JÚN

1. júna

SV. JUSTÍNA, MUČENÍKA

Spomienka

Zo Zápisov o_mučeníctve svätého Justína a jeho spoločníkov

(Cap. 1-5: cf. PG 6, 1566-1571)

Prilipol som k_pravému kresťanskému učeniu

Svätých chytili a priviedli k_rímskemu prefektovi, ktorý sa volal Rustikus. Keď ich postavili pred súdnu stolicu, prefekt Rustikus povedal Justínovi: „Predovšetkým vyznaj vieru v_bohov a podriaď sa cisárom!“ Justín odpovedal: „Nik nás nemá právo žalovať alebo väzniť za to, že poslúchame príkazy nášho Spasiteľa Ježiša Krista.“

Rustikus sa opýtal: „Aké učenie vyznávaš?“ Justín odpovedal: „Usiloval som sa preskúmať všetky náuky, ale prilipol som k_pravému, kresťanskému učeniu, aj keď ho neprijímajú tí, čo sú v_zajatí omylov.“

Prefekt Rustikus vravel: „A ty prijímaš toto učenie, ty nešťastník?!“ Justín odvetil: „Áno, a nasledujem ho s_pravou vierou.“

Prefekt Rustikus sa opýtal: „Aká je to viera?“ Justín odpovedal: „Že uctievame kresťanského Boha a sme presvedčení, že on jediný je od počiatku ako stvoriteľ a pôvodca celého stvorenia, sveta viditeľného i_neviditeľného. A ctíme si aj Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorého predpovedali proroci, že príde ako hlásateľ spásy ľudského pokolenia a učiteľ vynikajúcich učeníkov. Lenže ja som iba človek a uvedomujem si, že toho môžem len veľmi málo povedať vzhľadom na jeho nekonečné božstvo. Ale spolieham sa na istú prorockú silu, lebo ten, o_ktorom som práve povedal, že je Boží Syn, bol predpovedaný. A viem, že proroci z_nebeského vnuknutia predpovedali jeho príchod k_ľuďom.“

Rustikus sa spýtal: „Teda si kresťan?“ Justín odpovedal: „Áno, som kresťan.“

Prefekt povedal Justínovi: „Počuj ty, čo hovoríš, že si učený, a myslíš si, že poznáš pravé učenie: Si si istý, že vystúpiš do neba, keď ťa dám zbičovať a sťať?“ Justín vravel: „Dúfam, že budem bývať v_jeho dome, ak toto podstúpim. Lebo viem, že všetci, čo budú správne žiť, dostanú Božiu milosť až do skončenia sveta.“

Prefekt Rustikus pokračoval: „Tak ty si teda myslíš, že vystúpiš do neba a dostaneš nejakú náležitú odmenu?“ Justín povedal: „Nemyslím si, ale spoľahlivo to viem a som si celkom istý.“

Prefekt Rustikus povedal: „A teraz poďme k_veci, lebo je naliehavá a súri. Dohodnite sa a spoločne obetujte bohom!“ Justín odvetil: „Nik rozumný neklesne z_nábožnosti do bezbožnosti.“

Prefekt Rustikus vyhlásil: „Ak nevykonáte, čo vám prikazujem, dám vás nemilosrdne mučiť.“ Justín vravel: „Máme sľúbené, že keď budeme trpieť pre nášho Pána Ježiša Krista, budeme spasení. Lebo toto nám zaistí spásu a dôveru pred hroznejším súdom, pred všeobecným súdom nášho Pána a Spasiteľa.“

Takisto hovorili aj ostatní mučeníci: „Rob, čo chceš; my sme kresťania a modlám neobetujeme.“

Prefekt Rustikus vyniesol rozsudok: „Tých, ktorí nechceli obetovať bohom a splniť cisárov rozkaz, treba zbičovať a odviesť na popravu podľa predpisov zákona.“ Svätí mučeníci oslavovali Boha, vyšli na zvyčajné miesto, kde im sťali hlavu, a vyznaním Spasiteľa zavŕšili mučeníctvo.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Sk 20, 21. 24{/r}; {r}Rim 1, 16{/r}

Dosvedčil som vieru v_nášho Pána Ježiša Krista a ničoho sa nebojím. {*} Ani svoj život si veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal: svedčiť o_evanjeliu Božej milosti. Aleluja.

Lebo ja sa za evanjelium nehanbím; veď ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi. {*} Ani svoj život si veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal: svedčiť o_evanjeliu Božej milosti. Aleluja.

2. júna

SV. MARCELÍNA A PETRA, MUČENÍKOV

Z_Povzbudenia na mučeníctvo od kňaza Origena

(Nn. 41-42: PG 11, 618-619)

Kto má účasť na Kristových utrpeniach, bude mať účasť aj na úteche

Ak „sme prešli zo smrti do života“{n}{r}1Jn 3,14{/r}{/n}, pretože sme prešli od nevery k_viere, nedivme sa, že nás svet nenávidí.{n}porov. {r}1Jn 3,13{/r}{/n} Veď nik, kto neprešiel zo smrti do života, ale ostal v_smrti, nemôže milovať tých, čo prešli, aby som tak povedal, z_temného domu smrti do budovy svetla a života, zhotovenej zo živých kameňov.

Ježiš „položil za nás svoj život“{n}{r}1Jn 3,16{/r}{/n}. Aj my ho teda položme, nehovorím, že za neho, ale za nás, totiž za tých, čo sa majú budovať naším svedectvom.

Kresťan, je tu čas, keď sa máme chváliť. Veď hovorí: „A nielen to: chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, trpezlivosť osvedčenú čnosť a osvedčená čnosť zasa nádej. A nádej nezahanbuje.“ Nech len „je Božia láska rozliata v_našich srdciach skrze Ducha Svätého“{n}{r}Rim 5,3-5{/r}{/n}.

Ak platí: „Ako sa rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj útecha“{n}{r}2Kor 1,5{/r}{/n}, prijímajme Kristove utrpenia s_najväčšou ochotou a nech sa v_nás rozmnožujú, ak túžime po hojnej úteche, ktorú dosiahnu všetci plačúci; a, pravdaže, nie rovnakou mierou – veď keby bola rovnaká útecha, nebolo by napísané: „Ako sa v_nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa rozhojňuje aj naša útecha.“

Tí, čo majú účasť na utrpeniach, budú mať účasť aj na úteche úmerne utrpeniam, ktoré s_Kristom znášajú. Toto sa naučíte od toho, ktorý s_neochvejnou dôverou povedal: „Veď vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať aj na úteche.“{n}porov. {r}2Kor 1,7{/r}{/n}

Boh hovorí ústami proroka: „V_milostivom čase som ťa vyslyšal a v_deň spásy som ti pomohol.“{n}{r}2Kor 6,2{/r}; porov. {r}Iz 49,8{/r}{/n} A ktorý iný čas by bol milostivejší, ako keď nás pre našu lásku k_Bohu v_Kristovi slávnostne vedú do väzenia na tomto svete, ale nie ako porazených, lež ako víťazov?!

Veď Kristovi mučeníci s_Kristom odzbrojujú kniežatstvá a mocnosti a s_Kristom nad nimi triumfujú; aby mali podiel aj na tom, čo utrpením statočne vydobyl, keď mali účasť na jeho utrpeniach. A ktorý iný je taký deň spásy ako ten, v_ktorý takto odchádzate odtiaľto?!

Ale prosím, „nikomu v_ničom nedávajte pohoršenie, aby naša služba bola bez hany. Vo všetkom sa odporúčajte ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti“{n}porov. {r}2Kor 6,3-4{/r}{/n}. A hovorte: „A teraz ešte čo mám čakať? Či nie Pána?“{n}porov. {r}Ž 39,8{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 6, 12. 14. 13{/r}

Nečaká nás zápas s_krvou a telom, ale s_kniežatstvami a mocnosťami, so zloduchmi v_nebeských sférach. {*} Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou. Aleluja.

Vezmite si Božiu výzbroj, aby ste mohli v_deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť. {*} Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou. Aleluja.

3. júna

SV. KAROLA LWANGU A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV

Spomienka

Z_homílie svätého pápeža Pavla Šiesteho pri svätorečení ugandských mučeníkov

(AAS 56 [1964], 905-906)

Sláva mučeníkov – znamenie znovuzrodenia

Títo africkí mučeníci pridávajú novú stránku do knihy víťazov, akou je Martyrológium, ktorá rozpráva o_udalostiach veľmi smutných a pritom veľkolepých. Hovoríme o_stránke naozaj dôstojnej, ktorá sa pripája k_oným slávnym dejinám starovekej Afriky, o_ktorých sme si my, ľudia slabej viery, čo žijeme v_týchto časoch, mysleli, že už nikdy nebudú mať rovnocenné pokračovanie.

Kto by sa bol kedy nazdal, že napríklad k_takým dojímavým správam o_scillijských mučeníkoch, o_kartáginských mučeníkoch, o_mučeníkoch utickej „Massa candida“ (bielej masy{fnr}1{/fnr}), ako podávajú Augustín{fnr}2{/fnr} a Prudencius{fnr}3{/fnr}, o_egyptských mučeníkoch, o_ktorých nachádzame nádherný chválospev v_spise Jána Zlatoústeho{fnr}4{/fnr}, a k_správam o_mučeníkoch za vandalského prenasledovania, pribudnú v_našich časoch nové záznamy, ktoré rozprávajú o_nemenej hrdinských, nemenej slávnych činoch.

