OFÍCIUM ZA ZOSNULÝCH

Vo Veľkonočnom období možno podľa okolností pridať Aleluja na konci antifón, veršov a v_responzóriách.

Kriste, ty život, vzkriesenie

a nádej na odpustenie,

hľadíme k_tebe v_dôvere,

keď smrť nám klope na dvere.

Aj tebe smrtné úzkosti

prenikli do žíl, do kostí;

porúčal si sa Otcovi

a svet si smrťou obnovil.

Na seba naše neduhy

vzal si a trpel za druhých;

daj, by sme s_tebou trpeli,

v_náručí Otca umreli.

Rozpiate ruky, plné rán,

otváraš srdce dokorán,

by si nás k_sebe pritiahol,

keď smrť v_nás budí strach a bôľ.

Zlomil si smrti závory,

krížom si nebo otvoril:

nech nik zúfalo nesmúti,

veď ty dáš život po smrti.

Za jedného zosnulého:

Náš priateľ, brat náš, naša kosť,

odobral sa už na večnosť;

daj, nech sa s_tebou raduje

a za dar spásy ďakuje. Amen.

Za jednu zosnulú:

Hľa, naša sestra, naša kosť,

odobrala sa na večnosť;

daj, nech sa s_tebou raduje

a za dar spásy ďakuje. Amen.

Za viacerých zosnulých:

Hľa, naši bratia, naša kosť,

odobrali sa na večnosť;

daj, nech sa s_tebou radujú

a za dar spásy ďakujú. Amen.

Ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z_mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s_ním.

Ant. na Benediktus: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.

Ant. Kristus vstal z_mŕtvych a zažiaril svojmu ľudu, ktorý vykúpil svojou krvou. Aleluja.

Vrúcne prosme Boha, všemohúceho Otca, ktorý vzkriesil z_mŕtvych Ježiša Krista a oživí aj naše smrteľné telá, a volajme:

Svätý Otče, krstom sme boli pochovaní s_tvojím Synom v_jeho smrti a vzkriesení v_jeho zmŕtvychvstaní; pomáhaj nám žiť novým životom,

Dobrotivý Otče, ty si nám dal živý chlieb, ktorý zostúpil z_neba, aby sme ho s_úctou často prijímali;

Otče, ty si prostredníctvom anjela posilňoval svojho Syna, keď bol v_smrteľnej úzkosti;

vzkries k_večnému životu aj zosnulých a nám daj s_nimi účasť na večnej sláve.

Prosíme ťa, Pane, vypočuj naše prosby a oživuj našu vieru v_tvojho Syna, ktorý vstal z_mŕtvych, aby v_nás rástla nádej, že aj tvojho služobníka M. (tvoju služobnicu M.) vzkriesiš k_večnému životu.

Bože, svetlo veriacich a život spravodlivých, tvoj Syn nás vykúpil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním; zmiluj sa nad svojím zosnulým služobníkom M. (svojou zosnulou služobnicou M.), ktorý (ktorá) veril(a) vo vzkriesenie z_mŕtvych, a odmeň ho (ju) večnou blaženosťou.

Dobrotivý Bože, vyslyš naše pokorné prosby, ktorými vzývame tvoje milosrdenstvo pre nášho brata M., (našu sestru M.,) ktorý (ktorá) na svete patril(a) k_tvojmu ľudu; voveď ho (ju) do kráľovstva pokoja a svetla a daj mu (jej) účasť na večnej blaženosti v_spoločenstve tvojich svätých.

Všemohúci a milosrdný Bože, tvoj Syn dobrovoľne zomrel za nás na kríži a tretieho dňa vstal z_mŕtvych; prosíme ťa, zmiluj sa nad naším zosnulým bratom M. (nad našou zosnulou sestrou M.) a daj mu (jej) účasť na víťaznom zmŕtvychvstaní Ježiša Krista,

Bože, ty si povýšil do nebeskej slávy svojho jednorodeného Syna, víťaza nad smrťou; daj našim zosnulým bratom a sestrám (M. a M.) účasť na Kristovom víťazstve nad smrťou, aby mohli večne hľadieť na teba, svojho Stvoriteľa a Záchrancu.

Milosrdný Bože, ty odpúšťaš ľuďom hriechy a chceš, aby všetci boli spasení; prosíme ťa za našich zosnulých príbuzných, priateľov a dobrodincov, aby si im na príhovor preblahoslavenej Panny Márie a všetkých svätých dal účasť na večnej blaženosti.

Ty, Bože, žiješ od vekov,

prameň života jediný!

Nás, čo sme smrti vydaní,

vysloboď z_hriechu, zbav viny.

