MAREC

4. marca

SV. KAZIMÍRA

Ľubovoľná spomienka

Zo Životopisu svätého Kazimíra, ktorý napísal pravdepodobne súveký autor

(Cap. 2-3, Acta Sanctorum Martii 1, 347-348)

Ukladal si poklad podľa prikázaní Najvyššieho

Kazimírovo srdce bolo tak zaplavené a preplnené až neuveriteľnou, nepredstieranou úprimnou láskou voči všemohúcemu Bohu{n}porov. {r}Rim 5,5{/r}{/n}, ktorú v_ňom rozpaľoval Boží Duch, že pretekala z_hlbín jeho srdca von na blížneho, a nebolo mu nič milšie, nič žiaducejšie, ako rozdať nielen svoj majetok, ale aj seba celého darovať a rozdať Kristovým chudobným, pocestným, chorým, zajatcom a utrápeným ľuďom.

Pre vdovy, siroty a utláčaných nebol len ochrancom, len opatrovníkom, ale aj otcom, synom a bratom.

Veru, bolo by treba napísať dlhú históriu, keby sa tu mali spomenúť jednotlivé skutky jeho najvyššej lásky k_Bohu a k_ľuďom, ktorými sa skvel.

Ťažko povedať alebo si predstaviť, ako pestoval spravodlivosť, ako sa cvičil v_umiernenosti, akou múdrosťou vynikal, o_akú silu a pevnosť ducha sa opieral, a to vo veku, v_ktorom sú ľudia od prírody náchylní vrhať sa strmhlav do zla.

Otcovi denne pripomínal spravodlivosť pri riadení kráľovstva jemu zvereného ľudu. A keď sa niekedy niečo z_nedbalosti alebo z_ľudskej slabosti zanedbalo, nikdy to nezabudol kráľovi skromne pripomenúť.

Na záujmy chudobných a biednych hľadel ako na svoje vlastné a podporoval ich, a preto ho ľud nazýval obhajcom chudobných. Hoci bol kráľovským synom a pochádzal zo vznešeného rodu, s_nikým mu nebolo zaťažko stýkať sa alebo sa rozprávať, ani s_tým najnepatrnejším a najnižšie postaveným človekom.

Vždy chcel radšej patriť medzi tichých a chudobných v_duchu, ktorým patrí nebeské kráľovstvo{n}porov. {r}Mt 5,3{/r}{/n}, než medzi slávnych a mocných tohto sveta. Ani sa neuchádzal o_najvyššiu ľudskú moc, ani ju nikdy nechcel prijať, keď mu ju otec ponúkal. Bál sa, aby ostne bohatstva, ktoré náš Pán Ježiš Kristus nazval tŕním{n}porov. {r}Mt 13,7{/r}{/n}, nezranili jeho ducha, alebo aby ho nepoškvrnila nákaza pozemských vecí.

Všetci jeho domáci, počnúc komorníkom a sekretárom, veľkí a vynikajúci muži, z_ktorých niektorí ešte žijú a dôverne poznali jeho život v_súkromí, tvrdia a dosvedčujú, že žil až do konca ako panic a ako panic dovŕšil svoj posledný deň.

RESPONZÓRIUM

{r}Sir 29, 14{/r}; {r}1 Tim 6, 11b{/r}

Ukladaj si poklad podľa prikázaní Najvyššieho. {*} A bude ti to na osoh ako zlato.

Usiluj sa o_spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. {*} A bude ti to na osoh ako zlato.

7. marca

SV. PERPETUY A FELICITY, MUČENÍC

Spomienka

Z_Rozprávania o_mučeníctve svätých kartáginských mučeníkov

(Cap. 18. 20-21; edit. van Beek Noviomagi, 1936, pp. 42. 46-52)

Povolaní a vyvolení do Pánovej slávy

Zažiaril deň mučeníckeho víťazstva. Z_väzenia do amfiteátra vystupovali ako do neba s_veselou a krásnou tvárou. Ak sa aj chveli, tak iba od radosti, od strachu nie.

Najprv predhodili Perpetuu; vyhodená do výšky padla na bok. Vstala a keď videla Felicitu ležať na zemi, išla k_nej, podala jej ruku a zdvihla ju. A tak stáli obe popri sebe. Krutosť ľudu bola prekonaná, a tak ich zavolali späť k_Sanavivarskej bráne. Tam sa Perpetuy ujal istý muž, menom Rustikus, ktorý bol vtedy ešte katechumenom a bol jej k_službám. Ona akoby precitla zo sna (tak bola vo vytržení a v_extáze) a začala sa obzerať; a na úžas všetkých vravela: „Kedy nás predvedú ta, pred neviem akú kravu?“ A keď počula, že sa to už stalo, neverila, kým nezbadala na svojom tele a odeve znaky týrania. Tu si zavolala brata a onoho katechumena a povedala im: „Buďte pevní vo viere a všetci sa navzájom milujte; a na našom mučení sa nepohoršite!“

A zasa pri inej bráne povzbudzoval Saturus vojaka Pudensa: „Naozaj, veď som sa doteraz, ako som predpokladal a predpovedal, nestretol s_nijakou šelmou. A teraz ver z_celého srdca: pôjdem tamto a jediným zahryznutím leoparda bude po mne.“ A hneď ho na konci divadla predhodili leopardovi a po jedinom zahryznutí ho tak zaliala krv, že keď sa vracal, ľud volal a vydával svedectvo o_jeho druhom krste: „Zachránil sa, je obmytý, zachránil sa, je obmytý!“ Veru, zachránil sa ten, kto bol takto obmytý!