Kto mohol čo i_len tušiť, že k_vynikajúcim svätým africkým mučeníkom a vyznávačom, známym z_dejín, ako boli Cyprián, Felicita a Perpetua, a k_najväčšiemu mužovi Augustínovi raz pripojíme Karola Lwangu a Mateja Mulumbu Kalembu, ktorých mená sú nám také drahé, a ich dvadsiatich spoločníkov!? A treba tu spomenúť aj tých, čo sa hlásili k_anglikánskej cirkvi a boli povraždení pre Kristovo meno.

Títo africkí mučeníci isto kladú začiatky novej epochy. Len tu nemyslime na prenasledovania a náboženské boje, ale na kresťanské a občianske obrodenie!

Lebo z_Afriky skropenej krvou týchto mučeníkov, ktorí sú prví v_tomto novom veku (a nech dá Boh, aby boli aj poslední, veď ich obeta je taká veľká a cenná!), rodí sa nová, slobodná a nezávislá Afrika.

Násilie spáchané na týchto mučeníkoch je také ohavné a také výrazné, že môže byť dostatočným a rukolapným podnetom na formovanie nového ľudu z_mravného hľadiska, aby vznikli nové duchovné tradície, ktoré zostanú potomkom, a aby sa takrečeno symbolicky vyjadril a urýchlil prechod od jednoduchého a hrubého spôsobu života – v_ktorom nechýbali niektoré vynikajúce ľudské hodnoty, no pritom bol poškvrnený, chorý a akoby otročil sám sebe, – k_civilizácii, ktorá vyžaduje ušľachtilejšie prejavy ľudského ducha a vyššie formy spoločenského života.

{fn:1}Skupina asi dvoch alebo troch stoviek mučeníkov hodených do nehaseného vápna.{/fn} {fn:2}PL 36,571; 38,1045.{/fn} {fn:3}Peristephanon 4.{/fn} {fn:4}PG 50,693n.{/fn}

RESPONZÓRIUM

Keď v_sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. {*} Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v_prítomnosti Boha a od Krista-Sudcu dostať víťaznú korunu! Aleluja.

Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s_čistým srdcom, s_pevnou vierou a vytrvalou láskou. {*} Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v_prítomnosti Boha a od Krista-Sudcu dostať víťaznú korunu! Aleluja.

5. júna

SV. BONIFÁCA, BISKUPA A MUČENÍKA

Spomienka

Z_Listov svätého biskupa a mučeníka Bonifáca

(Ep. 78: MGH, Epistolae, 3, 352. 354)

Starostlivý pastier bdie nad Kristovým stádom

Cirkev, ktorá sa plaví ako veľká loď po mori tohto sveta a dorážajú na ňu v_tomto živote vlny rozličných protivenstiev, neslobodno opustiť, ale ju treba riadiť.

Príklad máme u_prvých Otcov, ako sú Klement a Kornélius a mnohí iní v_Ríme, Cyprián v_Kartágu, Atanáz v_Alexandrii. Oni riadili Kristovu loď, jeho milovanú nevestu Cirkev, za pohanských vladárov: učili, bránili, pracovali a trpeli až po vyliatie krvi.

Keď som o_nich a im podobných uvažoval, popadal ma strach. „Úzkosť a triaška idú na mňa a takmer sa ma zmocňujú temnoty“{n}{r}Ž 55,6{/r}{/n} mojich hriechov. A najradšej by som bol opustil kormidlo Cirkvi, ktoré som prevzal, keby som bol mohol nájsť na to príklad u_Otcov alebo vo Svätom písme.

A pretože je to všetko tak a pravdu možno prenasledovať, ale nemožno ju zničiť ani oklamať, nech sa naša unavená myseľ utieka k_tomu, ktorý prostredníctvom Šalamúna hovorí: „Z_celého svojho srdca dôveruj Pánovi a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on bude riadiť tvoje kroky.“{n}{r}Prís 3,5-6{/r}{/n} A inde: „Pánovo meno je pevná veža, spravodlivý sa k_nej utieka a bude zachránený.“{n}{r}Prís 18,10{/r}{/n}

Stojme pevne v_spravodlivosti a pripravujme si dušu na pokušenie, aby sme využili Božiu pomoc a povedali mu: „Pane, stal si sa nám útočišťom z_pokolenia na pokolenie.“{n}{r}Ž 90,1{/r}{/n}

Dôverujme tomu, ktorý na nás položil bremeno. Čo nemôžeme uniesť vlastnými silami, nesme s_pomocou toho, ktorý je všemohúci a hovorí: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“{n}{r}Mt 11,30{/r}{/n}

Stojme pevne v_boji pre Pánov deň, lebo prišli na nás „dni úzkosti a súženia“{n}porov. {r}Sof 1,15{/r}{/n}. „Zomrime“, ak to bude Boh chcieť, „za sväté zákony našich otcov“{n}porov. {r}2Mach 7,2{/r}{/n}, aby sme si zaslúžili dosiahnuť s_nimi večné dedičstvo.

Nebuďme nemí psi{n}porov. {r}Iz 56,10{/r}{/n}, nebuďme mlčiaci strážcovia, nebuďme nájomníci, ktorí utekajú pred vlkom, ale starostliví pastieri, ktorí bdejú nad Kristovým stádom a ohlasujú veľkému i_malému, bohatému i_chudobnému Božiu vôľu celú, ľuďom každého postavenia a veku podľa toho, koľko nám Boh dá sily, vhod i_nevhod{n}porov. {r}2Tim 4,2{/r}{/n}, tak, ako o_tom píše svätý Gregor v_Knihe o_pastorácii.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Sol 2, 8{/r}; {r}Gal 4, 19{/r}

Najradšej by sme vám boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; {*} Takými drahými ste sa nám stali. Aleluja.

Deti moje, znovu vás v_bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. {*} Takými drahými ste sa nám stali. Aleluja.

6. júna

SV. NORBERTA, BISKUPA

Zo Životopisu svätého biskupa Norberta

(Cfr. PL 170, 1262. 1269. 1294. 1295; Litterae Apostolicae ab Innocentio II ad S. Norbertum II non. iun. 1133 sub plumbo datae: Acta Sanctorum, 21, in Appendice, p. 50)

Veľký medzi veľkými a malý medzi malými

Norbert sa právom počíta medzi tých, čo sa účinne zapojili do gregorovskej obnovy Cirkvi. Ponajprv sa podujal vychovať kňazov, oddaných pravému evanjeliovému a apoštolskému životu, čistých a chudobných, ktorí by si obliekli „odev i_dôstojnosť nového človeka; to prvé v_rehoľnom rúchu a to druhé v_kňazskej hodnosti“{fnr}1{/fnr}. Chcel, „aby sa riadili Svätým písmom a za vodcu mali Krista“. Obyčajne im odporúčal tri veci: „čistotnosť pri oltári a pri bohoslužbách, odstránenie priestupkov a nedbalostí v_kapitule, starosť o_chudobných a pohostinstvo“.

Ku kňazom, ktorí v_kláštore zastupovali apoštolov, pripojil podľa vzoru prvotnej Cirkvi také množstvo veriacich laikov – mužov i_žien, že, ako tvrdia mnohí, nik od čias apoštolov nezískal pre Krista za taký krátky čas toľko nasledovníkov dokonalého života ako on svojou výchovou.

Keď sa stal arcibiskupom, vyzval svojich spolubratov, aby získali pre vieru územie Vendov{fnr}2{/fnr}. Kňazov svojej diecézy pobádal do obnovy bez ohľadu na rozruch a pobúrenie ľudu.

A napokon sa tak významne pričinil o_upevnenie a rozšírenie dobrých vzťahov medzi Apoštolskou Stolicou a cisárstvom, pravda, pri zachovaní slobody cirkevných volieb, že mu pápež Inocent Druhý napísal: „Apoštolská Stolica si z_celého srdca blahoželá, že má v_tebe takého oddaného syna.“ A cisár ho urobil hlavným kancelárom cisárstva.

Toto všetko dokázal neochvejnou vierou. Hovorili o_ňom: „Norbert tak vyniká vierou ako Bernard z_Clairvaux láskou.“ Ďalej jemnosťou vo vystupovaní, „lebo on, veľký medzi veľkými a malý medzi malými, bol ku každému láskavý“. A napokon vynikajúcou výrečnosťou: Sústredený na Božie záujmy neprestajne rozjímal a smelo šíril „ohnivé Božie slovo, ktoré spaľuje neresti, vybrusuje čnosti a učenlivé duše obohacuje múdrosťou“.

{fn:1}Slová v_úvodzovkách sú prevzaté zo spisu Vita S. Norberti od súvekého autora, regulárneho kanonika premonštráta.{/fn} {fn:2}Slovanský kmeň na území východného Nemecka.{/fn}

RESPONZÓRIUM

{r}2 Tim 4, 2. 5{/r}; {r}Sk 20, 28{/r}

Hlásaj slovo, naliehaj vhod i_nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. {*} Znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu. Aleluja.

Dávaj pozor na celé stádo, v_ktorom ťa Duch Svätý ustanovil za biskupa, aby si pásol Božiu Cirkev. {*} Znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu. Aleluja.

9. júna

SV. EFRÉMA, DIAKONA A UČITEĽA CIRKVI

Z_Rečí svätého diakona Efréma

(Sermo 3, De fine et adminitione, 2, 4-5: ed. Lamy, 3, 216-222)

Boží poriadok spásy je obrazom duchovného sveta

Pane, denným svetlom svojho poznania zažeň nočné tmy našej mysle, aby ti naša osvietená myseľ slúžila v_obnovenej čistote. Keď vychádza slnko, smrteľníci začínajú pracovať. Pane, priprav v_našich mysliach miesto pre ten deň, ktorý nepozná koniec. Daj, aby sme na vlastné oči uvideli život zmŕtvychvstania a nech nič neodvráti našu myseľ od tvojich radostí. Pane, vtlač do nás za našu ustavičnú túžbu po tebe znamenie toho dňa, ktorý nezávisí od obehu slnka.

