JÚL

2. júla

NÁVŠTEVA PANNY MÁRIE

Sviatok

HYMNUS

Vznešená svätá Pani, príď,

Mária, príď nás navštíviť

ty, čo si domu príbuznej

priniesla správy radostné.

Príď, pomocnica kresťanov,

buď nám vždy istou ochranou,

navštív ľud, deti veriace,

a odvráť tresty hroziace.

Príď, hviezda morská, svetlo, jas,

vlej pokoj do sŕdc všetkých nás,

naprav to, čo je skrivené,

a pomôž nám žiť nevinne.

Prosíme, príď a navštív nás,

podopri naše kroky včas,

vypros nám sväté vnuknutie,

nech duch náš pevne v_Bohu tkvie.

Príď s_berlou, dcéra kráľovská,

vytrhni duše z_otroctva,

k_jednote viery priveď ľud

a znič vo svete každý blud.

Príď, Panna, aj Syn útechy,

chceme vás chváliť naveky

i_Otca, Ducha Svätého,

veď Boh chce spasiť každého. Amen.

Z_Piesne piesní

{r:Pies}2, 8-14; 8, 6-7{/r}

Príchod milého

{v}2,8{/v}Hlas môjho milého!

Hľa, on prichádza,

po horách skáče,

po vŕškoch hupká.

{v}9{/v}Milý môj je sťa srna,

ako jeleníča.

Hľa, veď už stojí

pred naším múrom;

oblôčkom hľadí,

cez mriežku sa díva.

{v}10{/v}Môj milý mi hovorí:

„Hor’ sa, priateľka moja,

holubica moja, krásava moja, a poď!

{v}11{/v}Veď už je po zime,

dážď prestal, pominul.

{v}12{/v}Na zemi sa zjavili kvety,

prišiel čas veselého spevu,

hrkútanie hrdličky počuť

v_našom kraji,

{v}13{/v}figovník vydáva svoje plody,

vinič roznáša vôňu v_rozkvete.

Nuž, hor’ sa, priateľka moja,

krásava moja, a poď!

{v}14{/v}Holubica moja v_rozsadlinách skál,

v_úkryte na bralách!

Daj zrieť mi svoju tvár,

daj počuť mi svoj hlas;

veď sladký je tvoj hlas

a prekrásna je tvoja tvár.“

{v}8,6{/v}Pritisni si ma na srdce sťa prsteň,

ako pečať na svoje rameno,

lebo láska je mocná ako smrť

a vášeň tvrdá ako podsvetie.

Jej páľa – to ohňa plápoly

a božské plamene.

{v}7{/v}Ani veľké vody lásku neuhasia

a rieky ju neodplavia.

A keby niekto za lásku ponúkol všetko, čo má v_dome,

len by sa opovrhlo ním.

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 1, 41b-43. 44{/r}

Alžbetu naplnil Duch Svätý a zvolala veľkým hlasom: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. {*} Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?

Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v_mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v_mojom lone. {*} Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?

Z_Homílií svätého kňaza Bédu Ctihodného

(Lib. 1, 4: CCL 122, 25-26. 30)

Panna Mária velebí Pána, ktorý v_nej pôsobí

„Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v_Bohu, mojom spasiteľovi.“{n}{r}Lk 1,46-47{/r}{/n} Týmito slovami iste najprv vyznáva, aké dary dostala osobitne ona a potom vypočítava všeobecné Božie dobrodenia, ktoré Boh nikdy neprestáva preukazovať ľudskému pokoleniu.

Pána velebí duša toho, kto všetky hnutia svojho vnútorného človeka dáva do služby Bohu na jeho chválu, kto zachovávaním Božích prikázaní dokazuje, že má ustavične na zreteli jeho moc a velebu.

V_Bohu, v_svojom spasiteľovi, jasá duch toho, koho teší už aj spomienka na svojho Stvoriteľa, od ktorého očakáva večnú spásu.

A hoci tieto slová môže pravdivo povedať každý dokonalý človek, bolo veľmi správne, že prvá ich vyslovila blahoslavená Bohorodička, veď ona výsadou jedinečnej zásluhy horela duchovnou láskou k_tomu, z_ktorého telesného počatia sa radovala.

Ona mohla právom viac ako ostatní svätí jasať radosťou v_Ježišovi, svojom Spasiteľovi. Veď vedela, že ten, ktorého poznala ako večného pôvodcu spásy, narodí sa v_čase z_jej tela, lebo to naozaj bude v_jednej a tej istej osobe aj jej Syn, aj Pán.

„Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno.“{n}{r}Lk 1,49{/r}{/n} Nič teda nepripisuje svojim zásluhám. Celú svoju veľkosť označuje za dar toho, ktorý je bytostne mocný a veľký a svojich verných malých a slabých robí silnými a veľkými.

Správne však dodala: „A sväté je jeho meno,“{n}{r}Lk 1,49{/r}{/n} aby pripomenula tým, čo ju počúvali, ba aby poučila všetkých, ku ktorým sa dostanú jej slová, ako ochotne majú uveriť a vzývať jeho meno, lebo aj oni môžu mať účasť na večnej svätosti a pravej spáse podľa prorokových slov: „Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“{n}{r}Joel 3,5{/r}{/n} To je to meno, o_ktorom hovorí vyššie: „A môj duch jasá v_Bohu, mojom spasiteľovi.“{n}{r}Lk 1,47{/r}{/n}

A tak sa v_svätej Cirkvi vžil veľmi dobrý a spasiteľný zvyk, že všetci každý deň pri večerných chválach spievajú popri psalmódii jej chválospev, lebo takáto častá pripomienka Pánovho vtelenia roznecuje vo veriacich srdciach plameň nábožnosti a častejšie uvažovanie o_príklade jeho matky upevňuje ich v_čnosti. A vhodne sa to deje večer, aby sa naša myseľ, unavená po dni a zaujatá všelijakými myšlienkami, pred odpočinkom vnútorne sústredila.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Lk 1, 45-46{/r}; {r}Ž 66, 16{/r}

Blahoslavená si, lebo si uverila, že sa v_tebe splní, čo ti povedal Pán. Mária hovorila: {*} Velebí moja duša Pána.

Poďte sem a počúvajte, vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil Boh. {*} Velebí moja duša Pána.

3. júla

SV. TOMÁŠA, APOŠTOLA

Sviatok

Z_Homílií svätého pápeža Gregora Veľkého na evanjeliá

(Hom. 26, 7-9: PL 76, 1201-1202)

Pán môj a Boh môj

„Tomáš, jeden z_Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s_nimi, keď prišiel Ježiš.“{n}{r}Jn 20,24{/r}{/n} Tento jeden učeník chýbal a keď sa vrátil a počul, čo sa stalo, odmietol uveriť, čo mu hovorili. Pán prišiel znova a neveriacemu učeníkovi ponúkol bok, aby sa ho dotkol, a ukázal mu ruky a tým, že mu ukázal svoje otvorené rany, zahojil ranu jeho neviery. Čo v_tom, milovaní bratia, čo v_tom vidíte? Myslíte si, že to bola náhoda, keď vtedy tento vyvolený učeník chýbal, ale potom prišiel a počul, keď počul, pochyboval, v_pochybnostiach sa dotkol a keď sa dotkol, uveril?

To nebola náhoda, ale Božie riadenie. To zariadila nebeská dobrota tak obdivuhodne, aby sa tento pochybujúci učeník dotkol rán na tele svojho Učiteľa a tým zahojil v_nás rany neviery. Pre našu vieru bola totiž Tomášova neviera užitočnejšia ako viera veriacich učeníkov; lebo kým Tomáša dotyk privádza opäť k_viere, naša myseľ sa zbavuje akejkoľvek pochybnosti a upevňuje sa vo viere. Takto sa pochybujúci učeník dotykom stal svedkom pravosti zmŕtvychvstania.

Dotkol sa a zvolal: „Pán môj a Boh môj! Ježiš mu povedal: Uveril si, Tomáš, pretože si ma videl.“{n}{r}Jn 20,28-29{/r}{/n} A keď apoštol Pavol hovorí: „Viera je základom toho, v_čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme“{n}{r}Hebr 11,1{/r}{/n}, je zrejmé, že viera je dôkazom tých skutočností, ktoré vidieť nemožno. Veď čo vidíme, to už neveríme, ale poznáme. Keď teda Tomáš videl a keď sa dotkol, prečo mu hovorí: „Uveril si, pretože si ma videl“?! Lenže on iné videl, a iné uveril. Smrteľný človek predsa nemohol vidieť božstvo. On videl človeka a vyznal Boha: „Pán môj a Boh môj.“ Keď teda videl, uveril: videl pravého človeka a vyhlásil o_ňom, že je Boh, ktorého vidieť nemohol.

A veľmi radostné je to, čo nasleduje: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“{n}{r}Jn 20,29{/r}{/n} Veď tento výrok označuje predovšetkým nás, čo v_mysli nosíme toho, ktorého v_tele nevidíme. Označuje tu nás, ale iba vtedy, ak svoju vieru vyjadrujeme skutkami. Lebo naozaj verí iba ten, kto aj koná, čo verí. Naproti tomu o_tých, čo majú vieru len podľa mena, Pavol hovorí: „Vyznávajú, že poznajú Boha, ale skutkami ho popierajú.“{n}{r}Tít 1,16{/r}{/n} Preto hovorí Jakub: „Viera bez skutkov je mŕtva.“{n}{r}Jak 2,26{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}1 Jn 1, 2. 1. 3a{/r}

Zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám {*} Večný život, ktorý bol u_Otca a zjavil sa nám.

Čo sme na vlastné oči videli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám. {*} Večný život, ktorý bol u_Otca a zjavil sa nám.

4. júla

SV. ALŽBETY PORTUGALSKEJ

Z_Reči pripisovanej svätému biskupovi Petrovi Chryzológovi

(De pace: PL 52, 347-348)

Blahoslavení tí, čo šíria pokoj

Milovaní, evanjelista hovorí: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“{n}{r}Mt 5,9{/r}{/n} Oprávnene kvitnú kresťanské čnosti v_tom, kto žije svorne v_kresťanskom pokoji, a nik nedosiahne titul Božieho syna, iba ak cez meno šíriteľa pokoja.

Milovaní, pokoj je to, čo zbavuje človeka otroctva, dáva mu meno slobodného občana, mení postavenie jeho osoby pred Bohom, zo sluhu robí syna a slobodného človeka z_otroka. Pokoj medzi bratmi je Božou vôľou a potešením pre Krista, je dokonalou svätosťou, pravidlom spravodlivosti, učiteľom múdrosti, strážcom mravov a chvályhodným poriadkom vo všetkých veciach. Pokoj je odporúčaním modlitieb, ľahkou a dosiahnuteľnou cestou nábožnosti, dostatočným naplnením všetkých túžob. Pokoj je matkou lásky, putom svornosti a viditeľnou známkou čistej mysle, ktorá si môže žiadať od Boha, čo chce. Môže prosiť, o_čo chce, a všetko, o_čo prosí, dostane. Pokoj treba zachovať pod vážnym kráľovským príkazom, lebo sám Kristus Pán povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.“{n}{r}Jn 14,27{/r}{/n} To akoby povedal: V_pokoji som vás opustil, nech vás nájdem v_pokoji. Pri odchode chcel darovať to, čo túžil vo všetkých nájsť, keď sa vráti.

Je nebeský príkaz zachovať, čo daroval: jednou vetou, aby som našiel, čo som zanechal. Sadiť korene pokoja je Božie dielo, úplne ich vytrhnúť je dielo nepriateľa. Veď ako je bratská láska z_Boha, tak nenávisť je z_diabla. Preto treba nenávisť zavrhnúť, lebo je napísané: „Kto nenávidí svojho brata, je vrah.“{n}{r}1Jn 3,15{/r}{/n}

Vidíte teda, milovaní bratia, prečo treba milovať pokoj a mať rád svornosť. Ony totiž plodia a živia lásku. A podľa Apoštola viete, že „láska je z_Boha“{n}{r}1Jn 4,7{/r}{/n}. A tak ten, kto nemá lásky, je bez Boha.

Zachovávajme teda, bratia, prikázania, ktoré sú život. Bratské spoločenstvo nech je pospájané putami hlbokého pokoja a zviazané spasiteľným putom vzájomnej lásky, ktorá zakrýva množstvo hriechov{n}porov. {r}1Pt 4,8{/r}{/n}. Lásku treba objať všetkými túžbami, lebo ona môže mať toľko dobra, koľko je za ňu odmeny. Zo všetkých čností si treba najviac chrániť pokoj, lebo Boh je vždy v_pokoji.

Milujte pokoj a bude vyrovnané všetko: aby ste aj nám zaistili odmenu, aj sebe radosť, aby si Božia Cirkev, založená na jednote pokoja, udržala dokonalý poriadok v_Kristovi.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Iz 58, 7-8{/r}

Lám hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaveď do svojho domu. {*} Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť.

Ak uvidíš nahého, zaodej ho, a pred svojím blížnym sa neskrývaj. {*} Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť.

