PÔSTNE OBDOBIE

II. VO VEĽKOM TÝŽDNI

Od prvých vešpier Kvetnej nedele, čiže Nedele utrpenia Pána, po modlitbu popoludní vo štvrtok vo Veľkom týždni vrátane:

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Ospevujme veľký súboj,

šírme slávne odkazy

trámov kríža, ktorý zdolal

strojcu večnej nákazy!

Obeť na ňom zmiera za svet

a tou smrťou víťazí.

Prvý človek veril zvodom,

smrť si vtiahol do domu,

keď v_ňom Božiu lásku zhasil

jed, čo zjedol zo stromu.

Lež Boh nový strom si vybral

zažehnať tú pohromu.

Poriadok si vyžadoval

po bolestnom otrase

do priepasti vrhnúť zhubcu,

čo nás ranil v_zápase,

aby skazonosný úder

poslúžil nám ku spáse.

Keď čas prišiel, keď po Bohu

vyvrcholil dávny smäd,

Otec poslal na svet Syna,

skrz ktorého stvoril svet,

a on z_Panny ľudsky vzklíčil

sťa z_kra vytúžený kvet.

A keď sa mu v_ľudskom veku

najkrajší vek priblíži,

predurčený trpieť, rád sa

pred mukami poníži,

preto Baránka, hľa, ľudstvo

v_obeť dvíha na kríži.

Tebe, Otče, s_Duchom Svätým

nech je sláva naveky

skrze Krista, ktorý telom

nie je nám už ďaleký

a chce krížom zmeniť v_radosť

ľudský bôľ a náreky. Amen.

KOMPLETÓRIUM

KVETNÁ NEDEĽA ČIŽE NEDEĽA UTRPENIA PÁNA

Druhý týždeň žaltára

Ant. 1 Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Žalmy sú z_nedele druhého týždňa.

Ant. 2 Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka.

Ant. 3 Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré.

Až budem vyzdvihnutý od zeme,

Všetkých pritiahnem k_sebe.

Z_Listu Hebrejom

{r:Hebr}10, 1-18{/r}

Naše posvätenie skrze Kristovu obetu

Bratia, {v}1{/v}keďže zákon je len tieň budúcich dobier, a nie vlastný obraz vecí, nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. {v}2{/v}Veď či by ich neboli prestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli bývali raz navždy očistení a nemali by už vedomie, že sú hriešni? {v}3{/v}Ale práve nimi sa z_roka na rok koná pripomienka na hriechy, {v}4{/v}lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. {v}5{/v}Preto keď prichádza na svet, hovorí:

„Nechcel si obetu ani dar,

ale dal si mi telo.

{v}6{/v}Nepáčili sa ti

zápalné obety ani obety za hriech.

{v}7{/v}Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam_—

vo zvitku knihy je napísané o_mne_—,

aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“

{v}8{/v}Najprv hovorí: „Obety ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili“ — a ony sa prinášajú podľa zákona. {v}9{/v}Potom povedal: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.“ Ruší prvé, aby ustanovil druhé. {v}10{/v}V_tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy.

{v}11{/v}Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. {v}12{/v}No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po Božej pravici. {v}13{/v}A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. {v}14{/v}Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. {v}15{/v}Dosvedčuje nám to i_Duch Svätý, keď povedal: {v}16{/v}„Toto je zmluva, ktorú s_nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; {v}17{/v}a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem.“

{v}18{/v}A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Hebr 10, 5. 6. 7. 4{/r} ({r}Ž 40, 7-8{/r})

Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. Vtedy som povedal: {*} Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.

Krv býkov a capov nemôže odstrániť hriechy. Preto keď Kristus prichádza na svet, hovorí: {*} Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.

Z_Rečí svätého biskupa Ondreja Krétskeho

(Oratio 9 in ramos palmarum: PG 97, 990-994)

Požehnaný, ktorý prichádza v_mene Pánovom, Kráľ Izraela

Poďte, vystúpime aj my na Olivovú horu; poďme naproti Kristovi, ktorý sa dnes vracia z_Betánie a dobrovoľne ide v_ústrety tomu úctyhodnému a blaženému umučeniu, aby zavŕšil tajomstvo našej spásy.

