1.    Kristovo spásonosné dielo oslavuje Cirkev posvätnou spomienkou v určité dni roku. Každý týždeň v nedeľu si pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ktoré okrem toho slávi raz do roka spolu s jeho požehnaným umučením vrcholnou slávnosťou veľkonočnou. V priebehu roku vysvetľuje celé Kristovo tajomstvo a pripomína deň, v ktorý sa svätí narodili pre nebo.
       Ale v rozličných obdobiach liturgického roku Cirkev podľa tradičných spôsobov prehlbuje duchovný život nábožnými úkonmi duše i tela, poučovaním, modlitbou a skutkami pokánia a milosrdenstva.¹

2.    Zásady, ktoré nasledujú, možno, ba treba upraviť tak v rímskom obrade, ako aj vo všetkých iných obradoch. Praktické smernice však treba pokladať za platné iba pre rímsky obrad, ak nejde o veci, ktoré sa svojou povahou samočinne vzťahujú aj na iné obrady.²

I. Liturgické dni vo všeobecnosti

3.    Každý deň je posvätený liturgickými úkonmi Božieho ľudu, najmä však eucharistickou obetou a liturgiou hodín.
       Liturgický deň trvá od polnoci do polnoci. Avšak oslava nedele a slávnosti sa začína už večer predchádzajúceho dňa.

II. Nedeľa

4.    Podľa apoštolskej tradície, ktorá má svoj pôvod v samom dni Kristovho zmŕtvychvstania, Cirkev slávi veľkonočné tajomstvo v prvý deň každého týždňa, ktorý sa nazýva deň Pánov čiže nedeľa. Preto nedeľu treba považovať za prvotný sviatočný deň.³

5.    Nedeľa pre svoju osobitnú dôležitosť ustupuje čo do slávenia iba slávnostiam a sviatkom Pána; avšak nedele adventné, pôstne a veľkonočné majú prednosť pred všetkými sviatkami Pána a pred všetkými slávnosťami. Slávnosti, ktoré pripadajú na tieto nedele, treba preložiť na nasledujúci pondelok, ak nejde o stretnutie sa slávnosti na Kvetnú nedeľu alebo Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania.^*

6.    Na nedeľu nemožno natrvalo určiť nijakú inú slávnosť. Avšak:

1. v nedeľu v oktáve Narodenia Pána je sviatok Svätej rodiny;
2. v nedeľu po 6. januári je sviatok Krstu Krista Pána;
3. v nedeľu po slávnosti Zoslania Ducha Svätého je slávnosť Najsvätejšej Trojice;
4. v poslednú nedeľu cezročného obdobia je slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru.

7.    Tam, kde Zjavenie Pána, Nanebovstúpenie Pána a slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi nie sú prikázanými sviatkami, nech sa preložia na nedeľu ako na svoj vlastný deň takto:

1. Zjavenie Pána na nedeľu pripadajúcu na deň medzi 2. a 8. januárom;
2. Nanebovstúpenie Pána na Siedmu veľkonočnú nedeľu;
3. Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi na nedeľu po Najsvätejšej Trojici.

III. Slávnosti, sviatky, spomienky

8.    Pri slávení ročného cyklu Kristových tajomstiev Cirkev s osobitnou láskou uctieva preblahoslavenú Bohorodičku Máriu a veriacim predkladá na úctu aj spomienky mučeníkov a iných svätých.⁴

9.    Oslava svätých, ktorí majú univerzálny význam, je povinná v celej Cirkvi. Úcta ostatných svätých je buď uvedená v kalendári ako ľubovoľná, alebo sa ponecháva miestnej cirkvi alebo niektorému národu alebo niektorej reholi.⁵

10.    Liturgické slávenia podľa ich významu rozlišujeme a nazývame takto: slávnosť, sviatok, spomienka.

11.    Slávnosti sú zvlášť význačnými dňami. Ich slávenie sa začína prvými vešperami v predchádzajúci deň. Niektoré slávnosti majú aj vlastnú omšu vigílie. Táto omša sa berie v predvečer sviatku, ak sa slávi omša vo večerných hodinách.

12.    Slávenie Veľkej noci a Vianoc, ktoré sú najväčšími slávnosťami, trvá nepretržite osem dní. Obe tieto oktávy sa riadia vlastnými predpismi.

13.    Sviatky sa slávia v rozsahu jedného dňa, a preto nemajú prvé vešpery, ak len nejde o sviatky Pána, ktoré pripadajú na nedeľu v cezročnom období a na nedeľu vo vianočnom období a nahradzujú nedeľňajšiu liturgiu hodín.

