tým, že nám sľúbil veľké veci. A nestačilo mu, že sľúbil, aj písomne sa chcel zaviazať a urobil s_nami akoby úpis svojich prisľúbení, aby sme mohli v_súpise prisľúbení sledovať, ako ich plní, keď začne splácať, čo sľúbil. Teda čas prorokov, ako sme už veľa ráz povedali, bol časom vyhlásenia prisľúbení.

Boh prisľúbil večnú spásu, blažený život bez konca medzi anjelmi, nehynúce dedičstvo, večnú slávu, blažené videnie svojej tváre, svätý domov v_nebesiach a po vzkriesení koniec strachu zo smrti. Toto prisľúbenie je ako vrchol, na ktorý sa upiera celá naša pozornosť, a keď ho dosiahneme, už nebudeme mať čo hľadať, už nebudeme mať po čom túžiť. Ale keď sľuboval a predpovedal, čo bude na konci, nezamlčal ani to, ako sa dostaneme k_cieľu.

Teda ľuďom prisľúbil účasť na Božej prirodzenosti, smrteľníkom nesmrteľnosť, hriešnikom ospravedlnenie, zavrhnutým oslávenie.

Ale ľuďom sa, bratia, zdalo neuveriteľné, čo im Boh sľúbil, že totiž z_týchto smrteľných, porušených, zavrhnutých, slabých ľudí z_prachu a popola sa stanú ľudia podobní Božím anjelom. Preto s_ľuďmi neuzavrel iba písomnú zmluvu, ale aby uverili, dal im aj prostredníka svojej vierohodnosti; a nie hocijaké knieža ani anjela alebo archanjela, ale svojho jediného Syna, aby nám skrze tohto svojho Syna ukázal a v_ňom daroval cestu, po ktorej nás bude viesť k_sľúbenému cieľu.

Lebo Bohu bolo málo, aby svojho Syna urobil iba ukazovateľom cesty; on ho urobil cestou, aby si šiel pod vedením toho, ktorý kráča vlastnou cestou.

A tak mal jediný Boží Syn prísť medzi ľudí a prijať ľudskú prirodzenosť. Tým, že ju prijme, stane sa človekom, zomrie, vstane z_mŕtvych, vystúpi na nebesia, zasadne po pravici Otca a splní na národoch, čo sľúbil. Po splnení svojich prisľúbení splní na národoch aj to, že príde a bude vyžadovať, o_čo predtým prosil. Oddelí nádoby hnevu od nádob milosrdenstva, na bezbožných splní to, čím im hrozil, a spravodlivým dá, čo im prisľúbil.

Teda toto všetko bolo treba prorocky predpovedať, bolo to treba oznámiť, aby to neprišlo nečakane a nevzbudilo hrôzu, ale aby sa to mohlo s_dôverou očakávať.

RESPONZÓRIUM

{r}Mich 7, 19{/r}; {r}Sk 10, 43{/r}

Náš Boh sa vráti a zmiluje sa nad nami. {*} Rozšliape naše neprávosti a do morských hlbín zahodí všetky naše hriechy.

Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie každý, kto v_neho verí. {*} Rozšliape naše neprávosti a do morských hlbín zahodí všetky naše hriechy.

ŠTVRTOK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}26, 7-21{/r}

Pieseň spravodlivých. Prisľúbenie vzkriesenia

{v}7{/v}Chodník spravodlivého je priamy;

ty vyrovnávaš cestu spravodlivého.

{v}8{/v}Na ceste tvojich ustanovení sme dúfali v_teba, Pane,

tvoje meno a spomienka na teba je túžbou duše.

{v}9{/v}Moja duša túži po tebe za noci,

môj duch ťa hľadá v_mojom srdci.

Keď tvoje ustanovenia zažiaria na zemi,

obyvatelia zeme sa naučia spravodlivosti.

{v}10{/v}Ale bezbožný, ani keď dostane milosť,

nenaučí sa spravodlivosti;

aj v_krajine statočných pácha neprávosť

a nevidí Pánovu velebu.

{v}11{/v}Pane, tvoja ruka sa zdvihla, a oni to nevidia;

nech zahanbení uzrú, ako horlíš za svoj ľud;

a oheň pripravený pre tvojich nepriateľov ich pohltí.

{v}12{/v}Pane, ty nám daruješ pokoj;

veď všetky naše diela si nám ty urobil.

{v}13{/v}Pane, Bože náš, ovládli nás iní páni ako ty,

ale my si spomíname len na tvoje meno.

{v}14{/v}Mŕtvi neožijú,

zomrelí nevstanú,

lebo si ich potrestal a zničil

a zahladil si aj spomienku na nich.

{v}15{/v}Pane, zveľadil si národ;

zveľadil si národ, oslávil si sa,

rozšíril si všetky hranice krajiny.

{v}16{/v}Pane, v_úzkosti ťa hľadali

a kričali, keď si ich karhal.

{v}17{/v}Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k_pôrodu,

zvíja sa a kričí v_bolestiach,

takí sme boli aj my, Pane, pred tebou.

{v}18{/v}Počali sme, zvíjali sme sa

a porodili sme vietor.

Nepriviedli sme na zem spásu

a nenarodili sa obyvatelia zeme.

{v}19{/v}Tvoji mŕtvi ožijú, vstanú z_mŕtvych moji povraždení.

Prebuďte sa a plesajte vy, čo bývate v_prachu.

Veď tvoja rosa je rosou svetla

a zem vydá na svetlo svojich zomrelých.

{v}20{/v}Choď, ľud môj, vojdi do svojich izieb,

zatvor za sebou dvere,

schovaj sa na chvíľku,

kým nepominie hnev.

{v}21{/v}Lebo, hľa, Pán vyjde zo svojho miesta

a potrestá neprávosť obyvateľov zeme, ktorej sa proti nemu dopustili;

zem odhalí svoju krv,

už nebude skrývať svojich zabitých.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Iz 26, 19{/r}; {r}Dan 12, 2{/r}

Prebuďte sa a plesajte vy, čo bývate v_prachu. {*} Veď Pánova rosa je rosou svetla.

Mnohí z_tých, čo spia v_prachu zeme, sa zobudia. {*} Veď Pánova rosa je rosou svetla.

Z_Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa

(Sermo 147: PL 52, 594-595)

Láska túži hľadieť na Boha

Keď Boh vidí, ako sa svet chveje strachom, hneď začína konať a láskavo ho volá k_sebe: milosťou pozýva, láskou pridŕža a citom pripútava.

Preto trestom potopy očisťuje zem, na ktorej sa zahniezdila zloba, a Noema nazýva otcom nového veku; pobáda ho milými slovami, obdarúva priateľskou dôverou, láskavo ho poúča o_prítomnom živote a milosťou mu dodáva odvahu do budúcnosti; už mu ani nerozkazuje, ale spoločne s_ním zatvára do korába plemeno celého sveta, aby láskavé spoločenstvo odstránilo otrocký strach a aby sa vzájomnou láskou udržalo, čo sa zachránilo spoločnou námahou.

Preto povoláva Abraháma spomedzi pohanov, rozširuje jeho meno, robí ho otcom veriacich, sprevádza na ceste, chráni ho v_cudzine, rozmnožuje jeho majetok, vyznamenáva víťazstvom, robí ho zálohom prisľúbení, vyslobodzuje ho z_príkorí, poctí ho návštevou a zázračne ho obdarúva potomkom, keď už nebolo nádeje. Napĺňa ho toľkými dobrami a priťahuje toľkou nehou božskej lásky, aby sa učil Boha milovať, a nie sa ho báť, uctievať ho s_láskou, a nie so strachom.

