V texte liturgie hodín sa vyskytuje zopár značiek, ktoré nemusia byť na prvý pohľad zrejmé. Ide o značky, ktoré väčšinou vyplývajú z toho, že liturgia hodín je pôvodne chórovou modlitbou, ktorá sa spieva, a teda ide o značky, ktoré slúžia ako pokyn pre spev, prípadne pre spoločné recitovanie (pri modlitbe jednotlivca spravidla nemajú veľký význam).
Najčastejšie sa vyskytujú v texte žalmov a chválospevov hviezdička (znak *) a krížik (znak †). Okrem nich sa v textoch žalmov a chválospevov vyskytuje aj dlhá červená pomlčka (znak —).
Text žalmov a chválospevov sa pri spoločnom recitovaní resp. pri speve modlí striedavo, t. j. jeden chór jeden verš, druhý chór ďalší verš a tak ďalej. Jednotlivý začiatok verša, kde sa chóry striedajú, je vyznačený tak, že je graficky zarovnaný na ľavý okraj strany (tak je to aj v online breviári na týchto stránkach).
Verš má obyčajne 2 časti (podľa nápevu gregoriánskeho chorálu, nazývajú sa hemistichy), pričom prvá časť, ak je dlhšia, môže byť ešte rozdelená na dvojo. Teda z hľadiska recitovania, spevu a aj grafickej reprezentácie možno povedať, že verše majú 2 alebo 3 časti. 2 základné časti verša sú oddelené hviezdičkou (tzv. mediatio, tento pojem označuje v gregoriánskom cholále melódiu pre záver prvého hemistichonu). Ak je prvá časť verša ešte delená (napr. text je veľmi dlhý, nápev či zmysel textu si to vyžaduje), je rozdelená graficky krížikom (tzv. flexa; tento pojem presnejšie označuje melódiu pre záver prvej časti pred krížikom), ktorý môže mať podobu znaku † alebo obyčajného znaku pre sčítanie (plus) +. Ak je teda verš rozdelený na 3 časti (dva hemistichony, pričom prvý z nich je delený flexou), graficky sú prvé dve časti oddelené krížikom a posledná hviezdičkou.
Pri speve znamená hviezdička (mediatio) pauzu, dosť dlhú na hlboký nádych. Presnejšie, hviezdičku nahrádza tzv. pausa maior (veľká pauza), trvá pribižne ako spev 4-5 slabík. Tak sa to má rešpektovať aj pri spoločnom recitovaní. Krížik pri speve (flexa) znamená pokles tónu. Najčastešie melódia klesá malú terciu alebo veľkú sekundu v závislosti od gregoriánskeho tónusu (vtedy tzv. clivis). Po flexe sa pri speve dáva tzv. pausa minor (menšia pauza), trvá približne ako spev dvoch slabík. Pri spoločnom recitovaní sa zvyčajne uvádza, že má ísť o krátky, sotva znateľný nádych (tzv. prídych), prípadne stačí interpretovať krížik tak, akoby bola v texte uvedená čiarka.
Poznamenávame, že okrem prvého riadka textu verša jednoho chóru sa všetky ďalšie riadky odsadzujú (tak, ako v textových editoroch tabulátorom, t. j. graficky akoby niekoľkými medzerami od ľavého okraja textu). V tlačenom breviári je to ešte komplikované skutočnosťou, že ak je text príliš široký, a teda sa nezmestí do jednoho riadka, je potrebné ďalšie zalomenie, z dôvodu sadzby textu (vtedy sa text odsadzuje, aby bolo zrejmé, že ide o pokračovanie predošlého riadka len z dôvodov typografických). V internetovom breviári predpokladáme dostatočne široký monitor počítača, a tak tieto zalomenia z tlačenej predlohy nie sú prevzaté. Samozrejme, pri zobrazení modlitieb na užších displejoch (napr. na smartfónoch) sa dvojité odsadzovanie pokračujúcich častí veršov rešpektuje.
Jednotlivé verše žalmov a chválospevov sú združené do strof (slôh). Každá strofa (sloha) je od ďalšej slohy oddelená vertikálnou medzerou, ktorú možno interpretovať ako voľný (prázdny) riadok (vertikálne odsadenie medzi odstavcami). Bežne sa žalmy a chválospevy prednášajú tak, že na začiatku sa recituje antifóna, nasleduje celý text žalmu/chválospevu, na konci sa recituje Sláva Otcu a napokon sa zopakuje antifóna. Oddelenie strof má nielen grafický a estetický význam, ale má zmysel aj pre recitovanie modlitby. Všeobecné smernice o liturgii hodín totiž v č. 125 uvádzajú, že žalmy sa môžu recitovať tak, že sa antifóna vloží po každej strofe (hoci sa toto responzoriálne recitovanie bežne nepoužíva; veriaci však poznajú tento spôsob prednesu zo svätej omše).