Prichádza z_vlastnej vôle a ide do Jeruzalema ten, čo kvôli nám zostúpil z_neba, aby nás z_najhlbšej priepasti povýšil so sebou, ako hovorí Písmo, „nad každé kniežatstvo, nad každú mocnosť a silu a nad každé iné meno“{n}{r}Ef 1,21{/r}{/n}.

Neprichádza spupne a pompézne, ako keby mu šlo o_slávu. Veď „sa nebude škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť jeho hlas“{n}{r}Mt 12,19{/r}; porov. {r}Iz 42,2{/r}{/n}; bude vstupovať ticho a pokorne, v_skromnom odeve a sprievode.

Poď teda, bežme aj my s_tým, čo sa ponáhľa trpieť, a napodobujme tých, čo mu vyšli v_ústrety. Nie tak, že by sme mu stlali na cestu olivové ratolesti, koberce a plášte či palmové listy, ale že sa sami, nakoľko môžeme, v_pokore ducha s_úprimným srdcom a úmyslom rozprestrieme, aby sme prijali to prichádzajúce Slovo a aby sme obsiahli Boha, ktorého nemožno nikdy obsiahnuť.

On, taký tichý, teší sa, že k_nám prichádza tak ticho „a vychádza nad západom“{n}porov. {r}Ž 68,5{/r} [LXX]{/n} našej najhlbšej chudoby, že prichádza a žije naším životom, aby nás svojou podobnosťou pozdvihol a priviedol späť k_sebe.

On po prvotinách v_našej prirodzenosti a po onom ponížení „vystúpil na odvekých nebesiach k_východu“{n}porov. {r}Ž 68,34{/r} [LXX]{/n}, ako sa hovorí, myslím, do svojej božskej slávy, ale tým sa nechce vzdať vplyvu na ľudské pokolenie, kým zo slávy nepozdvihne ľudskú prirodzenosť z_najnižšieho miesta na zemi do slávy a nedá jej účasť na svojej vznešenosti.

Tak sa Kristovi rozprestrime my sami, a nie svoje plášte ani bezduché ratolesti a vetvovú podstielku, hmotu, ktorá sa použije a zvädne a len niekoľko hodín poteší oči; odetí do jeho milosti alebo skôr do neho samého: „Lebo všetci, čo ste pokrstení v_Kristovi, Krista ste si obliekli“{n}{r}Gal 3,27{/r}{/n}, rozviňme sa ako plášť pod jeho nohy.

Prv sme boli pre hriech ako šarlát sfarbení, ale keď nás obmyl spásonosný krst, ako vlna sme zbeleli{n}porov. {r}Iz 1,18{/r}{/n}. Preto už neobetujme víťazovi nad smrťou palmové listy, ale trofeje víťazstva.

Mávajme aj my každý deň duchovnými ratolesťami svojho srdca a s_deťmi volajme to posvätné: „Požehnaný, ktorý prichádza v_mene Pánovom, Kráľ Izraela.“{n}{r}Jn 12,13{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Jn 12, 12. 13{/r}; {r}Mt 21, 8. 9{/r}

Keď sa ľud dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema, vyšli mu v_ústrety. Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní stlali ratolesti zo stromov a volali: {*} Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v_mene Pánovom!

A zástupy, čo išli pred ním, i_tie, čo išli za ním, volali veľkým hlasom: {*} Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v_mene Pánovom!

NA VIGÍLIU: Ant. Ježiš si kľakol a modlil sa: Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich. No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána

{r:Jn}8, 21-30{/r}

Ja nie som z_tohto sveta

{v}21{/v}Ježiš povedal farizejom: „Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.“ {v}22{/v}Židia si hovorili: „Vari sám seba zabije, že vraví: ‚Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete‘?“ {v}23{/v}On im povedal: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z_tohto sveta. {v}24{/v}Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.“ {v}25{/v}Pýtali sa ho teda: „Kto si ty?“ Ježiš im odpovedal: „Od počiatku to, čo vám hovorím. {v}26{/v}Mám o_vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.“ {v}27{/v}Nerozumeli, že im hovorí o_Otcovi. {v}28{/v}Ježiš im teda povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. {v}29{/v}A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu.“ {v}30{/v}Keď to hovoril, mnohí uverili v_neho.