Preto utešuje Jakuba vo sne na úteku a keď sa vracia, vyzýva ho na zápas{n}porov. {r}Gn 32,24{/r}n.{/n} a v_zápase sa mu dáva objať, aby miloval pôvodcu zápasu a nebál sa ho.

Preto volá Mojžiša otcovským hlasom, oslovuje ho s_otcovskou láskou a povoláva ho za osloboditeľa svojho ľudu.

Ale v_uvedených prípadoch, kde ľudské srdcia zachvátil oheň Božej lásky a opojenia z_nej celkom zaplavilo ľudské zmysly, ranené ľudské srdce chcelo zrazu vidieť Boha telesnými očami.

Lenže ako mohol obmedzený ľudský zrak zachytiť Boha, ktorého nemôže ani celý svet obsiahnuť? No láska má právo nehľadieť na to, čo bude, čo má byť, čo byť môže. Láska nevie usudzovať, nemá rozum a nepozná mieru. Láska sa nedá utešiť nemožnosťou ani vyliečiť ťažkosťou.

Ak láska nedosiahne, po čom túži, zabíja milujúceho, a preto ide ta, kam ju to tiahne, a nie ta, kam musí. Láska rodí túžbu, horí vášňou, vášnivo sa ženie za tým, čo jej nepatrí. A čo ešte?

Láska nemôže nevidieť, čo miluje; preto si všetci svätí veľmi málo cenili svoje zásluhy, ak by nemali uvidieť Boha.

Preto aj keď sa láska v_túžbe vidieť Boha nevyznačuje nejakou súdnosťou, prezrádza veľkú nábožnosť.

Preto sa Mojžiš odvažuje povedať: „Ak som našiel milosť u_teba, ukáž mi svoju tvár.“{n}{r}Ex 33,13{/r} [Vg.]; porov. {r:Ex}18,20{/r}{/n}

Preto aj ktosi iný povedal: „Ukáž mi svoju tvár.“{n}{r}Ž 80,4{/r} [Vg.]{/n} A konečne aj pohania si preto robili modly, aby – hoci pomýlene – videli, čo uctievajú.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Iz 66, 13{/r}; {r}1 Kr 11, 36{/r}; {r}Iz 66, 14; 46, 13{/r}

Ako keď matka utešuje dieťa, tak vás ja poteším, hovorí Pán; a z_Jeruzalema, z_mesta, ktoré som si vyvolil, prídem vám na pomoc. {*} Až to uvidíte, zaraduje sa vám srdce.

Na Sione dám spásu a v_Jeruzaleme svoju slávu. {*} Až to uvidíte, zaraduje sa vám srdce.

PIATOK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}27, 1-13{/r}

Obnova Pánovej vinice

{v}1{/v}V_ten deň Pán potresce

svojím tvrdým, mocným a veľkým mečom

Leviatana, hada na úteku,

Leviatana, skrúteného hada,

a zabije draka, čo je v_mori.

{v}2{/v}V_ten deň bude vinica pôvabná;

ospevujte ju.

{v}3{/v}Ja, Pán, ju strážim

a každú chvíľu ju zalievam.

Strážim ju vo dne v_noci,

aby sa jej niečo nestalo.

{v}4{/v}Nerád sa hnevám.

Ale keby som našiel tŕnie a krovie,

pustím sa s_ňou do boja

a podpálim ju,

{v}5{/v}ak sa nebude utiekať pod moju ochranu

a neuzavrie so mnou mier,

a neuzavrie mier so mnou.

{v}6{/v}V_budúcich dňoch Jakub zapustí korene,

pučať a kvitnúť bude Izrael

a naplní celú zem ovocím.

{v}7{/v}Vari ho udrel ako tých, čo jeho bijú?

Alebo ho zabil ako tých, čo jeho zabíjajú?

{v}8{/v}Mierne ho trestá, keď ho zavrhne,

odoženie ho svojím silným dychom v_čase, keď duje východný vietor.

{v}9{/v}A tým sa Jakubova neprávosť odpustí

a konečným ovocím odpustenia jeho hriechu bude,

že rozbije ako vápenec

všetky kamene oltára

a nebudú vyčnievať posvätné háje ani kadidlové oltáre.

{v}10{/v}Lebo opevnené mesto je spustošené,

príbytok zanedbaný a osamelý ako púšť;

pasie sa tam dobytok, líha tam

a obžiera jeho konáre.

{v}11{/v}V_období sucha jeho lístie opadne,

prídu ženy a zapália ho;

lebo to nie je múdry ľud.

Preto sa nad ním nezmiluje jeho stvoriteľ,

nezľutuje sa nad ním ten, čo ho utvoril.

{v}12{/v}V_ten deň bude Pán vyklepávať klasy

od Rieky až po Egyptský potok

a vy sa po jednom zhromaždíte, synovia Izraela.

{v}13{/v}V_ten deň budú trúbiť na veľkej poľnici

a prídu tí, čo sa stratili v_Asýrskej krajine,

aj tí, čo boli vyhnaní do Egypta.

A budú sa klaňať Pánovi

na svätom vrchu v_Jeruzaleme.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Mt 24, 31{/r}; {r}Iz 27, 13{/r}

Pán pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice. {*} Anjeli zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý.

Prídu a budú sa klaňať Pánovi na svätom vrchu v_Jeruzaleme. {*} Anjeli zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý.

Z_traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom

(Lib. 5, 19, 1; 20, 2; 21, 1: SCh 153, 248-250. 260-264)

Eva a Mária

Keď Pán viditeľne prišiel k_svojim{n}porov. {r}Jn 1,11{/r}{/n}, vzal na seba ľudskú prirodzenosť, ktorú on sám udržiaval v_bytí. Poslušnosťou na dreve kríža napravil neposlušnosť, ktorá sa tiež odohrala na dreve{n}porov. {r}Gn 3,6{/r}{/n}, a za podvod, ktorému podľahla panna Eva, určená mužovi, zaplatil pravdou, ako ju zvestoval anjel Panne Márii, ktorá už patrila mužovi.

Ako sa Eva dala zviesť slovom padlého anjela, aby unikla Bohu, a porušila Božie slovo, tak Mária prijala v_slovách anjela radostnú zvesť, že bude nosiť Boha, a poslúchla jeho slovo. Ako sa tamtá dala naviesť, aby neposlúchla Boha, tak sa táto dala prehovoriť k_poslušnosti voči Bohu. A tak sa Panna Mária stala zástankyňou panny Evy. Kristus Pán teda všetko od základu obnovil, vypovedal vojnu nášmu nepriateľovi a porazil toho, ktorý nás už na počiatku v_Adamovi dostal do zajatia. Rozšliapal mu hlavu, ako to máš v_knihe Genezis, kde Boh povedal hadovi: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“{n}{r}Gn 3,15{/r}{/n}

V_tom, ktorý sa mal narodiť zo ženy Panny podľa Adamovej podoby, ohlasuje sa ten, čo bude mieriť hadovi na hlavu. On je to potomstvo, o_ktorom hovorí Apoštol v_Liste Galaťanom: „Zákon skutkov bol daný dovtedy, kým nepríde potomok, na ktorého sa vzťahuje prisľúbenie.“{n}{r}Gal 3,19{/r}{/n}

Ešte jasnejšie to ukazuje ten istý list slovami: „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy.“{n}{r}Gal 4,4{/r}{/n} Nepriateľ by nebol býval riadne porazený, keby ho nebol porazil človek narodený zo ženy. Veď skrze ženu na počiatku ovládal človeka a stal sa nepriateľom človeka.