V_tvojich sviatostiach ťa denne objímame a prijímame ťa do svojho srdca; urob nás hodnými zakúsiť na vlastnej osobe zmŕtvychvstanie, ktoré očakávame. S_krstnou milosťou ukrývame vo svojom tele tvoj poklad a tento poklad sa ešte zväčšuje pri stole tvojich sviatostí; daj, aby sme sa radovali z_tvojej milosti. Pane, máme v_sebe tvoju pamiatku z_tvojho duchovného stola; daj, nech ťa vlastníme naplno v_budúcej obnove.

Nech pochopíme, akí sme krásni tou duchovnou krásou, ktorú v_našej smrteľnosti vzbudzuje tvoja nesmrteľná vôľa!

Tvoje ukrižovanie, Spasiteľ náš, znamenalo koniec telesného života; daj, aby sme ukrižovali svoju vôľu na zvýraznenie duchovného života. Tvoje zmŕtvychvstanie, Ježišu, nech dodá veľkosť duchovnému človeku v_nás a rozjímanie o_tvojich tajomstvách nech je zrkadlom, v_ktorom by sme ho spoznali.

Tvoj božský poriadok spásy, Spasiteľ náš, je obrazom duchovného sveta; daj, nech v_ňom žijeme ako duchovní ľudia.

Nezbav, Pane, našu myseľ svojej duchovnej blízkosti a neodním našim údom teplo svojej dobroty. Smrteľnosť ukrytá v_našom tele vylieva na nás porušenie; nech rosa tvojej duchovnej lásky odstráni z_nášho srdca účinky smrteľnosti. Daj, Pane, aby sme sa ponáhľali do nášho nebeského mesta a aby sme ho prostredníctvom zjavenia už teraz vlastnili ako Mojžiš na temene vrchu.

RESPONZÓRIUM

{r}Sir 47, 10-11. 12cd{/r}

Pána chválil celým svojím srdcom a miloval Boha, svojho Stvoriteľa. {*} Ustanovil spevákov pri oltári a zložil pre nich ľúbe melódie. Aleluja.

A chválili sväté meno Pána a od skorého rána sa ozývala svätyňa. {*} Ustanovil spevákov pri oltári a zložil pre nich ľúbe melódie. Aleluja.

11. júna

SV. BARNABÁŠA, APOŠTOLA

Spomienka

HYMNUS

Blažený muž a sprievodca,

pomocník apoštolov, hľaď:

chceme ťa prosiť o_pomoc

a na chválu ti zaspievať.

Skrz svätých poslov Kristových

nastal čas spásy, milosti,

vek pravdy, šťastia, pokoja

a opravdivej radosti.

Na apoštolskú úlohu

aj teba vybral Boh, náš Pán,

Kristus ťa mocou obdaril

a milosť zdvihla k_výšinám.

Ty šťastný svetla rozsievač,

vypros, nech v_Slnku-Kristovi

obilie zrie už vzklíčené

a bude v_sýpkach Pánových.

Už s_apoštolmi v_nebi si,

v_sudcovskej skvieš sa hodnosti;

pomôž nám hriechov zbaviť sa,

nech hreje nás jas milosti.

Sláva buď Svätej Trojici,

čo slávne tróni v_nebesiach;

nech naša duša teší sa

a v_sláve neba zaplesá. Amen.

Z_Traktátov svätého biskupa Chromácia na Matúšovo evanjelium

(Tract. 5, 1. 3-4: CCL 9, 405-407)

Vy ste svetlo sveta

„Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v_dome.“{n}{r}Mt 5,14-15{/r}{/n} Pán nazval svojich učeníkov soľou zeme, lebo oni nebeskou múdrosťou osviežili ľudské srdcia omámené diablom. Teraz ich nazýva aj svetlom sveta, lebo osvietení ním, pravým a večným Svetlom, stali sa aj oni svetlom v_temnotách.

Keďže on sám je Slnkom spravodlivosti{n}porov. {r}Mal 3,20{/r}{/n}, plným právom nazýva svetlom sveta aj svojich učeníkov. Veď cez nich akoby cez dajaké žiarivé lúče vylieva na celý svet svetlo svojej pravdy, lebo zahnali zo sŕdc ľudí temnoty bludu tým, že im ukázali svetlo pravdy.

Cez nich sme boli aj my osvietení a z_tmy sme sa stali svetlom, ako hovorí Apoštol: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v_Pánovi. Žite ako deti svetla!“{n}{r}Ef 5,8{/r}{/n} A opäť: „Nie ste synmi noci ani tmy, ale ste synmi svetla a synmi dňa.“{n}porov. {r}1Sol 5,5{/r}{/n}

Právom aj svätý Ján vo svojom liste svedčí: „Boh je svetlo“{n}{r}1Jn 1,5{/r}{/n} a kto ostáva v_Bohu, je vo svetle, ako je aj on vo svetle. A keď máme to šťastie, že sme boli vyslobodení z_tmy bludu, musíme žiť stále vo svetle ako deti svetla. Preto hovorí Apoštol: „Medzi ktorými svietite ako svetlá na tomto svete tým, že sa držíte slova života.“{n}{r}Flp 2,15-16{/r}{/n}

Ak to nebudeme robiť, hrozí, že svojou nevernosťou ako nejakým závojom zakryjeme a zatienime také potrebné a užitočné svetlo na vlastnú i_cudziu škodu. A preto aj ten, čo dostal talent, aby ním získal nebeskú odmenu, a on ho radšej ukryl, ako by ho mal dať na stôl peňazomencom, dostal zaslúžený trest, ako vieme a čítame{n}porov. {r}Mt 25,26-27{/r}{/n}.

Preto v_nás musí stále svietiť tá žiariaca lampa, čo bola zažatá na našu spásu. Máme totiž lampu nebeského prikázania a duchovnej milosti, o_ktorej Dávid povedal: „Tvoje prikázanie je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“{n}{r}Ž 119,105{/r}{/n} Aj Šalamún o_nej hovorí: „Lebo lampou je prikázanie zákona.“{n}{r}Prís 6,23{/r}{/n}

Preto túto lampu zákona a viery nesmieme ukrývať, ale na spásu mnohých ju treba v_Cirkvi stále stavať ako na svietnik, aby sme mali zo svetla tejto pravdy aj my úžitok a aby osvietilo všetkých veriacich.

RESPONZÓRIUM

{r}Sk 11, 23-24{/r}

Keď prišiel Barnabáš do Antiochie a videl Božiu milosť, zaradoval sa, {*} Lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. Aleluja.

A povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v_Pánovi, ako si zaumienili v_srdci. {*} Lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. Aleluja.

13. júna

SV. ANTONA PADUÁNSKEHO, KŇAZA A UČITEĽA CIRKVI

Spomienka

Z_Rečí svätého kňaza Antona Paduánskeho

(I, 226)

Reč je živá vtedy, keď hovoria skutky

Koho naplnil Duch Svätý, hovorí rozličnými jazykmi. Rozličné jazyky, to sú rôzne svedectvá o_Kristovi, ako pokora, chudoba, trpezlivosť a poslušnosť. Hovoríme nimi vtedy, keď ich ukazujeme iným na sebe. Reč je živá vtedy, keď hovoria skutky. Nech prestanú, prosím, slová a nech hovoria skutky. Máme veľa slov, ale skutky nijaké. Preto nás Pán preklína, lebo preklial aj figovník, na ktorom nenašiel ovocie, ale iba lístie{n}porov. {r}Mt 21,9{/r}{/n}. Gregor hovorí: „Kazateľa viaže zákon, aby aj konal, čo káže.“ Márne sa vystatuje poznaním zákona, kto skutkami rúca, čo učí.

Apoštoli „hovorili, ako im Duch Svätý dával hovoriť“{n}{r}Sk 2,4{/r}{/n}. Blahoslavený, kto hovorí tak, ako mu dáva Duch Svätý, a nie ako jeho duch! Lebo sú aj takí, čo hovoria zo svojho ducha, kradnú cudzie slová, privlastňujú si ich a predkladajú ich ako svoje. O_takýchto a im podobných hovorí Pán u_Jeremiáša: „Hľa, ja prídem na prorokov, ktorí kradnú moje slová jeden od druhého. Hľa, ja prídem na prorokov, hovorí Pán, ktorí používajú svoj jazyk a vravia: Hovorí Pán. Hľa, ja prídem na prorokov, ktorí prorokujú lživé sny, hovorí Pán, rozprávajú ich a zvádzajú môj ľud svojimi lžami a svojimi čudami, lebo ja som ich neposlal, ani som ich nepoveril; oni nepomôžu tomuto ľudu, hovorí Pán.“{n}{r}Jer 23,30-32{/r}{/n}

Hovorme teda, ako nám Duch Svätý dal hovoriť, a pokorne a nábožne ho prosme, nech nám vleje svoju milosť, aby sme deň Turíc naplnili zdokonalením piatich zmyslov a zachovaním Desatora, aby nás naplnil silný duch skrúšenosti a zapálil v_nás ohnivé jazyky vyznania, aby sme zapálení a ožiarení mohli v_jase svätých vidieť jediného Boha v_troch osobách.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Oz 14, 6b{/r}; {r}Ž 92, 13{/r}; {r}Sir 24, 4a{/r}

Spravodlivý rozkvitne ako ľalia, {*} Naveky bude kvitnúť pred Pánom.