Tu vojakovi Pudensovi povedal: „Maj sa dobre a pamätaj na vieru i_na mňa! A toto nech ťa nenaplaší, ale utvrdí!“ Pritom ho poprosil, aby mu dal prsteň zo svojej ruky; ponoril ho do svojej rany a vrátil mu ho ako dedičstvo. Tak mu zanechal záloh i_pamiatku na svoju krv. A potom ho už nevládneho položili k_ostatným na obvyklé miesto na dobitie.

Ale keď si ich dav žiadal doprostred arény, aby si mohol pásť oči na vraždení, keď bude meč vnikať do ich tela, zrazu vstali a prešli ta, kde ich chcel mať dav. No najprv sa vzájomne pobozkali, aby svoje mučeníctvo zavŕšili slávnostným znakom pokoja.

Ostatní prijali meč nehybne a potichu; predovšetkým Saturus. On vystúpil prvý a prvý aj odovzdal ducha, lebo aj Perpetuu podporoval. Ale Perpetua zavyla, keď ju bodli medzi rebrá, aby okúsila aj nejakú bolesť, no sama viedla neistú ruku neskúseného gladiátora na svoje hrdlo. Zrejme, takú ženu, ktorej sa bál nečistý duch, nebolo možné zabiť bez toho, že by to sama nebola dovolila.

Vy, statoční a blahoslavení mučeníci, naozaj ste povolaní a vyvolení do slávy nášho Pána Ježiša Krista!

RESPONZÓRIUM

{r}Rim 8, 34-35b. 37{/r}

Kristus Ježiš je po pravici Boha a prihovára sa za nás. {*} Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?

V_tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. {*} Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?

8. marca

SV. JÁNA Z_BOHA, REHOĽNÍKA

Z_Listov svätého rehoľníka Jána z_Boha

(Archiv. gen. Ord. Hospit., Quaderno: De las cartas..., ffo 23v-24r; 27rv: O. Marcos, Cartas y escritos de Nuestro Glorioso Padre San Juan de Dios, Madrid, 1935, pp. 18-19; 48-50)

Verný Kristus sa postará o_všetko

Keby sme mali pred očami Božie milosrdenstvo, nikdy by sme – kým vládzeme – neochabovali v_konaní dobra. Lebo keď z_lásky k_Bohu dávame chudobným to, čo nám on daroval, sľubuje nám za to stonásobne viac vo večnej blaženosti{n}porov. {r}Mt 19,29{/r}{/n}. Aký šťastný obchod, aký bohatý zisk! Kto by nedal tomuto vynikajúcemu obchodníkovi všetko, čo má, keď sa on stará o_naše záležitosti a s_rozpätými ramenami nalieha, aby sme sa obrátili k_nemu, oplakali svoje hriechy a slúžili láske, najprv láske voči sebe a potom voči blížnemu. Veď ako voda uháša oheň, tak láska likviduje hriech{n}porov. {r}Sir 3,33{/r}{/n}.

Prichádza sem toľko chudobných, že sa veľmi často čudujem, ako ich možno uživiť. Ale Ježiš Kristus sa o_všetko stará a všetkých kŕmi. Veľa chudobných prichádza do Božieho domu, lebo mesto Granada je veľké a veľmi studené, najmä teraz v_zime. Vyše stodesať ich teraz býva v_tomto dome: chorí, zdraví, sluhovia a pocestní. Pretože toto je generálny dom, prijíma chorých každého druhu a stavu: chromých, mrzákov, malomocných, nemých, choromyseľných, ochrnutých, prašivých, starcov i_mnoho detí; navyše sem prichádzajú nespočetní pútnici a cestujúci. Poskytujeme im oheň, vodu, soľ a nádoby, aby si mohli uvariť jedlo. A na týchto všetkých nedostávame nijaké peňažné prostriedky, ale Kristus sa postará.

A tak tu zápasím s_dlhmi a som zajatcom pre Ježiša Krista. Často ma dlhy tak tlačia, že sa pre ne neodvážim vyjsť z_domu. A keď vidím, ako toľkí chudobní bratia a moji blížni trpia nad svoje sily a ako ich trápia toľké duševné alebo telesné biedy, a ja im nemôžem pomôcť, som veľmi smutný. Ale dôverujem Kristovi, veď on pozná moje srdce. Preto hovorím: Zlorečený človek, ktorý sa spolieha na ľudí{n}{r}Jer 17,5{/r}{/n}, a nie iba na Krista. Od ľudí sa raz odlúčiš, či chceš, alebo nechceš. Ale Kristus je verný a zostáva. Kristus sa postará o_všetko. Jemu vzdávajme ustavične vďaky. Amen.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Iz 58, 7-8{/r}

Lám hladnému svoj chlieb, blúdiacich bedárov zaveď do svojho domu. {*} Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť.

Ak uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím blížnym sa neskrývaj. {*} Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť.