Preto aj Pán hovorí o_sebe, že je Synom človeka: prvým človekom, v_ktorom sa obnovuje každý tvor, čo pochádza zo ženy. A ako skrze porazeného človeka zostúpilo naše pokolenie do smrti, tak zasa skrze víťazného človeka vstávame k_životu.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Lk 1, 26. 27. 30. 31. 32{/r}

Boh poslal anjela Gabriela k_Panne Márii zasnúbenej Jozefovi, zvestoval jej slovo a Panna sa naľakala svetla. Neboj sa, Mária. Našla si milosť u_Pána. {*} Počneš a porodíš syna, ktorý sa bude volať Synom Najvyššieho.

Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida a bude kraľovať nad Jakubovým rodom naveky. {*} Počneš a porodíš syna, ktorý sa bude volať Synom Najvyššieho.

SOBOTA PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}29, 1-8{/r}

Boží súd nad Jeruzalemom

{v}1{/v}Beda ti, Ariel, mesto Ariel,

ktoré obkľúčil Dávid!

Pridajte k_tomuto roku ešte rok,

nech sa slávia sviatky;

{v}2{/v}potom tak zovriem Ariel,

že bude vzdychať a žalostiť

a bude mi ako Ariel.

{v}3{/v}Budem ťa obliehať zo všetkých strán,

postavím oproti tebe val

a pevnosťami ťa obkľúčim.

{v}4{/v}Pokorný budeš hovoriť zo zeme;

z_prachu bude sotva počuť tvoje slová,

tvoj hlas bude znieť zo zeme ako hlas zomrelého,

z_prachu bude tvoj hlas šepotať.

{v}5{/v}Ako ľahký prášok bude množstvo tvojich nepriateľov,

ako letiaca pleva

tlupa násilníkov.

{v}6{/v}A vtom ťa nečakane

navštívi Pán zástupov

hromobitím a zemetrasením,

veľkým rachotom, víchricou, búrkou

a plameňmi ničiaceho ohňa.

{v}7{/v}A budú ako nočný sen

zástupy všetkých národov, čo broja proti Arielu,

všetci, čo bojujú proti nemu

a proti jeho hradbám, i_všetci jeho utláčatelia.

{v}8{/v}Ako sa hladnému sníva, že je,

a keď sa prebudí, má prázdny žalúdok,

a ako sa smädnému sníva, že pije,

ale keď sa prebudí, je zmorený smädom

a prahne po vode,

tak pochodia zástupy všetkých národov,

čo broja proti vrchu Sion.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 54, 4; 29, 5. 6. 7{/r}

Neboj sa, Jeruzalem, lebo nebudeš zahanbený, {*} Keď ťa navštívi Pán zástupov.

Ako nočný sen budú zástupy všetkých národov, čo broja proti tebe. {*} Keď ťa navštívi Pán zástupov.

Z_Rečí blahoslaveného Izáka, opáta kláštora v_Stelle

(Sermo 51: PL 194, 1862-1863. 1865)

Mária a Cirkev

Boží Syn je prvorodený medzi mnohými bratmi{n}{r}Rim 8,29{/r}{/n}. On bol od prirodzenosti jediný, ale milosťou pripojil k_sebe viacerých a tí sú s_ním jedno. Lebo tým, ktorí ho prijímajú, „dal moc stať sa Božími deťmi“{n}{r}Jn 1,12{/r}{/n}.

Keď sa teda stal Synom človeka, mnohých urobil Božími synmi. On, svojou láskou a mocou jediný, pripojil k_sebe mnohých a oni, hoci sú svojím telesným zrodením viacerí, božským znovuzrodením sú s_ním jedno.

Kristus je jeden, lebo hlava a telo tvoria celého a jediného Krista: jeden Syn jedného Boha v_nebi a jednej matky na zemi; teda mnohí synovia, a predsa len jeden syn. Lebo ako hlava a údy sú jeden syn, a pritom viacerí synovia, tak aj Mária a Cirkev sú jedna matka, a pritom viaceré; jedna panna, a viaceré.

Obe sú matky, obidve panny; aj jedna, aj druhá počala bez žiadostivosti z_toho istého Ducha. Obe rodia Bohu Otcovi potomstvo bez hriechu. Tá prvá zrodila pre telo hlavu bez jediného hriechu, druhá odpúšťaním všetkých hriechov rodí hlave telo. Obidve sú Kristove matky, ale ani jedna bez druhej nerodí celého Krista.

Preto čo sa v_Písme inšpirovanom Bohom hovorí o_panne a matke Cirkvi všeobecne, to platí o_Panne Márii osobne, a čo sa hovorí osobitne o_panne a matke Márii, to sa právom chápe o_panne a matke Cirkvi všeobecne. A keď sa hovorí o_niektorej z_nich, výrok platí skoro zameniteľne a nerozlíšene o_obidvoch.

A istým spôsobom je každá veriaca duša nevestou Božieho Slova, Kristovou matkou, dcérou a sestrou{n}porov. {r}Mt 12,50{/r}{/n} a plodnou pannou. Teda čo hovorí Božia múdrosť čiže Otcovo Slovo o_Cirkvi všeobecne, to platí o_Márii osobitne a jednotlivo o_veriacej duši.

Ona hovorí: „Budem sa zdržiavať v_Pánovom dedičstve.“{n}{r}Sir 24,16{/r} [gr. 24,12]{/n} Pánovo dedičstvo je všeobecne Cirkev, osobitne Mária a jednotlivo každá veriaca duša. V_stánku Máriinho lona sa Kristus zdržal deväť mesiacov, v_stánku veriacej Cirkvi sa zdrží až do konca sveta a v_poznaní a láske veriacej duše sa bude zdržiavať po všetky veky vekov.

RESPONZÓRIUM

{r}Lv 26, 11-12{/r}; {r}2 Kor 6, 16{/r}

Postavím si medzi vami príbytok a už vás nezavrhnem. {*} Budem kráčať medzi vami a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom.

Vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh. {*} Budem kráčať medzi vami a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom.

TRETIA ADVENTNÁ NEDEĽA

Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s_veľkou mocou spasiť národy. Aleluja. Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása. Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s_čistým srdcom a dôstojne kráčali v_ústrety; hľa, príde, meškať nebude.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}29, 13-24{/r}

Oznámenie Božieho súdu

Toto hovorí Pán:

{v}13{/v}„Pretože sa tento ľud blíži ku mne len svojimi ústami

a oslavuje ma len svojimi perami,

ale jeho srdce je ďaleko odo mňa

a ich bázeň voči mne

je len naučený ľudský príkaz,

{v}14{/v}ohromím tento ľud ešte raz

veľkým a úžasným zázrakom:

zanikne múdrosť jeho mudrcov

a rozumnosť jeho vzdelancov sa schová.“

{v}15{/v}Beda tým, čo pred Pánom hlboko

utajujú svoje zámery,

čo potme robia svoje skutky a hovoria:

„Kto nás vidí a kto o_nás vie?“

{v}16{/v}Vaše zmýšľanie je zvrátené.

Vari je hrnčiar ako hlina

a dielo môže povedať svojmu tvorcovi:

„Neurobil si ma!“?