V_množstve vyvolených má chválu. {*} Naveky bude kvitnúť pred Pánom.

16. júna

SV. NEITA, MUČENÍKA

Spomienka

(len v_rožňavskej katedrále)

Z_deklarácie Dignitatis humanae Druhého vatikánskeho koncilu o_náboženskej slobode

(Č. {r:DH}2-3{/r})

Náboženská sloboda a vzťah človeka k_Bohu

Všetci ľudia, vzhľadom na svoju dôstojnosť, pretože sú osobami obdarenými rozumom a slobodnou vôľou, a teda majú osobnú zodpovednosť, sú pod tlakom svojej vlastnej prirodzenosti a mravného zákona povinní hľadať pravdu, predovšetkým čo sa týka náboženstva. Takisto sú povinní poznanú pravdu prijať a prispôsobiť celý svoj život požiadavkám pravdy. Ale ľudia nemôžu splniť túto povinnosť spôsobom, aký zodpovedá ich vlastnej prirodzenosti, ak nepožívajú psychologickú slobodu a nie sú zároveň chránení pred tlakom zvonka. Právo na náboženskú slobodu nevyplýva teda zo subjektívneho rozpoloženia osoby, ale zo samej jej prirodzenosti. Preto právo na túto ochranu nezaniká ani u_tých, čo zanedbávajú povinnosť hľadať a prijať pravdu; a jeho uplatňovanie neslobodno prekaziť, kým sa neporušuje spravodlivý verejný poriadok.

Toto je ešte zrejmejšie tomu, kto berie do úvahy, že najvyššou normou ľudského života je sám večný, objektívny a všeobecný Boží zákon, ktorým Boh vo svojej múdrosti a láske usporadúva, usmerňuje a riadi celý svet aj cesty ľudskej spoločnosti. Boh dáva človeku účasť na tomto svojom zákone, takže človek môže pod láskavým vedením Božej prozreteľnosti čoraz lepšie poznať nemeniteľnú pravdu{fnr}1{/fnr}. Preto má každý človek povinnosť a tým aj právo hľadať pravdu v_náboženskej oblasti, aby si pomocou vhodných prostriedkov rozvážne vytváral správne a pravdivé postoje svedomia.

Pravdu však treba hľadať spôsobom, ktorý zodpovedá dôstojnosti ľudskej osoby a jej spoločenskej povahe, čiže slobodným skúmaním, pomocou vyučovacích ustanovizní, komunikácie a dialógu, pričom jeden vysvetľuje druhému pravdu, ktorú našiel alebo si myslí, že našiel, aby si tak navzájom pri hľadaní pravdy pomáhali. Poznanú pravdu potom treba rozhodne prijať osobným súhlasom.

Požiadavky Božieho zákona človek vníma a poznáva cez svoje svedomie, ktorého sa musí verne pridŕžať vo všetkej svojej činnosti, aby dosiahol svoj cieľ, Boha.

{fn:1}Porov. sv. Tomáš Akvinský, Summa theologica, I-II, q. 91, a. 1; q. 93, a. 1-2.{/fn}

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 5, 8-9{/r}; {r}Mt 5, 14. 16{/r}

Ste svetlom v_Pánovi. Žite ako deti svetla! {*} Ovocie svetla je v_každej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Vy ste svetlo sveta. Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi. {*} Ovocie svetla je v_každej dobrote, spravodlivosti a pravde.

19. júna

SV. ROMUALDA, OPÁTA

Zo Životopisu svätého Romualda, ktorý napísal svätý Peter Damiani

(Cap. 31 et 69: PL 144, 982-983. 1005-1006)

Zaprel sám seba a nasledoval Krista

Romuald býval tri roky pri meste Parenzo. Prvý rok postavil kláštor a ustanovil v_ňom opáta s_bratmi, ďalšie dva roky ostal v_ústraní. Tam ho Božia láska priviedla na vrchol takej dokonalosti, že pod vplyvom Svätého Ducha videl niektoré budúce udalosti a lúčmi chápavosti prenikol mnoho skrytých tajomstiev Starého i_Nového zákona.

Často ho tak uchvátilo rozjímanie o_Bohu, že sa takmer celý rozplýval v_slzách a rozpálený žiarom nevýslovnej Božej lásky volal: Najdrahší Ježišu, najdrahší, môj sladký med, nevýslovná túžba, slasť svätých, rozkoš anjelov a všeličo podobné. To, čo on pod vplyvom Svätého Ducha volal na slávu, my nie sme schopní ľudským jazykom vyjadriť.

Kdekoľvek sa tento svätý muž ubytoval, urobil si najprv v_cele oratórium s_oltárom, kde sa zatvoril a zakázal iným vstupovať.

Býval na rozličných miestach. Ale keď zbadal, že sa už blíži jeho koniec, vrátil sa do kláštora, ktorý postavil vo Valle de Castro, a tam bez strachu očakával blížiacu sa smrť. Rozkázal si postaviť celu s_oratóriom, kde by sa mohol zavrieť a zachovať ticho až do smrti.

Keď bol útulok hotový a jeho myseľ bola upriamená na to, že sa už čoskoro bude môcť utiahnuť, začalo jeho telo čoraz viac upadať a nakláňať sa k_zemi ani nie tak chorobou ako vyčerpané vysokým vekom. V_istý deň začal postupne strácať telesnú silu, pribúdali ťažkosti a veľmi ho vyčerpávali. A tak, keď sa slnko chýlilo už k_západu, rozkázal dvom bratom, čo stáli pri ňom, aby vyšli von a zatvorili za sebou dvere cely; aby sa k_nemu vrátili až ráno na slávenie ranných hymnov. A keď v_obavách o_jeho život vyšli, akoby sa im nechcelo, neponáhľali sa hneď na odpočinok, ale v_úzkosti, aby ich učiteľ nečakane nezomrel, utiahli sa neďaleko cely a strážili talent vzácneho pokladu. Istý čas takto zotrvali a keď potom zbystreným sluchom napäto počúvali a nezačuli ani pohyb tela, ani nijaký hlas, správne usúdili, čo sa stalo. Vyrazili dvere, vtrhli dnu a zažali svetlo. A našli sväté telo ležať horeznačky, kým blahoslavená duša už bola vzatá do neba. Ležalo tam tak ako ešte nedocenená nebeská perla, ktorá mala byť neskôr s_poctou uložená do pokladnice najvyššieho kráľa.

RESPONZÓRIUM

{r}Dt 2, 7; 8, 5b{/r}

Požehnal ťa v_každom diele tvojich rúk; vie o_tvojej ceste, ako ideš cez veľkú púšť. {*} A býva s_tebou Pán, tvoj Boh, a nič ti nechýba.

Ako človek vychováva svojho syna, tak vychováva teba. {*} A býva s_tebou Pán, tvoj Boh, a nič ti nechýba.

21. júna

SV. ALOJZA GONZAGU, REHOĽNÍKA

Spomienka

Z_listu svätého Alojza Gonzágu matke

(Act. Sanctorum, Iunii, 5, 878)

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky

Vyprosujem ti, vznešená pani, trvalú milosť a útechu Ducha Svätého. Keď mi priniesli tvoj list, nachádzal som sa ešte v_tejto krajine smrti. Ale už konečne treba začať smerovať k_nebu, aby sme chválili večného Boha v_krajine žijúcich. Nedávno som už začal dúfať, že túto cestu do tohto času vykonám. Ak je láskou, ako hovorí svätý Pavol, „plakať s_plačúcimi a radovať sa s_radujúcimi“{n}porov. {r}Rim 12,15{/r}{/n}, musíš, vznešená matka, čerpať ohromnú radosť z_toho, že z_priazne a milosti voči tebe dal mi Boh pravú radosť a zbavil ma strachu, že ju niekedy stratím.

Priznám sa ti, vznešená pani, že keď sa pohrúžim do úvah o_Božej dobrote, ktorá sa podobá moru, lebo nemá ani dna, ani brehov, som uchvátený jej veľkosťou a zdá sa mi, že sa mýlim a že na to nestačím. Veď on ma za takú krátku a malú námahu pozýva do večného odpočinku a volá ma z_neba do najvyššej blaženosti, ktorú som tak nedbalo hľadal, a sľubuje mi ovocie sĺz, ktoré som tak skúpo prelieval.

Dávaj si, vznešená pani, veľký pozor, aby si túto nekonečnú Božiu láskavosť neurazila. Urobila by si to, keby si oplakávala ako mŕtveho toho, čo žije pred Bohom a svojím príhovorom ti môže oveľa viac pomáhať v_tvojich potrebách ako v_tomto živote. Nebude to dlhé odlúčenie. V_nebi sa opäť uvidíme, pričom sa spojíme s_pôvodcom našej spásy, budeme ho chváliť z_celej sily duše, budeme naveky ospevovať jeho milosrdenstvo a prežívať radosť bez konca. Berie nám to, čo nám predtým požičal, ale iba preto, aby to uložil na slobodnejšom a istejšom mieste a obdaril nás dobrami, po akých sami túžime.