Z_Listu Hebrejom

{r:Hebr}10, 19-39{/r}

Vytrvalosť vo viere. Očakávanie súdu

{v}19{/v}Keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, {v}20{/v}tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, {v}21{/v}a keď máme veľkňaza nad Božím domom, {v}22{/v}pristupujme s_úprimným srdcom v_plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s_telom obmytým čistou vodou. {v}23{/v}Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie. {v}24{/v}Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k_láske a k_dobrým skutkom. {v}25{/v}Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň.

{v}26{/v}Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, {v}27{/v}ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov. {v}28{/v}Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov; {v}29{/v}uvážte, o_čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v_ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti? {v}30{/v}Veď poznáme toho, ktorý povedal: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.“ A zasa: „Pán bude súdiť svoj ľud.“ {v}31{/v}Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.

{v}32{/v}Len sa rozpomeňte na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v_utrpení. {v}33{/v}Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté. {v}34{/v}Veď ste spolutrpeli s_väzňami a s_radosťou ste znášali, keď vás olúpili o_majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok. {v}35{/v}Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. {v}36{/v}Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie.

{v}37{/v}Lebo ešte chvíľku, celkom krátku,

a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať.

{v}38{/v}Môj spravodlivý bude žiť z_viery,

ale keby cúvol,

moja duša nebude mať v_ňom zaľúbenie.

{v}39{/v}My však nepatríme k_tým, čo cúvajú na záhubu, ale k_tým, čo veria, aby získali život.

RESPONZÓRIUM

{r}Hebr 10, 35. 36{/r}; {r}Lk 21, 19{/r}

Netraťte dôveru; potrebujete vytrvalosť, {*} Aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie.

Ak vytrváte, zachováte si život. {*} Aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie.

Z_Rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo Guelferbytanus 3: PLS 2, 545-546)

Chváľme sa aj my Pánovým krížom

Umučenie nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista zaisťuje slávu a učí trpezlivosti.

Veď čo by si nemohli od Božej milosti sľubovať srdcia veriacich, keď sa pre nich jediný Boží Syn, spoluvečný s_Otcom, nielen narodil ako človek z_človeka, ale aj zomrel rukami ľudí, ktorých stvoril?

Je veľké, čo nám Pán sľúbil v_budúcnosti. Ale oveľa väčšie je to, čo sa už pre nás stalo a čo oslavujeme. Kde boli, alebo čo boli, keď Kristus zomrel za bezbožných? Kto by pochyboval, že dá svätým svoj život, keď im už dal svoju smrť? Prečo sa krehký človek zdráha uveriť, že raz budú ľudia žiť s_Bohom?

Omnoho neuveriteľnejšie sa už stalo: Boh zomrel za ľudí.

Veď kto je Kristus, ak nie „Slovo“, ktoré „bolo na počiatku a Slovo bolo u_Boha a to Slovo bol Boh“{n}{r}Jn 1,1{/r}{/n}? Toto Božie Slovo „sa telom stalo a prebývalo medzi nami“{n}{r}Jn 1,14{/r}{/n}. Lebo samo v_sebe nemalo nič, z_čoho by bolo mohlo za nás zomrieť, keby si nebolo z_nás vzalo smrteľné telo. Tak mohol nesmrteľný zomrieť, tak chcel smrteľným darovať život: chcel dať účasť na svojom živote tým, s_ktorými mal účasť najprv na ich živote. My sme nemali nič svoje, z_čoho by sme žili, on zasa nič svoje, z_čoho by bol zomrel.

A tak s_nami vzájomnou účasťou vykonal obdivuhodnú výmenu: naše bolo, z_čoho on zomrel, jeho bude, z_čoho my máme žiť.

Nielenže sa teda nemáme hanbiť za smrť Pána, nášho Boha, ale máme do nej vkladať bezhraničnú nádej a máme sa ňou zanietene chváliť: veď tým, že od nás prijal smrť, ktorú v_nás našiel, dal nám neotrasiteľnú istotu, že nám v_sebe dá život, ktorý sami zo seba mať nemôžeme.