9. marca

SV. FRANTIŠKY RÍMSKEJ, REHOĽNÍČKY

Zo Životopisu svätej Františky Rímskej, ktorý napísala Mária Magdaléna Anguillárska, predstavená Oblátok z_Torre de’ Specchi

(Cap. 6-7, Acta Sanctorum Martii 2, *188-*189)

Trpezlivosť a láska svätej Františky

Boh skúšal Františkinu trpezlivosť nielen zvonka na hmotných dobrách, ale chcel ju podrobiť mnohonásobnej skúške aj na jej vlastnom tele. Sužovali ju dlhotrvajúce ťažké choroby, ako sme už povedali a ešte povieme. A predsa nikdy nebolo na nej badať ani len náznak nejakej netrpezlivosti alebo neľúbosti, ak jej netrebne preukázali nejakú službu.

Františka dokázala svoju statočnosť pri predčasnej smrti svojich detí, ktoré nežne milovala. Vždy sa s_pokojnou mysľou prispôsobila Božej vôli a vzdávala vďaky za všetko, čo sa stalo. Rovnako pokojne znášala reči tých, čo ju tupili a osočovali a zle hovorili o_jej živote. Neprejavila ani len najmenší náznak odporu voči osobám, o_ktorých vedela, že nedobre o_nej zmýšľajú a rozprávajú; ale odplácala sa dobrým za zlé a ustavične za nich prosila Boha.

Keďže ju Boh nevyvolil na to, aby bola svätá len sama pre seba, ale aby dary, ktoré dostala od Boha, použila na duchovné i_telesné blaho blížnych, obdaril ju takou láskavosťou, že každý, kto sa s_ňou dostal do styku, ocitol sa hneď v_zajatí jej lásky a úcty a bol schopný prijať všetko, čo hovorila. Lebo v_jej slovách tak pôsobila Božia moc, že niekoľkými slovami vedela potešiť skľúčené a ubolené duše, utíšiť nepokojných, uchlácholiť nahnevaných, zmieriť nepriateľov, vyhasiť zastarané nenávisti a nevraživosti a veľmi často prekazila zamýšľanú a pripravenú pomstu. Slovom, vedela skrotiť vášne hociktorého človeka a doviesť ho ta, kde chcela.

Preto sa zo všetkých strán utiekali k_Františke ako k_najbezpečnejšiemu útočišťu. Nik od nej neodišiel bez útechy, hoci bez zábran vyčítala hriechy a bez strachu karhala za všetko, čo bolo škodlivé a nemilé Bohu.

Keď sa v_Ríme rozmohli rozličné choroby, všeobecne pokladané za nebezpečné a nákazlivé, svätica nedbala, že sa môže nakaziť, a bez váhania preukazovala hlboké milosrdenstvo úbožiakom, ktorí boli odkázaní na cudziu pomoc. Ochotne ich vyhľadávala a najprv ich súcitne privádzala k_pokániu, potom im horlivo slúžila a pomáhala im a láskavo ich povzbudzovala, aby ochotne prijali z_Božej ruky toto i_akékoľvek iné trápenie a znášali ho z_lásky k_tomu, ktorý prvý toľko trpel za nich.

Františka sa neuspokojila len s_ošetrovaním chorých, ktorých mohla zhromaždiť vo svojom dome, ale vyhľadávala ich aj v_ich chatrčiach a verejných nemocniciach. A tým, ktorých našla, uhášala smäd, upravovala lôžko a obväzovala vredy. A čím viac zapáchali a čím viac sa jej pri nich dvíhal žalúdok, tým pozornejšie a dôkladnejšie ich ošetrovala. Chodievala aj do nemocnice zvanej Campo Santo, kde nosila jedlo a jemnejšie zákusky a rozdávala ich tým najbiednejším. Keď sa potom vracala domov, nosila si odtiaľ roztrhané šatstvo a biedne handry, plné nečistoty. Dôkladne ich vyprala a riadne opravila, akoby mali slúžiť jej Pánovi, starostlivo ich poskladala a uložila medzi voňavky.

Vcelku tridsať rokov konala Františka túto službu chorým a v_nemocniciach. Kým totiž bývala v_dome svojho manžela, často chodila do nemocnice Panny Márie a svätej Cecílie v_Zátiberí, do nemocnice Svätého Ducha v_Sassii a do nemocnice na Campo Santo. A keďže v_časoch takýchto epidémií bolo ťažko nájsť nielen lekárov, ktorí by liečili telo, ale aj kňazov, ktorí by podali dušiam potrebný liek, sama ich vyhľadávala a privádzala k_chorým, ktorí boli pripravení prijať sviatosť pokánia a Eucharistiu. A aby to mala – ako sa jej zdalo – ľahšie, živila na vlastné trovy kňaza, ktorý chodil do spomenutých nemocníc a navštevoval chorých, ktorých mu ona označila.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Rút 3, 10a-11b{/r}; porov. {r}Jdt 13, 19a{/r}

Požehnaná si od Pána. {*} Veď všetok ľud vie, že si statočná žena.

Tvoje meno Pán tak zvelebil, že tvoja chvála nevymizne zo sŕdc ľudí. {*} Veď všetok ľud vie, že si statočná žena.