Toto všetko som povedal len preto, aby som uspokojil túžbu, ktorá sa ma zmocňuje, aby si ty, vznešená pani, i_celá ostatná rodina hľadela na tento môj odchod ako na milé dobrodenie a aby si ma sprevádzala svojím materským požehnaním pri tomto prechode na druhú stranu, kým nedosiahnem breh, na ktorom sú uložené všetky moje nádeje. A urobil som to tým radšej preto, že už nemám nič iné, čím by som ti lepšie prejavil lásku a úctu, ktorú ti ako syn matke dlhujem.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 41, 13; 84, 11bc{/r}

Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, Pane, {*} A naveky ma postavíš pred svoju tvár.

Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha, ako prebývať v_stanoch hriešnikov. {*} A naveky ma postavíš pred svoju tvár.

22. júna

SV. PAVLÍNA Z_NOLY, BISKUPA

Z_Listov svätého biskupa Pavlína z_Noly

(Epist. 3 ad Alypium, 1. 5. 6: CSEL 29, 13-14. 17-18)

Boh všade vo svojich vzbudzuje svoju lásku skrze Ducha Svätého

To je pravá láska, to je dokonalé milovanie, ktoré si nám ty, naozaj svätý, zaslúžene blahoslavený a vzácny pane{fnr}1{/fnr}, prejavil vzhľadom na našu úbohosť. Prostredníctvom nášho človeka Juliána, ktorý sa vrátil z_Kartága, dostali sme list. A priniesol nám toľko svetla tvojej svätosti, že sa nám zdá, akoby sme nielen poznali tvoju lásku, ale priamo do nej prenikli. Lebo táto láska vyprýštila z_toho, ktorý si nás od počiatku sveta predurčil a v_ktorom sme boli utvorení skôr, ako sme sa narodili, „lebo on nás stvoril, a nie my sami“{n}{r}Ž 100,3{/r} [Vg.]{/n}, a on urobil aj to, čo bude. Teda z_jeho predvídania a pričinenia sme boli stvorení pre podobnosť v_chcení a jednotu vo viere alebo vieru v_jednotu, a tak skôr, ako by sme sa poznali, spája nás láska, aby sme sa najprv vzájomne poznali z_odhalenia ducha a až potom telesnými očami.

A tak sa chválime a honosíme sa v_Pánovi, ktorý je jeden a ten istý všade na zemi a vo svojich vzbudzuje svoju lásku skrze Ducha Svätého, lebo ho vylial na každé telo{n}porov. {r}Joel 3,1{/r}{/n} a riečnym prúdom obveselil svoje mesto{n}porov. {r}Ž 46,5{/r}{/n}, v_ktorom ťa zaslúžene posadil na Apoštolskú Stolicu za knieža jeho obyvateľov „vedľa kniežat svojho ľudu“{n}porov. {r}Ž 113,8{/r}{/n}.

Ale vzpriamil aj nás skľúčených a z_prachu dvihol chudobných a rozhodol sa pripojiť nás k_vášmu údelu. Ale väčšmi sa chválime tým Pánovým darom, že nám dal príbytok v_tvojom srdci a votkal nás do tvojho vnútra, a tak si môžeme nárokovať zvláštnu istotu tvojej lásky k_nám. A zasa zaviazaní týmito službami a darmi nesmieme ťa milovať nedôverčivo a slabo.

Aby si o_mne vedel všetko, musíš vedieť, že starý hriešnik nebol razom tak vyvedený z_temnôt a tône smrti{n}porov. {r}Ž 107,14{/r}{/n} a nenadýchol sa životodarného vánku, nepoložil razom ruku na pluh{n}porov. {r}Lk 9,62{/r}{/n} a neniesol Pánov kríž{n}porov. {r}Mt 10,38{/r}{/n} tak, aby sme s_tým mohli vystačiť do konca, a preto potrebujeme, aby si nám pomáhal svojimi modlitbami. Tvoja odmena sa zväčší aj o_tento záslužný čin, ak svojím príhovorom nadľahčíš naše bremená. Veď svätý, ktorý pomáha zápasiacemu – lebo sa neodvážime povedať bratovi_–, „bude vyvýšený ako veľké mesto“{n}porov. {r}Prís 18,19{/r} [Vg.]{/n}.

Na znak jednoty sme poslali tvojej svätosti jeden chlieb, v_ktorom sa tají aj pevná jednota Trojice. Tým, že tento chlieb láskavo prijmeš, urobíš ho eulógiou{fnr}2{/fnr} (požehnaným chlebom).

{fn:1}Adresát listu Alypius bol biskupom v_Kartágu a priateľom sv. Augustína.{/fn} {fn:2}Chlieb, ktorý zostal z_tých, ktoré boli prinesené na slávenie eucharistie; nebol však konsekrovaný, len požehnaný. V_patristickej literatúre sa eulógiou prenesene označuje tiež samotné biskupské alebo kňazské požehnanie.{/fn}

RESPONZÓRIUM

{r}Sir 31, 8. 11a{/r}. porov. {r:Sir 31,}10{/r}

Blahoslavený je boháč, na ktorom niet škvrny, ktorý sa nezháňa za zlatom a neskladá svoju nádej do peňazí a pokladov. {*} A tak je jeho bohatstvo upevnené v_Pánovi.

Veď mohol pochybiť, a nepochybil, spáchať zlo, a neurobil to. {*} A tak je jeho bohatstvo upevnené v_Pánovi.

Tiež 22. júna

SV. JANA FIŠERA, BISKUPA, A TOMÁŠA MORUSA, MUČENÍKOV

Z_listu svätého Tomáša Morusa, ktorý napísal vo väzení dcére Margite

(The English Works of Sir Thomas More, London, 1557, p. 1454)

So všetkou nádejou a dôverou sa celý zverujem Bohu

Hoci som si dobre vedomý, Margita moja, že v_mojom doterajšom živote bolo toho toľko zlého, že si plne zasluhujem, aby ma Boh opustil, nikdy neprestanem dôverovať v_jeho nesmiernu dobrotu a pevne dúfať. Veď jeho najsvätejšia milosť mi doteraz dala silu radšej opovrhnúť všetkým, bohatstvom, darmi, ba aj životom, ako prisahať proti svedomiu. Aj samému kráľovi dobrotivo vnukla, aby ma až doteraz ukrátil iba o_slobodu (a touto jedinou vecou mi určite jeho veličenstvo preukázalo väčšie dobrodenie pre môj duchovný pokrok, ktorý dúfam z_toho vyťažiť, ako všetkými tými poctami a majetkami, ktorými ma predtým zahŕňalo). A tá istá milosť buď tak usmerní kráľovho ducha, že nepodnikne nič horšie proti mne, alebo mi bude stále dávať takú silu, že budem všetko, čo ako ťažké, trpezlivo (statočne a s_radosťou) znášať.

Keď sa táto moja trpezlivosť spojí so zásluhami Pánovho prehorkého utrpenia (ktoré aj zásluhami, aj spôsobom nekonečne prevyšuje všetko moje utrpenie), zmierni mi v_očistci zaslúžené tresty a z_Božej štedrej dobroty zväčší trochu aj moju odmenu v_nebi.

Nikdy nechcem, Margita moja, zapochybovať o_Božej dobrote, ani keď cítim, že som slabý a krehký. A keby sa ma zmocnil taký strach a úzkosť, že sa bude zdať, akoby som už-už padal, spomeniem si na svätého Petra, ktorý sa pre slabú vieru pri jedinom závane vetra začal topiť, a urobím to, čo urobil on. Zavolám na Krista: „Pane, zachráň ma!“{n}{r}Mt 14,20{/r}{/n} v_nádeji, že vystrie svoju ruku, zachytí ma a nenechá ma utopiť sa.

A keby dopustil, aby som hral Petrovu úlohu ešte ďalej, aby som padol úplne, prisahal a zaprel (čo nech Boh pre svoje milosrdenstvo ďaleko odvráti, lebo taký pád by mi viac poškodil, ako pomohol), aj vtedy by som dúfal, že sa na mňa pozrie okom plným milosrdenstva, ako sa pozrel na Petra{n}porov. {r}Lk 22,61{/r}{/n}, a opäť ma zdvihne, aby som znova vyznal pravdu a uľahčil svojmu svedomiu a statočne znášal trest a hanbu za predošlé zaprenie.

A nakoniec, Margita moja, som si úplne istý, že Boh ma bez mojej viny neopustí. A tak sa mu so všetkou nádejou a dôverou celý zverujem. Ak ma pre moje hriechy nechá zahynúť, aspoň sa na mne preslávi jeho spravodlivosť. Dúfam však a s_veľkou istotou dúfam, že jeho najláskavejšia dobrota verne ochráni moju dušu a dá, aby na mne viac vyniklo jeho milosrdenstvo ako spravodlivosť.

Buď teda pokojná, dcéra moja, a nemaj o_mňa prílišnú starosť, nech sa so mnou na tomto svete deje čokoľvek. Nemôže sa stať nič, čo by nechcel Boh. A čo chce on, je v_skutočnosti to najlepšie, aj keby sa nám to zdalo zlé.

RESPONZÓRIUM

Kristovi mučeníci v_mukách hľadeli na nebo a volali: {*} Pomáhaj nám, Pane, aby sme dokončili tvoje dielo bez poškvrny.

Zhliadni na svojich služobníkov a na svoje dielo. {*} Pomáhaj nám, Pane, aby sme dokončili tvoje dielo bez poškvrny.

24. júna

NARODENIE SV. JÁNA KRSTITEĽA

Slávnosť

(Hlavný patrón Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy)

HYMNUS

V_mladistvom veku hľadáš ticho púšte,

túžba ťa ženie skryť sa pred zástupmi,

by si svoj život nepoškvrnil hriechom,

v_čnosti sa cvičil.