Lebo keď nás tak miluje, že on, bez hriechu, trpel za hriešnikov, čo sme si my hriechom zaslúžili, ako nám nedá, čo vyžaduje spravodlivosť, ten, ktorý ospravedlňuje?! Ako nedá odmenu svätých ten, ktorý verne plní slovo, keď úplne nevinne znášal trest za ničomníkov?!

Preto, bratia, vyznávajme neohrozene alebo aj ohlasujme, že Kristus bol za nás ukrižovaný: povedzme to nie so strachom, ale s_radosťou, nie hanblivo, ale sa tým chváľme.

Apoštol Pavol ho videl a uvádza dôvod chvály. Hoci mohol o_Kristovi povedať mnoho veľkých a božských vecí, nehovorí, že sa chváli Kristovými obdivuhodnými činmi, že stvoril svet, keď bol u_Otca ako Boh, ani tým, že riadil svet, keď bol človek ako my. Ale hovorí: „Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista.“{n}{r}Gal 6,14{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

Pane, vzdávame úctu tvojmu krížu a rozjímame o_tvojom slávnom umučení. {*} Zmiluj sa nad nami, veď si trpel za nás.

Prosíme ťa, pomáhaj svojim služobníkom, ktorých si vykúpil predrahou krvou. {*} Zmiluj sa nad nami, veď si trpel za nás.

Z_Listu Hebrejom

{r:Hebr}12, 1-13{/r}

Pod vedením Krista bežme v_závode

Bratia, {v}1{/v}obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme aj my všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v_závode, ktorý máme pred sebou, {v}2{/v}s_očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. {v}3{/v}Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu.

{v}4{/v}V_boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. {v}5{/v}A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom:

„Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou,

ani neklesaj, keď ťa on karhá.

{v}6{/v}Lebo koho Pán miluje, toho tresce,

a šľahá každého, koho prijíma za syna.“

{v}7{/v}Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s_vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? {v}8{/v}Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia! {v}9{/v}A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť?! {v}10{/v}A oni nás karhali na krátky čas a tak, ako sa im videlo, on však kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti. {v}11{/v}Pravda, každá výchova v_prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila.

{v}12{/v}Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená! {v}13{/v}A vaše nohy nech kráčajú rovno, aby sa to, čo je chromé, nevykĺbilo, ale skôr aby sa uzdravilo.

RESPONZÓRIUM

{r}Hebr 12, 2{/r}; {r}Flp 2, 8{/r}

Ježiš, pôvodca a zavŕšiteľ viery, namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou {*} A sedí po pravici Božieho trónu.

Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť. {*} A sedí po pravici Božieho trónu.

Z_knihy svätého biskupa Bazila O_Duchu Svätom

(Cap. 15, 35: PG 32, 127-130)

Je len jediná smrť za spásu sveta a len jedno zmŕtvychvstanie

Plán Boha a nášho Spasiteľa s_človekom, to je povolanie z_pádu a návrat zo stavu odcudzenia, do ktorého sa dostal neposlušnosťou, do dôverného spoločenstva s_Bohom. Preto prišiel Kristus v_tele, dal vzor evanjeliového života, trpel, bol ukrižovaný, pochovaný a vstal z_mŕtvych. Tak má človek, ktorý sa zachráni nasledovaním Krista, získať stratenú milosť adoptovaných Božích detí.

Preto je pre dokonalý život nevyhnutne potrebné nasledovať Krista; a nielen príklad láskavosti, poníženosti a trpezlivosti, aký nám ukázal svojím životom, ale aj jeho smrť, ako hovorí Kristov nasledovník Pavol: „Pripodobnil som sa mu v_smrti, aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z_mŕtvych.“{n}{r}Flp 3,10-11{/r}{/n}

Ako sa mu môžeme pripodobniť v_smrti{n}{r}Rim 6,5{/r}{/n}? Tak, že s_ním budeme pochovaní v_krste{n}{r}Rim 6,3-4{/r}{/n}. Ako to budeme pochovaní alebo aký je úžitok z_jeho nasledovania? Ponajprv treba skoncovať s_predchádzajúcim spôsobom života. Ale to nemôže dosiahnuť nik, ak sa nenarodí znova{n}{r}Jn 3,3{/r}{/n}, ako hovorí Pán; ak je totiž znovuzrodenie, ako to aj samo meno hovorí, začiatok iného života. A preto prv, než začneš iný život, treba urobiť koniec predošlému. Ako tí, čo na pretekárskej dráhe dobehli k_cieľu a obracajú sa, akoby na chvíľku zastali a oddýchli si pred behom naspäť, tak zrejme aj pri zmene života musí nastať smrť medzi predchádzajúcim a nastávajúcim spôsobom života, ktorá urobí koniec predošlému a dáva počiatok nasledujúcemu.