17. marca

SV. PATRIKA, BISKUPA

Z_Vyznania svätého biskupa Patrika

(Cap. 14-16: PL 53, 808-809)

Mnoho ľudí sa mojím prostredníctvom znovuzrodilo pre Boha

Vzdávam neskonalú vďaku svojmu Bohu, že ma zachoval verného v_deň mojej skúšky, takže mu dnes môžem s_dôverou priniesť obetu – svoju dušu – ako živú obetu Kristovi, môjmu Pánovi{n}porov. {r}Rim 12,1{/r}{/n}, ktorý ma chránil vo všetkých ťažkých chvíľach. A tak môžem povedať: Ktože som ja, Pane, alebo čože je moje povolanie, že si sa ku mne sklonil svojím božstvom? Že môžem dnes medzi národmi ustavične jasať a velebiť tvoje meno všade, kde som, a nielen keď sa mi darí, ale aj v_súžení? Že mám vyrovnane prijať všetko, čo sa mi prihodí, dobré či zlé, a ustavične vzdávať Bohu vďaky, lebo on mi nepochybne ukázal, že mu môžem bezhranične dôverovať, aj to, že ma vyslyší. Že som sa aj ja, nevedomec, mohol v_posledných dňoch rozhodnúť na toto nábožné a také obdivuhodné dielo: nasledovať totiž tých, o_ktorých už Pán predpovedal, že budú hlásať jeho evanjelium „na svedectvo všetkým národom“{n}{r}Mt 24,14{/r}{/n}.

Odkiaľ mám túto múdrosť, ktorá vo mne nebola? Veď som nepoznal ani počet dní, ani som nemal chuť zaujímať sa o_Boha. Odkiaľ mi potom prišiel taký veľký, taký spásonosný dar, že môžem nielen poznať a milovať Boha, ale zanechať vlasť i_rodičov a ísť k_národom Írska hlásať evanjelium a znášať urážky od neveriacich, vypiť kalich potupy svojho putovania a mnohých prenasledovaní až po okovy a vzdať sa svojej slobody na úžitok iných?!

A ak toho budem hoden, som pripravený dať bez váhania a s_radosťou aj svoj život pre jeho meno. A túžim dávať ho až do smrti, ak mi to Pán dopraje. Veď som Bohu veľkým dlžníkom, keď mi daroval takú veľkú milosť, že sa mojím prostredníctvom znovuzrodilo mnoho ľudí pre Boha a čoskoro potom dosiahli dokonalosť a že sa pre nich všade svätili kňazi, pre ten ľud, ktorý iba nedávno prišiel k_viere a ktorý si Pán zhromaždil od končín zeme, ako to dávno prisľúbil skrze prorokov: „Prídu k_tebe všetky národy od končín zeme a povedia: Naši otcovia si zhotovili falošné modly a nie je z_nich úžitok.“{n}porov. {r}Jer 16,19{/r}{/n} A zasa: „Ustanovil som ťa za svetlo medzi národmi, aby si bol na spásu až do končín zeme.“{n}{r}Sk 13,47{/r}; porov. {r}Iz 49,6{/r}{/n}

A tam chcem očakávať prisľúbenie toho, ktorý vonkoncom nikdy neklame, a keď v_evanjeliu sľubuje: „Prídu od východu i_západu a budú stolovať s_Abrahámom, Izákom a Jakubom“{n}{r}Mt 8,11{/r}{/n}, tak veríme, že prídu veriaci z_celého sveta.

RESPONZÓRIUM

{r}Rim 15, 15b-16; 1, 9{/r}

Dostal som milosť od Boha, aby som bol služobníkom Krista Ježiša medzi pohanmi a konal posvätnú službu Božiemu evanjeliu. {*} Aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou v_Duchu Svätom.

Z_tej duše slúžim Otcovi v_evanjeliu jeho Syna. {*} Aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou v_Duchu Svätom.

18. marca

SV. CYRILA JERUZALEMSKÉHO, BISKUPA A UČITEĽA CIRKVI

Z_Katechéz svätého biskupa Cyrila Jeruzalemského

(Cat. 3, 1-3: PG 33, 426-430)

Pripravte sa na prijatie Svätého Ducha

„Tešte sa, nebesia, plesaj, zem!“{n}{r}Ž 96,11{/r}{/n} nad tými, čo majú byť pokropení yzopom, čo majú byť očistení duchovným yzopom, čiže mocou toho, ktorého v_čase umučenia napájali pomocou yzopu a trstiny. Nech sa radujú aj nebeské mocnosti; a duše, ktoré sa majú zasnúbiť s_duchovným Ženíchom, nech sa pripravia. Lebo znie „hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi“{n}{r}Mt 3,3{/r}{/n}.

Deti spravodlivosti, vyhovejte Jánovi, keď vás povzbudzuje a hovorí: „Vyrovnajte cestu Pánovi!“{n}{r}Jn 1,23{/r}; porov. {r}Lk 3,4{/r}{/n} Odstráňte všetky prekážky a úskalia, aby ste priamo kráčali do večného života. Úprimnou vierou pripravte čisté nádoby duše na prijatie Svätého Ducha. Pokáním začnite prať svoje šaty, aby ste boli čistí, keď vás zavolajú do Ženíchovej komnaty.

Veď Ženích volá všetkých bez rozdielu, lebo milosť je neohraničená a štedrá a zvučný hlas hlásateľov zhromažďuje všetkých. Ale on potom rozlišuje tých, čo vchádzajú na tú svadbu, ktorá je obrazom krstu.

