Žalm {r:Ž}129{/r}
Obnovená dôvera utláčaného ľudu
Cirkev hovorí o_tom, čo musí znášať. (Sv. Augustín)

{v}1{/v}Často dorážali do mňa od mojej mladosti,{x}

nechže povie Izrael:

{v}2{/v}Často dorážali do mňa od mojej mladosti,{x}

a nič nezmohli proti mne.

{v}3{/v}Po mojom chrbte orali oráči,{x}

ťahali dlhé brázdy.

{v}4{/v}Ale spravodlivý Pán{x}

rozsekal postroje hriešnikov.

{v}5{/v}Nech s_hanbou ustúpia všetci,{x}

čo nenávidia Sion.

{v}6{/v}Nech sú sťa tráva na streche,{x}

čo uschne prv, ako ju skosia.

{v}7{/v}Kosec si ňou nenaplní hrsť,{x}

ani viazač snopov náručie.

{v}8{/v}A čo idú okolo, nezavolajú:{+}

„Pán vás požehnaj;{x}

žehnáme vás v_mene Pánovom.“

HTML © Juraj Vidéky