Ako sa teda dostať do ríše smrti? Tak, že budeme v_krste napodobňovať Kristovo pochovanie. Lebo telá tých, čo sa dávajú krstiť, istým spôsobom sa vo vode pochovávajú. A tak krst tajomným spôsobom naznačuje odloženie skutkov tela, ako hovorí Apoštol: „Boli ste obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením hriešneho tela. S_ním ste boli pochovaní v_krste.“{n}{r}Kol 2,11-12{/r}{/n} Krst okrem toho očisťuje v_istom zmysle dušu od špiny, čo sa na ňu nalepila z_telesných vášní, podľa toho, ako je napísané: „Umy ma a budem belší ako sneh.“{n}{r}Ž 51,9{/r}{/n} Preto poznáme len jeden spásonosný krst; lebo je len jedna smrť na spásu sveta a len jedno zmŕtvychvstanie, ktorých obrazom je krst.

RESPONZÓRIUM

{r}Rim 6, 3. 5. 4{/r}

Všetci, čo sme boli pokrstení v_Kristovi Ježišovi, v_jeho smrť sme boli pokrstení. {*} Lebo ak sme s_ním zrástli a stali sa mu podobnými v_smrti, tak mu budeme podobní aj v_zmŕtvychvstaní.

Krstom sme s_ním pochovaní v_smrť. {*} Lebo ak sme s_ním zrástli a stali sa mu podobnými v_smrti, tak mu budeme podobní aj v_zmŕtvychvstaní.

Z_Listu Hebrejom

{r:Hebr}12, 14-29{/r}

Prístup k_vrchu živého Boha

Bratia, {v}14{/v}usilujte sa o_pokoj so všetkými a o_svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. {v}15{/v}Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť; aby nevyrazil nejaký koreň horkosti a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých. {v}16{/v}Nech nik nie je smilník alebo sveták ako Ezau, ktorý za jediný pokrm predal svoje prvorodenstvo. {v}17{/v}Veď viete, že aj keď neskôr túžil zdediť požehnanie, bol odvrhnutý a nenašiel možnosť nápravy, hoci ju so slzami hľadal.

{v}18{/v}Nepriblížili ste sa k_hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k_čierňave, temnote a búrke, {v}19{/v}ani k_zvuku poľnice a hrmotu slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby sa im už tak nehovorilo; {v}20{/v}nemohli totiž uniesť príkaz: „Ak sa čo i_len zviera dotkne vrchu, bude ukameňované.“ {v}21{/v}A také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: „Zľakol som sa a trasiem sa.“ {v}22{/v}No vy ste sa priblížili k_vrchu Sion a k_mestu živého Boha, k_nebeskému Jeruzalemu, k_myriadám anjelov, k_slávnostnému zhromaždeniu {v}23{/v}a k_spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v_nebi, k_Bohu, sudcovi všetkých, k_duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť, {v}24{/v}k_Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k_pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova.

{v}25{/v}Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí. Lebo ak neunikli tamtí, čo odmietali toho, ktorý hovoril na zemi, o_čo menej my, keď sa odvrátime od toho, ktorý hovorí z_neba. {v}26{/v}Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: „Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom.“ {v}27{/v}A to „ešte raz“ naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné ako stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné.

{v}28{/v}A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu tak, aby sme sa mu páčili, s_úctou a bázňou. {v}29{/v}Veď náš Boh je stravujúci oheň.

RESPONZÓRIUM

{r}Dt 5, 23. 24{/r}; porov. {r}Hebr 12, 22{/r}

Keď ste počuli hlas z_temnôt a videli vrch Sinaj horieť, pristúpili ste k_Mojžišovi a povedali ste: {*} Hľa, Pán, náš Boh, nám ukázal svoju velebu a veľkosť.