Nech sa teda nestane nikomu z_tých, čo sa prihlásili, aby musel počuť: „Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?“{n}{r}Mt 22,12{/r}{/n}

Kiež by ste všetci mohli počuť: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho Pána!“{n}{r}Mt 25,21.23{/r}{/n}

Doteraz ste stáli za bránou. Kiež by ste mohli všetci povedať: „Kráľ ma uviedol do svojej komnaty.“{n}porov. {r}Pies 1,4{/r}{/n} „Nech mi plesá duša v_Pánovi; zaodial ma rúchom spásy a odevom radosti, založil mi diadém ako ženíchovi a ozdobil ma čistým zlatom ako nevestu.“{n}porov. {r}Iz 61,10{/r}{/n}

Nech niet na duši vás všetkých škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného{n}porov. {r}Ef 5,27{/r}{/n}. Nehovorím, že už predtým, ako dosiahnete milosť (veď ako by to bolo, keď ste povolaní na odpustenie hriechov?), no keď dostanete milosť, nech už svedomie nie je zaťažené ničím, čo by si zaslúžilo odsúdenie, ale nech účinne spolupracuje s_milosťou.

Bratia, naozaj ide o_veľkú vec, preto k_nej pristupujte veľmi obozretne! Každý z_vás má stáť pred Bohom v_prítomnosti nespočetných anjelských zástupov. Duch Svätý má označiť vaše duše pečaťou, budete vybraní do vojska veľkého kráľa.

Preto sa pripravte a vystrojte: oblečte si ani nie tak belostné rúcho, ako skôr nábožnosť duše, ktorá má čisté svedomie.

RESPONZÓRIUM

{r}Mal 2, 6{/r}; {r}Ž 89, 22{/r}

Zákon pravdy bol v_jeho ústach a na jeho perách sa nenašla neprávosť. {*} V_pokoji a úprimnosti chodil so mnou, hovorí Pán.

Pevne ho bude držať moja ruka a posilňovať moje sväté rameno. {*} V_pokoji a úprimnosti chodil so mnou, hovorí Pán.

19. marca

SV. JOZEFA, ŽENÍCHA PANNY MÁRIE

Slávnosť

HYMNUS

Jozef, sme šťastní, že ťa my, veriaci,

môžeme uctiť, veď Boh ťa vyznačil.

Náš Pán ťa odmenil úžasným šťastím

v_nebeskej vlasti.

Nesmierne šťastný, blažený si celý,

veď do poslednej chvíle s_tebou bdeli

s_jasom na tvári Kristus, Láska sama,

i_svätá Panna.

Muž spravodlivý, zbavený pút tela,

keď jeho pieseň života doznela,

sladkým snom vchádza do nebeskej slávy

s_vencom kol hlavy.

Kraľuje s_Kristom, preto ho poprosme,

kiež nám pomáha, by sme žili čnostne;

a mali milosť, ktorú nič nezruší,

a pokoj v_duši.

Ty, trojjediný Bože všemohúci,

prijmiže od nás prejav lásky vrúci;

ty dávaš verným vence večnej krásy

po všetky časy. Amen.

Ant. 1Jozefovi sa zjavil Pánov anjel a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku; porodí syna a dáš mu meno Ježiš. Aleluja.

Ant. 2Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal Máriu, svoju manželku. Aleluja.

Ant. 3Vybral sa Jozef z_Nazareta do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, aby sa dal zapísať s_Máriou. Aleluja.

Spravodlivý rozkvitne ako ľalia. Aleluja.

Naveky bude kvitnúť pred Pánom. Aleluja.

Z_Listu Hebrejom

{r:Hebr}11, 1-16{/r}

Viera svätých otcov

Bratia, {v}1{/v}viera je základom toho, v_čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. {v}2{/v}Ňou si predkovia získali dobré svedectvo.

{v}3{/v}Vierou chápeme, že Božie slovo stvárnilo svety tak, že z_neviditeľného povstalo viditeľné.

{v}4{/v}Vierou priniesol Ábel Bohu lepšiu obetu ako Kain a ňou si získal svedectvo, že je spravodlivý, keď Boh vydal svedectvo o_jeho daroch; a ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí.

{v}5{/v}Vierou bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť; nenašli ho, lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením si získal svedectvo, že sa páči Bohu. {v}6{/v}Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k_Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú.

{v}7{/v}S_vierou prijal Noe pokyn o_tom, čo ešte nebolo vidieť, a s_bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny; ňou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z_viery.

{v}8{/v}S_vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide.

{v}9{/v}S_vierou sa usadil v_zasľúbenej zemi ako v_cudzej a býval v_stanoch s_Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. {v}10{/v}Lebo čakal na mesto s_pevnými základmi, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh.

{v}11{/v}Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie. {v}12{/v}Preto aj z_jedného, a to odumretého, vzišlo ich také množstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa nedá spočítať.

{v}13{/v}Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale z_diaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. {v}14{/v}A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. {v}15{/v}Veď keby boli mali na mysli tú, z_ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. {v}16{/v}Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto.

RESPONZÓRIUM

{r}Rim 4, 20. 22{/r}; {r}Jak 2, 22{/r}

Nezapochyboval nedôverčivo o_Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu. {*} Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť. Aleluja.

Viera spolupôsobila s_jeho skutkami a skutkami dosiahla viera dokonalosť. {*} Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť. Aleluja.