5. júla

SV. CYRILA, MNÍCHA, A METODA, BISKUPA, SLOVANSKÝCH VIEROZVESTOV

Slávnosť

Ant. 1Dám vám pastierov podľa môjho srdca, ktorí vás budú pásť rozumne a múdro.

Ant. 2Ich meno žije z_pokolenia na pokolenie.

Ant. 3O_ich múdrosti rozprávajú národy a zhromaždený ľud ich ospevuje.

Miloval som múdrosť a vyhľadával som ju od svojej mladosti.

Túžil som vziať si ju za nevestu.

Z_Prvého listu svätého apoštola Petra

{r:1Pt}5, 1-11{/r}

Povinnosti pastierov a veriacich

{v}1{/v}Starších, čo sú medzi vami, prosím ako spolustarší a svedok Kristových utrpení, ale aj účastník jeho slávy, ktorá sa má v_budúcnosti zjaviť: {v}2{/v}Paste Božie stádo, ktoré je u_vás; starajte sa oň nie z_prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne, {v}3{/v}nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda. {v}4{/v}A keď sa zjaví Najvyšší pastier, dostanete nevädnúci veniec slávy.

{v}5{/v}Podobne vy, mladší, podriaďujte sa starším. Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo

Boh pyšným odporuje,

ale pokorným dáva milosť.

{v}6{/v}Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v_určenom čase. {v}7{/v}Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o_vás stará. {v}8{/v}Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. {v}9{/v}Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete.

{v}10{/v}A Boh všetkej milosti, ktorý vás v_Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, on sám vás po krátkom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí a upevní. {v}11{/v}Jemu vláda na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Pt 5, 2. 3-4{/r}; {r}Sk 20, 28{/r}

Paste Božie stádo, ktoré je u_vás, ako vzor stáda. {*} A keď sa zjaví Najvyšší pastier, dostanete nevädnúci veniec slávy.

Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v_ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou. {*} A keď sa zjaví Najvyšší pastier, dostanete nevädnúci veniec slávy.

Zo slovienskeho Života Konštantína

(Kap. 18, 1-15)

Zveľaď svoju Cirkev a všetkých spoj do jednoty

Konštantín Cyril, zavalený množstvom práce, ochorel. Po mnohých dňoch choroby mal Božie zjavenie a začal spievať:

„Keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho, zaradoval sa môj duch a zaplesalo moje srdce.“{n}porov. {r}Ž 122,1{/r}{/n}

I obliekol si posvätné rúcha, bol v_nich celý ten deň, radoval sa a hovoril: „Odteraz už nie som ani sluhom cisára, ani nijakého iného človeka na zemi, ale iba sluhom všemohúceho Boha. Nebol som a teraz som a budem naveky. Amen.“ Na druhý deň si obliekol sväté rehoľné rúcho, pridal svetlo k_svetlu a dal si meno Cyril. A v_tomto rúchu ostal päťdesiat dní.

A keď sa priblížila hodina prijať pokoj a presťahovať sa do večných príbytkov, pozdvihol ruky k_Bohu a so slzami sa modlil:

„Pane, Bože môj, ty si stvoril všetky anjelské chóry a netelesné sily, rozpäl si nebesia a postavil si zem a všetko, čo jestvuje, vyviedol si z_nebytia k_bytiu; ty vždy vyslyšíš tých, čo plnia tvoju vôľu, čo sa ťa boja a zachovávajú tvoje prikázania; vyslyš moju modlitbu a zachovaj svoje verné stádo, na čelo ktorého si postavil mňa, svojho nesúceho a nehodného sluhu.

Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby tých, čo sa ti rúhajú, a zveľaď svoju Cirkev množstvom a všetkých spoj do jednoty, urob z_nich znamenitý ľud, zjednotený v_pravej viere a správnom vyznávaní a vdýchni im do sŕdc slovo svojho učenia. Lebo je to tvoj dar, že si nás nehodných prijal na hlásanie evanjelia svojho Krista, kým povzbudzujeme na dobré skutky a robíme, čo je milé tebe. Odovzdávam ti tých, ktorých si mi dal, veď sú tvoji. Spravuj ich svojou mocnou pravicou a kry ich ochranou svojich krídel, aby všetci chválili a oslavovali tvoje meno, Otca i_Syna i_Svätého Ducha. Amen.“

I_pobozkal všetkých svätým bozkom a povedal: „Nech je velebený Boh, že nás nevydal za korisť zubom našich neviditeľných nepriateľov, ale ich sieť pretrhol a vyslobodil nás z_ich záhuby.“{n}porov. {r}Ž 124,6.7{/r}{/n}

A tak usnul v_Pánovi, štyridsaťdvaročný.

Tu Apoštolský rozkázal všetkým Grékom, čo boli v_Ríme, a takisto aj Rimanom, aby sa zhromaždili so sviecami v_rukách a spievali nad ním a vystrojili mu pohrebný sprievod ako samému pápežovi. Čo aj urobili.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}1 Pt 1, 25{/r}; {r}Lk 1, 2{/r}

Pánovo slovo trvá naveky; {*} A toto slovo sa vám zvestovalo.

Ako nám ho odovzdali tí, čo boli od samého začiatku očitými svedkami a služobníkmi slova. {*} A toto slovo sa vám zvestovalo.

Alebo iné:

Zo slovienskeho Života Metoda

(Porov. kap. 17, 7-11. 14-15)

Hľaď svojimi modlitbami z_výšin na nás

Keď sa na Kvetnú nedeľu zhromaždil všetok ľud, vošiel Metod do chrámu. Keďže bol chorý, vyslovil požehnanie nad cisárom a kniežaťom, nad duchovenstvom i_všetkým ľudom a povedal: „Opatrujte ma, deti moje, do tretieho dňa.“ Tak sa i_stalo.

Na tretí deň zavčas ráno povedal naposledy: „Do tvojich rúk, Pane, porúčam svoju dušu.“{n}porov. {r}Ž 31,6{/r}{/n} A v_rukách kňazov šiesteho dňa mesiaca apríla vydýchol.

Jeho učeníci mu usporiadali pohreb a vzdali mu dôstojné pocty. Obrady spievali po latinsky, po grécky a po starosloviensky a uložili ho na odpočinok v_katedrálnom chráme. A ľud – zišiel sa nesčíselný zástup – odprevádzal ho so sviecami a oplakával dobrého učiteľa a pastiera.

Teraz ty, svätá a ctihodná hlava, hľaď svojimi modlitbami z_výšin na nás, ktorí túžime po tebe; zbav svojich učeníkov všetkých nebezpečenstiev, rozširuj učenie a odstraňuj bludy, aby sme tu žili dôstojne, podľa svojho povolania, a boli s_tebou, tvoje stádo, postavení po pravici Krista, nášho Boha, a dostali od neho večný život. Lebo jeho je sláva a česť na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 89, 20. 21-22{/r}; {r}Jer 3, 15{/r}

Prehovoril si k_svojim svätým a povedal si: Vyvoleného z_ľudu som povýšil. Našiel som svojho služobníka, Dávida, {*} Pomazal som ho svojím svätým olejom. Pevne ho bude držať moja ruka.

Dám vám pastierov podľa môjho srdca, ktorí vás budú pásť rozumne a múdro. {*} Pomazal som ho svojím svätým olejom. Pevne ho bude držať moja ruka.

Alebo iné:

Z_apoštolského listu Antiquae nobilitatis svätého pápeža Pavla Šiesteho z_2. februára 1969

(AAS 61 [1969], 141-143)

Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane

Keď sa zamýšľame nad významom apoštolátu dvoch Solúnčanov, jasne vidíme, že bol pre vašich predkov najštedrejším Božím darom. Veď oni hlásaním evanjelia priviedli slovanské národy do lona katolíckej Cirkvi; okrem toho vytvorením novej abecedy a uzákonením spisovného jazyka otvorili im brány vedy a kultúry. Vďaka ich dielu otvoril sa vám prístup k_literatúre Východu i_Západu; slovienčina bola povýšená na hodnosť liturgickej reči; Cirkev v_týchto krajinách dosiahla riadne usporiadanie; aj civilné právo bolo poznačené pravidlami plnými múdrosti. Právom im teda patrí názov otcov vlasti, lebo podľa všeobecného presvedčenia predovšetkým im treba ďakovať za to, že sa vaše milované národy dostali do počtu kultúrne najvyspelejších národov. Ale všetci, ktorým záleží na nebeskej milosti, musia sa pre nehynúcu pamiatku prijatého dobrodenia a vo vedomí vážnej povinnosti starať a usilovať, aby nebeská milosť nevyšla nazmar a aby jej očakávané ovocie neuschlo.

Na svätého Cyrila a Metoda hľaďte očami plnými vďačnosti a obdivu. Obracajte sa na nich prosbami a modlitbami, spojení v_láske, ktorá nad všetkým víťazí. Vezmite si ich za vodcov a orodovníkov na dobrej ceste, ktorí zasluhujú úplnú dôveru. Veď silou spoločenstva svätých, vďaka ktorému sa medzi pozemskou Cirkvou a nebeským Jeruzalemom oboma smermi prelievajú vlny oživujúcej lásky, sú milovaní a milujú a určite s_väčšou ochotou a možnosťou, ako keď žili na zemi, túžia priniesť vám svetlo, pomoc a víťazstvo v_rozmanitých nebezpečenstvách, v_ktorých sa nachádzate. Oni sa týčia ako stĺpy nenarušenej, zdravej viery, ako vzory potrebných čností, ako dve olivy, dva svietniky, dva olivové výhonky, čo stoja pred Panovníkom celej zeme a veľa sa modlia za celé sväté mesto{n}porov. {r}Zjv 11,4{/r}{/n}, ktorým je Cirkev, aj za vaše národy, aby ostali verné kresťanskej kultúre predkov, ktorú oni začali tvoriť, aby spájali staré s_novým, a tak mohli vykročiť za vytýčeným cieľom pravého pokroku, po bezpečnej ceste, ktorú oni chránia a osvetľujú, čím budú pripomínať, že dôstojnosť slobodných národov sa neopiera o_vojská a hmotné bohatstvo, ale o_svornosť občanov, o_rodinné čnosti, o_mravnú bezúhonnosť, o_zachovávanie práva a spravodlivosti, o_úprimnú úctu a ochranu všemohúceho Boha, ktorému podlieha všetko a všetko musí slúžiť jeho sláve.

Veď či si každá ustanovizeň nezachová svoju životnú silu iba do tej miery, v_akej sa vracia k_svojim jasným počiatkom a v_akej zachováva posvätné dedičstvo otcov? Keď ním pohrdne, zvrhne sa a zanikne: tak, ako keď dubu poodtíname alebo skrátime korene, márne budeme čakať na novú a trvalú zeleň.

Preto nech váš duch nikdy nestráca zo zreteľa napomenutie, ktoré vám zanechal svätý Cyril ako testament, aby ste stále boli neúnavnými služobníkmi spásy svojho ľudu.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Zjv 11, 4{/r}

Oni sú dvaja milosrdní mužovia, čo stoja pred Pánom, {*} Pred Panovníkom celej zeme.

Oni sú dve olivy a dva svietniky, čo svietia pred Pánom a veľa sa modlia. {*} Pred Panovníkom celej zeme.

6. júla

SV. MÁRIE GORETTI, PANNY A MUČENICE

Z_Homílie pápeža Pia Dvanásteho pri kanonizácii svätej Márie Goretti

(AAS 42 [1959], 581-582)

Nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou

Ako všetci vedia, táto bezbranná panna musela vybojovať veľmi ťažký zápas. Nečakane ju prepadla divoká, slepá búrka, ktorá ju chcela poškvrniť a zneuctiť jej anjelskú čistotu. Ale keď sa nachádzala v_tom najväčšom nebezpečenstve, mohla opakovať božskému Vykupiteľovi tieto slová zo zlatej knižky „Nasledovanie Krista“: „Keď budú na mňa doliehať a mučiť ma mnohé súženia, nebudem sa báť zlého, len nech je so mnou tvoja milosť. Ona je mojou silou, ona prináša radu a pomoc: Je silnejšia ako všetci nepriatelia.“ A tak podporovaná nebeskou milosťou, s_ktorou spolupracovala ušľachtilá a odhodlaná vôľa, obetovala život, ale slávu panenstva nestratila.

V_tomto živote pokorného dievčaťa, ktorý sme v_hlavných bodoch načrtli, môžeme hľadieť na divadlo nielen hodné neba, ale i_na divadlo, ktoré si zaslúži, aby naň s_obdivom a úctou hľadel aj náš vek. Nech sa učia otcovia a matky, ako treba deti, ktoré dostali od Boha, správne, sväto a pevne vychovávať a formovať podľa prikázaní katolíckeho náboženstva. Tak, aby s_pomocou Božej milosti vyšli nepremožené, neporušené a nepoškvrnené, keď sa ich čnosť dostane do nebezpečenstva.

Nech sa učia veselé deti, nech sa učí živá mlaď nedostať sa biedne do vleku nestálych a prázdnych pudových radostí a zvodných lákadiel nerestí, ale radšej sa bodro usilovať, aj keď je to namáhavé a náročné, o_kresťanskú mravnú dokonalosť, ktorú môžeme raz všetci dosiahnuť, ak sa o_to budeme s_rozhodnou vôľou a s_pomocou nebeskej milosti pričiňovať, namáhať a modliť.