Teraz ste sa priblížili k_vrchu Sion a k_mestu živého Boha, k_nebeskému Jeruzalemu. {*} Hľa, Pán, náš Boh, nám ukázal svoju velebu a veľkosť.

Z_Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium

(Tract. 84, 1-2: CCL 36, 536-538)

Plnosť lásky

Drahí bratia, plnosť lásky, akou sa máme navzájom milovať, Pán definoval slovami: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“{n}{r}Jn 15,13{/r}{/n} Z_toho vyplýva, čo hovorí ten istý evanjelista Ján vo svojom liste: „Ako Kristus položil za nás svoj život, tak aj my sme povinní dávať život za bratov“{n}porov. {r}1Jn 3,16{/r}{/n}; teda vzájomne sa milovať, ako on miloval nás, keď za nás položil svoj život.

Veď už v_Šalamúnových Prísloviach čítame: „Keď si sadneš jesť k_stolu u_veľmoža, dávaj pozor a všímaj si, čo ti predkladajú; a tak siahni rukou vo vedomí, že aj ty musíš také pripraviť.“{n}porov. {r}Prís 23,1{/r}{/n} Lebo aký stôl veľmoža to je, ak nie ten, z_ktorého sa prijíma telo a krv toho, čo položil za nás svoj život? A čo znamená sadnúť si k_nemu, ak nie pokorne pristúpiť? A čo znamená dávať pozor a všímať si, čo ti predkladajú, ak nie rozjímať, ako si zasluhuje taký dar? A čo znamená tak siahnuť rukou, aby si vedel, že aj ty musíš také pripraviť, ak nie to, čo som už povedal: že ako Kristus položil za nás svoj život, tak aj my sme povinní dávať život za bratov? Tak to hovorí apoštol Peter: „Kristus trpel za nás a zanechal nám príklad, aby sme kráčali v_jeho šľapajach.“{n}{r}1Pt 2,21{/r}{/n} To znamená pripraviť také isté. To robili s_horúcou láskou svätí mučeníci. A ak nemáme márne sláviť ich spomienky a pristupovať k_Pánovmu stolu na tej istej hostine, na ktorej sa aj oni sýtili, musíme ako oni aj my také pripraviť.

Preto si pri tomto stole nespomíname na nich tak ako na ostatných, čo odpočívajú v_pokoji a my sa za nich modlíme, ale skôr tak, že sa oni budú modliť za nás, aby sme vytrvalo išli v_ich šľapajach; veď dokázali tú lásku, o_ktorej Pán povedal, že väčšej niet. Lebo svojim bratom preukázali to isté, čo sami prijali z_Pánovho stola.

Tým nechcem povedať, že by sme sa mohli vyrovnať Kristovi Pánovi, aj keby sme preňho podstúpili mučeníctvo až do krvi. On mal moc dať svoj život a zasa si ho vziať{n}porov. {r}Jn 10,18{/r}{/n}. My však nežijeme, dokiaľ chceme, a umierame, aj keď nechceme. Keď on zomrel, hneď v_sebe zabil smrť, my sa v_jeho smrti vyslobodzujeme zo smrti. Jeho telo nevidelo porušenie, naše si až po porušení na konci vekov skrze neho oblečie neporušenosť. On nás nepotreboval, keď nás mal spasiť; my bez neho nemôžeme nič urobiť{n}porov. {r}Jn 15,5{/r}{/n}. On je pre nás, ratolesti, viničom, my bez neho nemôžeme mať život.

A napokon: aj keby bratia zomierali za bratov, nijaký mučeník nevylieva krv na odpustenie bratových hriechov, ako to urobil on za nás. Ale tým pre nás neurobil niečo, čo by sme mali nasledovať, ale za čo máme ďakovať. A pokiaľ mučeníci vyliali svoju krv za bratov, potiaľ preukázali to isté, čo prijali z_Pánovho stola. Milujme sa teda navzájom, ako aj Kristus miluje nás{n}porov. {r}Jn 13,34{/r}; {r}Gal 2,20{/r}{/n} a vydal seba samého za nás{n}porov. {r}Ef 5,2{/r}{/n}.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Jn 4, 9. 11. 10{/r}

Božia láska k_nám sa prejavila v_tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. {*} Keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.