14.    Spomienky sú povinné alebo ľubovoľné. Ich slávenie sa zosúladí so slávením príslušného dňa podľa predpisov uvedených vo Všeobecných smerniciach Rímskeho misála a Liturgie hodín.
        Povinné spomienky, ktoré pripadnú na pôstne všedné dni, možno sláviť len ako ľubovoľné spomienky.
        Ak sú predpísané v kalendári na jeden deň viaceré ľubovoľné spomienky, možno z nich sláviť iba jednu; ostatné sa vynechajú.

15.    V soboty cezročného obdobia, ak na ne nepripadá povinná spomienka, môže sa sláviť ľubovoľná spomienka na preblahoslavenú Pannu Máriu.

IV. Všedné dni (férie)

16.    Dni v týždni, ktoré nasledujú po nedeli, nazývajú sa všednými dňami alebo fériami. Slávia sa však rozdielne podľa vlastnej dôležitosti:

1. Popolcová streda a dni Veľkého týždňa, od pondelka do štvrtka včítane, majú prednosť pred každým iným slávením.
2. Adventné dni od 17. do 24. decembra vrátane a všedné dni pôstne majú prednosť pred povinnými spomienkami.
3. Ostatné všedné dni ustupujú všetkým slávnostiam a sviatkom a zosúladia sa so spomienkami.

17.    V ročnom cykle si Cirkev pripomína celé Kristovo tajomstvo od vtelenia až po zoslanie Ducha Svätého a po očakávanie Pánovho príchodu.⁶

I. Veľkonočné trojdnie

18.    Kristus uskutočnil dielo ľudského vykúpenia a dokonalého oslávenia Boha predovšetkým svojím veľkonočným tajomstvom, v ktorom svojou smrťou zničil našu smrť a svojím zmŕtvychvstaním obnovil život. Preto veľkonočné trojdnie Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania je žiarivým vrcholom celého liturgického roku.⁷ A tak ako je nedeľa vrcholom týždňa, je slávnosť Veľkej noci vrcholom liturgického roku.⁸

19.    Veľkonočné trojdnie Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania sa začína večernou omšou vo Štvrtok Pánovej večere; jeho stredom je Veľkonočná vigília a končí sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.

20.    Na Veľký piatok⁹ a prípadne aj na Veľkú sobotu až do Veľkonočnej vigílie¹⁰ sa všade zachová posvätný veľkonočný pôst.

21.  Veľkonočná vigília v posvätnej noci Pánovho zmŕtvychvstania je akoby „matkou všetkých posvätných vigílií“,¹¹ v ktorej Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie a slávi ho sviatosťami. Túto vigíliu treba preto sláviť v noci tak, aby sa alebo začala, keď už nastala noc, alebo aby sa skončila pred svitaním nedeľňajšieho dňa.

II. Veľkonočné obdobie

22.    Obdobie päťdesiatich dní od Nedele Pánovho zmŕtvychvstania do nedele Zoslania Ducha Svätého sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa“.¹²
         Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva Aleluja.

23.    Nedele tohto obdobia sa považujú za veľkonočné nedele. Nedele nasledujúce po Nedeli Pánovho zmŕtvychvstania sa nazývajú Druhá, Tretia, Štvrtá, Piata, Šiesta, Siedma veľkonočná nedeľa. Toto posvätné obdobie päťdesiatich dní sa zakľučuje nedeľou Zoslania Ducha Svätého.

24.    Prvých osem dní veľkonočného obdobia tvorí veľkonočnú oktávu; slávia sa ako slávnosti Pána.

25.    Na štyridsiaty deň po Nedeli Pánovho zmŕtvychvstania Cirkev slávi Nanebovstúpenie Pána, ak len túto slávnosť nepreložili na Siedmu veľkonočnú nedeľu tam, kde nie je prikázaným sviatkom (porov. č. 7).

26.    Všedné dni po Nanebovstúpení až po sobotu pred slávnosťou Zoslania Ducha Svätého včítane sú prípravou na príchod Utešiteľa Ducha Svätého.

III. Pôstne obdobie

27.    Pôstne obdobie je zamerané na Veľkú noc; veď pôstna liturgia pripravuje na slávenie veľkonočného tajomstva jednak katechumenov rozličnými stupňami uvádzania do kresťanského života, jednak veriacich tým, že im pripomína krst, ktorý prijali, a nabáda ich na pokánie.¹³

28.    Pôstne obdobie trvá od Popolcovej stredy až do začiatku omše vo Štvrtok Pánovej večere.
         Od začiatku Popolcovej stredy až po Veľkonočnú vigíliu sa nehovorí Aleluja.