Človek sa, Otče, prehrešil,

za hriech smrť čaká vinníka:

prach navracia sa do prachu,

tak svoju vinu odpyká.

Lež dychom životodarným,

čo si mu vložil do vena,

je predurčený večne žiť

jak ratolesť vždy zelená.

Hej, ožijeme v_Kristovi.

On, naša nádej, potecha,

on, ktorý prvý z_mŕtvych vstal,

ani nás v_smrti nenechá.

Za jedného zosnulého:

Nech náš brat, Otče, teší sa,

kde jasá tvoja rodina,

veď si ho zrodil v_Synovi

a v_Duchu prijal za syna.

Za jednu zosnulú:

Otče, nech sestru zosnulú

anjeli k_tebe zoberú,

veď si ju zrodil v_Synovi

a v_Duchu prijal za dcéru.

Za viacerých:

Otče, nech našim zosnulým

už večné svetlo zasvieti,

veď si ich zrodil v_Synovi

a v_Duchu prijal za deti.

Aj nám daj večné kráľovstvo,

keď odídeme zo zeme;

veď ty si život a náš cieľ:

len k_tebe, Bože, pôjdeme. Amen.

Ant. 1 Utvoril si ma zo zeme a telom zaodial, Pane, môj Vykupiteľ, vzkries ma v_posledný deň.

Ant. 3 Po živom Bohu žízni moja duša; kedyže už prídem k_nemu a uzriem Pánovu tvár?

Bratia, {v}12{/v}ak sa hlása, že Kristus bol vzkriesený z_mŕtvych, akože niektorí z_vás hovoria, že zmŕtvychvstania niet? {v}13{/v}Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený. {v}14{/v}Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera. {v}15{/v}A potom sa zistí, že sme falošnými Božími svedkami, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak mŕtvi naozaj nevstávajú. {v}16{/v}Lebo ak mŕtvi nevstávajú, nevstal ani Kristus. {v}17{/v}A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch. {v}18{/v}Potom aj tí, čo zosnuli v_Kristovi, sú stratení. {v}19{/v}Ak len v_tomto živote máme nádej v_Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.

{v}20{/v}Ale Kristus vstal z_mŕtvych, prvotina zosnulých. {v}21{/v}Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: {v}22{/v}Veď ako všetci umierajú v_Adamovi, tak zasa všetci ožijú v_Kristovi. {v}23{/v}Ale každý v_poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi. {v}24{/v}A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu. {v}25{/v}Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. {v}26{/v}Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, {v}27{/v}lebo mu všetko položil pod nohy. Ale keď hovorí: „Všetko je podrobené“, je jasné, že okrem toho, ktorý mu všetko podrobil. {v}28{/v}A keď mu bude všetko podrobené, vtedy sa aj sám Syn podrobí tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh všetko vo všetkom.

{v}29{/v}Ale čo potom robia tí, čo sa dávajú krstiť za mŕtvych? Ak mŕtvi vôbec nevstávajú, načo sa dávajú krstiť za nich? {v}30{/v}A prečo sa aj my vystavujeme nebezpečenstvu v_každú hodinu? {v}31{/v}Každý deň zomieram, tak ako ste mojou slávou, bratia, ktorú mám v_Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. {v}32{/v}Čo mi to osoží, ak som sa v_Efeze iba ako človek boril so šelmami? Ak mŕtvi nevstávajú, tak jedzme a pime, lebo zajtra umrieme. {v}33{/v}Nedajte sa zviesť: „Zlé reči kazia dobré mravy.“ {v}34{/v}Vytriezvite, ako sa patrí, a nehrešte! Veď niektorí nepoznajú Boha. Na vaše zahanbenie to hovorím.

Kristus musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. {*} Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť.

Vtedy smrť a podsvetie vydajú mŕtvych, čo v_nich budú, a smrť i_podsvetie budú zvrhnuté do ohnivého jazera. {*} Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť.

Bratia, {v}35{/v}niekto povie: „Ako vstanú mŕtvi? V_akom tele prídu?“ {v}36{/v}Hlupák! Čo ty seješ, neožije, ak prv neodumrie. {v}37{/v}A čo seješ, neseješ budúce telo, ale holé zrno, či už pšeničné alebo nejaké iné. {v}38{/v}No Boh mu dáva telo, aké chce, a každému semenu jeho vlastné telo. {v}39{/v}Nie každé telo je to isté telo, ale iné je ľudské, iné zvieracie telo, iné vtáčie telo a iné rybie. {v}40{/v}A sú telá nebeské a telá pozemské, ale iná je sláva nebeských a iná pozemských. {v}41{/v}Iný je jas slnka, iný jas mesiaca a iný jas hviezd; veď hviezda sa od hviezdy líši jasom. {v}42{/v}Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné; {v}43{/v}seje sa potupené, vstáva slávne; seje sa slabé, vstáva mocné; {v}44{/v}seje sa telo živočíšne, vstáva telo duchovné.