Z_Rečí svätého kňaza Bernardína Sienského

(Sermo 2, de S. Joseph: Opera 7, 16. 27-30)

Verný živiteľ a strážca

Pre všetky osobitné milosti, ktoré dostáva nejaký rozumom obdarený tvor, platí všeobecné pravidlo: Kedykoľvek si Boh vo svojej dobrote vyberie niekoho na nejakú úlohu alebo do nejakého vyššieho stavu, dá mu všetky charizmy, ktoré takto vyvolená osoba nevyhnutne potrebuje pre svoju úlohu a ktoré ju veľmi vyznačujú.

To sa v_najvyššej miere ukázalo pravdivým na svätom Jozefovi, domnelom otcovi Pána Ježiša Krista a skutočnom ženíchovi Kráľovnej sveta a Panej anjelov, ktorého si večný Otec vybral za verného živiteľa a strážcu svojich najvzácnejších klenotov: svojho Syna a nevesty Ducha. A on túto úlohu plnil neobyčajne spoľahlivo. Preto mu Pán hovorí: „Dobrý a verný sluha, vojdi do radosti svojho Pána.“{n}{r}Mt 25,21{/r}{/n}

Ak si všimneš Jozefov súvis s_celou Kristovou Cirkvou, nie je potom on tým vyvoleným a výnimočným človekom, skrze ktorého a pod vedením ktorého prišiel Kristus riadne a dôstojne na svet? Ak je teda celá svätá Cirkev dlžníčkou Panny Márie, lebo skrze ňu mohla prijať Krista, tak po Márii rozhodne jemu dlhuje zvláštnu vďačnosť a úctu.

On je vrcholom Starého zákona, lebo v_ňom dosahuje hodnosť patriarchov a prorokov prisľúbené ovocie. A on jediný mal aj telesne to, čo im Božia dobrota prisľúbila.

A isto nemožno pochybovať, že mu Kristus tú dôvernosť, úctu a najvyššiu česť, ktorú mu ako syn svojmu otcovi preukazoval počas života na zemi, neodoprel ani v_nebi, lež ešte ju doplnil a zavŕšil.

Preto Pán plným právom dodáva: „Vojdi do radosti svojho Pána.“ A hoci radosť večnej blaženosti vchádza do srdca človeka{n}porov. {r}1Kor 2,9{/r}{/n}, Pán mu radšej povedal: „Vojdi do radosti,“ aby sa tajomne naznačilo, že tá radosť nie je iba v_jeho vnútri, ale že ho zovšadiaľ obklopuje a pohlcuje a on sa do nej ponára ako do bezodnej priepasti.

Pamätaj teda na nás, svätý Jozef, a vo svojich modlitbách sa za nás prihováraj u_toho, ktorého pokladali za tvojho syna. Ale nakloň nám aj najsvätejšiu Pannu, svoju nevestu a matku toho, ktorý s_Otcom i_Duchom Svätým žije a kraľuje cez nekonečné veky. Amen.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Sir 51, 2-3{/r}

Boh ma urobil takmer otcom kráľa a pánom celého svojho domu. {*} Povýšil ma, aby zachránil mnoho ľudu. Aleluja.

Pán sa mi stal pomocou a ochrancom na spásu. {*} Povýšil ma, aby zachránil mnoho ľudu. Aleluja.

NA VIGÍLIU: Ant. Verný muž dostane veľkú chválu a strážca svojho Pána bude oslávený. Aleluja.
Evanjelium je jedno zo slávnosti, ktoré sa nečítalo pri omši: {r}Mt 1, 16. 18-21. 24a{/r} alebo {r}Lk 2, 41-51a{/r}.

23. marca

SV. TURIBIA DE MONGROVEJO, BISKUPA

Z_dekrétu Christus Dominus Druhého vatikánskeho koncilu o_pastoračnej službe biskupov v_Cirkvi

(Č. {r:ChD}12-13. 16{/r})

Pripravení na každý dobrý skutok

Biskupi majú pri vykonávaní svojho učiteľského úradu hlásať ľuďom Kristovo evanjelium a je to jedna z_ich najhlavnejších úloh: volať ľudí v_sile Ducha k_viere alebo v_živej viere ich utvrdzovať. Nech im predkladajú úplné tajomstvo Krista, čiže pravdy, ktorých neznalosť je neznalosťou Krista, i_Bohom zjavenú cestu k_oslave Boha, a tým aj k_dosiahnutiu večnej blaženosti.

Ďalej majú ukazovať, že aj pozemské veci a ľudské ustanovizne sú podľa Božieho stvoriteľského zámeru určené na spásu ľudí, a preto môžu značne prispieť k_budovaniu Kristovho tela.

Preto nech učia, akú veľkú hodnotu má podľa učenia Cirkvi ľudská osoba i_jej sloboda a telesný život, rodina i_jej jednota a stálosť, plodenie a výchova potomstva, občianske spoločenstvo s_jeho zákonmi a povolaniami, práca i_oddych, umenie i_technické vymoženosti, chudoba i_hojnosť. A napokon nech vysvetľujú, ako treba riešiť veľmi dôležité otázky vlastníctva, zveľaďovania a správneho rozdeľovania hmotných dobier, mieru i_vojny a bratského spolunažívania všetkých národov.