29.    Na Popolcovú stredu, ktorá je všade dňom pôstu,¹⁴ udeľuje sa popolec.

30.    Nedele tohto obdobia sa volajú: Prvá, Druhá, Tretia, Štvrtá, Piata pôstna nedeľa; Šiesta nedeľa, ktorou sa začína Veľký týždeň, volá sa Kvetná nedeľa.

31.    Veľký týždeň je zameraný na spomienku Kristovho utrpenia od jeho mesiášskeho vstupu do Jeruzalema.
         Ráno vo štvrtok Veľkého týždňa biskup koncelebruje omšu so svojimi kňazmi, žehná oleje a posvätí krizmu.

IV. Vianočné obdobie

32.    Okrem výročnej slávnosti veľkonočného tajomstva Cirkev si odpradávna najviac pripomína pamiatku Narodenia Pána a jeho prvých zjavení. To sa uskutočňuje vo vianočnom období.

33.    Vianočné obdobie trvá od prvých vešpier Narodenia Pána až do nedele po Zjavení Pána čiže po 6. januári včítane.

34.    Omša vigílie Narodenia Pána sa slávi večer 24. decembra buď pred prvými vešperami, alebo po nich.

35.    V deň Narodenia Pána možno podľa starodávnej rímskej tradície tri razy sláviť omšu, a to v noci, na úsvite a vo dne.

36.    Slávnosť Narodenia Pána má svoju vlastnú oktávu, usporiadanú takto:

1. V nedeľu počas oktávy alebo, ak nedele niet, 30. decembra je sviatok Svätej Rodiny, Ježiša, Márie a Jozefa.
2. 26. decembra je sviatok sv. Štefana, prvého mučeníka.
3. 27. decembra je sviatok sv. Jána, apoštola a evanjelistu.
4. 28. decembra je sviatok svätých Neviniatok.
5. 29., 30., 31. decembra sú dni v oktáve.
6. 1. januára na oktávu Narodenia Pána je slávnosť Panny Márie Bohorodičky, pri ktorej sa pripomína aj najsvätejšie meno Ježiš.

36.    Nedeľa pripadajúca na dni medzi 2. a 5. januárom je Druhá nedeľa po Narodení Pána.

37.    Zjavenie Pána sa slávi 6. januára. Tam, kde nie je prikázaným sviatkom a slávnosť je preložená, slávi sa v nedeľu pripadajúcu na dni medzi 2. a 8. januárom (porov. č. 7).

38.    V najbližšiu nedeľu po 6. januári je sviatok Krstu Krista Pána.

V. Adventné obdobie

39.    Adventné obdobie má dvojaký význam: je časom prípravy na slávnosť Narodenia Pána, v ktorom sa pripomína prvý príchod Božieho Syna medzi ľudí, a zároveň je to čas, v ktorom sa touto pripomienkou zameriava ľudská myseľ na očakávanie druhého Kristovho príchodu na konci vekov. Z týchto dôvodov adventná doba je časom náboženského a radostného očakávania.

40.    Adventná doba sa začína prvými vešperami nedele, ktorá pripadá na deň 30. novembra alebo je mu najbližšia, a končí sa pred prvými vešperami Narodenia Pána.

41.    Nedele tohto obdobia sa volajú Prvá, Druhá, Tretia, Štvrtá adventná nedeľa.

42.    Dni od 17. do 24. decembra včítane sú bezprostredne zamerané na prípravu na Narodenie Pána.

VI. Cezročné obdobie

43.    Okrem období, ktoré majú vlastnú náplň, je ešte tridsaťtri alebo tridsaťštyri týždňov, v ktorých sa neslávi osobitný aspekt Kristovho tajomstva. Skôr sa, najmä v nedele, pripomína Kristovo tajomstvo v celej jeho plnosti. Toto obdobie sa volá cezročné obdobie.

44.    Cezročné obdobie sa začína v pondelok po nedeli, ktorá nasleduje po 6. januári, a trvá až do utorku pred Popolcovou stredou včítane. Znova sa začína v pondelok po nedeli Zoslania Ducha Svätého a končí sa pred prvými vešperami Prvej adventnej nedele.
        Podľa tohto rozdelenia cezročného obdobia treba použiť formuláre na nedele a na všedné dni v liturgii hodín a v misáli.

VII. Prosebné dni a štvoro kántrových dní

45.    Na prosebné dni a na štvoro kántrových dní Cirkev prosí Pána za rozličné ľudské potreby, najmä za zemskú úrodu a požehnanie pre ľudskú prácu a verejne ďakuje Bohu.