Pomlčka (znak —) na konci strany tlačeného vydania znamená koniec strofy žalmu. V tlačenom texte je totiž potrebné odlíšiť, kde na zlome strany (keď text verša končí na jednej strane a na ďalšej začína ďalší verš) je oddelenie strof a kde nie je; teda kde možno recitovať antifónu pri responzoriálnom prednese a kde nemožno. V tlačenom texte sa teda dlhá červená pomlčka nachádza vždy tam, kde naznačuje oddelenie strof (teda indikuje možnosť opakovania antifóny). V internetovom breviári toto vyznačenie nie je nevyhnutné, hoci ho pre zjednodušenie okrem grafického oddelenia voľným riadkom vždy na konci strofy uvádzame – treba na to pamätať špeciálne v prípade, ak sa texty použijú pre tlač.
Dlhá červená pomlčka sa používa aj v prosbách, aby bolo naznačené chórové striedanie (ak sa modlí tým spôsobom, že prvú časť každej prosby prednesie jeden chór a odpovedá mu druhou časťo prosby druhý chór), resp. odpovede ľudu na slová toho, kto sa predmodlieva úvody jednotlivých prosieb.
V krátkych responzóriách resp. responzóriách po prvom a druhom čítaní (posvätané čítanie) sa vyskytujú červené písmená (skratky) R. a V., ktoré znamenajú „responsum“ (responz, t. j. odpoveď) resp. „versus“ (verš). V tlačených breviároch bývajú spravidla tieto písmená R. a V. v responzóriách tlačené ozdobnými znakmi. Červené hviezdičky v týchto responzóriách (znak *) znamenajú grafické oddelenie textu (najčastejšie striedanie chórov). Ukážka recitovania krátkeho responzória v ranných chválach/vešperách prehľadne ilustruje použitie týchto písmen, použitie hviezdičky i spôsob, ako sa takéto responzórium modlí.
Poznámka: Okrem toho v niektorých liturgických knihách sa možno stretnúť aj so skratkou A. (s podobnou ozdobou ako R. a V.), ktorá je použitá ako skratka pre slovo „antiphona“ (antifóna t. j. nápev).
Taktiež je možné stretnúť sa s červeným krížikom (znak †) na konci niektorých antifón a následne v samotnom žalme/chválospeve, ktorý sa za antifónou nachádza (tam zvyčajne na začiatku druhého verša). Tento krížik indikuje, že text antifóny je totožný so začiatkom žalmu/chválospevu a znamená, že pri recitovaní sa text v žalme/chválospeve po prednesení antifóny už neopakuje, ale pokračuje sa až za ním (čo naznačuje práve červený krížik v žalme/chválospeve). Pri speve liturgie hodín sa tento riadi vlastnými pravidlami, a pretože nápev antifóny môže byť odlišný od nápevu žalmu/chválospevu, v takom prípade sa text opakuje (spievaný odlišným nápevom).
Tenká vodorovná červená čiara v tlačenom breviári označuje oddelenie alternatívneho textu, napr. v žaltári špeciálne pre pôstne obdobie, alebo v spoločnej časti na sviatky duchovných pastierov v hymnoch časti hymnu, ktoré sa majú použiť podľa toho, či je svätcom pápež, biskup alebo kňaz. V internetovom breviári túto vodorovnú čiaru nepoužívame.
Najlepšie všetko uvedené ilustrujú nasledujúce príklady.
Väčšina textu v liturgickej knihe pre Liturgiu hodín je uvedený čiernou farbou. Tento text je určený na recitovanie modlitby. Červené texty, tzv. „rubriky“, majú zvyčajne vysvetľujúci charakter a ako také sa nerecitujú. „Rubrika“ (z lat. ruber „červený“) je totiž červenou farbou uvedená poznámka v akejkoľvek liturgickej knihe (v omšovej knihe, t. j. v misáli, lekcionároch, benedikcionáli a pod.). Ide o poznámky, ktoré sa pri samotnej modlitbe nečítajú, ale označujú pokyny, ktorými je potrebné sa riadiť (napr. odporúčanie na začiatku kompletória o tom, aby sa vykonalo spytovanie svedomia). Tieto pokyny bývajú uvedené menším typom písma.
Okrem toho obsahuje text ďalšie texty uvedené červenou farbou, ktoré napr. graficky oddeľujú a sprehľadňujú jednotlivé časti modlitby (ich názvy bývajú uvedené kapitálkami, napr. pred hymnom je uvedené HYMNUS, pred žalmami s antifónou je uvedené PSALMÓDIA a pod.).
Ak sa recitujú žalmy spôsobom popísaným vyššie (kde sa antifóna opakuje responzoriálne po každej strofe), tlačené vydania breviára majú v miestach zlomov strán na indikovanie oddelenia strof (slôh) dlhú červenú pomlčku.