Nech predkladajú kresťanské učenie spôsobom primeraným potrebám času, čiže tak, aby dávalo odpoveď na ťažkosti a problémy, ktoré ľudí najviac tlačia a trápia. Nech toto učenie aj hája a nech učia aj veriacich brániť ho a rozširovať. Nech pri jeho hlásaní dokazujú materskú starostlivosť Cirkvi o_všetkých ľudí, o_veriacich i_neveriacich, a zvláštnu pozornosť nech venujú chudobným a slabým, lebo Pán ich poslal ohlasovať im evanjelium.

Pri vykonávaní svojho otcovského a pastierskeho úradu nech sú biskupi medzi svojimi veriacimi ako tí, čo obsluhujú, ako dobrí pastieri, ktorí poznajú svoje ovce a zasa ony poznajú ich, ako praví otcovia, ktorí sa vyznačujú duchom lásky a starostlivosti o_všetkých, a nech sa všetci vďačne podriaďujú ich autorite, ktorú dostali od Boha. Nech zhromažďujú a formujú celú rodinu svojho stáda tak, aby si všetci uvedomovali svoje povinnosti a žili a pracovali v_spoločenstve lásky.

Aby toto biskupi mohli robiť účinne, nech „pripravení na každý dobrý skutok“{n}porov. {r}2Tim 2,21{/r}{/n} a „pri znášaní všetkého pre vyvolených“{n}porov. {r}2Tim 2,10{/r}{/n} usporiadajú svoj život tak, aby zodpovedal potrebám čias.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Pt 5, 2. 3-4{/r}; {r}Sk 20, 28{/r}

Paste Božie stádo ako vzor stáda. {*} A keď sa zjaví Najvyšší pastier, dostanete nevädnúci veniec slávy.

Dávajte pozor na celé stádo, v_ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev. {*} A keď sa zjaví Najvyšší pastier, dostanete nevädnúci veniec slávy.

25. marca

ZVESTOVANIE PÁNA

Slávnosť

HYMNUS

Slepota ducha ovládla

ľudí, čo v_božstvá verili,

čo ctili drevo, kamene,

im ako Bohu slúžili.

Všetci však, čo šli za nimi,

do moci zlého upadli,

s_dušami ujarmenými

do priepasti sa dostali.

Čo stvoril Otec nebeský

nebude navždy zmarené!

Boží Syn tých, čo zblúdili,

privedie k_pravej premene.

Ľudské si telo oblieka,

reťaze smrti rozlomí,

k_životu vzkriesi človeka

a privedie ho k_Otcovi.

Dnes je deň jeho počatia:

Slovo sa s_telom spojilo.

Už sa zlé časy nevrátia,

v_Kristovi všetko ožilo.

Aká to radosť pre náš svet,

že Božie Dieťa v_Panne je!

Už začne nová pieseň znieť,

splnia sa naše nádeje.

Ježišu z_Panny zrodený,

sláva ti, Bože útechy;

Otcovi, Duchu Svätému

nech sa česť vzdáva naveky. Amen.

Ant. 1Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, aby sme dostali adoptívne synovstvo. Aleluja.

Ant. 2Keď prichádza na svet, hovorí: Dal si mi telo; hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože. Aleluja.

Ant. 3Božia láska k_nám sa prejavila v_tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Aleluja.

Slovo sa telom stalo. Aleluja.

A prebývalo medzi nami. Aleluja.

Z_Prvej knihy Kroník

{r:1Krn}17, 1-15{/r}

Proroctvo o_Dávidovom synovi

{v}1{/v}Keď Dávid býval vo svojom paláci, povedal prorokovi Nátanovi: „Pozri, ja bývam v_dome z_cédrov a Pánova archa zmluvy je pod stanmi.“ {v}2{/v}Nátan odpovedal Dávidovi: „Urob všetko, čo ti vnuká srdce, Boh je s_tebou.“

{v}3{/v}V_tú noc zaznelo Nátanovi Božie slovo: {v}4{/v}„Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi nepostavíš dom, v_ktorom mám bývať; {v}5{/v}veď som nebýval v_dome odvtedy, čo som vyviedol Izraela, až po tento deň, ale som sa sťahoval zo stanu do stanu a z_príbytku do príbytku. {v}6{/v}Vari som niekedy, keď som putoval uprostred Izraela, povedal niektorému zo sudcov Izraela, ktorým som prikázal pásť môj ľud: Prečo ste mi nepostavili cédrový dom? {v}7{/v}Preto teraz takto povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z_pastvín od oviec, aby si bol vodcom môjho ľudu, Izraela, {v}8{/v}a bol som s_tebou všade, kade si chodil; pred tvojimi očami som vyhubil všetkých tvojich nepriateľov a zaistil som ti meno, aké majú len najväčší na zemi. {v}9{/v}Svojmu ľudu, Izraelu, som určil miesto a tam som ho zasadil; tam bude bývať. A už sa nepohne a ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako kedysi {v}10{/v}a v_dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím ľudom, Izraelom, a ponížil všetkých tvojich nepriateľov. Oznamujem ti teda, že Pán tebe vybuduje dom. {v}11{/v}A až naplníš svoje dni a ty odídeš k_svojim otcom, pozdvihnem po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z_tvojich synov, a upevním jeho kráľovstvo. {v}12{/v}On mi postaví dom a ja upevním jeho trón naveky. {v}13{/v}Ja mu budem otcom a on mi bude synom a svoju priazeň mu neodnímem, ako som odňal tomu, čo bol pred tebou. {v}14{/v}Ustanovím ho v_svojom dome a v_svojom kráľovstve naveky a jeho trón bude upevnený navždy.“

{v}15{/v}Nátan povedal všetky tieto slová a celé videnie Dávidovi.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Lk 1, 26-32{/r}

Boh poslal anjela Gabriela k_Panne Márii, zasnúbenej Jozefovi, aby jej zvestoval slovo. Panna sa naľakala svetla. Neboj sa, Mária, našla si milosť u_Pána. {*} Počneš a porodíš a bude sa volať Synom Najvyššieho. Aleluja.