Iste nie všetci sme povolaní na mučeníctvo. Ale všetci sme povolaní dosiahnuť kresťanskú čnosť. Lenže čnosť si vyžaduje silu, ktorá aj keď nedosiahne hrdinský stupeň statočnosti tejto anjelskej devy, nárokuje si od nás dlhodobé, veľmi svedomité nepretržité úsilie až do konca života. Preto ju možno nazvať pomalým, nepretržitým mučeníctvom, ku ktorému nás vyzýva tento božský výrok Ježiša Krista: „Nebeské kráľovstvo trpí násilie a násilníci sa ho zmocňujú.“{n}{r}Mt 11,12{/r}{/n}

O_toto sa teda s_pomocou nebeskej milosti usilujme všetci. Toto nech nám urobí príťažlivým svätá panna a mučenica Mária Goretti. Nech nám z_neba, kde požíva večnú blaženosť, vyprosí od božského Vykupiteľa, aby sme všetci, každý vo svojich vlastných životných podmienkach, radi, ochotne a činne kráčali v_jej slávnych šľapajach.

RESPONZÓRIUM

Aká si krásna, Kristova panna, {*} Bola si hodna Pánovej koruny, koruny trvalého panenstva.

Nič ti nemôže vziať palmu víťazstva, ani odlúčiť ťa od lásky Božieho Syna. {*} Bola si hodna Pánovej koruny, koruny trvalého panenstva.

7. júla

SV. ANTONA MÁRIU ZACCARIU, KŇAZA

Z_Reči svätého kňaza Antona MáriU Zaccariu svojim spolubratom

(J. A. Gabutio: Historia Congregationia Clericorum Regularium S. Pauli, 1, 8)

Zrak apoštola Pavla

„My sme blázni pre Krista,“{n}{r}1Kor 4,10{/r}{/n} hovoril o_sebe, o_ostatných apoštoloch i_o_všetkých, čo vyznávajú kresťanskú a apoštolskú vieru, náš blahoslavený vodca a svätý patrón. Ale nemáme sa čo čudovať ani báť, milovaní bratia, veď „žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána“{n}{r}Mt 10,24{/r}{/n}. Naši protivníci si škodia, nám robia dobrú službu. Nám zväčšujú korunu večnej slávy, na seba zvolávajú Boží hnev. Preto ich máme skôr ľutovať a milovať ich, ako nimi opovrhovať a nenávidieť ich. Ba máme sa za nich modliť a nedať sa premôcť zlu, ale dobrom premáhať zlo. Máme „im“ nahrnúť „na hlavu“ láskavú službu „ako žeravé uhlie“ vrúcnej lásky, ako nás napomína náš Apoštol{n}porov. {r}Rim 12,20{/r}{/n}, aby videli našu trpezlivosť a miernosť, a tak sa obrátili na lepšiu cestu a zapálili láskou k_Bohu.

Nás si Boh vo svojom milosrdenstve napriek našej nehodnosti vyvolil zo sveta, aby sme mu slúžili, postupovali od čnosti k_čnosti, s_vytrvalosťou prinášali veľa ovocia lásky a chválili sa nielen nádejou na slávu Božích detí, ale aj súženiami.

„Pozrite sa na svoje povolanie,“{n}{r}1Kor 1,26{/r}{/n} milovaní bratia. Ak sa naň dobre zahľadíme, ľahko zbadáme, že to vyžaduje jeho povaha, a keď sme sa vydali, čo i_len zďaleka, po stopách apoštolov a iných Kristových bojovníkov, neodmietajme ani účasť na ich utrpeniach. „Vytrvalo bežme v_závode, ktorý máme pred sebou, s_očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery.“{n}{r}Hebr 12,1{/r}{/n}

Keď sme si teda vyvolili takého veľkého apoštola za vodcu a otca a hlásime sa za jeho nasledovníkov, usilujme sa aj životom vyjadrovať jeho učenie a príklad. Lebo sa nesluší, aby mal taký vodca lenivých vojakov či zbehov, alebo aby mal taký slávny otec nepodarených synov.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Sk 20, 21. 24{/r}; {r}Rim 1, 16a{/r}

Nebojím sa svedčiť o_viere v_nášho Pána Ježiša Krista. {*} Ani svoj život si veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o_evanjeliu Božej milosti.

Ja sa za evanjelium nehanbím. {*} Ani svoj život si veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o_evanjeliu Božej milosti.

9. júla

SV. AUGUSTÍNA ZHAO RONGA, KŇAZA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV

Pracovný preklad:

Z_homílie svätého pápeža Jána Pavla Druhého pri svätorečení čínskych mučeníkov

(AAS 92 [2000], 849-850)

Krv mučeníkov dosvedčuje kresťanskú vieru

„Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.“{n}{r}Jn 17,17{/r}{/n} Toto vzývanie, modlitba, ktorou sa Kristus obracia k_Otcovi pri Poslednej večeri, zdá sa, že vystupuje zo zástupu svätých a blahoslavených, ktorých Duch Svätý vzbudzuje vo svojej Cirkvi z_pokolenia na pokolenie. V_dvetisícom roku od začiatku diela vykúpenia, dnes si osvojujeme toto vzývanie, keď máme pred očami príklad svätosti Augustína Zhao Ronga a jeho stodevätnásť spoločníkov, mučeníkov v_Číne. Boh Otec „ich posvätil vo svojej láske“{n}porov. {r}Jn 17,26{/r}{/n} a vyslyšal modlitbu Syna, ktorý, aby mu „získal ľud svätý, rozpäl ruky na kríži, zomrel za nás, a tak zlomil moc smrti a zjavil vzkriesenie“{fnr}1{/fnr}.

Cirkev vzdáva vďaky Pánovi, pretože ju požehnáva a zaplavuje ju svetlom a jasom svätosti týchto synov a dcér Číny. Dievča Anna Wangová, štrnásťročná, odporuje hrozbám mučiteľa, ktorý ju vyzýval, aby odpadla od viery v_Krista, a keď sa pokojným duchom pripravovala na sťatie hlavy, povedala: „Brána nebies je otvorená všetkým“ a trikrát šeptala „Ježiš“. A osemnásťročný mladík Xi Guizi tým, ktorí mu odrezali pravú ruku a chystali sa stiahnuť z_neho, ešte živého, kožu, nebojácne vykríkol: „Každá časť môjho tela, každá kvapka mojej krvi bude vám opätovne pripomínať, že som kresťanom.“

V_tej istej statočnosti a radosti poskytli svedectvo osemdesiati piati Číňania, muži a ženy každého veku a postavenia, kňazi, rehoľnice a v_Krista veriaci laici, ktorí potvrdili darom života svoju nezlomnú vernosť voči Kristovi a Cirkvi. To sa stalo v_okruhu rozličných storočí a v_zložitých a ťažkých časoch dejín Cirkvi v_Číne. V_tomto zástupe mučeníkov žiaria aj tridsiati traja misionári a misionárky, ktorí opustili predtým svoju vlasť a usilovali sa včleniť do skutočnosti a myslenia Číňanov, pričom s_veľkou láskou prevzali charakteristické súvislosti tých krajov v_túžbe ohlasovať Krista a slúžiť tomuto ľudu. Ich hroby sú až doteraz tam, aby naznačili definitívnu príslušnosť ich vlasti, ktorú aj napriek ľudským obmedzeniam úprimným srdcom milovali a venovali jej všetky svoje sily. „Nikomu sme neškodili,“ odpovedal biskup František Fogolla miestodržiteľovi, ktorý sa chystal prebodnúť ho vlastným mečom, „naopak, mnohým sme boli osožní.“

{fn:1}Druhá eucharistická modlitba.{/fn}

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 5, 44-45. 48{/r}; {r}Lk 6, 27{/r}

Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú a potupujú, {*} Aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach.

Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. {*} Aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach.

11. júla

SV. BENEDIKTA, OPÁTA

Spomienka

V_Európe sviatok svätého patróna

HYMNUS

Uprostred svätých ozdobených vencom,

Benedikt, skvieš sa v_nebi oslávený,

pre svoje činy žiariacou si hviezdou,

blahoslavený.

Už v_mladom veku bol si v_čnostiach zrelý,

nijaká rozkoš nemohla ťa zvábiť,

pohrdnúc slávou svetskou, chcel si celý

Boha osláviť.

Opúšťaš domov, rodičov, kraj rodný,

prebývaš v_lesoch, ale v_srdci znie ti

vnuknutie písať knihu, podklad vhodný

pre život svätý.

Hlásal si, že nás Boží príkaz viaže,

že rady Pána s_láskou prijať máme;

vypros nám, aby bolo miesto naše

v_nebeskom chráme.

Chvála buď Otcu, Synu večná, vrúcna,

Svätému Duchu rovnaká buď sláva,

veď z_Božej priazne tebe česť i_úcta

všade sa vzdáva. Amen.

Z_rehoľných pravidiel svätého opáta Benedikta

(Prologus, 4-22; cap. 72, 1-12: CSEL 75, 2-5. 162-163)

Ničomu nedávať prednosť pred Kristom

Predovšetkým ak začínaš niečo dobré robiť, pros Krista vrúcnou modlitbou, aby to on zdokonalil. Aby sa ten, čo nás už láskavo zarátal do počtu synov, nemusel raz rmútiť za naše zlé skutky. Lebo ho máme za jeho dary ustavične tak poslúchať, aby nás raz nielen nevydedil ako rozhnevaný otec svoje deti, ale aby nás ako obávaný pán, pobúrený našimi hriechmi, nevydal na večný trest ako naničhodných sluhov, ktorí ho nechceli nasledovať do slávy.

Vstaňme teda konečne, ako nás vyzýva Písmo: „Nadišla hodina, aby sme sa prebudili zo sna.“{n}{r}Rim 13,11{/r}{/n} Otvorme oči pre božské svetlo a napäto počúvajme božský hlas, ktorý nás denne volá a napomína: „Čujte dnes jeho hlas: Nezatvrdzujte svoje srdcia.“{n}{r}Ž 95,7-8{/r}{/n} A opäť: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.“{n}{r}Zjv 2,7{/r}{/n}

A čo hovoril? „Poďte, deti, čujte ma, naučím vás bázni Pánovej.“{n}{r}Ž 34,12{/r}{/n} „Choďte, dokiaľ máte svetlo života, aby vás nezastihla tma smrti.“{n}{r}Jn 12,35{/r}{/n}

Pán hľadá v_množstve ľudu, ku ktorému toto volá, svojho robotníka, a znovu hovorí: „Miluje niekto život a chce požívať dobro v_šťastných dňoch?“{n}{r}Ž 34,13{/r}{/n} Ak toto začuješ a odpovieš: „Ja,“ povie ti Boh: „Ak chceš mať pravý a večný život, zdržuj svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči úlisnej. Unikaj pred zlom a dobre rob, hľadaj pokoj a usiluj sa oň.“{n}porov. {r}Ž 34,14-15{/r}{/n} „A keď to urobíte, moje oči spočinú na vás a môj sluch sa nakloní k_vašim prosbám a skôr, ako ma budete volať, poviem vám: Tu som!“{n}{r}Iz 58,9{/r}{/n}

A čo môže byť pre nás, milovaní bratia, lahodnejšie, ako tento Pánov hlas, ktorý nás volá? Hľa, Pán nám vo svojej láske ukazuje cestu života{n}porov. {r}Ž 16,11{/r}{/n}.

Prepášme si teda bedrá vierou{n}porov. {r}Ef 6,14-15{/r}{/n} a konaním dobrých skutkov a vedení evanjeliom kráčajme po jeho cestách{n}porov. {r}Dt 8,6{/r}; {r}Ž 128,1{/r}{/n}, aby sme si zaslúžili vidieť toho, „ktorý nás povolal do svojho kráľovstva“{n}porov. {r}1Sol 2,12{/r}{/n}. Ak chceme prebývať v_stánku jeho kráľovstva{n}porov. {r}Ž 15,1; 61,5{/r}{/n}, musíme bežať po ceste dobrých skutkov{n}porov. {r}Ž 119,32{/r}{/n}, ináč sa ta nedostaneme.

Tak ako jestvuje zlá, horká horlivosť, ktorá oddeľuje od Boha a vedie do pekla, jestvuje aj dobrá horlivosť, ktorá oddeľuje od chýb a vedie k_Bohu a do večného života. Teda mnísi majú s_veľkou láskou osvedčovať túto horlivosť, čiže „predbiehať sa vzájomne v_úctivosti“{n}porov. {r}Rim 12,10{/r}{/n}, s_najväčšou trpezlivosťou znášať svoje telesné i_mravné slabosti, pretekať sa v_poslušnosti; nik sa nemá hnať za tým, čo vyhovuje jemu, ale skôr za tým, čo osoží inému{n}porov. {r}1Kor 10,33{/r}{/n}, majú si čisto prejavovať bratskú lásku, z_lásky sa báť Boha, úprimnou a poníženou láskou milovať svojho opáta a vonkoncom ničomu nedávať prednosť pred Kristom, ktorý nech nás všetkých rovnako privedie do večného života.

