Žalm {r:Ž}137, 1-6{/r}
Na brehu babylonských riek
Toto pozemské zajatie ľudu treba vzťahovať na duchovné zajatie. (Sv. Hilár)

{v}1{/v}Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali,{x}

keď sme si spomínali na Sion.

{v}2{/v}Na vŕby tejto krajiny{x}

vešali sme svoje citary.

{v}3{/v}Lebo tí, čo nás zajali,{x}

žiadali od nás spevy

a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť:{x}

„Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“

{v}4{/v}Akože môžeme spievať pieseň Pánovu{x}

v_cudzej krajine?

{v}5{/v}Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba,{x}

nech mi odumrie pravica.

{v}6{/v}Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie,{x}

keby som nepamätal na teba,

keby som Jeruzalem nepovýšil{x}

za vrchol svojej radosti.

{full-text}

[{v}7{/v}Nezabudni, Pane, synom Edomu{x}

deň Jeruzalema,

keď volali: „Zbúrajte ho, zbúrajte{x}

až po samy základy.“

{v}8{/v}Babylonská dcéra, ty ničiteľka,{+}

blahoslavený, kto ti odplatí zlo,{x}

čo si nám spôsobila;

{v}9{/v}blahoslavený, kto chytí tvoje deti{x}

a hodí o_skalu.]

{/full-text}

HTML © Juraj Vidéky