Ak jestvuje živočíšne telo, jestvuje aj duchovné. {v}45{/v}Tak je aj napísané: „Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou;“ posledný Adam oživujúcim Duchom. {v}46{/v}Ale nie je prv duchovné, lež živočíšne, až potom duchovné.

{v}47{/v}Prvý človek zo zeme, je pozemský, druhý človek je z_neba. {v}48{/v}Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. {v}49{/v}A ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského. {v}50{/v}Hovorím však, bratia, že telo a krv nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva, ani porušiteľnosť nebude dedičom neporušiteľnosti.

{v}51{/v}Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: {v}52{/v}razom, v_jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. {v}53{/v}Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. {v}54{/v}A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané:

{v}56{/v}Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. {v}57{/v}Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.

Verím, že môj Vykupiteľ žije a v_posledný deň vstanem z_prachu zeme. {*} Vo svojom tele budem vidieť Boha, môjho spasiteľa.

Ja sám ho uvidím, uvidia ho moje, nie cudzie oči. {*} Vo svojom tele budem vidieť Boha, môjho spasiteľa.

Keď sa nám rozpadne tento pozemský príbytok, máme pripravený večný stánok v_nebesiach

Bratia, {v}4,16{/v}hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. {v}17{/v}Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, {v}18{/v}ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.

{v}5,1{/v}Veď vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom – rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v_nebi. {v}2{/v}Lebo v_tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, {v}3{/v}aby sme, hoci aj vyzlečení, neostali nahí. {v}4{/v}Veď kým sme v_tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. {v}5{/v}A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.

{v}6{/v}Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v_tele, sme vzdialení od Pána; {v}7{/v}lebo žijeme vo viere, a nie v_nazeraní. {v}8{/v}Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z_tela a bývať u_Pána. {v}9{/v}A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. {v}10{/v}Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v_tele, či už dobré a či zlé.

Pane, nesúď ma podľa mojich skutkov: veď som nič dobré neurobil pred tvojím pohľadom. Preto prosím tvoju velebnosť: {*} Ty, Bože, znič moju neprávosť.

Pane, úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu. {*} Ty, Bože, znič moju neprávosť.

„Kristus práve preto zomrel a ožil, aby bol Pánom aj nad mŕtvymi, aj nad živými.“{n}{r}Rim 14,9{/r}{/n} Lenže „Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých“{n}{r}Mt 22,32{/r}{/n}. Teda mŕtvi, nad ktorými vládne ten, ktorý žije, už nie sú mŕtvi, ale živí. Tak nad nimi vládne život, aby žili, a nemuseli sa už báť smrti, ako ani „Kristus vzkriesený z_mŕtvych už viac neumiera“{n}{r}Rim 6,9{/r}{/n}.

Takto vzkriesení a oslobodení od porušenia už viac neuvidia smrť, ale budú účastní na Kristovom zmŕtvychvstaní, ako bol on účastný na ich smrti.

On pre nič iné nezostúpil na zem, ktorú zvierali večné závory, len aby „rozdrvil brány bronzové a rozlomil závory zo železa“{n}{r}Ž 107,16{/r}; porov. {r}Iz 45,2{/r}{/n}, aby náš život vyviedol z_porušenia k_sebe a namiesto otroctva daroval nám slobodu.

Aj keď vidíme, že toto dielo spásy ešte nie je dovŕšené – veď ľudia stále zomierajú a telá podliehajú rozkladu_–, nesmie to byť dôvod na nedôveru. Lebo už predtým v_krste sme dostali záloh všetkých dobier, o_ktorých sme hovorili. Už v_ňom sme vystúpili do výšav neba a zasadli k_tomu, ktorý nás vzal so sebou hore, ako to na ktoromsi mieste hovorí Pavol: „S_ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v_nebi v_Kristovi.“{n}porov. {r}Ef 2,6{/r}{/n}

Keď príde čas, ktorý vopred určil Otec, dosiahneme dokonalosť. Vtedy prestaneme byť deťmi a dospejeme „na zrelého muža“{n}porov. {r}Ef 2,13{/r}{/n}. Takto sa páčilo večnému Otcovi, aby bol jeho dar trvalý a nebol znevážený návratom k_detskému zmýšľaniu.