46.    Biskupské konferencie majú určiť čas a spôsob slávenia prosebných dní a štvoro kántrových dní, aby sa ich slávenie prispôsobilo rozličným miestnym potrebám veriacich.
         Patričnej vrchnosti prináleží rozhodnúť, či majú trvať jeden alebo viac dní, alebo či miestne potreby vyžadujú, aby sa konali viackrát v roku.

47.    Omšový formulár na slávenie týchto dní sa vyberie z omší pre rozličné potreby tak, aby zodpovedal úmyslom veriacich.

48.    Poriadok slávenia liturgického roku sa riadi kalendárom, ktorý je buď všeobecný, alebo miestny, podľa toho, či je určený pre celú oblasť rímskeho obradu, a či len pre niektorú miestnu cirkev alebo rehoľnú spoločnosť.

49.    Vo všeobecnom kalendári sú uvedené všetky slávenia liturgického roku: jednak tie, ktorými slávime tajomstvá spásy v rôznych liturgických obdobiach, jednak sviatky svätých, ktorí majú všeobecný význam, a preto sú záväzné všeobecne, ako aj sviatky iných svätých, ktorí svedčia o všeobecnosti a nepretržitosti svätého života v Božom ľude.

50.    Pri zostavovaní miestnych kalendárov treba dbať na tieto smernice:

1. Nech zostane nedotknuté Proprium de tempore čiže cyklus jednotlivých období, slávností a sviatkov, ktorým sa v liturgickom roku predkladá a uctieva tajomstvo vykúpenia. Tento cyklus má prednosť pred partikulárnymi sláveniami.
2. Osobitné slávenia treba organicky zosúladiť so všeobecnými sláveniami so zreteľom na poriadok a prednosť, ako je to naznačené v tabuľke liturgických dní. Aby partikulárne kalendáre neboli preplnené, jednotliví svätí nech majú v liturgickom roku iba jedno slávenie. Ak by to však pastoračné dôvody odporúčali, možno ponechať ďalšie slávenie ako ľubovoľnú spomienku na prenesenie alebo nájdenie pozostatkov svätých patrónov, zakladateľov miestnych cirkví alebo rehoľných spoločností.
3. Povolené slávenia nech nie sú duplikátom slávení, ktoré sa už vyskytujú v cykle tajomstva spásy, a nech sa ich počet priveľmi nerozmnožuje.

51.    Hoci by bolo vhodné, aby každá diecéza mala svoj kalendár a svoje próprium ofícií a omší, predsa nič neprekáža tomu, aby mali spoločný kalendár a próprium celé provincie, kraje, národy a širšie rečové oblasti. Tieto kalendáre majú spoločne pripraviť tí, ktorých sa to týka.
         Túto zásadu možno zachovať aj pri rehoľných kalendároch pre viaceré provincie tej istej rehole jestvujúce v jednom štáte.

52.    Miestny kalendár treba zostaviť tak, že sa do všeobecného kalendára vložia vlastné slávnosti, sviatky a spomienky, a to:

1. Do diecézneho kalendára okrem slávností patrónov a posviacky katedrálneho kostola treba vsunúť ešte svätých a blahoslavených, ktorí majú k diecéze osobitný vzťah čo do pôvodu, dlhšieho pobytu a smrti.
2. Do rehoľného kalendára okrem slávenia titulu, zakladateľa a patróna treba vložiť svätých a blahoslavených, ktorí boli členmi rehole alebo mali k nej osobitný vzťah.
3. Do kalendára jednotlivých kostolov, okrem vlastných diecéznych alebo rehoľných slávení, majú sa vsunúť vlastné slávenia toho ktorého kostola spomenuté v tabuľke liturgických dní a slávenie svätých, ktorých telá sú uložené v tom kostole. Členovia rehoľných rodín sa pridružia k spoločenstvu miestnej cirkvi pri slávení výročia posviacky katedrálneho kostola a hlavných patrónov miesta a oblasti, kde sa združujú.

53.    Ak niektorá diecéza alebo rehoľná rodina má viacerých svätých a blahoslavených, treba dbať, aby diecézny alebo rehoľný kalendár nebol preplnený. Preto:

1. Predovšetkým možno spoločne sláviť všetkých svätých a blahoslavených jednej diecézy, rehoľnej rodiny alebo jej vetvy.
2. Osobitné slávenie nech sa v kalendári prizná iba tým svätým alebo blahoslaveným, ktorí majú zvláštny význam pre celú diecézu alebo rehoľnú rodinu.
3. Ostatní svätí a blahoslavení nech slávia len na tých miestach, ku ktorým majú bližší vzťah, alebo kde je uložené ich dielo.