Ťavia srsť tvoje sväté údy kryje

a ovčia koža bedrá opasuje,

tvoj nápoj voda, tvoje skromné jedlo

kobylky s_medom.

Tušiacim srdcom aj proroci iní

videli Svetlo, ktoré ľuďom vzíde;

ty si však toho, ktorý hriechy sníme,

očami videl.

Na šírom svete nezrodil sa iný

svätejší než Ján, prorok Najvyššieho;

on toho, čo svet obmyl z_hriechov, mohol

pokrstiť vodou.

Nech tebe večne, Bože trojjediný,

v_nebi znie pieseň chvály, slávy zvučne;

nám vykúpeným odpusť všetky viny,

prosíme vrúcne. Amen.

Ant. 1Pán ma z_matkinho lona povolal, už v_živote mojej matky vyslovil moje meno.

Žalmy sú zo spoločnej časti na sviatky svätých mužov.

Ant. 2Ústa mi Pán urobil sťa ostrý meč, ukryl ma v_tôni svojej ruky.

Ant. 3Ján vydal toto svedectvo: Ten, čo prichádza po mne, je predo mnou.

Ján prišiel vydať svedectvo o_svetle.

Aby skrze neho všetci uverili.

Z_Knihy proroka Jeremiáša

{r:Jer}1, 4-10. 17-19{/r}

Povolanie proroka

{v}4{/v}Pán prehovoril ku mne takto:

{v}5{/v}„Skôr, ako som ťa utvoril v_matkinom lone, poznal som ťa;

a skôr, ako si vyšiel z_neho, som ťa posvätil;

ustanovil som ťa za proroka národom.“

{v}6{/v}I_povedal som: „Ach, Pane, Bože, veď ja neviem hovoriť, lebo som ešte dieťa.“

{v}7{/v}Ale Pán mi povedal:

„Nehovor: ‚Som dieťa,‘

lebo pôjdeš, kamkoľvek ťa pošlem,

a budeš hovoriť všetko, čo ti prikážem.

{v}8{/v}Neboj sa ich,

veď ja som s_tebou a budem ťa chrániť,“

hovorí Pán.

{v}9{/v}Potom Pán vystrel svoju ruku, dotkol sa mi úst a povedal mi:

„Hľa, svoje slová vkladám do tvojich úst;

{v}10{/v}pozri, dnes ti dávam moc nad národmi a kráľovstvami,

aby si vytrhával a rúcal,

ničil a pustošil,

budoval a sadil.

{v}17{/v}Prepáš si teda bedrá,

vstaň a povedz im všetko,

čo ti prikazujem!

Nezľakni sa ich,

aby som ti nenahnal strach pred nimi.

{v}18{/v}Ja ťa dnes urobím

opevneným mestom,

železným stĺpom

a bronzovým múrom

proti celej krajine,

proti kráľom Judey a jej kniežatám,

proti kňazom a ľudu krajiny.

{v}19{/v}Budú proti tebe bojovať, no nepremôžu ťa,

lebo s_tebou som ja,

hovorí Pán,

ja ťa zachránim.“

RESPONZÓRIUM

{r}Jer 1, 5. 9b-10a{/r}

Skôr, ako som ťa utvoril v_matkinom lone, poznal som ťa; a skôr, ako si vyšiel z_neho, som ťa posvätil; {*} Ustanovil som ťa za proroka národom.

Hľa, svoje slová vkladám do tvojich úst; pozri, dávam ti moc nad národmi a kráľovstvami. {*} Ustanovil som ťa za proroka národom.

Z_Rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo 293, 1-3: PL 38, 1327-1328)

Hlas volajúceho na púšti

Cirkev slávi Jánovo narodenie ako niečo sväté. Kým medzi svätými Otcami niet ani jedného, ktorého narodenie by sme oslavovali, Jánovo narodenie slávime a slávime aj narodenie Kristovo. Toto nemôže byť bez významu. A ak si aj nevieme dostatočne vysvetliť takéto vyznačenie, osožnejšie a cennejšie je premýšľať o_ňom. Ján sa rodí z_neplodnej starenky, Kristus z_mladučkej panny.

O_Jánovi sa neverí, že sa narodí, a otec onemie; o_Kristovi sa to uverí, a počne sa z_viery. Predložili sme, čo treba preskúmať, ohlásili sme, čo treba rozobrať. Ale toto som predostrel, aj keď nemôžeme či už pre nedostatok schopností alebo času preskúmať všetky záhyby takého veľkého tajomstva; lepšie vás poučí ten, ktorý hovorí vo vás, aj keď my nie sme pri vás, a vy s_láskou myslíte na toho, ktorého ste srdcom prijali a stali ste sa jeho chrámami.

Zdá sa, že Ján tvorí akési rozhranie medzi dvoma zákonmi, Starým a Novým. Veď sám Pán svedčí, že je istým medzníkom: „Zákon a Proroci sú až po Jána Krstiteľa.“{n}{r}Lk 16,16{/r}; porov. {r}Mt 11,13{/r}{/n} Vo svojej osobe teda predstavuje Starý a ohlasuje Nový. Pretože predstavuje Starý, rodí sa z_dvoch starcov, a pretože ohlasuje Nový, je už v_živote matky vyhlásený za proroka. Ešte sa nenarodil a už sa radosťou zachvel v_matkinom lone pri príchode svätej Márie. Už tam mal poslanie, poslanie skôr, ako sa narodil. Ukazuje sa, čí bude predchodca, skôr, ako by ho on videl. Sú to božské veci a presahujú mieru ľudskej krehkosti. Napokon sa narodí, dostáva meno a rozväzuje sa otcov jazyk. Uváž, čo sa tu stalo, lebo ide o_obraz plnej skutočnosti.

Zachariáš mlčí a stráca hlas, až kým sa nenarodí Ján, Pánov predchodca, a vtedy sa mu hlas vracia. Čo iné znamená Zachariášovo mlčanie, ako tajomné proroctvo, pred Kristovým kázaním istým spôsobom skryté a uzavreté? Otvorí sa pri jeho príchode, stane sa jasným, keď príde ten, ktorého predpovedalo. Otvorenie Zachariášovho hlasu pri Jánovom narodení je to isté, čo roztrhnutie opony pri Kristovej smrti na kríži. Keby bol Ján zvestoval seba samého, Zachariášove ústa by sa neboli otvorili. Jazyk sa rozväzuje, lebo sa rodí hlas. Lebo keď už Ján zvestoval Pána, opýtali sa ho: „Kto si ty?“, odpovedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti.“{n}{r}Jn 1,21.23{/r}{/n} Ján bol hlas. Ale Pán bol „na počiatku Slovo“{n}{r}Jn 1,1{/r}{/n}. Ján bol hlasom za istý čas, Kristus je večným Slovom od počiatku.

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 1, 76-77{/r}

Ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: {*} Pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu.

A poučíš jeho ľud o_spáse, že mu náš Boh odpustí hriechy. {*} Pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu.

NA VIGÍLIU: Ant. Králi to uvidia a povstanú, podobne kniežatá, a budú sa klaňať Pánovi, tvojmu Bohu, ktorý si ťa vyvolil.
Evanjelium je z omše na vigíliu: {r}Lk 1, 5-17{/r}, alebo podľa ľubovôle z_omše 3. januára: {r}Jn 1, 29-34{/r}, alebo z_12. januára: {r}Jn 3, 22-30{/r}.

27. júna

SV. LADISLAVA

V_Trnavskej a Košickej arcidiecéze a v_Banskobystrickej, Nitrianskej a Rožňavskej diecéze

Z_pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi v_dnešnom svete

(Č. {r:GS}43{/r})

Pomoc, ktorou chce Cirkev prispieť k_ľudskej činnosti pričinením kresťanov

Koncil nabáda kresťanov, občanov dvoch miest, aby sa usilovali verne plniť svoje pozemské povinnosti, k_čomu ich vedie aj duch evanjelia. Ďaleko od pravdy sú tí, čo si vo vedomí, že tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce{n}porov. {r}Hebr 13,14{/r}{/n}, myslia, že môžu zanedbávať svoje pozemské povinnosti, pričom im uniká, že práve viera ich zaväzuje plniť si ich, každý podľa stavu, do ktorého bol povolaný{n}porov. {r}2Sol 3,6-13{/r}; porov. {r}Ef 4,28{/r}{/n}. Ale nemenej sa mýlia tí, čo si, naopak, myslia, že sa môžu tak pohrúžiť do pozemskej činnosti, akoby ona nemala celkom nič spoločné s_náboženským životom, ktorý podľa nich spočíva len v_bohoslužobných úkonoch a v_plnení niektorých mravných povinností. Tento rozpor u_mnohých ľudí medzi vierou, ktorú vyznávajú, a ich každodenným životom treba označiť za jeden z_najvážnejších omylov našich čias. Proti tomuto pohoršeniu sa už v_Starom zákone rázne stavali proroci{n}porov. {r}Iz 58,1-12{/r}{/n} a v_Novom zákone mu ešte viac sám Ježiš Kristus hrozí ťažkými trestami{n}porov. {r}Mt 23,3-23{/r}; {r}Mk 7,10-13{/r}{/n}. Neslobodno teda stavať nesprávne proti sebe činnosť v_zamestnaní a v_spoločnosti na jednej strane a náboženský život na druhej. Keď kresťan zanedbáva svoje časné povinnosti, zanedbáva svoje povinnosti voči blížnemu, ba aj voči samému Bohu, a ohrozuje svoju večnú spásu. Kresťania majú skôr nasledovať príklad Krista, ktorý bol remeselníkom, a radovať sa, že môžu vykonávať všetku svoju pozemskú činnosť, pričom svoje ľudské, domáce, profesionálne, vedecké a technické úsilie vovádzajú do jedinej životnej syntézy s_náboženskými hodnotami a pod ich najvyšším vedením sa všetko usmerňuje na Božiu slávu.