A načo treba ešte hovoriť o_tom, že Pánovo telo vstalo duchovné, keď Pavol o_telách vyhlasuje, že „sa sejú živočíšne“, ale „vstanú duchovné“{n}porov. {r}1Kor 15,44{/r}{/n}, čiže premenené, ako sa slávne premenil Kristus, vodca, ktorý nás predišiel?

A ak apoštol Pavol, ktorý o_tom dobre vedel, hovorí, že sa to stane s_celým ľudským pokolením, tak len skrze Krista, „ktorý pretvorí naše úbohé telo“, aby ho urobil podobným „svojmu oslávenému telu“{n}porov. {r}Flp 3,21{/r}{/n}.

Ak je teda pretvorenie premenou na duchovné telo, potom sa ono bude podobať Kristovmu oslávenému telu, lebo Kristus vstal v_duchovnom tele. Ale ono nie je iné ako to, ktoré „sa seje úbohé“{n}porov. {r}1Kor 15,43{/r}{/n}; je to to isté, len sa zmenilo na slávne.

A keď Kristus priviedol k_Otcovi prvotiny našej prirodzenosti, raz privedie aj celý vesmír, ako to prisľúbil, keď povedal: „Až budem vyzdvihnutý, všetkých privediem k_sebe.“{n}{r}Jn 12,32{/r}{/n}

Všetci v_hroboch počujú hlas Božieho Syna {*} A vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.

Mŕtvi budú razom, v_jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice vzkriesení neporušiteľní. {*} A vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.

Kristus, nádej všetkých veriacich, nenazýva tých, čo odchádzajú zo sveta, mŕtvymi, ale spiacimi; veď hovorí: „Náš priateľ Lazár spí.“{n}{r}Jn 11,11{/r}{/n}

Ale ani svätý Apoštol nechce, aby sme sa zarmucovali nad zosnulými{n}porov. {r}1Sol 4,13{/r}{/n}. Preto ak na základe slov evanjelia veríme, že nik, kto verí v_Krista, neumrie naveky{n}porov. {r}Jn 11,26{/r}{/n}, z_viery vieme, že ani on neumrel, ani my neumrieme.

Až totiž vyjde rozkaz, až zaznie archanjelov hlas a hlahol Božej poľnice, Pán sám zostúpi z_neba a tí, čo zomreli s_ním, vstanú z_mŕtvych{n}porov. {r}1Sol 4,16{/r}{/n}.

Nádej na zmŕtvychvstanie nás teda oživuje, lebo tam znova uvidíme tých, ktorých tu strácame. Len musíme úprimne veriť v_toho a zachovávať prikázania toho, ktorý má plnosť moci a ľahšie zobudí mŕtvych ako my spiaceho. My to vyznávame, a predsa, neviem prečo, roníme slzy a veriacu myseľ pochytí clivota. Beda! Aký úbohý je údel človeka! A bez Krista žijeme celkom nadarmo.

Smrť, ty rozlučuješ spriaznených, ty tvrdo kruto rozdeľuješ priateľov! No už je skoro zlomená tvoja moc. Už rozbil tvoje zločinné jarmo ten, ktorý ti pohrozil výkrikom Ozeáša: „Smrť, ja budem tvojou smrťou!“{n}porov. {r}Oz 13,14{/r}{/n} Preto sa jej môžeme s_Apoštolom posmievať: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?“{n}{r}1Kor 15,55{/r}{/n}

Ten, čo teba porazil, nás vykúpil. On svoj milovaný život vydal do rúk bezbožných{n}porov. {r}Jer 12,7{/r}{/n}, aby si z_bezbožných urobil miláčkov. Dlho by to trvalo a bolo by toho veľa, keby sme mali zo Svätého písma uviesť všetko, čím možno potešiť. Ale nám nech stačí nádej na vzkriesenie a pohľad uprený na slávu nášho Vykupiteľa. Veď vieme, že v_ňom sme už vierou vstali z_mŕtvych, ako hovorí Apoštol: „Veríme, že keď sme zomreli s_Kristom, spolu s_ním aj žijeme.“{n}{r}Rim 6,8{/r}{/n}

Už nepatríme sebe, ale tomu, ktorý nás vykúpil a od ktorého vôle musí byť stále závislá naša vôľa. Preto hovoríme v_modlitbe: „Buď vôľa tvoja“{n}{r}Mt 6,10{/r}{/n}. A preto máme zoči-voči smrti povedať s_Jóbom: „Pán dal, Pán vzal. Nech je zvelebené meno Pánovo.“{n}{r}Jób 1,21{/r}{/n} Takto hovorme s_Jóbom na tomto svete, aby sme sa v_tejto veci nelíšili ani na druhom.