RESPONZÓRIUM

Svätý Benedikt opustil domov i_dedičstvo, túžil páčiť sa Bohu, našiel si miesto na svätý život {*} A býval celkom sám pred pohľadom Najvyššieho.

Utiahol sa teda v_múdrej nevedomosti a rozumnej neučenosti. {*} A býval celkom sám pred pohľadom Najvyššieho.

13. júla

SV. HENRICHA

Zo starobylého Životopisu svätého Henricha

(MGH, Scriptores 4, 792-799)

Starostlivo zaisťoval pokoj a priaznivé podmienky pre Cirkev

Keď svätého Božieho služobníka pomazali za kráľa, neuspokojil sa iba s_obmedzeným časným kráľovstvom, ale aby získal korunu nesmrteľnosti, rozhodol sa bojovať za najvyššieho Kráľa, ktorému slúžiť znamená kraľovať. Veľmi horlivo sa staral o_rozvoj bohoslužby. Kostoly začal obdarúvať majetkom a obohacovať veľmi cenným vybavením. Na svojom vlastníctve založil bamberské biskupstvo a zasvätil ho apoštolským kniežatám Petrovi a Pavlovi a vzácnemu mučeníkovi Jurajovi. Osobitným rozhodnutím ho odovzdal svätej Rímskej cirkvi, aby vzdal z_Božej vôle povinnú úctu prvej stolici a zaistil svojej ustanovizni pod takým patronátom silnejšiu ochranu.

Ale aby všetci jasnejšie videli, ako starostlivo tento svätý muž zaisťoval pokoj a priaznivé podmienky pre svoju mladú cirkev aj do budúcnosti, prikladáme tu niečo z_potvrdzovacej listiny.

„Henrich, z_Božej prozreteľnosti a dobroty kráľ, všetkým synom Cirkvi, tak budúcim, ako aj terajším. Sväté písmo nás náležite poúča a napomína, aby sme sa vzdali časných majetkov a zriekli pozemských výhod a usilovali sa získať večné príbytky v_nebi, ktoré trvajú bez konca. Lebo terajšia sláva je nestála a márna, kým ju máme a nemyslíme pri nej aj na nebeskú večnosť. Ale Božie zľutovanie sa postaralo ľudskému pokoleniu o_výhodný prostriedok, keď mu dalo účasť na nebeskej vlasti ako odmenu za pozemský majetok.

Preto pri spomienke na túto dobrotu a vo vedomí, že sme boli povýšení na kráľovskú hodnosť bez zásluh, z_Božieho milosrdenstva, považujeme za vhodné nielen rozširovať kostoly, ktoré postavili naši predkovia, ale na väčšiu Božiu slávu stavať nové a uctiť si ich najvďačnejšími darmi našej nábožnosti. Pretože nie sme hluchí na Pánove prikázania a ochotne poslúchame božské rady, túžime uložiť si poklady, ktoré nám darovala štedrosť Božej dobroty, v_nebi, kde sa ani zlodeji nedobýjajú a nekradnú, ani hrdza a moľ neničia{n}porov. {r}Mt 6,19{/r}{/n}, kde sa najčastejšie túžbou a láskou zdržiava aj naše srdce, keď si uvedomíme všetko, čo sa teraz pozbiehalo.

Preto chceme vyjaviť všetkým veriacim, že sme jedno miesto nášho otcovského dedičstva, ktoré sa volá Bamberg, povýšili na vysokú hodnosť biskupského sídla, aby sa tam zachovala pamiatka nás i_našich rodičov a ustavične sa prinášala za všetkých pravoverných spasiteľná obeta.“

RESPONZÓRIUM

{r}Múd 10, 11b-12a. 14c. 10a{/r}

Pán ho poctil. Chránil ho pred nepriateľmi a zaisťoval ho pred prenasledovateľmi. {*} A dal mu večnú slávu.

Pán viedol spravodlivého po rovných cestách a ukázal mu Božie kráľovstvo. {*} A dal mu večnú slávu.

14. júla

SV. KAMILA DE LELLIS, KŇAZA

Zo Životopisu svätého Kamila, ktorý napísal jeho spoločník

(S. Cicatelli, Vita del P. Camillo de Lellis, Viterbo, 1615)

V_bratoch slúžil Pánovi

Aby som začal svätou láskou ako koreňom a darom všetkých čností, ktorá bola Kamilovi bližšia než všetky ostatné, musím povedať, že bol taký rozpálený ohňom tejto svätej čnosti, a nielen voči Bohu, ale aj voči blížnym a najmä voči chorým, že mu stačilo iba sa pozrieť na nich, aby zaplavila jeho srdce neha a súcit a aby dokonale zabudol na všetky rozkoše a pozemské radosti a náklonnosti. Keď posluhoval niektorému z_chorých, zdalo sa, akoby sa mal z_veľkej lásky a súcitu takmer celkom vyčerpať a stráviť. Lebo najradšej by bol vzal na seba akýkoľvek ich neduh či akékoľvek iné zlo, keby tým mohol zmierniť ich bolesti alebo odstrániť choroby.

Tak živo v_nich videl Kristovu osobu, že často pri podávaní jedla bol presvedčený, že oni sú jeho Kristami, až natoľko, že si od nich vyprosoval milosť a odpustenie hriechov. Preto stál pred nimi tak úctivo, akoby bol naozaj a doslova v_prítomnosti svojho Pána. O_ničom nehovoril častejšie a nadšenejšie ako o_svätej láske a túžil ju priam vložiť do sŕdc všetkých smrteľníkov.

Aby svojich rehoľných bratov zapálil touto hlavnou čnosťou, pripomínal im tie najlahodnejšie slová Ježiša Krista: „Bol som chorý a navštívili ste ma.“{n}{r}Mt 25,36{/r}{/n} Bolo vidno, že on sám má tieto slová naozaj vryté vo svojom srdci; tak často ich hovorieval, tak často ich opakoval!

Kamilova láska bola taká veľká a taká široká, že do svojej neobyčajnej náklonnosti a priazne nezahrnoval len chorých a zomierajúcich, ale všeobecne všetkých chudobných a úbohých. Jeho srdce bolo také preniknuté láskou voči núdznym, že hovorieval: „Keby na svete nebolo chudobných, ľudia by si ich museli nájsť, aj spod zeme by ich museli vyhrabať, aby im mohli robiť dobre a preukazovať milosrdenstvo.“

RESPONZÓRIUM

{r}1 Sol 5, 14b. 15b. 18b{/r}; {r}Rim 15, 7{/r}

Ujímajte sa slabých, vždy sa usilujte o_dobro voči všetkým, {*} Lebo to je Božia vôľa v_Kristovi Ježišovi pre vás.

Prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu. {*} Lebo to je Božia vôľa v_Kristovi Ježišovi pre vás.

15. júla

SV. BONAVENTÚRU, BISKUPA A UČITEĽA CIRKVI

Spomienka

Zo spisu svätého biskupa Bonaventúru Cesta mysle k_Bohu

(Cap. 7, 1. 2. 4. 6; Opera omnia, 5, 312-313)

Mystická múdrosť zjavená skrze Ducha Svätého

Kristus je cesta a brána. Kristus je rebrík a povoz ako „zľutovnica položená na Božej arche“{n}porov. {r}Ex 25,17{/r}{/n} a „tajomstvo skryté od vekov“{n}porov. {r}Ef 3,9{/r}; {r}Kol 1,26{/r}{/n}. Kto sa pozorne pozrie na túto zľutovnicu, čiže kto sa s_vierou, nádejou a láskou, nábožne, s_obdivom, plesaním a uznaním, s_chválou a jasotom zahľadí na toho, čo visí na kríži, ten s_ním koná „paschu“ čiže prechod{n}porov. {r}Ex 12,11{/r}{/n}, aby pomocou palice kríža prešiel cez Červené more{n}porov. {r}Ex 14,16{/r}{/n}, z_Egypta vstúpil do púšte, kde ochutnáva skrytú mannu{n}porov. {r}Ex 16,32-34{/r}; {r}Zjv 2,17{/r}{/n}, a s_Kristom odpočíval v_hrobe ako navonok mŕtvy, no pritom počuje, nakoľko je to vôbec na ceste možné, čo povedal Kristus zločincovi, keď pri ňom visel na kríži: „Dnes budeš so mnou v_raji.“{n}{r}Lk 23,43{/r}{/n}

Pri tomto prechode, ak má byť dokonalý, treba zanechať všetko rozumovanie a celú duševnú aktivitu preniesť a premeniť na Boha. Ale toto je mystické a tajomné. To nevie nik, iba ten, kto to dostal, a nedostane to nik, iba ten, kto po tom túži, ale nik nemôže po tom túžiť, iba ten, koho až do špiku kostí rozpáli oheň Ducha Svätého, ktorého zoslal na zem Kristus. Preto hovorí Apoštol, že túto tajomnú múdrosť zjavuje Duch Svätý{n}porov. {r}1Kor 2,10{/r}{/n}.

Ale keby si chcel zistiť, ako sa to deje, opýtaj sa milosti, a nie vedy, túžby, a nie rozumu, úpenlivej modlitby, a nie žiadostivého čítania, ženícha, a nie učiteľa, Boha, a nie človeka, temnoty, a nie jasnosti, nie svetla, ale ohňa, ktorý úplne zachvacuje a mimoriadnymi pomazaniami a horúcimi poryvmi prenáša k_Bohu. Tento oheň je totiž Boh a táto pec je v_Jeruzaleme{n}porov. {r}Iz 31,9{/r}{/n} a Kristus ju rozpaľuje žiarom svojho najhorúcejšieho utrpenia, čo vie pochopiť iba ten, kto hovorí: „Moja duša si volí šibenicu a moje kosti smrť.“{n}porov. {r}Jób 7,15{/r}{/n} Kto miluje túto smrť, môže vidieť Boha, lebo je nepochybne pravdou: „Človek ma nemôže vidieť a ostať nažive.“{n}porov. {r}Ex 33,20{/r}{/n} Zomrime teda a vojdime do tmy, umlčme starosti, žiadostivosti a preludy. Odíďme s_ukrižovaným Kristom „z_tohto sveta k_Otcovi“{n}porov. {r}Jn 13,1{/r}{/n}, aby nám ukázal Otca a mohli sme povedať s_Filipom: „To nám postačí“{n}{r}Jn 14,8{/r}{/n}, počuť s_Pavlom: „Stačí ti moja milosť“{n}{r}2Kor 12,9{/r}{/n} a plesať s_Dávidom: „Hynie mi telo i_srdce, no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.“{n}{r}Ž 73,26{/r}{/n} „Nech je zvelebený Pán naveky. A všetok ľud nech privolá: Staň sa. Amen.“{n}{r}Ž 106,48{/r}; porov. {r:Ž}89,53{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}1 Jn 3, 24{/r}; {r}Sir 1, 9a. 10{/r}

Kto zachováva Božie prikázania, ostáva v_Bohu a Boh v_ňom. {*} A že v_nás ostáva, poznáme z_Ducha, ktorého nám dal.

Boh stvoril múdrosť svojím Svätým Duchom a vylial ju na každého človeka a dáva ju tým, čo ho milujú. {*} A že v_nás ostáva, poznáme z_Ducha, ktorého nám dal.

16. júla

PREBLAHOSLAVENEJ PANNY MÁRIE KARMELSKEJ

Z_Rečí svätého pápeža Leva Veľkého

(Sermo 1 in Nativitate Domini, 2. 3: PL 54, 191-192)

Panna Mária počala najprv v_mysli, až potom v_tele

Z_Dávidovho kráľovského rodu bola vyvolená Panna, ktorá mala nosiť svätý plod a počať božské i_ľudské dieťa najprv v_mysli, až potom v_tele. Ale aby sa nenaľakala neobyčajných následkov, lebo nepoznala Boží plán, v_rozhovore s_anjelom sa dozvedá, čo má v_nej spôsobiť Duch Svätý. A nebojí sa, že stratí čistotu, keď sa čoskoro stane Bohorodičkou. Veď prečo by aj pochybovala o_zvláštnosti počatia, keď má sľúbené, že sa uskutoční z_moci Najvyššieho?! A viera tej, čo uverila, sa posilňuje aj svedectvom predchádzajúceho zázraku: Alžbeta dostáva nečakane plodnosť, aby nebolo pochybnosti, že ten, ktorý dal počať neplodnej, môže to dať aj panne.

Teda Božie Slovo, Boh, Boží Syn, ktorý „bol na počiatku u_Boha, skrze ktorého povstalo všetko a bez ktorého nepovstalo nič“{n}porov. {r}Jn 1,1.3{/r}{/n}, stal sa človekom, aby oslobodil človeka od večnej smrti. Tak sa sklonil na prijatie našej nepatrnosti bez umenšenia svojej vznešenosti, že zostal tým, čím bol, a vzal si, čím nebol, pravú prirodzenosť sluhu spojil s_tou prirodzenosťou, v_ktorej bol rovný Bohu Otcovi, a obe prirodzenosti zviazal tak, že nižšiu nepohltilo oslávenie a vyššiu neumenšilo prijatie nižšej.