Svetské povinnosti a činnosti sú vlastnou, aj keď nie výlučnou doménou laikov. Ak teda niečo konajú, či už jednotlivo alebo spoločne, ako občania sveta, nielenže sa budú riadiť zákonmi vlastnými každému odboru, ale budú sa usilovať získať ozajstnú odbornosť na tomto poli. Ochotne budú spolupracovať s_ľuďmi, ktorí majú také isté ciele ako oni. Vedomí si požiadaviek viery a obdarení jej silou nech pohotovo hľadajú nové riešenia, keď treba, a nech ich realizujú. Je vecou ich správne vypestovaného svedomia vpísať do života pozemského mesta Boží zákon. Od kňazov majú laici očakávať svetlo a duchovnú silu. Nech si však nemyslia, že ich duchovní pastieri sú vždy takými odborníkmi, alebo že je ich poslaním, aby mali na každý nový, čo ako ťažký problém, poruke konkrétne riešenie. Nech skôr oni sami vo svetle kresťanskej múdrosti a s_úctivým zreteľom na učenie učiteľského úradu Cirkvi vezmú na seba príslušnú zodpovednosť.{fnr}1{/fnr}

Laici, ktorí majú činnú účasť na celom živote Cirkvi, nielenže sú povinní napĺňať svet kresťanským duchom, ale sú povolaní aj na to, aby boli uprostred ľudskej spoločnosti vo všetkom Kristovými svedkami.

{fn:1}Porov. Ján XXIII., encyklika Mater et magistra, IV: AAS 53 [1961], s. 456-457; porov. I., AAS, l. c., s. 407.410-411.{/fn}

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 5, 8-9{/r}; {r}Mt 5, 14. 16{/r}

Ste svetlom v_Pánovi. Žite ako deti svetla! {*} Ovocie svetla je v_každej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Vy ste svetlo sveta. Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi. {*} Ovocie svetla je v_každej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Tiež 27. júna

SV. CYRILA ALEXANDRIJSKÉHO,

BISKUPA A UČITEĽA CIRKVI

Z_Listov svätého biskupa Cyrila Alexandrijského

(Epist. 1: PG 77, 14-18. 27-30)

Obhajca Božieho materstva Panny Márie

Veľmi sa čudujem, že sú vôbec nejakí ľudia, ktorí otvorene pochybujú, či možno svätú Pannu nazvať Bohorodičkou. Veď ak je náš Pán, Ježiš Kristus, Boh, ako by sa potom nemala svätá Panna, ktorá ho porodila, volať Bohorodičkou?! Túto vieru nám odovzdali svätí učeníci, aj keď nepoužili tento výraz. Takto nás vychovávali svätí Otcovia. Veď náš v_slávnej pamäti otec Atanáz v_knihe, ktorú napísal o_svätej Trojici jednej podstaty, veľa ráz v_tretej reči nazýva svätú Pannu Bohorodičkou.

Núti ma to použiť na tomto mieste jeho vlastné slová; znejú takto: „A tak, ako sme už veľa ráz pripomenuli, cieľom a charakteristickým znakom Svätého písma je to, že oznamuje o_Kristovi, našom Spasiteľovi, dve veci: jednak, že je Boh a vždy ním bol ako Otcovo Slovo i_jeho odblesk a múdrosť{n}porov. {r}Hebr 1,3{/r}{/n}, jednak, že ten istý si v_týchto posledných časoch vzal telo z_panenskej Bohorodičky Márie a pre nás sa stal človekom.“

A o_niečo ďalej hovorí: „Bolo veľa svätých a čistých od každého hriechu. Lebo aj Jeremiáš bol posvätený už v_materskom lone{n}porov. {r}Jer 1,5{/r}{/n} a Ján sa ešte v_lone matky zachvel radosťou{n}porov. {r}Lk 1,41{/r}{/n}, keď začul hlas Bohorodičky Márie.“ Tento muž je naozaj spoľahlivý a zvlášť hoden toho, aby sa mu bez obáv verilo, a možno sa ho bezpečne držať, lebo nikdy nevyslovil nič, čo by odporovalo svätým písmam.

A Bohom inšpirované Písmo potvrdzuje, že sa Božie Slovo telom stalo{n}porov. {r}Jn 1,14{/r}{/n}, čiže spojilo sa s_telom obdareným rozumovou dušou. Božie Slovo sa teda ujalo Abrahámovho potomstva; vytvorilo si telo zo ženy, stalo sa účastným na tele a krvi, takže už nie je len Bohom, ale aj človekom podobným nám pre spojenie s_našou prirodzenosťou.

Je teda isté, že Emanuel pozostáva z_dvoch podstát: z_božskej a z_ľudskej. A predsa je to jeden Pán Ježiš Kristus, jeden pravý a prirodzený Syn, ktorý je zároveň aj Bohom, aj človekom; nie zbožstvený človek, podobný tým, čo prostredníctvom milosti dostávajú účasť na Božej prirodzenosti, ale pravý Boh, ktorý sa pre našu spásu zjavil v_ľudskej podobe, ako to dosvedčuje aj Pavol týmito slovami: „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme my dostali adoptívne synovstvo.“{n}{r}Gal 4,4{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

Tento muž vykonal pred Bohom veľké skutky a celá zem je plná jeho múdrosti; {*} Nech prosí za nás u_Pána, nášho Boha.

Toto je Pánov kňaz, ktorý rozjímal o_jeho prikázaniach dňom i_nocou. {*} Nech prosí za nás u_Pána, nášho Boha.

28. júna

SV. IRENEJA, BISKUPA A MUČENÍKA

Spomienka

Z_traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom

(Lib. 4, 20, 5-7: SCh 100, 640-642. 644-648)

Slávou Boha je živý človek, životom človeka je videnie Boha

Božia sláva oživuje. Preto tí, čo vidia Boha, získavajú život. A preto on, neobsiahnuteľný, nepochopiteľný a neviditeľný, dáva sa ľuďom vidieť, chápať a obsiahnuť, aby oživoval tých, čo ho prijímajú a vidia. Lebo nemožno žiť bez života, ale podstata života spočíva v_účasti na Bohu a účasť na Bohu je vidieť Boha a užívať jeho dobrotu.

Ľudia budú teda vidieť Boha, aby žili, videním sa stanú nesmrteľnými a dosiahnu Boha. Ako som už predtým povedal, proroci obrazne naznačovali, že ľudia uvidia Boha, ak budú nosiť jeho Ducha a vytrvalo očakávať jeho príchod. Tak to hovorí aj Mojžiš v_Deuteronómiu: „V_ten deň uvidíme, že Boh bude hovoriť s_človekom, a ten bude žiť.“{n}porov. {r}Dt 5,24{/r}{/n}

Aký a aký veľký je ten, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, neviditeľný a nevýslovný pre všetko, čo stvoril, ale nie neznámy. Lebo všetci sa skrze jeho Slovo učia, že jeden je Boh Otec, ktorý udržuje všetko a všetkému dáva bytie, ako je napísané v_evanjeliu: „Boha nikto nikdy nevidel, iba Jednorodený Syn, ktorý je v_lone Otca, ten o_ňom priniesol zvesť.“{n}{r}Jn 1,18{/r} [Vg.]{/n}

Ten, ktorý priniesol zvesť, je teda od počiatku Otcov Syn, lebo on je od počiatku s_Otcom. A on vo vhodnom čase, aby to bolo užitočné, usporiadane a harmonicky ukazoval ľudskému pokoleniu prorocké videnia, rozličné dary milosti, svoje služby i oslavu Otca. Lebo kde je usporiadanosť, tam je aj súlad, kde je súlad, tam je aj príhodný čas, a kde je príhodný čas, tam je aj užitočnosť.

A preto sa Slovo stalo správcom Otcovej milosti na úžitok ľudí, kvôli ktorým urobilo také opatrenia, ľuďom ukázalo Boha a Bohu predstavilo človeka. Ale neviditeľnosť Otca uchránilo, aby človek niekedy nepohrdol Bohom a aby mal vždy k_čomu smerovať. Pritom zasa mnohými opatreniami ukázalo ľuďom viditeľne Boha, aby človek neodpadol úplne od Boha a neprestal byť. Lebo slávou Boha je živý človek a životom človeka je videnie Boha. Veď ak už zjavenie Boha cez stvorenie dáva život všetkému, čo žije na zemi, potom oveľa viac zjavenie Otca skrze Slovo dá život tým, čo vidia Boha.

RESPONZÓRIUM

{r}Mal 2, 6{/r}; {r}Ž 89, 22{/r}

Zákon pravdy bol v_jeho ústach a na jeho perách sa nenašla neprávosť; {*} V_pokoji a úprimnosti chodil so mnou, hovorí Pán.

Pevne ho bude držať moja ruka a posilňovať moje rameno. {*} V_pokoji a úprimnosti chodil so mnou, hovorí Pán.

29. júna

SV. PETRA A PAVLA, APOŠTOLOV

Slávnosť

HYMNUS

Po celom svete zaznievajú ozveny

veľkého sviatku apoštolov vznešených,

svätého Petra, Pavla, ktorých posvätil

sám Kristus svojou krvou a ich osvietil

a urobil ich kniežatami na zemi.