A hrniec svojmu hrnčiarovi:

„Nemáš rozum!“?

{v}17{/v}Či sa o_krátku chvíľu Libanon nezmení

na ovocný sad a nebude ten sad ako les?

{v}18{/v}V_ten deň budú hluchí počuť slová knihy,

z_temnoty a hmly sa oči slepých rozhliadnu.

{v}19{/v}Pokorní sa rozveselia v_Pánovi

a najbiednejší zajasajú v_Svätom Izraela,

{v}20{/v}lebo padol násilník,

zahynul posmievač;

zničení sú všetci, čo snovali neprávosť,

{v}21{/v}čo nútili ľudí hovoriť falošne,

čo sudcom v_bráne kládli osídla

a falošnými rečami ničili spravodlivého.

{v}22{/v}Preto takto hovorí Jakubovmu domu Pán,

ktorý vykúpil Abraháma:

„Nebude sa už hanbiť Jakub,

už nesčervenie jeho tvár.

{v}23{/v}Ale keď uvidia na sebe dielo mojich rúk,

budú si ctiť moje meno,

budú uctievať Jakubovho Svätého,

báť sa budú Boha Izraelovho.

{v}24{/v}Blúdiaci duchom spoznajú múdrosť

a nespokojní sa dajú poučiť.“

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 29, 18. 19{/r}; porov. {r}Mt 11, 4. 5{/r}

V_ten deň budú hluchí počuť slová knihy, z_temnoty a hmly sa oči slepých rozhliadnu. {*} A pokorní sa rozveselia v_Pánovi.

Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, hluchí počujú a chudobným sa hlása evanjelium. {*} A pokorní sa rozveselia v_Pánovi.

Z_Rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo 293, 3: PL 38, 1328-1329)

Ján bol hlas, Kristus je slovo

Ján bol hlas. Ale Pán bol „na počiatku Slovo“{n}{r}Jn 1,1{/r}{/n}. Ján bol hlasom za istý čas, Kristus je večným Slovom od počiatku.

Vezmi slovo – čím ostane hlas? Kde niet myšlienky, tam je len prázdny zvuk. Hlas bez slova dolieha do ucha, ale srdce nezveľaďuje.

Pri zveľaďovaní nášho srdca pozorujeme istú zákonitosť. Keď rozmýšľam, čo poviem, už je slovo v_mojom srdci. A keď ti chcem niečo povedať, usilujem sa dosiahnuť, aby aj v_tvojom srdci bolo to, čo je v_mojom.

Keď skúmam, ako by sa mohlo k_tebe dostať a v_tvojom srdci usadiť slovo, ktoré je v_mojom, použijem hlas a pomocou hlasu sa s_tebou rozprávam. Zvuk hlasu prenesie k_tebe zmysel slova, a keď ho preniesol, sám zvuk síce zaniká, ale slovo, ktoré k_tebe preniesol, je už v_tvojom srdci, no z_môjho srdca neodišlo.

Nezdá sa ti, že keď ti zvuk priniesol slovo, akoby vravel: „On musí rásť a mňa musí ubúdať“{n}{r}Jn 3,30{/r}{/n}? Zvuk hlasu doznel v_službe a zanikol, akoby povedal: „A táto moja radosť je úplná.“{n}{r}Jn 3,29{/r}{/n} Držme si slovo; slovo počaté v_hlbinách srdca nesmieme stratiť.

Chceš poznať pominuteľný hlas a božstvo Slova, ktoré zostáva? Kde je teraz Jánov krst? Poslúžil a zanikol. Ale Kristov krst sa udeľuje aj teraz. Všetci veríme v_Krista, dúfame v_Krista Spasiteľa, ktorého zvestoval hlas.

No pretože je ťažko rozlíšiť slovo od hlasu, pokladali aj Jána za Krista. Hlas pokladali za slovo. Ale hlas sa priznal, aby neurazil slovo. Povedal: „Ja nie som Kristus, ani Eliáš, ani prorok.“ Vraveli mu: „Kto teda si?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti,“{n}porov. {r}Jn 1,20-23{/r}{/n} hlas, ktorý prerušuje ticho. „Pripravte cestu Pánovi,“ to akoby povedal: Ja zniem iba preto, aby som jeho priviedol do srdca. Lenže kadiaľ ho mám viesť? On môže prísť iba vtedy, keď pripravíte cestu.

Čo iné znamená: „Pripravte cestu“ ako: Úprimne sa modlite!? Čo iné znamená: „Pripravte cestu“ ako: Pokorne zmýšľajte!? Z_neho si vezmite príklad poníženosti. Pokladajú ho za Krista, a on hovorí, že nie je ten, za koho ho pokladajú, nevyužíva pyšne cudzí omyl na svoju slávu.

Keby bol povedal: Ja som Kristus, boli by mu ľahko uverili, veď to verili bez toho, že by im bol niečo povedal. No on to nepovedal; priznal sa, povedal, čím je, ponížil sa.

Ján videl, kde nájde spásu; pochopil, že je lampou{n}porov. {r}Jn 5,35{/r}{/n}, a bál sa, aby ju vietor pýchy nezhasol.

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 3, 30; 1, 15. 27{/r}; {r}Mk 1, 8{/r}

Mňa musí ubúdať a on musí rásť. Ten, čo prichádza po mne, je predo mnou. {*} A ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.

Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým. {*} A ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.

PONDELOK PO TRETEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}30, 18-26{/r}

Prísľub budúceho šťastia

{v}18{/v}Pán čaká, chce sa nad vami zmilovať.

Vyvýši sa a zľutuje sa nad vami.

Veď Pán je spravodlivý Boh;

blahoslavení všetci, čo ho očakávajú.

{v}19{/v}Sionský ľud, čo bývaš v_Jeruzaleme,

ty nebudeš plakať ustavične.

On sa iste zmiluje nad tebou, keď budeš volať o_pomoc;

odpovie ti hneď, len čo počuje tvoje volanie.

{v}20{/v}Pán vám dá

chlieb úzkosti a vodu súženia;

no tvoj učiteľ sa už skrývať nebude,

tvoje oči uvidia svojho učiteľa.

{v}21{/v}A ak sa odchýlite napravo alebo naľavo,

tvoje uši budú počuť za sebou hlas:

„Toto je cesta, kráčajte po nej!“

{v}22{/v}Vtedy budeš pokladať za poškvrnené svoje postriebrené sochy

a zlaté obleky svojich modiel,

vyhodíš ich ako nečistotu

a povieš: „Odíďte.“

{v}23{/v}On zošle dážď tvojmu semenu,

ktoré zaseješ do pôdy.

A chlieb, plod zeme, bude výdatný a záživný.

V_ten deň sa bude pásť tvoj dobytok i_baránky na šírych pastvinách;

{v}24{/v}tvoje voly a osly, čo obrábajú zem,

budú žrať obrok miešaný,

previaty sitom a lopatou.

{v}25{/v}Na každom vysokom vrchu,

na každom vyčnievajúcom kopci

budú tiecť vody v_potokoch

v_deň veľkého vraždenia,

keď budú padať veže.

{v}26{/v}Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnka

a svetlo slnka bude sedem ráz také

ako svetlo siedmich dní

v_deň, keď Pán obviaže ranu svojho ľudu

a vylieči jeho miesta boľavé.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 30, 26. 18{/r}; {r}Ž 27, 14{/r}

V_ten deň Pán obviaže ranu svojho ľudu, spravodlivý Boh vylieči jeho miesta boľavé. {*} Blahoslavení všetci, čo ho očakávajú.

Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána. {*} Blahoslavení všetci, čo ho očakávajú.

Z_Traktátu Viliama, opáta kláštora svätého Teodorika, Ako rozjímať o_Bohu

(Nn. 9-11: SCh 61, 90-96)

On nás miloval prvý

Ty si naozaj jediný Pán, ktorého vláda nad nami znamená našu spásu; naša služba tebe spočíva v_tom, že prijmeme tvoju spásu.

A v_čom vlastne spočíva tvoja spása, Pane, ty naša spása a požehnanie pre svoj ľud, ak nie v_tom, že nám dávaš milosť milovať ťa a že nás aj ty miluješ?

Preto si chcel, Pane, aby sa Syn po tvojej pravici, človek, ktorého si si vyvolil{n}porov. {r}Ž 80,18{/r}{/n}, volal Ježiš čiže Spasiteľ, „lebo on vyslobodí svoj ľud z_hriechov“{n}{r}Mt 1,21{/r}{/n} a „v_nikom inom niet spásy“{n}{r}Sk 4,12{/r}{/n}. On nás naučil milovať sa navzájom, keď nás on prvý miloval až na smrť na kríži a svojou všestrannou láskou nás podnecuje, aby sme milovali toho, ktorý nás prvý až do krajnosti miloval{n}porov. {r}Jn 13,1{/r}{/n}.

A je to celkom tak: Ty si nás miloval prvý, aby sme aj my milovali teba; nie preto, že by si ty potreboval našu lásku, ale preto, že nemôžeme byť tým, na čo si nás stvoril, ak ťa nebudeme milovať.

Preto si v_minulosti mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril našim otcom skrze prorokov a v_poslednom čase si prehovoril k_nám v_Synovi{n}porov. {r}Hebr 1,1-2{/r}{/n}: svojím Slovom, ktorým povstali nebesia a dychom jeho úst všetky ich voje{n}{r}Ž 33,6{/r}{/n}.

Že hovoríš vo svojom Synovi, neznamená nič iné, než nad slnko jasnejšie ukázať, ako veľmi a akým spôsobom nás miluješ, keď si svojho vlastného Syna neušetril, ale vydal si ho za nás všetkých{n}porov. {r}Rim 8,32{/r}{/n}; Syna, ktorý nás aj sám miluje a seba samého obetoval za nás{n}porov. {r}Gal 2,20{/r}{/n}.

On je tvoje Slovo k_nám, Pane, to všemohúce Slovo, ktoré zostúpilo z_kráľovského trónu, keď všade vládlo hlboké ticho – totiž ticho bludu_–, ako tvrdý bojovník proti bludu a jemný podnecovateľ lásky{n}porov. {r}Múd 18,15{/r}{/n}.

A všetko, čo urobil, čo povedal na zemi, až po potupu, pľuvance a zauchá, až po kríž a hrob, nebolo nič iné, iba že si nám hovoril v_Synovi: provokuješ nás svojou láskou a prebúdzaš v_nás lásku k_tebe.

Bože, Stvoriteľ duší, ty si vedel, že v_ľudskej duši nemožno tento cit vynútiť, že ho možno len vyvolať. Lebo kde sa núti, tam niet slobody, a kde niet slobody, tam nie je ani spravodlivosť.

Chcel si teda, aby sme ťa milovali, lebo sa nemôžeme ani spasiť, ak ťa nebudeme milovať; ale ani milovať ťa nebudeme môcť, ak nám to nedáš ty. Je to teda tak, Pane, ako to povedal Apoštol tvojej lásky a ako sme už hovorili: Ty si nás miloval prvý; vždy prvý miluješ všetkých, čo teba milujú{n}porov. {r}1Jn 4,10{/r}{/n}.

My ťa milujeme citom lásky, ktorý si do nás ty vložil. Tvoja láska je tvoja dobrota, ty najlepší, ty najvyššie dobro: to je Duch Svätý, ktorý vychádza z_Otca i_Syna. On sa od počiatku stvorenia vznáša nad vodami{n}porov. {r}Gn 1,2{/r}{/n}, čiže nad neustáleným zmýšľaním ľudí; všetkým sa daruje, všetko priťahuje k_sebe vnukaním, podnetmi, odvracaním škodlivého, prípravou dobrého a tým, že spája Boha s_nami a nás s_Bohom.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 54, 10. 13; 48, 17{/r}

Moje milosrdenstvo neodstúpi od teba, moja zmluva pokoja sa neotrasie. {*} Všetci tvoji synovia budú učeníkmi Pána a veľký pokoj budú požívať tvoji synovia.

Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa učí, čo ti osoží, a vedie ťa po ceste, ktorou máš ísť. {*} Všetci tvoji synovia budú učeníkmi Pána a veľký pokoj budú požívať tvoji synovia.

UTOROK PO TRETEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}30, 27-33; 31, 4-9{/r}

Vyslobodenie Jeruzalema z_rúk Asýrčanov

{v}30,27{/v}Hľa, Pánovo meno prichádza zďaleka

s_blčiacim hnevom a veľkým rachotom;

jeho pery sú plné rozhorčenia

a jeho jazyk je ako stravujúci oheň.

{v}28{/v}Jeho dych je ako rozvodnený potok,

čo siaha až po krk.

Prichádza preosiať pohanov na ničivej riečici

a založiť uzdu do čeľustí národov, čo vedie na scestie.

{v}29{/v}Budete spievať

ako vo sviatočnú noc

a srdce sa vám bude radovať

ako tomu, čo za zvuku flauty putuje

na Pánov vrch,

ku skale Izraela.

{v}30{/v}Pán dá počuť

svoj velebný hlas

a ukáže hrôzu svojho ramena

v_prudkom hneve

a v_plameňoch ničivého ohňa,

vo víchrici, búrke a kamenci.

{v}31{/v}Pri Pánovom hlase sa bude chvieť

Asýrčan, zbitý jeho palicou.

{v}32{/v}A každý úder bijúcej palice,

ktorý mu zasadí Pán,

bude sprevádzaný tympanmi a citarami;

v_ničivých vojnách ich porazí.

{v}33{/v}Už dávno je pripravený Tofet,

je prichystaný, hlboký a široký.

Na jeho hranici je oheň a mnoho dreva.

Pánov dych ho rozpaľuje ako sírny potok.

{v}31,4{/v}Lebo Pán mi hovorí:

„Ako vrčí lev a levíča

nad svojou korisťou,

keď sa k_nemu blíži húf pastierov,

a nezľakne sa ich kriku, ani ich množstva sa nebojí,

tak zostúpi Pán zástupov

a bude bojovať na vrchu Sion, na jeho pahorku;

{v}5{/v}ako poletujúce vtáky,

tak bude Pán zástupov chrániť Jeruzalem;

ochráni ho a oslobodí;

ušetrí ho a zachráni.“

{v}6{/v}Vráťte sa k_tomu, od ktorého ste odpadli,

synovia Izraela.

{v}7{/v}Lebo v_ten deň odhodí každý

svoje strieborné a zlaté modly,

čo ste si urobili vlastnými rukami na hriech.

{v}8{/v}Asýrsko padne mečom, no nie ľudským,

nestrávi ho meč človeka.

Bude utekať pred mečom

a jeho mlaď bude ujarmená.

{v}9{/v}Jeho hrdinovia sa strachom pominú

a jeho kniežatá sa budú desiť zástavy,

hovorí Pán, ktorého oheň planie na Sione

a pec v_Jeruzaleme.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 31, 4. 5; 30, 29{/r}

Pán zástupov zostúpi na vrch Sion: {*} Ako poletujúce vtáky, tak bude Pán zástupov chrániť Jeruzalem, ušetrí ho a zachráni.

Budete spievať ako vo sviatočnú noc a srdce sa vám bude radovať. {*} Ako poletujúce vtáky, tak bude Pán zástupov chrániť Jeruzalem, ušetrí ho a zachráni.

Z_knihy Nasledovanie Krista

(Kniha 2, hl. 2-3)

O_pokore a pokoji

Veľmi sa nestaraj o_to, kto je za teba a kto proti tebe, ale staraj sa a usiluj o_to, aby bol s_tebou Boh pri všetkom, čo robíš.

Maj čisté svedomie a Boh ťa ochráni.

Lebo koho chráni Boh, tomu nemôže uškodiť ničia zvrátenosť.

Ak vieš mlčať a trpieť, bezpochyby pocítiš Pánovu pomoc.

On vie, kedy a ako ťa vyslobodiť, preto sa celkom spoľahni na neho.

Len Boh môže pomôcť a vyslobodiť zo všetkých zmätkov.

Často je veľmi osožné, keď iní poznajú naše chyby a vyčítajú nám ich; aspoň budeme pokornejší.

Keď sa človek pre svoje chyby upokorí, ľahšie utíši iných a uspokojí tých, čo sa naňho hnevajú.

Boh pokorného chráni a vyslobodzuje, miluje a teší pokorného, skláňa sa k_pokornému človeku, udeľuje mu veľkú milosť a keď je už hlboko pokorený, dvíha ho k_sláve.

Pokornému odhaľuje svoje tajomstvá a láskavo ho priťahuje a volá k_sebe.

Pokorný človek, aj keď sa mu dostane uponíženia, ostáva pokojný, lebo sa neopiera o_svet, ale o_Boha.

Nemysli si, že si pokročil v_dokonalosti, kým sa nepokladáš za najmenšieho zo všetkých.

Najprv zachovaj pokoj v_sebe, potom budeš môcť aj iných upokojovať.

Pokojný človek je osožnejší ako učený.

Vášnivý človek aj dobro obráti na zlé a ľahko uverí zlu.

Dobrý, pokojamilovný človek obracia všetko na dobré.

Kto žije v_pokoji, nikoho neupodozrieva. Ale kto je nespokojný a stále vzrušený, toho trápia všelijaké podozrenia; ani sám nemá pokoja, ani iným ho nedožičí.

Často hovorí, čo by nemal hovoriť, a nerobí, čo by mal robiť.

Všíma si, čo by mali robiť iní, a to, čo má sám robiť, zanedbáva.

Buď najprv ty sám horlivý, potom budeš môcť nadchnúť aj svojho blížneho.

Svoje skutky vieš pekne ospravedlniť a prikrášliť, ale ospravedlnenie iných neprijímaš.

Bolo by správnejšie, keby si seba obvinil a svojho brata ospravedlnil.

A keď chceš, aby iní boli trpezliví s_tebou, buď aj ty trpezlivý s_nimi.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 25, 9-10{/r}; {r}Zach 7, 9{/r}

Pokorných vedie Pán k_správnemu konaniu a tichých poúča o_svojich cestách. {*} Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu.

Súďte spravodlivo a buďte milosrdní a láskaví k_svojmu bratovi. {*} Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu.

STREDA PO TRETEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}31, 1-3; 32, 1-8{/r}

Kráľovstvo opravdivej spravodlivosti

{v}31,1{/v}Beda tým, čo zostupujú do Egypta pre pomoc;

čo sa spoliehajú na kone,

čo skladajú dôveru do vozov, že ich je mnoho,

a do jazdcov, že sú veľmi mocní,

a na Svätého Izraela neupierajú zrak,

Pána nehľadajú!

{v}2{/v}Ale aj on je múdry,

privedie nešťastie a svoje slová neodvolá;

povstane proti domu zločincov

aj proti pomoci tých, čo konajú neprávosť.

{v}3{/v}Veď Egypťan je len človek, nie Boh,

a ich kone sú telo, a nie duch;

až Pán vystrie ruku,

pomocník sa zrúti

a padne ten, komu pomáha:

všetci razom zahynú.

{v}32,1{/v}Hľa, kráľ bude spravodlivo vládnuť

a kniežatá budú podľa práva panovať.

{v}2{/v}Každý bude ako úkryt pred vetrom

a útočište pred búrkou,

ako potoky vôd vo vysušenej krajine

a tieň veľkej skaly v_pustine.

{v}3{/v}Oči tých, čo vidia, už sa nezatemnia

a uši tých, čo počujú, budú pozorne načúvať.

{v}4{/v}Aj srdce hlúpych pochopí náuku

a jazyk zajakavých bude hovoriť rýchlo a zreteľne.

{v}5{/v}Blázna už nenazvú vznešeným,

ani podvodníka nebudú volať váženým.

{v}6{/v}Veď hlupák tára hlúposti

a jeho srdce snuje neprávosť:

ako vykonať bezbožnosť

a hovoriť klamstvá proti Pánovi,

ako ukrátiť hladného o_jedlo

a smädnému odoprieť nápoj.

{v}7{/v}Podvody falošného človeka sú odporné,

lebo pripravuje plány

na zničenie pokorných lživými rečami,

aj keď sa chudák dožaduje práva.

{v}8{/v}Šľachetný človek dáva šľachetné rady

a aj sám sa bude usilovať o_šľachetnosť.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 32, 3. 4{/r}; {r}Jer 23, 5{/r}

Oči tých, čo vidia, už sa nezatemnia, a uši tých, čo počujú, budú pozorne načúvať. {*} Aj srdce hlúpych pochopí náuku.

Vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok, kráľa, ktorý bude múdro panovať. {*} Aj srdce hlúpych pochopí náuku.

Z_traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom

(Lib. 4, 20, 4-5: SCh 100, 634-640)

Keď príde Kristus, ľudia uvidia Boha

Jeden je Boh, ktorý všetko stvoril a usporiadal slovom a múdrosťou.

Týmto jeho Slovom je náš Pán Ježiš Kristus, ktorý sa v_plnosti času stal človekom uprostred ľudí, aby spojil koniec s_počiatkom, čiže človeka s_Bohom.

Preto proroci dostali od tohto Slova prorockú charizmu a ohlasovali jeho príchod v_tele, ktorým sa z_Otcovho rozhodnutia uskutočnilo spojenie a spoločenstvo Boha s_človekom. Tak Božie Slovo od počiatku hlásalo, že ľudia uvidia Boha, lebo bude s_nimi žiť na zemi, bude sa s_nimi rozprávať, bude bývať so svojím stvorením, aby ho zachránil, a ono ho bude môcť vnímať. On „nás vyslobodí z_rúk všetkých, čo nás nenávidia“{n}porov. {r}Lk 1,71{/r}{/n}, čiže z_moci každého hriešneho ducha, a dá nám, „aby sme mu slúžili vo svätosti a spravodlivosti po všetky dni nášho života“{n}{r}Lk 1,74-75{/r}{/n}, aby človek prijal Božieho Ducha a vošiel do Otcovej slávy.