Tak pri zachovaní osobitosti oboch podstát a pri ich spojení v_jednej osobe vznešenosť berie na seba nepatrnosť, sila slabosť, večnosť smrteľnosť a na zaplatenie nášho dlhu spojila sa neporušiteľná prirodzenosť so zraniteľnou prirodzenosťou, pravý Boh a pravý človek sa zlučuje do jednoty Pána, aby mohol „jeden“ a ten istý „prostredník medzi Bohom a ľuďmi“{n}porov. {r}1Tim 2,6{/r}{/n} v_jednej prirodzenosti zomrieť a skrze druhú vstať z_mŕtvych, ako to vyžadovala naša spása. Právom teda porodenie spásy nijako nepoškodilo panenskú neporušenosť, lebo narodenie pravdy ochránilo čistotu.

Bolo teda dobré, milovaní, že sa Kristus, Božia moc a Božia múdrosť{n}{r}1Kor 1,24{/r}{/n}, takto narodil. Tým sa nám v_ľudskej prirodzenosti priblížil a božskou prirodzenosťou nad nami vynikol. Veď keby nebol býval pravým Bohom, nebol by nám mohol priniesť spásu, a keby nebol býval pravým človekom, nebol by nám mohol byť vzorom.

Pri Pánovom narodení jasajúci anjeli spievajú: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi“ zvestujú „pokoj ľuďom dobrej vôle“{n}porov. {r}Lk 2,14{/r}{/n}, lebo vidia, že sa ide zo všetkých národov sveta budovať nebeský Jeruzalem. Ako sa potom musia nad takým nevýslovným dielom Božej dobroty tešiť úbohí ľudia, keď sa tak z_neho radujú vznešení anjeli!

RESPONZÓRIUM

Zastavme sa pri vznešenej spomienke na slávnu Pannu Máriu, na poníženosť ktorej zhliadol Pán; {*} Ktorá pri anjelovom zvestovaní počala Spasiteľa sveta.

Spievajme na slávu Kristovi pri tejto svätej slávnosti obdivuhodnej Bohorodičky. {*} Ktorá pri anjelovom zvestovaní počala Spasiteľa sveta.

17. júla

SV. ANDREJA–SVORADA A BENEDIKTA, PUSTOVNÍKOV

Spomienka

(V Nitrianskej diecéze sviatok hlavných patrónov)

Z_Listu svätého apoštola Pavla Kolosanom

{r:Kol}3, 1-17{/r}

Váš život je s_Kristom ukrytý v_Bohu

Bratia, {v}1{/v}ak ste s_Kristom vstali z_mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! {v}2{/v}Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! {v}3{/v}Veď ste zomreli a váš život je s_Kristom ukrytý v_Bohu. {v}4{/v}A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s_ním v_sláve.

{v}5{/v}Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba! {v}6{/v}Pre takéto veci prichádza Boží hnev na odbojných synov. {v}7{/v}Kedysi ste aj vy boli takí, keď ste v_nich žili. {v}8{/v}Ale teraz odložte aj vy všetko: hnev, rozhorčenie, zlobu, rúhanie i_mrzké reči zo svojich úst. {v}9{/v}Neluhajte si navzájom vy, čo ste si vyzliekli starého človeka s_jeho skutkami {v}10{/v}a obliekli ste si nového, toho, čo sa obnovuje, aby mal pravé poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril. {v}11{/v}Potom už niet Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky, barbara, Skýta, otroka, slobodného, ale všetko a vo všetkom je Kristus.

{v}12{/v}Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. {v}13{/v}Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! {v}14{/v}Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! {v}15{/v}A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v_jednom tele. A buďte vďační!

{v}16{/v}Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. {v}17{/v}A všetko, čo hovoríte alebo konáte, všetko robte v_mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.

RESPONZÓRIUM

{r}Rim 12, 2{/r}; {r}Lk 12, 35{/r}

Premeňte sa obnovou zmýšľania, {*} Aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

Bedrá majte opásané a lampy zažaté! {*} Aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

Život svätých pustovníkov vyznávača Andreja-Svorada a mučeníka Benedikta od päťkostolského biskupa Maura

(Časopis Učené Společnosti Šafaříkovy „Bratislava“ VIII, 4 [1934], 341-344)

S_radosťou očakával deň svätého vzkriesenia

V_čase, keď sa za vlády najkresťanskejšieho kráľa Štefana Božie meno a kresťanské náboženstvo v_Panónii len začínalo ujímať, kňazi a mnísi z_iných krajín začuli povesť o_dobrom panovníkovi a prichádzali k_nemu ako k_otcovi, nie však prinútení nejakou tiesňou, ale aby vo svojom združení našli novú radosť zo svätého života.

Jeden z_nich, čo vzišiel zo sedliackeho rodu ako ruža z_tŕnia, menom Svorad, prišiel z_vnuknutia Svätého Ducha do tejto vlasti z_krajiny Poľanov. Od opáta Filipa, ktorého kláštor zvaný Zobor na počesť svätého mučeníka Hypolita stál na nitrianskom území, prijal rúcho a pod menom Andrej rozhodol sa viesť pustovnícky život. Z_úst jeho učeníka blahoslaveného Benedikta, ktorý s_ním žil, som počul, s_akou skrúšenosťou srdca a telesným odriekaním sa tu umŕtvoval, a rozhodol som sa zachytiť to niekoľkými riadkami. Ja, Maurus, teraz z_Božej milosti biskup, vtedy však novic, som toho dobrého človeka videl, no ako žil, neviem z_vlastnej skúsenosti, ale iba z_počutia. Do nášho kláštora, zasväteného ku cti blahoslaveného biskupa Martina, často chodieval už spomínaný mních Benedikt a rozprával mi, čo nasleduje, o_jeho ctihodnom živote.

Keď sa ten ctihodný muž Andrej utiahol do pustovníckej samoty, ustavične sa postil až po úplné vyčerpanie tela, ale na posilnenie duchovného života. Tri dni sa zdržiaval všetkého, čo možno dať do úst, pre lásku k_milosti toho, ktorý sa kvôli ľuďom stal človekom a štyridsať dní sa postil. Keď však nadišiel čas štyridsaťdňového pôstu, podľa vzoru rehoľného poriadku, ktorý zachovával opát Zozimas, kde každý prežil štyridsaťdňový pôst na štyridsiatich piatich datliach, dostal od otca Filipa, od ktorého prijal rehoľné rúcho, štyridsať orechov a spokojný s_týmto pokrmom s_radosťou očakával deň svätého vzkriesenia. V_tieto, ale aj v_iné dni, hoci jedlo nielenže nestačilo ani na posilnenie tela, ale ešte aj ducha podlamovalo, nikdy, okrem času modlitby, nevynechal prácu.

To, čo je tu zaznačené, dozvedel som sa od jeho už spomenutého učeníka Benedikta. Aj on sa po smrti svojho otca rozhodol bývať na tom istom mieste. Ale po troch rokoch prísneho života podľa príkladu učiteľa prepadli ho zbojníci a v_domnení, že má veľa peňazí, priviedli ho na breh rieky Váh, zavraždili ho a hodili do vody. Jeho telo potom dlho hľadali, ale nenašli. No celý rok vídali na brehu rieky Váh sedieť orla, akoby niečo pozoroval. To ich priviedlo k_presvedčeniu, že je tam jeho telo, preto kázali komusi ponoriť sa do vody, a tak ho našli neporušené, akoby bol iba nedávno umrel. Aj Benedikta pochovali na tom istom mieste v_bazilike blahoslaveného mučeníka Emeráma, v_tom istom hrobe, kde odpočívali kosti svätého otca, blahoslaveného Andreja.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Kor 7, 29. 30. 31; 2, 12{/r}

Čas je krátky; preto tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali; {*} Lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa.

My sme nedostali ducha sveta. {*} Lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa.

20. júla

SV. APOLINÁRA, BISKUPA A MUČENÍKA

Pracovný preklad:

Z_Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa

(Sermo 128, 1-3: art. 1: CCL 24 A, 789-791)

Hľa, mučeník kraľuje a žije

Blahoslavený Apolinár ozdobil Cirkev rýdzou a vznešenou slávou mučeníkov. Právom Apolinár, pretože podľa príkazu svojho Boha tu stratil svoj život, aby ho našiel večný v_živote. Blahoslavený ten, kto tak svoj beh dokončil, vieru zachoval{n}porov. {r}2Tim 4,7{/r}{/n}, aby sa naozaj ako prvý z_veriacich našiel na mieste. Nech si nik nemyslí, že titulom vyznávač je menší ako mučeník, keď z_Božej vôle pozoruje každodenný a mnohonásobný návrat k_agónii. Počuj, čo hovorí Pavol: „Denne umieram.“{n}{r}1Kor 15,31{/r}{/n} Raz zomrieť je málo pre toho, kto môže svojmu kráľovi často prinášať víťazstvo nad nepriateľmi. Mučeníka nerobí tak smrť ako viera a nábožnosť; a ako čnosťou je v_šíku, v_boji padnúť z_lásky ku kráľovi, tak je dokonalou čnosťou dlho pracovať a vyčerpať zápasy. Nie preto nepriateľ neurobil niekoho mučeníkom, že mu hneď nezapríčinil smrť, ale vyskúšal mučeníka, pretože nevylákal od neho vieru; vymrštil šípy, ktoré mohol, a vyskúšal všetky druhy svojich zbraní ľstivý nepriateľ, no predsa nemohol pohnúť miestom hrdinského vodcu ani poškvrniť jeho stálosť. Vrcholom je, bratia, pohrdnúť, ak treba, terajším životom, ale slávne je aj životom opovrhnúť a šliapať po ňom aj po vladárovi.

Kristus sa ponáhľal k_mučeníkovi, mučeník sa ponáhľal k_svojmu kráľovi. Dobre sme povedali „ponáhľal“ podľa slov proroka: „Vstaň v_ústrety ku mne a pozri.“{n}{r}Ž 59,5{/r}{/n} Ale aby si Cirkev zadržala svojho bojovníka, rýchlo ide v_ústrety Kristovi, aby aj zachovala víťazovi veniec spravodlivosti a sebe v_čase vojny prenechala jeho prítomnosť. Často vylieval vyznávač svoju krv zo svojich rán a vierou mysle svedčil o_svojom Pôvodcovi. Hľadiac do neba, pohŕdal telom i_zemou. No zvíťazil, vydržal a už od útleho detstva dostal milosť neodstúpiť od túžby byť mučeníkom. Od detstva, hovorím, ktoré všetko dosiahne; ktoré sa o_to usiluje viac slzami ako silami. Lebo ani pohľad a pot silných nemôže urobiť to, čo slzy detí; lebo tam sa lámu telá a tu srdcia; tam sa úsudky mysle sotva pohnú, tu celá nežnosť sa nakláňa a zostupuje.

A čo ešte viac? Stará sa, stará svätá matka Cirkev, aby sa nikdy neoddelila od svojho pastiera. Hľa, žije, hľa, ako dobrý pastier je uprostred svojho stáda, a nikdy sa duchom neodlúči ten, ktorý na čas telom nás predišiel. Predišiel, hovorím, postavou; ináč medzi nami odpočíva bývaním svojho tela. Zničený je diabol, nepriateľ padol: hľa, kraľuje a žije ten, čo túžil byť pre svojho kráľa zabitý.

RESPONZÓRIUM

{r}2 Tim 4, 7-8{/r}; {r}Flp 1, 21{/r}

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti.

Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti.

21. júla

SV. VAVRINCA Z_BRINDISI, KŇAZA A UČITEĽA CIRKVI

Z_Rečí svätého kňaza Vavrinca z_Brindisi

(Sermo Quadragesimalis 2: Opera omnia 5, 1, nn. 48. 50. 52)

Hlásanie je apoštolská úloha

Na udržanie duchovného života, ktorý máme spoločný s_nebeskými anjelmi a Božími duchmi, lebo sme ako oni stvorení na Boží obraz a podobu, je nevyhnutne potrebný chlieb milosti Ducha Svätého a Božej lásky. Ale milosti a lásky bez viery niet, lebo bez viery je nemožné páčiť sa Bohu{n}porov. {r}Hebr 11,6{/r}{/n}. A viera sa ani nezačne bez hlásania Božieho slova: „Viera je z_hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“{n}{r}Rim 10,17{/r}{/n} Hlásanie Božieho slova je teda nevyhnutne potrebné pre duchovný život, tak ako siatie pre udržanie telesného života.

Preto hovorí Kristus: „Rozsievač vyšiel rozsievať svoje semeno.“{n}{r}Lk 8,5{/r}{/n} Rozsievač vyšiel ako hlásateľ spravodlivosti. Čítame, že jej hlásateľom bol kedysi Boh, napríklad keď dal všetkému ľudu na púšti živým hlasom z_neba zákon spravodlivosti. Inokedy Pánov anjel, ktorý na mieste plaču vytýkal ľudu prestúpenie Božieho zákona; a keď synovia Izraela počuli anjelovu reč, bolesť im prenikla srdce, všetci pozdvihli hlas a veľmi plakali{n}porov. {r}Sdc 2,4{/r}{/n}. Aj Mojžiš ohlasoval Pánov zákon všetkému ľudu na moabských stepiach, ako vidno z_Deuteronómia. Nakoniec prišiel Kristus, Boh a človek, hlásať Pánovo slovo a na to isté poslal apoštolov, ako predtým posielal prorokov.