Oni sú svieže olivy dve pred Pánom,

sú svietnikmi, čo žiaria v_svetle jasavom,

sú jak na nebi najjasnejšie hviezdy dve;

zbavujú hriechov tých, čo prosia úprimne

a brány neba otvárajú kresťanom.

Buď sláva Otcovi a chvála naveky,

aj tebe, Ježišu, oddaná poklona,

aj Duchu Svätému česť, pocta srdečná;

náš pozdrav spoločný, nebeskej Trojici,

v_tom čase míňavom i_v_stálej večnosti. Amen.

Ant. 1Ak ma miluješ, Šimon Peter, pas moje ovce.

Žalmy sú zo spoločnej časti na sviatky apoštolov.

Ant. 2Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk; treba mi chváliť sa krížom nášho Pána Ježiša Krista.

Ant. 3Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k_tebe po vode.

Pánovo slovo trvá naveky.

To je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo.

Z_Listu svätého apoštola Pavla Galaťanom

{r:Gal}1, 15 – 2, 10{/r}

Stretnutie Petra s_Pavlom

Bratia, {v}15{/v}keď sa Bohu, ktorý si ma už v_lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo {v}16{/v}zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s_telom a krvou, {v}17{/v}ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.

{v}18{/v}Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. {v}19{/v}Iného z_apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata. {v}20{/v}A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem. {v}21{/v}Potom som išiel do končín Sýrie a Cilície. {v}22{/v}Ale Kristovým cirkvám v_Judei som bol osobne neznámy, {v}23{/v}ibaže počuli: „Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru, ktorú predtým nivočil,“ {v}24{/v}a oslavovali Boha za mňa.

{v}2,1{/v}Potom po štrnástich rokoch som znova šiel s_Barnabášom do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. {v}2{/v}Išiel som ta pohnutý zjavením a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi; ale v_súkromí tým, čo niečo znamenali, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. {v}3{/v}Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nebol donútený dať sa obrezať. {v}4{/v}A to pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v_Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili. {v}5{/v}Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia.

{v}6{/v}A od tých, čo boli niečím – akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človekovi_–, tí teda, čo niečo znamenali, nič iné mi nepridali, {v}7{/v}ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných {v}8{/v}– veď ten, ktorý pomáhal Petrovi v_apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi_–, {v}9{/v}a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných. {v}10{/v}Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť.

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 16, 18-19{/r}

Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. {*} Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva.

Čo zviažeš na zemi, bude zviazané v_nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v_nebi. {*} Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva.

Z_Rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo 295, 1-2. 4. 7-8: PL 38, 1348-1352)

Títo mučeníci videli, čo hlásali

Tento deň nám posvätilo umučenie svätých apoštolov Petra a Pavla. Nehovoríme o_nejakých neznámych mučeníkoch. „Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta.“{n}porov. {r}Ž 19,5{/r}{/n} Títo mučeníci videli, čo hlásali, a tak šli za spravodlivou vecou, lebo vyznávali pravdu, a zomreli za pravdu.

Svätý Peter, prvý z_apoštolov, pre svoju ohnivú lásku ku Kristovi zaslúžil si počuť: „A ja ti hovorím: Ty si Peter.“ Keď on povedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha,“ Kristus jemu: „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev.“{n}{r}Mt 16,16.18{/r}{/n} Na tejto skale postavím vieru, ktorú vyznávaš. Na tom, čo si povedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha,“ postavím svoju Cirkev. Lebo ty si Peter. Meno Peter je odvodené od skaly, a nie skala od Petra. Peter je od skaly tak ako kresťan od Krista.

Ako viete, Pán Ježiš si ešte pred svojím umučením vyvolil učeníkov, ktorých nazval apoštolmi. Medzi nimi si skoro všade jediný Peter zaslúžil zastupovať celú Cirkev. V_takomto zastúpení celej Cirkvi smel počuť: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva.“{n}{r}Mt 16,19{/r}{/n} Lebo tieto kľúče nedostal jeden človek, ale jednota Cirkvi. Preto sa teda hovorí o_Petrovom vynikajúcom postavení. On predstavoval samu všeobecnosť a jednotu Cirkvi, keď mu Pán povedal: „Tebe odovzdávam,“ čo odovzdával všetkým. Aby ste vedeli, že Cirkev dostala kľúče od nebeského kráľovstva, počúvajte, čo Pán na inom mieste hovorí všetkým apoštolom: „Prijmite Ducha Svätého.“ A pokračuje: „Ak niekomu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, ak ich niekomu zadržíte, budú zadržané.“{n}{r}Jn 20,22-23{/r}{/n}

Právom teda Pán aj po zmŕtvychvstaní iba Petrovi zveril svoje ovce, aby ich pásol. Nie že by si iba jediný z_učeníkov zaslúžil pásť Pánove ovce, ale keď Kristus hovorí jednému, odporúča sa jednota. A predovšetkým Petrovi, lebo Peter je medzi apoštolmi prvý. Nezarmucuj sa, apoštol! Odpovedz raz, odpovedz dvakrát, odpovedz tri razy. Nech tri razy zvíťazí vyznanie v_láske, lebo tri razy strach zvíťazil nad sebavedomím. Tri razy treba rozviazať, čo si tri razy zviazal. Rozviaž láskou, čo si zviazal strachom. A Pán raz i_druhý raz a tri razy zveril Petrovi svoje ovce.

Jeden deň je zasvätený umučeniu dvoch apoštolov. Ale aj oni dvaja boli jedno. A hoci trpeli v_rozličné dni, boli jedno. Prvý šiel Peter, za ním išiel Pavol. Slávime sviatok apoštolov, ktorý nám posvätila ich krv. Milujme ich vieru, ich život, ich námahy, ich utrpenia, ich vyznanie, ich ohlasovanie.

RESPONZÓRIUM

Svätý apoštol Pavol, hlásateľ pravdy a učiteľ národov, {*} Plným právom ťa treba oslavovať.

Skrze teba spoznali všetky národy Božiu milosť. {*} Plným právom ťa treba oslavovať.

Modlitba ako na prvé vešpery (str. 1576), alebo na ranné chvály (str. 1584) – dávame z ranných chvál. ToDo: zapracovať obidve možnosti (prepínať). NA VIGÍLIU: Ant. V_jednej viere a v_spoločnom utrpení hrdinskou smrťou potvrdili, čo hlásali, a boli slávne prenesení do večného života.
Evanjelium je z omše na vigíliu: {r}Jn 21, 15-19{/r}, alebo podľa ľubovôle z_omše Piatej nedele v_Cezročnom období, cyklus C: {r}Lk 5, 1-11{/r}, alebo zo Soboty tretieho týždňa vo Veľkonočnom období: {r}Jn 6, 61-70{/r}.

30. júna

PRVÝCH SVÄTÝCH MUČENÍKOV CIRKVI V_RÍME

Z_Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom

(Cap. 5, 1 – 7, 4: Funk 1, 67-71)

Boli obeťou nenávisti a dali nám vynikajúci príklad

Necháme staré príklady a prejdeme k_atlétom nám najbližším. Predložíme skvelé príklady z_našich čias. Najväčšie a najspravodlivejšie stĺpy boli obeťou hnevu a nenávisti a zápasili až po smrť.

Pozrime sa na dobrých apoštolov. Na Petra, ktorý z_nespravodlivého hnevu podstúpil nie jednu či dve, ale veľa útrap a ako mučeník odišiel na miesto slávy, ktoré si zaslúžil. Uprostred hnevu a sporov Pavol ukázal, aká odmena čaká trpezlivosť. Sedem ráz bol v_putách, musel utekať, kameňovali ho, hlásal Božie slovo na východe i_na západe, a tak získal veľkú slávu svojej viere. A keď naučil celý svet spravodlivosti, dostal sa až do končín západu a pred úradmi vydal svedectvo. Tak odišiel zo sveta, odobral sa na sväté miesto a dal slávny príklad trpezlivosti.

K_týmto sväto žijúcim mužom sa pridružilo veľké množstvo vyvolených, ktorí boli obeťou hnevu, podstúpili veľké útrapy a muky, a dali nám vynikajúci príklad. Ženy sa stali obeťou hnevu ako Danaidy a Dirka. Ale vydržali ťažké zločinné mučenie, dostali sa na pevnú cestu viery a hoci telom slabé, dosiahli víťaznú cenu. Hnev odcudzil mužom manželky a prevrátil výrok nášho otca Adama: „Toto je už kosť z_mojich kostí a telo z_môjho tela.“{n}porov. {r}Gn 2,23{/r}{/n} Hnev a spory rozvrátili veľké mestá a úplne zničili početné národy.

Milovaní, toto nepíšeme len preto, aby sme vám pripomenuli vašu povinnosť, ale aby sme ju pripomenuli aj sami sebe, veď sme na tej istej aréne a musíme takisto bojovať. Preto zanechajme malicherné a márne starosti a riaďme sa slávnymi a vznešenými pravidlami našej tradície a hľaďme na to, čo je krásne, príjemné a milé očiam nášho Stvoriteľa. Pozorne sa zahľaďme na Kristovu krv a spoznáme, aká je vzácna jeho krv Bohu, lebo bola vyliata pre našu spásu a celému svetu priniesla milosť pokánia.

RESPONZÓRIUM

Obetovali za Boha svoj život a trpeli, {*} A tak si zaslúžili veniec slávy.

To sú tí, čo prichádzajú z_veľkého súženia: oprali si rúcha v_Baránkovej krvi. {*} A tak si zaslúžili veniec slávy.