Nezarmucujte sa nad zosnulými ako ostatní, čo nemajú nádej. {*} Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z_mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s_ním.

Neoplakávajte mŕtveho, ani nad ním zúfalo nenariekajte. {*} Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z_mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s_ním.

Ježišu, ty si plakal tiež

nad smrťou svojho priateľa;

no tvoja sila Lazára

živého z_hrobu vyviedla.

Na kríži Otca prosil si

za vrahov, čo ťa tupili;

a tvoje ústa lotrovi

kajúcemu raj sľúbili.

Matku si zveril Jánovi

prv, než si skonal na kríži,

aby nás pred Zlým chránila,

keď sa smrť ku nám priblíži.

Daj, Kriste, svojim veriacim,

ktorých si krvou vykúpil,

by každý k_tebe do neba

z_údolia smrti vystúpil.

Za jedného zosnulého:

Zavolaj nášho priateľa

ta, kde niet smrti, do neba;

z_tohoto sveta odišiel,

nech žije večne pre teba. Amen.

Za jednu zosnulú:

Zavolaj sestru zosnulú

ta, kde niet smrti, do neba;

z_tohoto sveta odišla,

nech žije večne pre teba. Amen.

Za viacerých:

Zavolaj našich zosnulých

ta, kde niet smrti, do neba;

z_tohoto sveta odišli,

nech žijú večne pre teba. Amen.

Ja viem, že môj vykupiteľ žije a ako posledný bude stáť nad prachom; a hoc moja koža bude rozrušená, zo svojho tela budem vidieť Boha.

Boh nestvoril smrť, ani sa nekochá v_zániku žijúcich. Veď on všetko stvoril pre bytie; lebo spravodlivosť je nesmrteľná.

Pán, Boh, zničí smrť navždy; zotrie slzu z_každej tváre a hanbu svojho ľudu odstráni z_celej zeme, lebo Pán prehovoril.

Nesmiernu moc máš, Kriste, Kráľ.

Na slávu Otca večného

a na obnovu človeka

putá smrti si rozlámal.

Prišiel si s_ľudskou podobou,

zaútočil si na diabla

a tú smrť, ktorou víťazil,

svojou si smrťou premohol.

Slávne si z_hrobu vystúpil;

a veľkonočným tajomstvom

z_hriechu nás voláš k_životu,

veď si nás krížom vykúpil.

Nech žiari v_duši čností plam,

aby sme ti šli v_ústrety

so zažatými lampami,

keď ako ženích prídeš k_nám.

Do svetla slávy voveď nás,

Kriste, ty Sudca láskavý,

veď viera, láska spája nás

s_Trojicou Svätou v_každý čas.

Za jedného zosnulého:

Ježišu, Bože útechy,

daj nebo nášmu bratovi,

čo zosnul a chce k_tebe prísť,

aby ťa chválil naveky. Amen.

Za jednu zosnulú:

Ježišu, Bože útechy,

daj nebo sestre zosnulej,

veď ona túži po tebe,

by ťa chválila naveky. Amen.

Za viacerých:

Ježišu, Bože útechy,

daj nebo našim zosnulým,

veď oni túžia po tebe,

by ťa chválili naveky. Amen.

Ant. 1 Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého; Pán ti bude chrániť život.

Ant. 2 Ak si budeš, Pane, v_pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí?

Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň? Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.

Ant. na Magnifikat: Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem.

Volajme ku Kristovi, nášmu Pánovi, ktorý – ako veríme – pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu:

vzkries k_životu a sláve zomrelých, ktorých si vykúpil svojou predrahou krvou.

Kriste, tešiteľ zarmútených, ty si pri smrti Lazára, mládenca a dievčaťa láskavo zotrel slzy príbuzných;

a ako sme si hriechom zaslúžili smrť, tak nech v_tebe dosiahneme večný život.

Aj keď dovolíš, aby sa nám rozpadol tento stánok, náš pozemský príbytok,

Milosrdný Bože, vypočuj naše prosby a oživuj našu vieru v_tvojho Syna, ktorý vstal z_mŕtvych, aby v_nás rástla nádej, že aj tvojho služobníka M. (tvoju služobnicu M.) vzkriesiš k_večnému životu.

Všemohúci Bože, ty si povýšil do nebeskej slávy svojho Syna, víťaza nad smrťou; daj našim zosnulým bratom a sestrám (M. a M.) účasť na Kristovom víťazstve nad smrťou, aby mohli večne vidieť z_tváre do tváre teba, svojho Stvoriteľa a Záchrancu.