Hlásanie je teda apoštolská, anjelská, kresťanská, božská úloha. Božie slovo je tak naplnené rozmanitými dobrami, že je akoby pokladnicou všetkých dobier. Veď z_neho pochádza viera, nádej, láska a všetky čnosti, všetky dary Ducha Svätého, všetky evanjeliové blahoslavenstvá, všetky dobré skutky, všetky zásluhy života, celá nebeská sláva: „Prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.“{n}{r}Jak 1,21{/r}{/n}

Lebo Pánovo slovo je svetlom pre rozum a ohňom pre vôľu, aby človek mohol poznať a milovať Boha. Pre vnútorného človeka, ktorý skrze milosť žije z_Božieho Ducha, je chlebom a vodou, ale chlebom sladším než med, než medové kvapky z_plástu, vodou lepšou než víno a mlieko. Pre nesmrteľnú dušu je pokladnicou zásluh, preto sa nazýva zlatom a veľkým drahokamom. Pre srdce, ktoré zatvrdlo v_chybách, je kladivom. Pre telo, svet a diabla je mečom, ktorý zabíja každý hriech.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 40, 9ac{/r}; {r}Lk 9, 59c. 60b{/r}

Vystúp na vysoký vrch, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu; {*} Povedz judejským mestám: Hľa, váš Boh!

Poď za mnou; choď a zvestuj Božie kráľovstvo. {*} Povedz judejským mestám: Hľa, váš Boh!

22. júla

SV. MÁRIE MAGDALÉNY

Sviatok

Z_Listu svätého apoštola Pavla Rimanom

{r:Rim}12, 1-21{/r}

Kresťanský život – duchovná bohoslužba

{v}1{/v}Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. {v}2{/v}A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

{v}3{/v}Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z_vás, aby si nik nemyslel o_sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh. {v}4{/v}Lebo ako máme v_jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, {v}5{/v}tak aj my mnohí sme jedno telo v_Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. {v}6{/v}Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v_súlade s_vierou, {v}7{/v}alebo dar slúžiť v_službe, alebo učiť pri vyučovaní, {v}8{/v}či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne.

{v}9{/v}Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k_dobru. {v}10{/v}Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v_úctivosti, {v}11{/v}v_horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. {v}12{/v}V_nádeji sa radujte, v_súžení buďte trpezliví, v_modlitbe vytrvalí. {v}13{/v}Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní. {v}14{/v}Žehnajte tých, čo vás prenasledujú – žehnajte a nepreklínajte! {v}15{/v}Radujte sa s_radujúcimi, plačte s_plačúcimi! {v}16{/v}Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k_nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba.

{v}17{/v}Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. {v}18{/v}Ak je to možné a závisí to od vás, žite v_pokoji so všetkými ľuďmi. {v}19{/v}Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán. {v}20{/v}Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu. {v}21{/v}Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.

RESPONZÓRIUM

{r}Rim 12, 2{/r}; {r}Ef 4, 23-24{/r}

Premeňte sa obnovou zmýšľania, {*} Aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

Obnovte sa duchovne premenou zmýšľania a oblečte si nového človeka. {*} Aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

Z_Homílií svätého pápeža Gregora Veľkého na evanjeliá

(Hom. 25, 1-2. 4-5: PL 76, 1189-1193)

Horela túžbou za Kristom, o_ktorom si myslela, že ho odniesli

Keď prišla Mária Magdaléna k_hrobu a Pánovo telo tam nenašla, myslela si, že ho odniesli, a oznámila to učeníkom. Oni šli, videli a uverili, že je to tak, ako povedala žena. O_nich sa ďalej píše: „Potom sa učeníci vrátili domov.“{n}{r}Jn 20,10{/r}{/n} A hneď sa dodáva: „Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala.“{n}{r}Jn 20,11{/r}{/n}

Tu treba uvážiť, aká sila lásky rozpaľovala srdce tejto ženy, že neodišla od Pánovho hrobu, ani keď učeníci odišli. Hľadala toho, ktorého nenašla. Hľadala ho a plakala. Zapálená ohňom lásky k_nemu horela túžbou za tým, o_ktorom si myslela, že ho odniesli. A tak sa stalo, že ho vtedy videla iba ona, čo zostala, aby ho hľadala, lebo veď silou dobrého skutku je vytrvalosť, ako aj hlas Pravdy hovorí: „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“{n}{r}Mt 10,22{/r}{/n}

Najprv teda hľadala, a nenašla. Vytrvalo hľadala ďalej a našla. Jej túžby odďaľovaním rástli a rastom nadobúdali schopnosť, že našli. Lebo sväté túžby odďaľovaním rastú. Keby odďaľovaním ochabovali, neboli by túžbami. Touto láskou horel každý, komu sa podarilo dosiahnuť pravdu. Preto aj Dávid hovorí: „Po Bohu živom žízni moja duša, kedyže už prídem k_nemu a uzriem Božiu tvár?“{n}{r}Ž 42,3{/r}{/n} A zasa Cirkev hovorí v_Piesni piesní: „Ranená som láskou.“{n}porov. {r}Pies 2,5{/r}{/n} A opäť: „Moja duša sa rozžialila.“{n}porov. {r}Pies 5,6{/r}{/n}

„Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“{n}{r}Jn 20,15{/r}{/n} Zisťuje sa príčina bolesti, aby sa zväčšila túžba, lebo keď vysloví meno toho, ktorého hľadá, zahorí ešte väčšou láskou k_nemu.

„Ježiš ju oslovil: Mária!“{n}{r}Jn 20,16{/r}{/n} Keď ju nazval všeobecným menom podľa pohlavia a nepoznala ho, oslovuje ju po mene. Akoby jej otvorene chcel povedať: „Spoznaj toho, ktorý ťa pozná. Nepoznám ťa všeobecne ako jednu z_mnohých, ale zvláštnym spôsobom.“

Mária oslovená po mene spoznáva Stvoriteľa a hneď ho nazýva „Rabbuni“, čo znamená „Učiteľ“{n}{r}Jn 20,16{/r}{/n}. Lebo to bol ten, ktorého hľadala navonok, a on ju učil hľadať vo vnútri.

RESPONZÓRIUM

Keď sa Mária Magdaléna vrátila od Pánovho hrobu, zvestovala učeníkom: Videla som Pána. {*} Je blahoslavená, lebo bola uznaná za hodnu niesť prvú správu o_zmŕtvychvstaní života.

Dlho s_plačom hľadala milého, až ho našla a keď ho našla, zvestovala to. {*} Je blahoslavená, lebo bola uznaná za hodnu niesť prvú správu o_zmŕtvychvstaní života.

23. júla

SV. BRIGITY, REHOĽNÍČKY

Z_Modlitieb pripisovaných svätej Brigite

(Oratio 2: Revelationum S. Birgittae libri, 2, Romae 1628, pp. 408-410)

Pozdvihnutie mysle ku Kristovi Spasiteľovi

Buď zvelebený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si predpovedal svoju smrť a pri Poslednej večeri obdivuhodne premenil hmotný chlieb na svoje drahocenné telo. Aj za to, že si ho s_láskou podal apoštolom na pamiatku svojho záslužného umučenia a svojimi vzácnymi svätými rukami si im umyl nohy, čím si najpokornejšie ukázal svoju veľkú poníženosť.

Buď uctený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si zo strachu pred umučením a smrťou potil krv zo svojho nevinného tela, a predsa si dokonal naše vykúpenie, ako si sa ho rozhodol uskutočniť, a tak si najjasnejšie ukázal svoju lásku voči ľudskému pokoleniu.

Buď zvelebený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si sa dal odviesť ku Kajfášovi, a hoci si sudcom všetkých, ponížene si dovolil, aby ťa vydali Pilátovmu súdu.

Sláva ti, môj Pane, Ježišu Kriste, za posmech, ktorý si podstúpil, keď si stál odetý do purpuru, ostrým tŕním korunovaný, aj za to, že si najtrpezlivejšie znášal, keď ti bezbožníci pľuli do vznešenej tváre, zakryli oči a špinavými rukami ťa hrubo bili po tvári a po hlave.

Chvála ti, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si trpezlivo dovolil, aby ťa priviazali k_stĺpu, neľudsky zbičovali, zakrvaveného priviedli pred Pilátovu súdnu stolicu a ukázali ťa ako nevinného Baránka.

Buď uctený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si sa dal so svojím vznešeným celým krvavým telom odsúdiť na smrť na kríži, že si na svojich svätých boľavých pleciach niesol kríž, a keď ťa zúrivo priviedli na miesto umučenia a vyzliekli zo šiat, nechal si sa pribiť na drevo kríža.

Buď naveky uctený, Pane, Ježišu Kriste, za to, že si v_takej úzkosti svojím dobrotivým pohľadom lásky pokorne zhliadol na svoju vznešenú matku, ktorá nikdy nezhrešila a vôbec nikdy nesúhlasila ani s_najmenším hriechom; a aby si ju potešil, zveril si ju do vernej ochrany svojmu učeníkovi.

Buď naveky zvelebený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si vo svojej smrteľnej úzkosti dal všetkým hriešnikom nádej na odpustenie, keď si milosrdne prisľúbil rajskú slávu zločincovi, ktorý sa na teba obrátil.

Večná chvála ti, môj Pane, Ježišu Kriste, za každú hodinu, ktorú si vydržal na kríži za nás hriešnikov v_najväčšej horkosti a úzkosti; lebo tvoju ušľachtilú dušu strašne prenikali a tvoje najsvätejšie srdce kruto prerážali najostrejšie bolesti, čo vychádzali z_tvojich rán, kým si so slabnúcim srdcom šťastne nevydýchol dušu a s_naklonenou hlavou neodovzdal sa pokorne do rúk Boha Otca, až si zomrel v_tele a ostal celkom chladný.

Buď zvelebený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si svojou predrahou krvou a presvätou smrťou vykúpil duše a že si ich milosrdne z_vyhnanstva priviedol späť do večného života.

Buď zvelebený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si si pre našu spásu nechal kopijou prebodnúť bok a srdce a že si prúdom vylial z_toho istého boku svoju predrahú krv a vodu, aby si nás vykúpil.

Sláva ti, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si chcel, aby tvoji priatelia sňali tvoje požehnané telo z_kríža a vložili ho do náručia tvojej prebolestnej matky, a že si dovolil, aby ťa ona zavinula do plachiet a pochovala do hrobu a aby ťa tam vojaci strážili.

Buď naveky uctený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si tretieho dňa vstal z_mŕtvych a zjavil si sa živý tým, ktorým si sa chcel zjaviť; že si po štyridsiatich dňoch pred očami mnohých vystúpil do neba a čestne si tam umiestnil svojich priateľov, ktorých si vyslobodil z_podsvetia.

Jasot a večná chvála ti, Pane, Ježišu Kriste, za to, že si zoslal do sŕdc učeníkov Svätého Ducha a ich ducha obohatil nesmiernou božskou láskou.

Buď zvelebený, pochválený a oslávený naveky, môj Pane, Ježišu, za to, že sedíš vo svojej božskej sláve na tróne vo svojom nebeskom kráľovstve a žiješ v_tele so všetkými svojimi svätými údmi, ktoré si si vzal z_tela Panny. A takto prídeš v_deň súdu súdiť duše všetkých živých i_mŕtvych, lebo ty žiješ a kraľuješ s_Otcom i_Duchom Svätým na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

{r}Zjv 1, 5. 6a{/r}; {r}Ef 5, 2a{/r}

Kristus nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov {*} A urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi.

Žite v_láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého za nás. {*} A urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi.

24. júla

SV. SARBELA MAKHLUFA, KŇAZA

Pracovný preklad:

Z_Listov svätého pustovníka Ammonia

(Ep. 12: PO 10/6, 1973, 603-607)

Najbližší Bohu sú ustanovení za lekárov duší

Milovaní v_Pánovi, vy viete, že po porušení príkazu duša nemôže poznať Boha, ak sa nevzdiali od ľudí a všetkých zamestnaní. Vtedy totiž uvidí svojho protivníka, ako jej odporuje. Keď však uvidí svojho protivníka, ktorý s_ňou bojuje a keď ho premôže a on zavše s_ňou zápasí, vtedy Boh prebýva v_nej a smútok sa pretvára na radosť a plesanie. Ak je však v_boji premožená, nastúpi do nej smútok a ochabnutosť s_mnohými inými vecami a ťažkosťami všetkých druhov.

Z_tohto dôvodu otcovia žili osamote na púšti, ako Eliáš z_Tesby, potom Ján. Nemyslite si, že boli medzi spravodlivými ľuďmi tým, že medzi ľuďmi konali spravodlivo, ale najprv boli vo veľkom tichu a takto dostali Božie čnosti, aby v_nich Boh prebýval a vtedy ich Boh poslal medzi ľudí, až keď dosiahli všetky čnosti, aby boli rozdávačmi Božími a uzdravovali ich choroby. Boli totiž lekármi duší a chceli uzdravovať ich slabosti. Z_tohto dôvodu boli vytrhnutí z_ticha a poslaní k_ľuďom; ale až vtedy sa posielajú, keď boli uzdravené ich slabosti. Nemôže sa totiž stať, že by sa posielala duša k_ľuďom na ich budovanie, kým by mala nejaké nedokonalosti. Tí však, čo ešte nedosiahli dokonalosť, a idú, idú podľa svojej vôle, nie však z_Božej vôle. Boh o_takýchto, karhajúc ich, hovorí: „Ja som ich – hovorí – neposlal a oni utekali.“{n}porov. {r}Jer 23,21{/r}{/n} Preto ani svoju dušu nemôžu zachovať, tým menej môžu iné duše budovať.

Tí však, ktorých Boh posiela, neradi sa vzďaľujú od ticha. Vedia totiž, že v_tichu získali Božiu silu. Avšak aby neboli takými, žeby neposlúchali Stvoriteľa, vychádzajú na duchovné budovanie, pričom napodobňujú jeho: ako Otec poslal svojho pravého Syna z_neba, aby uzdravoval všetky choroby a neduhy ľudí. Je totiž napísané: „On vzal na seba naše bolesti a niesol naše neduhy.“{n}{r}Iz 53,4{/r}; {r}Mt 8,17{/r}{/n} Preto všetci svätí, ktorí prichádzajú k_ľuďom, aby ich uzdravili, napodobňujú Stvoriteľa vo všetkom, čím sa stávajú hodni byť adoptívnymi Božími deťmi, a ako je Otec a Syn, aj oni nech sú na veky vekov.

Hľa, milovaní, ukázal som vám silu ticha, ako z_každej strany uzdravuje a aké milé je Bohu. Preto som vám napísal, aby ste boli silní v_tej veci, ktorej sa venujete, a aby ste vedeli, že pomocou ticha napredovali všetci svätí a preto v_nich prebývala Božia sila, preto im naznačovala nebeské tajomstvá, preto jeho milosť celú starobu tohto sveta porazila. A ten, čo vám toto napísal, jeho pomocou prišiel k_takémuto meradlu.

Sú aj v_tomto čase mnohí mnísi, ktorí nemôžu vytrvať v_tichu, pretože nemohli premôcť svoju vôľu. A tak medzi ľuďmi ustavične bývajú takí, ktorí nevedia pohŕdať sebou, utekať pred zvykmi ľudského rodu a v_boji zápasiť. Preto zotrvávajú so svojimi príbuznými, tešiac sa s_nimi po celý čas svojho života. Preto nie sú hodni božskej nežnosti, ani toho, aby v_nich prebývala Božia sila. Keď sa im zjaví sila, nachádza ich takých, že sa tešia z_tohto stánku sveta a z_vášní duše a tela, a preto nemôže na nich zostúpiť; ba láska k_peniazom a prázdna ľudská sláva a všetky slabosti duše a zamestnania nedovoľujú, aby na nich zostúpila Božia sila.

Vy však buďte silní v_tej veci, ktorej sa venujete. Tí totiž, čo odstupujú od ticha, nemôžu premôcť svoje vášne, ani nemôžu bojovať proti svojmu protivníkovi, keďže sú podriadení svojim vášňam; vy však premáhate vášne a Božia sila nech je s_vami.

RESPONZÓRIUM

{r}Flp 3, 8b. 10a{/r}; {r}Rim 6, 8{/r}

Všetko som stratil, aby som získal Krista, {*} Aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení.

Ak sme zomreli s_Kristom, veríme, že s_ním budeme aj žiť. {*} Aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení.

25. júla

SV. JAKUBA, APOŠTOLA

Sviatok

Z_Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Evanjelium podľa Matúša

(Hom. 65, 2-4: PG 58, 619-622)

Účastníci na Kristovom utrpení

Zebedejovi synovia naliehajú na Krista slovami: „Povedz, aby jeden z_nás sedel po tvojej pravici a druhý po ľavici.“{n}porov. {r}Mk 10,37{/r}{/n} A čo on? Aby im ukázal, že nežiadajú nič duchovné a že by sa to nikdy neodvážili žiadať, keby vedeli, čo to je, hovorí: „Neviete, čo žiadate“{n}{r}Mk 10,38{/r}{/n}, aké je to veľké, aké obdivuhodné, ako to presahuje aj samotné nebeské mocnosti. Potom dodáva: „Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť, a môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“{n}porov. {r}Mk 10,38{/r}{/n} Chce tým povedať: „Vy hovoríte so mnou o_poctách a vencoch, ja hovorím o_zápasoch a pote. Lebo teraz nie je čas na odmeny, ani sa teraz nezjaví tá moja sláva. Terajší život je čas porážok, bojov a nebezpečenstiev.“

A všimni si, ako ich formuláciou otázok aj povzbudzuje, aj láka. Nehovorí: „Dokážete zniesť porážku? Môžete vyliať svoju krv?“ Ale pýta sa: „Môžete piť kalich?“ Potom ich vábi: „Ktorý mám ja piť“, aby im jeho spoluúčasť dodala ochoty. Nazýva to krstom, a tak ukazuje, že z_toho vzíde veľké očistenie pre celý svet. Na to mu oni odpovedajú: „Môžeme.“{n}{r}Mk 10,39{/r}{/n} Rozohnení to hneď sľubujú, hoci nevedia, čo hovoria, ale očakávajú, že dosiahnu, čo žiadali.

A čo on? „Môj kalich budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení.“{n}porov. {r}Mk 10,39{/r}{/n} Predpovedal im veľké dobrá: „Budete poctení mučeníctvom a budete trpieť tak, ako budem trpieť ja, ukončíte svoj život násilnou smrťou a budete v_tom mojimi spoločníkmi. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici a po ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“{n}porov. {r}Mk 10,40{/r}{/n} Najprv povzbudil a podnietil ich ducha, povzniesol ich nad zármutok a potom opravil ich žiadosť.

„Vtedy sa ostatní desiati namrzeli na oboch bratov.“{n}{r}Mt 20,24{/r}; porov. {r}Mk 10,41{/r}{/n} Vidíš, akí nedokonalí boli všetci, aj tí, čo sa pokúšali predísť ostatných desiatich, aj desiati, ktorí závideli tým dvom? Ale, ako som povedal, ukáž mi ich neskôr a uvidíš, že už v_nich nie je nič zo všetkých týchto vášní. Počúvaj, ako ten istý Ján, ktorý teraz prišiel s_touto prosbou, prenecháva prvé miesto vždy Petrovi, aj vtedy, keď káže, aj keď robí zázraky, ako je to v_Skutkoch apoštolov. A Jakub potom už nežil dlho; od samého začiatku ho spaľovala veľká láska, zanechal všetko ľudské a vystúpil na takú výšku, že ho čoskoro zabili.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 19, 5{/r}

Oni, kým žili v_tele, zavlažovali Cirkev svojou krvou; {*} Pili Pánov kalich a stali sa Božími priateľmi.

Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta. {*} Pili Pánov kalich a stali sa Božími priateľmi.

26. júla

SV. JOACHIMA A ANNY, RODIČOV PANNY MÁRIE

Spomienka

Z_Rečí svätého kňaza Jána Damascénskeho

(Orat. 6, in Nativitatem B. Mariae V., 2. 4. 5. 6: PG 96, 663. 667. 670)

Poznáte ich po ovocí

Pretože sa z_Anny mala narodiť panenská Bohorodička, príroda sa neodvážila predbehnúť zárodok milosti; Anna zostala neplodná, kým nevydala milosť svoj plod. Veď sa aj žiadalo, aby sa narodila ako prvorodená tá, z_ktorej sa mal narodiť prvorodený zo všetkého stvorenia, „v_ktorom všetko spočíva“{n}porov. {r}Kol 1,15.17{/r}{/n}.

Blažený pár, Joachim a Anna, vám je zaviazané celé stvorenie. Veď vaším prostredníctvom prinieslo Stvoriteľovi najvzácnejší dar všetkých darov: čistú matku, ktorá jediná bola hodna Stvoriteľa.

Veseľ sa, „neplodná“ Anna, „čo si nerodila; jasaj a volaj, čo nepoznáš pôrodné bolesti“{n}{r}Iz 54,1{/r}{/n}. Plesaj, Joachim, lebo z_tvojej dcéry „chlapček sa nám narodil, daný nám je syn a volajú ho: Veľký radca“, spása celého sveta, „Posol, mocný Boh“{n}{r}Iz 9,6{/r}{/n}. Veď tento chlapček je Boh.

Blažený prečistý pár, Joachim a Anna! Možno vás poznať po ovocí vášho lona, ako na istom mieste hovorí Pán: „Poznáte ich po ovocí.“{n}{r}Mt 7,16{/r}{/n} Žili ste tak, ako sa páčilo Bohu a bolo hodno tej, ktorá z_vás vzišla. Veď svojím čistým a svätým spolužitím splodili ste skvost panenstva, tú, ktorá bude pannou pred pôrodom, pannou pri pôrode i_pannou po pôrode; tú, ktorá jediná bude vždy panna mysľou, duchom i_telom.

Najčistejší pár, Joachim a Anna! Vy ste zachovali čistotu, ktorú predpisuje prirodzený zákon, a od Boha ste dostali to, čo presahuje prírodu; zrodili ste svetu Božiu Matku, ktorá nepoznala muža. Vy ste žili nábožne a sväto v_ľudskej prirodzenosti a priviedli ste na svet dcéru, ktorá stála vyššie ako anjeli, a teraz je kráľovnou anjelov. Ty najkrajšia a najpôvabnejšia deva! Ty Adamova dcéra a Božia Matka! Blahoslavené bedrá a lono, z_ktorých si vzišla! Šťastné náručie, ktoré ťa varovalo! Blažené pery, ktoré jediné sa mohli tešiť z_tvojich čistých bozkov, totiž pery tvojich rodičov, aby si vždy a vo všetkom zachovala panenstvo! „Na chválu Božiu jasaj, celá zem; spievajte, radujte sa a hrajte.“{n}{r}Ž 98,4{/r}{/n} Pozdvihnite svoj hlas, pozdvihnite, nebojte sa.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Lk 2, 37. 38; 7, 16{/r}

Vo dne v_noci slúžili Pánovi pôstom a modlitbami {*} A očakávali vykúpenie Izraela.

Prosili Boha, aby navštívil svoj ľud. {*} A očakávali vykúpenie Izraela.

27. júla

SV. GORAZDA A SPOLOČNÍKOV

Spomienka

Zo slovienskeho Života Konštantína a Života Metoda

(Život Konštantína, kap. 17, 5-10; Život Metoda, kap. 17, 1-6)

Slovienskych učeníkov vysvätili za kňazov

Keď pápež prijal slovienske knihy, vykonal nad nimi svätý obrad. Položil ich v_chráme svätej Márie, ktorá sa volá Fatné, a slávili nad nimi svätú liturgiu.

Potom pápež prikázal dvom biskupom, Formózovi a Gauderichovi, aby vysvätili slovienskych učeníkov za kňazov.

Keď ich vysvätili, hneď spievali svätú liturgiu slovienskym jazykom v_bazilike svätého Petra, na druhý deň v_chráme svätej Petronely a na tretí deň u_svätého Ondreja a potom zas v_chráme apoštola Pavla, veľkého učiteľa národov; celú noc spievali chvály slovienskym jazykom a ráno konali liturgiu na jeho hrobe v_prítomnosti biskupa Arzénia, jedného zo siedmich biskupov, a Anastáza, bibliotekára.

Filozof Konštantín neprestával so svojimi učeníkmi vzdávať vďaky Bohu za to, čo sa dialo. Metoda sa pred jeho smrťou, keď už očakával veniec spravodlivosti, opýtali učeníci: „Koho zo svojich učeníkov určuješ, otče a učiteľ ctihodný, aby v_učiteľstve bol tvojím nástupcom?“

I_ukázal im jedného zo svojich najbližších učeníkov, nazývaného Gorazdom, a povedal: „Tento je vašej zeme slobodný muž, najzbehlejší v_latinských knihách a pravoverný. Toto nech je Božia vôľa a vaša láska, ako i_moja.“

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 25, 21. 20{/r}

Správne, dobrý a verný sluha, bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. {*} Vojdi do radosti svojho pána.

Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal. {*} Vojdi do radosti svojho pána.

29. júla

SV. MARTY

Spomienka

Z_Rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo 103, 1-2. 6: PL 38, 613. 615)

Blažení tí, čo mohli Krista prijať do svojho domu

Slová nášho Pána Ježiša Krista nám pripomínajú, že sa máme usilovať o_jedno, aj keď sa na tomto svete namáhame o_mnohé veci. Usilujeme sa, lebo sme ešte vzdialení, nie sme doma; zatiaľ sme na ceste, ešte nie vo vlasti; iba túžime, ešte neužívame. Ale usilujme sa a usilujme sa bez znechutenia a bez prestania, aby sme sa raz dostali do cieľa.