Proroci teda predpovedali, že ľudia uvidia Boha, ako hovorí aj Pán: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“{n}{r}Mt 5,8{/r}{/n}

No pre jeho veľkosť a nevýslovnú slávu „nik nemôže uvidieť Boha a ostať nažive“{n}porov. {r}Ex 33,20{/r}{/n}, lebo Otec je nepochopiteľný. Ale vo svojej láske a dobrotivosti a preto, že on môže všetko, aj toto dovolil tým, čo ho milujú. Dovolil im hľadieť na Boha, ako predpovedali proroci, lebo „čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu“{n}{r}Lk 18,27{/r}{/n}.

Človek sám od seba nemôže vidieť Boha. Ale on, keď chce, dá sa vidieť ľuďom, ktorým chce, kedy chce a ako chce. Boh môže všetko; kedysi sa dal vidieť prorocky skrze Ducha, potom sa dal vidieť adoptívnym deťom skrze Syna a v_nebeskom kráľovstve sa dá vidieť bezprostredne ako Otec, lebo Duch pripravuje človeka na príchod Božieho Syna, Syn ho privádza k_Otcovi a Otec mu dáva neporušiteľný večný život. A ten spočíva v_tom, že človek hľadí na Boha.

Lebo ako tí, čo vidia svetlo, sú ponorení do svetla a vnímajú jeho jas, tak aj tí, čo vidia Boha, sú ponorení v_Bohu a vnímajú jeho jas. A Boží jas oživuje: preto tí, čo vidia Boha, dostávajú život.

RESPONZÓRIUM

{r}Dt 18, 18{/r}; {r}Lk 20, 13{/r}; {r}Jn 6, 14{/r}

Vzbudím im proroka, do úst mu vložím svoje slová {*} A bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem.

Pošlem svojho milovaného Syna. Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet. {*} A bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem.

ŠTVRTOK PO TRETEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}32, 15 – 33, 6{/r}

Prísľub spásy. Očakávanie veriacich

V_tých dňoch {v}32,15{/v}bude na nás vyliaty

duch z_výsosti.

Vtedy sa púšť zmení na záhradu

a záhrada sa bude podobať lesu.

{v}16{/v}Na púšti bude bývať právo

a spravodlivosť sa usadí v_záhrade;

{v}17{/v}ovocím spravodlivosti bude pokoj

a výsledkom spravodlivosti mier

a bezpečnosť naveky.

{v}18{/v}Môj ľud bude bývať v_príbytku pokoja,

v_spoľahlivých stánkoch

a na miestach bezpečných.

{v}19{/v}Ale les sa od koreňa vyvráti

a mesto bude celkom zničené.

{v}20{/v}Blažení ste vy, čo môžete siať celkom pri vodách

a voľne pustiť vola i_osla.

{v}33,1{/v}Beda tebe, čo lúpiš, hoci teba nik neolupuje,

aj tebe, čo pustošíš, hoci teba nik neničí;

keď dokončíš lup, budeš olúpený,

a keď dovŕšiš pustošenie, teba spustošia.

{v}2{/v}Pane, zľutuj sa nad nami,

lebo ťa očakávame;

ráno buď naším ramenom

a našou spásou v_čase súženia.

{v}3{/v}Národy utiekli pred rachotom

a keď si sa zdvihol, rozpŕchli sa pohania.

{v}4{/v}Budú zhŕňať korisť, ako keď sa zhŕknu kobylky,

a vrhnú sa na ňu, ako sa saranče vrhajú.

{v}5{/v}Pán je vznešený, lebo býva na výsostiach;

on napĺňa Sion právom a spravodlivosťou.

{v}6{/v}V_tvojich časoch bude pevná istota,

bohatstvo spásy, múdrosť a poznanie:

bázeň pred Pánom bude jeho pokladom.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 32, 18. 17{/r}; {r}Jn 14, 27{/r}

Môj ľud bude prebývať v_príbytku pokoja a spoľahlivých stánkoch. {*} Ovocím spravodlivosti bude pokoj.

Svoj pokoj vám dávam. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. {*} Ovocím spravodlivosti bude pokoj.

Z_dogmatickej konštitúcie Dei Verbum Druhého vatikánskeho koncilu o_Božom zjavení

(Č. {r:DV}3-4{/r})

Kristus završuje celé zjavenie

Boh, ktorý všetko stvoril a udržuje skrze Slovo{n}porov. {r}Jn 1,3{/r}{/n}, dáva ľuďom už vo stvorených veciach trvalé svedectvo o_sebe.{n}porov. {r}Rim 1,19-20{/r}{/n} Chcel však otvoriť aj cestu nadprirodzenej spásy, a preto hneď od začiatku zjavil seba samého prarodičom.

Po ich páde prisľúbením vykúpenia vzbudil v_nich nádej na spásu{n}porov. {r}Gn 3,15{/r}{/n} a ustavične sa staral o_ľudské pokolenie, lebo chce dať večný život všetkým, čo vytrvalo konajú dobro a hľadajú spásu{n}porov. {r}Rim 2,6-7{/r}{/n}.

V_príhodnom čase povolal Abraháma a z_neho urobil veľký národ{n}porov. {r}Gn 12,2-3{/r}{/n}, ktorý potom po patriarchoch vychovával prostredníctvom Mojžiša a prorokov, aby jeho uznali za jediného, živého a pravého Boha, prozreteľného Otca a spravodlivého sudcu, a očakávali prisľúbeného Spasiteľa. Takto v_priebehu vekov pripravoval cestu evanjeliu. A tak „mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh skrze prorokov. V_týchto posledných dňoch prehovoril k_nám v_Synovi.“{n}{r}Hebr 1,1-2{/r}{/n} Poslal svojho Syna, svoje večné Slovo, ktoré osvecuje každého človeka, aby prebýval medzi ľuďmi a zvestoval im Božie tajomstvá{n}porov. {r}Jn 1,1-18{/r}{/n}.

Teda Ježiš Kristus, vtelené Slovo, „človek“ poslaný „k_ľuďom“{fnr}1{/fnr}, „hovorí Božie slová“{n}{r}Jn 3,34{/r}{/n} a uskutočňuje dielo spásy, ktoré mu zveril Otec{n}porov. {r}Jn 5,36{/r}; {r:Jn}17,4{/r}{/n}.

Kto jeho vidí, vidí aj Otca{n}porov. {r}Jn 14,9{/r}{/n}. Preto on celou svojou prítomnosťou a zjavom, svojimi slovami, skutkami, znameniami a zázrakmi, no najmä svojou smrťou a slávnym zmŕtvychvstaním a napokon zoslaním Ducha pravdy napĺňa a završuje zjavenie a potvrdzuje ho Božím svedectvom, že je totiž s_nami Boh, aby nás vyslobodil z_tmy hriechu a smrti a vzkriesil k_večnému životu.

Preto kresťanský poriadok spásy, ako nová a definitívna zmluva, nikdy nepominie a pred slávnym zjavením nášho Pána Ježiša Krista už nemožno očakávať nijaké verejné zjavenie{n}porov. {r}1Tim 6,4{/r}; {r}Tít 2,13{/r}{/n}.

{fn:1}List Diognetovi, VII, 4: ed. Funk, 1,403.{/fn}

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 30, 20-21{/r}; {r}Dt 18, 15{/r}

Tvoje oči uvidia svojho učiteľa, {*} Tvoje uši budú počuť za sebou hlas: Toto je cesta, kráčajte po nej.