Boh nás miloval a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. {*} Keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.

Z_Listu Hebrejom

{r:Hebr}4, 14 – 5, 10{/r}

Ježiš Kristus, najvyšší kňaz

Bratia, {v}4,14{/v}keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. {v}15{/v}Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s_našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. {v}16{/v}Pristupujme teda s_dôverou k_trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v_pravom čase.

{v}5,1{/v}Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy {v}2{/v}a mohol mať súcit s_nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. {v}3{/v}A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého.

{v}4{/v}Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. {v}5{/v}Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal:

„Ty si môj syn,

ja som ťa dnes splodil;“

{v}6{/v}ako aj na inom mieste hovorí:

„Ty si kňaz naveky

podľa radu Melchizedechovho.“

{v}7{/v}On v_dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. {v}8{/v}A hoci bol Synom, z_toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; {v}9{/v}a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú, {v}10{/v}keď ho Boh vyhlásil za veľkňaza podľa radu Melchizedechovho.

RESPONZÓRIUM

{r}Hebr 5, 8. 9. 7{/r}

Kristus, hoci bol Synom, z_toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti {*} A stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú.

V_dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom prednášal prosby a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. {*} A stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú.

Z_Veľkonočnej homílie biskupa Melitona Sardského

(Nn. 65-71: SCh 123, 95-101 [94-100])

Obetovaný Baránok nás vyslobodil zo smrti pre život

Proroci predpovedali veľa vecí o_veľkonočnom tajomstve, ktorým je Kristus; „jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.“{n}{r}Gal 1,5{/r}; porov. {r}Hebr 13,21{/r}{/n} On prišiel z_neba na zem kvôli trpiacemu človeku; v_lone Panny sa doň obliekol a vyšiel ako človek; v_tele podliehajúcom utrpeniu vzal na seba utrpenie trpiaceho človeka a zničil utrpenia tela; duchom, ktorý nemohol zomrieť, zabil vrahyňu smrť.

Viedli ho ako baránka, zabili ho ako ovcu{n}porov. {r}Iz 53,7{/r}{/n}, vykúpil nás zo služby svetu akoby z_Egypta a vyslobodil nás z_diablovho otroctva akoby z_faraónovej ruky; našu dušu označil svojím Duchom{n}porov. {r}Ef 1,13{/r}{/n} a údy nášho tela vlastnou krvou.

On hanbou pokryl smrť a diabla rozplakal ako Mojžiš faraóna. On udrel neprávosť a nespravodlivosť odsúdil na neplodnosť ako Mojžiš Egypt.

On nás vyviedol z_otroctva na slobodu, z_tmy na svetlo, zo smrti do života, spod krutovlády do večného kráľovstva a urobil z_nás nové kňazstvo a vyvolený ľud naveky{n}porov. {r}1Pt 2,9{/r}{/n}. On je veľkonočný baránok našej spásy.

On v_mnohých mnoho vytrpel: v_Ábelovi ho zabili, v_Izákovi mu zviazali nohy, v_Jakubovi utekal do cudziny, v_Jozefovi ho predali, v_Mojžišovi vyložili na vodu, v_baránkovi bol prebodnutý, v_Dávidovi prenasledovaný a v_prorokoch pohanený.

On si vzal telo z_Panny, zavesili ho na drevo, pochovali do zeme, vstal z_mŕtvych a vystúpil do nebeských výšin.

On je baránok, ktorý nevydal hlas{n}porov. {r}Iz 53,7{/r}{/n}; on je zabitý baránok; on sa narodil z_Márie, krásnej ovečky; jeho vzali zo stáda a viedli na zabitie; večer sa obetoval a v_noci ho pochovali. Na dreve ho nepolámali{n}porov. {r}Ex 12,46{/r}{/n} a pod zemou nepodľahol rozkladu{n}porov. {r}Sk 2,31{/r}{/n}. On vstal z_mŕtvych a vzkriesil človeka z_hlbokého hrobu.

RESPONZÓRIUM

{r}Rim 3, 23-25{/r}; {r}Jn 1, 29{/r}

Všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v_Kristovi Ježišovi. {*} Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery.

Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. {*} Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery.