V texte na str. 1152-1153 jednozväzkovej Liturgie hodín (vydal SSV, 2009) sme znázornili použitie dlhej červenej pomlčky pre indikovanie toho, že na zlome strán nastáva oddelenie strof, a teda ak sa žalm recituje responzoriálne, na toto miesto sa vkladá antifóna.
Recitovanie 1. časti žalmu 25 bude takéto (chóry neoznačujeme, striedajú sa tak, ako bolo vysvetlené v predošlých príkladoch; tučným písmom je vyznačený text, ktorý sa hovorí/modlí/spieva/recituje; celý text je mierne odsadený, aby sa zvýraznil oproti zvyšku stránky):
(Najskôr ten, čo sa predmodlieva, teda ten, kto modlitbu vedie, zarecituje antifónu)
Veď ma, Pane, vo svojej pravde.
K tebe, Pane, dvíham svoju dušu, *
tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený
a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou. *
Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený.
Ale nech sú zahanbení tí, *
čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery.
(Ak sa žalm recituje responzoriálnym spôsobom, tu na konci strofy sa opakuje antifóna: Veď ma, Pane, vo svojej pravde.)
Ukáž mi, Pane, svoje cesty *
a pouč ma o svojich chodníkoch.
Veď ma vo svojej pravde a uč ma, †
lebo ty si Boh, moja spása, *
a v teba dúfam celý deň.
(Ak sa žalm recituje responzoriálnym spôsobom, opäť sa opakuje antifóna: Veď ma, Pane, vo svojej pravde.)
Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie *
a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.
Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky, †
ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve, *
veď si, Pane, dobrotivý.
(Ak sa žalm recituje responzoriálnym spôsobom, opäť sa opakuje antifóna: Veď ma, Pane, vo svojej pravde.)
(Recitovanie pokračuje ďalšími veršami žalmu 25.)
Modlitba ďalej pokračuje obvyklým spôsobom.
© 1999-2024 Juraj Vidéky