Marta a Mária boli dve rodné sestry, a nielen podľa tela, ale aj vo viere. Obe sa primkli k_Pánovi, obe svorne slúžili Pánovi, keď bol u_nich ako človek. Marta ho prijala, ako sa zvyčajne prijímajú pocestní. No pritom prijala slúžka svojho Pána, chorá svojho Lekára, stvorenie svojho Stvoriteľa. Tá, ktorá potrebovala duchovný pokrm, prijala toho, ktorý potreboval telesný. Lebo Pán si dobrovoľne vzal prirodzenosť sluhu a chcel, aby ho v_tej prirodzenosti sluhu sluhovia živili, lenže nie z_nevyhnutnosti, ale zo svojej blahovôle. Lebo aj to bola blahovôľa, že sa dal živiť. Mal telo, v_ktorom mohol byť aj hladný, aj smädný.

Tak bol teda ako hosť prijatý Pán, ktorý „prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“{n}{r}Jn 1,11-12{/r}{/n}. Adoptoval sluhov a urobil ich bratmi, vykúpil zajatcov a urobil ich spoludedičmi. No nech nik z_vás nepovie: „Blažení tí, čo mohli Krista prijať do svojho domu!“ Nežiaľ, nešomri, že si sa narodil v_čase, keď už Pána nevidíš v_tele. Túto poctu ti neodňal. Hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z_mojich najmenších, mne ste urobili.“{n}{r}Mt 25,40{/r}{/n}

Napokon, Marta, ty požehnaná za dobrú službu, dovoľ, aby som ti povedal, že hľadáš odmenu za túto svoju námahu – pokoj. Teraz máš plno práce s_obsluhou, chceš nakŕmiť smrteľné telá, hoci aj svätých. Ale keď prídeš do onej vlasti, vari tam nájdeš pocestného, ktorého by si mohla pohostinne prijať do domu? Nájdeš hladného, ktorému by si mohla lámať chlieb? Smädného, ktorému by si mohla podať nápoj? Chorého, ktorého by si mohla navštíviť? Rozvadeného, ktorého by si mohla uzmieriť? Mŕtveho, ktorého by si mohla pochovať?

Nič také tam už nebude. Ale čo tam bude? To, čo si vybrala Mária. Tam nebudeme nikoho živiť, tam budú živiť nás. Preto tam bude v_plnosti a dokonalosti to, čo si tu vybrala Mária, keď z_onoho bohatého stola Pánovho slova chytala omrvinky. Chcete vedieť, čo tam bude? Sám Pán hovorí o_svojich sluhoch: „Veru, hovorím vám: Posadí ich k_stolu a bude ich obsluhovať.“{n}{r}Lk 12,37{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Jn 12, 1-3{/r}

Keď Ježiš vzkriesil Lazára, pripravili mu v_Betánii hostinu {*} A Marta obsluhovala.

Mária vzala libru vzácneho oleja a pomazala ním Ježišove nohy. {*} A Marta obsluhovala.

30. júla

SV. PETRA CHRYZOLÓGA, BISKUPA A UČITEĽA CIRKVI

Z_Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa

(Sermo 148: PL 52, 596-598)

Tajomstvo vtelenia

Keď Panna počne, panna porodí a pannou ostáva, to nie je bežný zjav, ale znamenie, to nie je rozum, ale sila, to je Stvoriteľ, nie príroda, to nie je všeobecné, ale jedinečné, to je božské, nie ľudské. Že sa Kristus narodil, to nebola nevyhnutnosť, ale moc, to bolo tajomstvo lásky, obnovenie ľudskej spásy. Ten, ktorý bez narodenia utvoril človeka z_nedotknutej hliny, utvoril človeka tak, že sa narodil z_nedotknutého tela. Ruka, ktorá dobrotivo vzala hlinu a z_nej nás vytvorila, vzala si dobrotivo telo, aby nás obnovila. Teda to, že Stvoriteľ je vo svojom stvorení, že Boh je v_tele, to je česť pre stvorenie, a nie zníženie Stvoriteľa.

Človeče, prečo si tak málo ceníš seba, keď si taký vzácny Bohu?! Keď ťa Boh tak poctil, prečo sa znehodnocuješ?! Prečo zisťuješ, z_čoho si stvorený – a načo si stvorený, to neskúmaš? Či nie je celý dom tohto sveta, ktorý vidíš, stvorený pre teba? Pre teba záplava svetla zaháňa tmy, ktoré ťa obklopujú. Pre teba je ustanovená noc, pre teba je vymeraný deň. Pre teba je nebo ožiarené mnohotvárnym svitom slnka, mesiaca a hviezd. Pre teba je zem obsypaná kvetmi, hájmi a ovocím. Pre teba bolo stvorené obdivuhodné množstvo živočíchov vo vzduchu, na poliach a v_krištáľovej vode, aby radosť nového sveta nezakalila smutná samota.

A predsa tvoj Stvoriteľ myslí ešte na to, čím by zväčšil tvoju dôstojnosť: vkladá do teba svoj obraz, aby tento viditeľný obraz sprítomňoval na zemi neviditeľného Tvorcu a urobil ťa na zemi svojím zástupcom, aby taký rozsiahly majetok sveta nebol bez Pánovho zástupcu. Čo Boh sám od seba urobil v_tebe, to si láskavo osvojil a chcel, aby ho bolo možno priamo vidieť v_človeku, v_ktorom sa predtým dával vidieť iba ako v_obraze. Dal, aby človek vlastnil toho, ktorý predtým súhlasil, aby sa mu človek iba podobal.

Kristus sa teda rodí, aby svojím narodením obnovil skazenú prirodzenosť. Stáva sa dieťaťom, necháva sa živiť, prechádza etapami života, aby nastolil jediný dokonalý, trvalý vek, ktorý on stvoril. Nesie človeka, aby už človek nemohol padnúť. Toho, ktorého urobil pozemským, robí nebeským. Tomu, ktorého oživil ľudským duchom, dáva ducha božského života. A takto ho celého dvíha k_Bohu, aby v_ňom neostalo nič z_toho, čo patrí hriechu, smrti, strasti, bolesti a zemi. Toto nám prináša náš Pán, Ježiš Kristus, ktorý je Boh a s_Otcom žije a kraľuje v_jednote s_Duchom Svätým teraz i_vždycky i_po nesmrteľné veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Pt 2, 4a. 5a{/r}; {r}Ž 118, 22b{/r}

Prichádzajte k_Pánovi, k_živému kameňu {*} A dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene.

Toto je kameň, ktorý sa stal kameňom uholným. {*} A dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene.

Tiež 30. júla

BL. ZDENKY SCHELINGOVEJ, PANNY A MUČENICE

Z_Meditácií sestry Zdenky Schelingovej

(Rukopisné zápisky, s. 52-66)

Keď milujeme Krista, všetko je ľahké

Náš život má byť dokonalé „áno“, ktorým sa celkom dávame Bohu. Zabúdať celý deň na seba vo všetkom a viac pamätať na druhých. Takáto poníženosť je zdrojom sily. Môj apoštolát bude účinný nie mierou vonkajšej činnosti, ale mierou svätosti, ku ktorej budem smerovať. Nejde o_to, aby som svoj život obetovala ľuďom, ale aby som ho najprv ponúkla Bohu a iba potom aj iným... Vždy sa chcem iba s_ním spájať, lebo on ma musí celú zaujať.

Trpieť v_stave milostí je východiskom veľkých skutkov. Trpieť v_tichosti a skryto. Ticho je ovzduším bolestí – i_na Kalvárii sa mlčalo. Keď sa žalujeme, keď hľadáme potešenie a útechu, stráca sa to, čo je na bolesti najposväcujúcejšie. Nerozhadzujme túto vzácnu milosť. Kto žije v_duchu obety, môže si povedať: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.“{n}{r}Gal 2,20{/r}{/n}

V_mlčaní musíme nájsť seba. Zriekať sa seba, lebo koľko mám seba, toľko mi chýba ešte z_Krista. Keď má svet svoje požiadavky, má ich ešte väčším právom aj Boh.

Nie som si istá, či ma niekto pre moju lásku k_Bohu ukrižuje, preto sama chcem križovať svoje telo s_jeho žiadosťami. A keď mi iní urobia aj nejakú trpkosť, roztiahnem svoje ruky, aby som ju objala. Vždy chcem jedine to, čo chce Boh.

Bože, nedaj mi pripútať si srdce k_pozemským veciam. Vždy ma veď hore k_Slnku, k_tomu väčšiemu Svetlu!

Nech k_nemu smerujú všetky úsilia a námahy. K_nemu chcem vysielať modlitby, vyjadriť svoju prítulnosť. Iba k_nemu ma vedie túžba, on je moje večné Svetlo i_večne nová Krása. Jedine po Bohu túžim, lebo jemu úplne patrím... Keď milujeme Krista, všetko je ľahké. Cítim ako pomaly vylievam krv za toho, koho milujem. Áno, vždy mám za niekoho zopakovať Kristovo obetovanie, najmä vtedy, keď niekto kráča i_blúdi životom po neviditeľných cestách tmy. Vtedy musím pevnejšie stáť na svojom mieste...

Cieľ každého úsilia je len jeden: byť pri ňom, pri Ježišovi. Nakoľko sa priblížime k_nemu, natoľko nás pritiahne on k_svojmu srdcu.

Keby sme poznali, čo znamená trpieť pre Boha, využili by sme všetky mysliteľné prostriedky na získanie utrpenia. Kto veľmi miluje, prestáva trpieť. Veľkosť Ježišovho utrpenia mi dáva pochopiť a oceniť jeho veľkú lásku. Preto i_moje bolesti sa musia celkom stratiť v_láske.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Jn 3, 16a{/r}; {r}Jn 15, 13{/r}; {r}1 Jn 3, 16b{/r}

Čo je láska, poznali sme z_toho, že Kristus položil za nás svoj život. {*} Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.

Aj my sme povinní dávať svoj život za bratov. {*} Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.

31. júla

SV. IGNÁCA Z_LOYOLY, KŇAZA

Spomienka

Z_Autobiografie svätého Ignáca, ktorú podľa jeho rozprávania napísal Ľudovít Consalvus

(Cap. 1, 5-9: Acta Sanctorum Iulii, 7 [1868], 647)

Skúmajte duchov, či sú od Boha

Ignác bol vášnivo oddaný čítaniu márnych a nepravdivých kníh, ktoré opisovali hrdinské činy slávnych mužov. Len čo sa cítil lepšie, žiadal si niečo také, aby mu prešiel čas. Ale v_tom dome sa nenašla nijaká taká kniha. Preto mu dali knihu s_názvom „Život Krista“ a druhú „Kvet svätých“, obidve v_materskej reči.

Po opätovnom čítaní týchto kníh prebúdzal sa v_ňom značný záujem o_to, čo opisovali. Neraz prestal čítať a v_duchu sa vracal k_tomu, čo čítal, a premýšľal o_tom; inokedy sa vracal k_tým prázdnym záujmom srdca, ktoré predtým zamestnávali jeho ducha, a k_mnohým iným podobným veciam, podľa toho, čo sa mu núkalo.

Medzitým mu však prišlo na pomoc Božie milosrdenstvo a pri ďalšom čítaní vytláčalo tamtie myšlienky inými. Keď totiž čítal život Krista, nášho Pána, a svätých, vtedy premýšľal a sám si hútal: „Čo keby som urobil aj ja to, čo urobil svätý František? A čo keby som urobil ako svätý Dominik?“ Takto uvažoval o_mnohých veciach. A tieto myšlienky ho zamestnávali dosť dlho. No potom sa okolnosti zmenili a opäť prišli oné márne svetské myšlienky, ktoré tiež trvali dlhší čas. Toto striedanie myšlienok ho držalo dlho.

Ale medzi týmito myšlienkami bol veľký rozdiel. Keď upieral myseľ na svetské veci, pôsobilo mu to veľkú slasť, no keď ho to unavilo a nechal to tak, cítil smútok a prázdnotu. Keď však premýšľal o_prísnom živote, ktorý videl u_svätých mužov, jeho duch cítil rozkoš nielen vtedy, keď o_tom uvažoval v_srdci, ale bol veselý aj vtedy, keď sa tým prestal zaoberať. Spočiatku si však tento rozdiel nevšimol a nevážil, až sa mu jedného dňa otvorili oči mysle a začal s_prekvapením sledovať tento rozdiel, lebo zo skúsenosti zistil, že jeden druh myšlienok zanecháva v_ňom smútok, iný zasa radosť. A toto bol prvý záver, ku ktorému dospel v_duchovnom živote. Keď neskôr začal duchovné cvičenia, toto bolo prvé svetlo, ktorým argumentoval, keď učil svojich o_rôznosti duchov, aby to pochopili.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Pt 4, 11. 8a{/r}

Keď niekto hovorí, tak len ako Božie slovo; keď niekto slúži, tak len z_moci, ktorú uštedruje Boh, {*} Aby bol vo všetkom oslávený Boh skrze Ježiša Krista.

Predovšetkým majte vytrvalú lásku jedni k_druhým. {*} Aby bol vo všetkom oslávený Boh skrze Ježiša Krista.