Zdravas’, Mária, milosti plná, Pán s_tebou. {*} Počneš a porodíš a bude sa volať Synom Najvyššieho. Aleluja.

Z_Listov svätého pápeža Leva Veľkého

(Epist. 28 ad Flavianum, 3-4: PL 54, 763-767)

Tajomstvo nášho zmierenia

Vznešenosť vzala na seba poníženosť, sila slabosť, večnosť smrteľnosť. A na splatenie dlhu, ktorý nás ťažil, spojila sa neporušiteľná prirodzenosť s_krehkou, lebo na našu záchranu bolo potrebné, aby jeden a ten istý prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus{n}porov. {r}1Tim 2,5{/r}{/n}, podľa jednej prirodzenosti mohol zomrieť a zasa podľa druhej zomrieť nemohol.

V_úplnej a dokonalej prirodzenosti pravého človeka sa teda narodil pravý Boh, celý v_tom, čo je jeho, a celý v_tom, čo je naše. Naším nazývame to, čo do nás od počiatku vložil Stvoriteľ a čo vzal na seba, aby to napravil.

Lebo z_toho, čo vniesol zvodca a oklamaný človek pripustil, nebolo v_Spasiteľovi ani stopy. A preto hoci vzal na seba slabosť človeka, na našich hriechoch nemal nijakú účasť.

Vzal si prirodzenosť sluhu{n}porov. {r}Flp 2,7{/r}{/n}, ale bez špiny hriechu. Ľudské povzniesol, ale neumenšil božské. Lebo keď sa zriekol seba tým, že sa neviditeľný dal vidieť a Stvoriteľ i_Pán všetkého chcel byť jedným zo smrteľníkov, bolo to z_milosrdnej náklonnosti, a nie z_nedostatku moci. A tak ten, ktorý v_božskej prirodzenosti stvoril človeka, v_prirodzenosti sluhu sa stal človekom.

Boží Syn teda vstupuje na tento biedny svet: zostupuje z_nebeského trónu, no Otcovej slávy sa nevzdáva; je splodený novým spôsobom, novým narodením.

Novým spôsobom: lebo on, neviditeľný v_tom, čo je jeho, stal sa viditeľným v_tom, čo je naše; nepochopiteľný chcel sa dať pochopiť; jestvujúci prv, ako bol čas, začína žiť v_čase; Pán vesmíru skryl svoju nesmiernu velebu a vzal si prirodzenosť sluhu; Boh, ktorý nemôže trpieť, nezdráhal sa byť človekom podrobeným utrpeniu a nesmrteľný podrobiť sa zákonu smrti.

Je pravým Bohom i_pravým človekom. A v_tomto zjednotení niet nijakého podvodu, hoci sa stretá ľudská poníženosť a Božia vznešenosť.

Veď ako sa Boh nemení, keď sa zľutúva, tak sa ani človek neničí, keď rastie jeho dôstojnosť. Lebo každá z_oboch prirodzeností v_spojení s_druhou robí to, čo je jej vlastné. Slovo pôsobí, čo patrí Slovu, a telo vykonáva to, čo patrí telu.

Jedna z_nich sa skvie zázrakmi, druhá podlieha príkoriam. A ako sa Slovo nevzdáva rovnosti s_Otcom v_sláve, tak zasa telo neopúšťa prirodzenosť nášho rodu.

Treba často zdôrazňovať, že jeden a ten istý je naozaj Boží Syn a naozaj syn človeka. Boh, lebo „na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u_Boha a to Slovo bol Boh“{n}{r}Jn 1,1{/r}{/n}, a človek, lebo „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“{n}{r}Jn 1,14{/r}{/n}.

RESPONZÓRIUM

Panna Mária, prijmi zvesť, ktorú ti poslal Pán skrze anjela: počneš a porodíš Boha a zároveň človeka. {*} A budeš požehnaná medzi všetkými ženami. Aleluja.

Porodíš syna, ale tvoje panenstvo tým neutrpí; počneš dieťa, no pritom ostaneš navždy neporušenou matkou. {*} A budeš požehnaná medzi všetkými ženami. Aleluja.

NA VIGÍLIU: Ant. Plesaj a raduj sa, dcéra Siona, lebo hľa, ja prichádzam a budem bývať uprostred teba, hovorí Pán. Aleluja.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša

{r:Mt}1, 18-24{/r}

Čo sa v_nej počalo, je z_Ducha Svätého

{v}18{/v}S narodením Ježiša Krista to bolo takto:

Jeho matka Mária bola zasnúbená s_Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z_Ducha Svätého.

{v}19{/v}Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. {v}20{/v}Ako o_tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v_nej počalo, je z_Ducha Svätého. {v}21{/v}Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z_hriechov.“

{v}22{/v}To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: {v}23{/v}„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v_preklade znamená: Boh s_nami.

{v}24{/v}Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.