Pán, tvoj Boh, z_tvojho národa a z_tvojich bratov vzbudí ti proroka. {*} Tvoje uši budú počuť za sebou hlas: Toto je cesta, kráčajte po nej.

PIATOK PO TRETEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}33, 7-24{/r}

Budúca spása

{v}7{/v}Hľa, vonku kričia hrdinovia,

horko plačú poslovia pokoja.

{v}8{/v}Cesty sú zničené, nik už neprechádza chodníkom.

Porušil zmluvu,

odmietol svedkov,

pohrdol ľuďmi!

{v}9{/v}Žiali a chabne krajina,

Libanon sa hanbí, že je špinavý,

Sáron sa púšti podobá,

Bášan a Karmel vyprahli.

{v}10{/v}„Teraz vstanem,“ hovorí Pán,

„teraz sa vyvýšim, teraz sa zdvihnem.

{v}11{/v}Počali ste seno, porodíte slamu;

môj dych vás strávi ako oheň.

{v}12{/v}Národy budú spálené ako vápno v_peci;

ako nazbierané tŕnie zhoria na ohni.

{v}13{/v}Počujte, vy, ktorí ste ďaleko, čo som urobil,

a vy, blízki, poznajte moju silu.“

{v}14{/v}Na Sione sa trasú hriešnici,

strach zachvátil bezbožných.

Kto z_vás vydrží pri stravujúcom ohni?

Kto z_vás znesie večnú páľavu?

{v}15{/v}Ten, kto kráča spravodlivo a hovorí pravdu,

kto odmieta zisk z_lúpeže

a rukami sa bráni úplatku,

kto si zapcháva uši, aby nepočul o_krviprelievaní,

a zatvára oči, aby zlo nevidel,

{v}16{/v}ten bude bývať na výšinách,

jeho útočišťom bude skalný hrad;

vždy bude mať chleba i_vody nadostač.

{v}17{/v}Tvoje oči budú hľadieť na kráľa v_jeho nádhere,

uvidia rozsiahlu krajinu.

{v}18{/v}Tvoje srdce sa bude so strachom pýtať:

„Kde je ten, čo zapisoval? Kde je ten, čo vážil?

Kde je ten, čo rátal veže?“

{v}19{/v}Už neuvidíš nehanebný ľud,

ľud s_temnou, nejasnou rečou,

s_barbarským, nezrozumiteľným jazykom.

{v}20{/v}Pozri sa na Sion, na mesto svojich slávností;

tvoje oči uvidia Jeruzalem,

bezpečný príbytok,

stánok, ktorý nemožno premiestniť;

jeho kolíky nevytiahne nik naveky

a ani jeden povraz sa neroztrhne na ňom.

{v}21{/v}Lebo tam bude pre nás mocný Pán

namiesto riek, širokých potokov:

neprejde po nich veslica,

ani veľká loď sa cez ne plaviť nebude.

{v}22{/v}Lebo Pán je náš sudca, Pán je náš zákonodarca,

Pán je náš kráľ; on nás spasí.

{v}23{/v}Tvoje povrazy sú uvoľnené,

neudržia sťažeň,

ani plachtu nemôžu roztiahnuť.

Vtedy si slepí budú deliť veľkú korisť

a chromí pôjdu lúpiť.

{v}24{/v}Nik z_obyvateľov nepovie: „Chorý som.“

Ľudu, čo tam býva,

bude odpustená neprávosť.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Iz 33, 22{/r}; {r}Ž 97, 1{/r}

Pán je náš sudca, Pán je náš zákonodarca, Pán je náš kráľ. {*} On sám príde a spasí nás.

Pán kraľuje, jasaj, zem; radujte sa, všetky ostrovy. {*} On sám príde a spasí nás.

Z_Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

(In ps. 37, 13-14: CCL 38, 391-392)

Už sama tvoja túžba je modlitbou

„V_kvílení srdca nariekam.“{n}porov. {r}Ž 38,9{/r}{/n} Jestvuje aj tichý nárek, ktorý človek nepočuje. Ale keď zachváti srdce nejaká túžobná myšlienka tak veľmi, že sa vnútorná rana človeka jasne prejaví navonok, hľadáme príčinu. A človek si sám sebe hovorí: Hádam pre toto plače alebo možno preto, že sa mu ono stalo. Kto to môže pochopiť okrem toho, ktorý vidí a počuje nárek človeka? Hovorí: „V_kvílení srdca nariekam,“ lebo ľudia, aj keď počujú plač, zvyčajne počujú plač tela, nárek uboleného srdca nepočujú.

A kto by mohol poznať, prečo narieka? Dodáva: „Ty poznáš každú moju túžbu.“{n}{r}Ž 38,10{/r}{/n} Teda nie ľudia, ktorí nemôžu vidieť do srdca, ale „ty poznáš každú moju túžbu“. Lebo ak vystupuje k_nemu tvoja túžba, Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v_skrytosti{n}porov. {r}Mt 6,6{/r}{/n}.

Už sama tvoja túžba je modlitbou; a keď je túžba trvalá, je aj modlitba trvalá. Nie nadarmo povedal Apoštol: Modlite sa „bez prestania“{n}{r}1Sol 5,17{/r}{/n}. Máme vari bez prestania kľačať alebo ležať na zemi alebo dvíhať ruky, keď hovorí: „Modlite sa bez prestania“? Ak by sme tvrdili, že len takto sa dá modliť, potom to, myslím, nemôžeme robiť bez prestania.

Existuje iná vnútorná nepretržitá modlitba, a to je túžba. Aj keď robíš čokoľvek iné, ak túžiš po takomto sobotňajšom pokoji{n}porov. {r}Hebr 4,1-8{/r}{/n}, neprestávaš sa modliť. Ak nechceš prerušiť modlitbu, neprestávaj túžiť.

Tvoja nepretržitá túžba je tvojím ustavičným hlasom. Ak prestaneš milovať, umĺkneš. A kto umĺkol? Tí, o_ktorých sa hovorí: „Pretože sa rozmnoží neprávosť, v_mnohých vychladne láska.“{n}porov. {r}Mt 24,12{/r}{/n}

Vychladnutie lásky je zmĺknutie srdca. Žiar lásky je volanie srdca. Ak trvá láska, stále voláš; ak stále voláš, stále aj túžiš: ak túžiš, uvažuješ o_pokoji.

„Ty poznáš každú moju túžbu.“ Ak túžbu pozná, môže nárek nepoznať? A to by ako mohlo byť? Veď nárek je vlastným hlasom túžby.

Preto vraví ďalej: „Ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.“{n}{r}Ž 38,10{/r}{/n} Pred tebou nie sú skryté, ale pred mnohými ľuďmi skryté sú. Niekedy počujú, ako pokorný Boží sluha povie: „Ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.“ Inokedy vidia, ako sa Boží sluha usmieva. Je vari túžba v_jeho srdci mŕtva? Ak je v_ľudskom srdci túžba, je tam aj vzdych, a ten sa nemusí vždy dostať do ľudských uší, ale nikdy neuniká sluchu Božiemu.

RESPONZÓRIUM

Žijeme v_Kristovi, ale sme iba pútnikmi; kým nedôjdeme do cieľa, spievajme tak, aby sme túžili. {*} Lebo ak niekto túži, srdcom spieva, aj keď jazyk mlčí.

Ale kto netúži, aj keď svojím krikom reve ľuďom do uší, pred Bohom je nemý. {*} Lebo ak niekto túži, srdcom spieva, aj keď jazyk mlčí.