Ak by sme mali zoradiť stupeň významnosti liturgického slávenia od najvyššieho po najnižší, najvyššiu prioritu má slávnosť, nasleduje sviatok a napokon spomienka. (Pritom spomienky poznáme povinné a ľubovoľné, čo nič nemení na stupni ich slávenia.) Všetky uvedené liturgické slávenia sa môžu vzťahovať na tajomstvá našej spásy a vykúpenia, na tajomstvá (udalosti) zo života Pána, môžu pripomínať preblahoslavenú Pannu Máriu a svätých či iné udalosti (posviacka chrámu). Tieto slávenia sú viazané alebo na konkrétny dátum (väčšina sviatkov svätých alebo napr. Narodenie Pána), a teda z hľadiska občianskeho kalendára sú dané pevne dátumom, alebo ide o tzv. pohyblivé slávenia, dané vzťahom k význačnej nedeli (dá sa povedať, že sa odvíjajú od pohyblivého dátumu Veľkonočnej nedele, od ktorého závisia všetky slávenia v pôstnom aj veľkonočnom období).
Ak sa stretne pre daný deň viacero liturgických slávení, do určenia toho, aké slávenie sa slávi, vstupuje okrem kalendárneho slávenia tiež liturgické obdobie (okrem cezročného obdobia majú jednotlivé liturgické obdobia svoje pravidlá). Presnejšie informácie o prednosti jednotlivých slávení, ktoré určuje, čo možno kedy sláviť, uvádzajú Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári v dodatku s názvom Tabuľka liturgických dní.
Úplne nezávislý od tohto charakteru liturgického slávenia je pojem „prikázaný sviatok“, ktorý súvisí so svätou omšou v daný deň. Prikázané sviatky sú dané pre celú Cirkev a znamenajú pre katolíkov povinnú účasť na svätej omši. Pritom príslušná biskupská konferencia môže od tohto príkazu uvoľniť (napr. presunom niektorých slávení z pracovného dňa na nedeľu). Teda „prikázaný sviatok“ charakterizuje len povinnosť v daný deň (v dané slávenie) zúčastniť sa svätej omše.
Pri spoločnom slávení liturgie hodín vedie modlitbu tzv. „preorátor“ (z lat., v slovenčine „predmodlievač“). Začína úvodné zvolania, prvý verš prvej strofy hymnu, prednáša antifóny na začiatku psalmódie, začína žalm a chválospev (prvú časť prvého verša), prednáša úvod k prosbám, začiatok Otčenáša, prípadne pred ním úvod k modlitbe Pána, záverečnú modlitbu a zakončenie (ak sa predmodlieva klerik, môže udeliť požehnanie). Ako bolo uvedené vyššie, psalmódia sa recituje resp. spieva chórovým spôsobom, teda striedavo prvý a druhý chór, pričom predmodlievač je súčasťou prvého chóru (takýmto spôsobom je možné modliť sa liturgiu hodín aj vo dvojici). To isté platí aj pre prednes hymnov, teda každú strofu (slohu), bez ohľadu na to, či má 4 verše – čo je najčastejší prípad – alebo iný počet veršov, prednáša jeden chór. Krátke čítanie (a pri modlitbe posvätného čítania obe dlhé čítania) prednáša vopred určený veriaci z ktoréhokoľvek chóru. Prosby je možné modliť sa responzoriálne bez opakovania zvolania (prvú časť prednesie preorátor, odpovedá mu celé zhromaždenie druhou časťou prosby) alebo s opakovaním zvolania (v takom prípade všetky prosby prednáša preorátor alebo vopred určený veriaci, alebo každú prosbu prednáša iný vopred určený veriaci; po prosbe zhromaždenie odpovedá zvolaním (uvádza sa kurzívou a v internetovom breviári je možné nastaviť si jeho zobrazenie po každej prosbe).
V psalmódii modlitby cez deň v „silných“ liturgických obdobiach a na slávnosti a sviatky má každá modlitba len jednu antifónu. Stačí ju predniesť ako zvyčajne na začiatku psalmódie pred prvým žalmom a na konci po poslednom žalme (po Sláva Otcu); môže sa samozrejme opakovať medzi jednotlivými žalmami. Sláva Otcu sa môže vynechať medzi časťami toho istého žalmu.
V prípade spoločného recitovania liturgie hodín a červeného krížika za antifónou, teda ak sa zhoduje antifóna so začiatkom žalmu resp. chválospevu, prvý chór pokračuje spolu s preorátorom ako zvyčajne (vynechávajúc časť žalmuz/chválospevu, ktorú už v rámci antifóny predniesol preorátor). Je vecou zvyku, ak sa antifóna zhoduje s celým prvým veršom (skladajúcijm sa z 2 resp. 3 častí), či v takom prípade druhý verš recituje druhý chór (čo sa zdá logickejšie), alebo prípadne prvý chór.
© 1999-2025 Juraj Vidéky