54.    Tieto vlastné slávenia nech sa uvedú ako povinné alebo ľubovoľné spomienky, ak len pre niektoré z nich nie je iné označenie v tabuľke liturgických dní alebo ak osobitné závažné dôvody historické alebo pastoračné neradia ináč. Nič neprekáža, aby sa niektoré slávenia na určitých miestach konali slávnostnejším spôsobom než v celej diecéze alebo reholi.

55.    Slávenia uvedené vo vlastnom kalendári sú povinné pre všetkých, ktorých kalendár zaväzuje. Z kalendára ich možno vyradiť alebo ich stupeň zmeniť iba so súhlasom Apoštolskej Stolice.

56.    Cirkev obyčajne slávi svätých v deň ich narodenia pre nebo. To isté je vhodné zachovať aj pri sláveniach, ktoré sa majú zaviesť do partikulárnych kalendárov.
         Hoci vlastné slávenia majú osobitný význam pre jednotlivé miestne cirkvi alebo rehole, veľmi sa odporúča zachovať, nakoľko je to možné, jednotu v slávení v miestnom kalendári.
         Z toho dôvodu treba pri ustanovovaní vlastných slávení v miestnom kalendári zachovať tieto smernice:

1. Slávenie uvedené vo všeobecnom kalendári treba zapísať aj do kalendára miestneho na ten istý deň, pričom možno prípadne zmeniť stupeň slávenia.
   To isté treba zachovať aj pri určovaní slávení vlastných iba niektorému kostolu vo vzťahu k diecéznemu alebo rehoľnému kalendáru.
2. Slávenia svätých, ktoré nie sú vo všeobecnom kalendári, treba dať na deň ich narodenia pre nebo. Ak je tento deň neznámy, nech sa slávenie stanoví na deň, ktorý je význačným pre toho svätého z iného dôvodu, napr. na deň jeho vysviacky, nájdenia alebo prenesenia jeho pozostatkov; inak na niektorý voľný deň v miestnom kalendári.
3. Ak deň narodenia pre nebo alebo iný vlastný deň nemožno sláviť pre iné povinné slávenie, hoci aj nižšieho stupňa, uvedené vo všeobecnom alebo miestnom kalendári, treba ho presunúť na najbližší voľný deň.
4. Ak však ide o slávenia, ktoré z pastoračných dôvodov nemožno presunúť na iný deň, treba preložiť slávenie, ktoré prekáža.
5. Iné slávenia, akými sú rôzne votívne slávenia, určia sa na deň vhodnejší z pastoračného hľadiska.
6. Aby však cyklus liturgického roku vynikol v plnom svetle a slávenia svätých neboli sústavne hatené, nech sa neurčujú osobitné slávenia na tie dni, na ktoré zväčša pripadá Pôstne obdobie, Veľkonočná oktáva, ako aj dni od 17. do 31. decembra, ak len nejde o nepovinné spomienky alebo o sviatky uvedené v tabuľke liturgických dní pod č. 8a, b, c, d, alebo slávnosti, ktoré nemožno preložiť na inokedy.

57.    Ak sú niektorí svätí alebo blahoslavení v kalendári uvedení spolu, treba ich vždy sláviť spolu, keď ich slávenie je rovnakého stupňa, hoci jeden alebo viacerí z nich sú miestnej cirkvi bližší. Keď však jednému alebo viacerým z týchto svätých alebo blahoslavených patrí vyšší stupeň slávenia, nech je ofícium len o nich a nech sa vynechá slávenie ostatných, ak len nebude vhodnejšie preložiť ho na iný deň ako povinnú spomienku.

58.    Pre pastoračné dobro veriacich sú dovolené v nedele cezročného obdobia také slávenia, ktoré pripadajú v týždni a sú u veriacich veľmi obľúbené, ak v tabuľke poradia liturgických dní majú prednosť pred nedeľou. Formulár týchto slávení možno použiť pri všetkých omšiach za účasti ľudu.

59.    Prednostné poradie liturgických dní, pokiaľ ide o ich slávenia, riadi sa jedine nasledujúcou tabuľkou:

1. Veľkonočné trojdnie umučenia a zmŕtvychvstania Pána.
2. Narodenie Pána, Zjavenie Pána, Nanebovstúpenie Pána a Zoslanie Ducha Svätého.
   Nedele adventné, pôstne a veľkonočné.
   Popolcová streda.
   Všedné dni Veľkého týždňa od pondelka do štvrtka včítane.
   Dni veľkonočnej oktávy.
3. Slávnosti Pána, preblahoslavenej Panny Márie a svätých, uvedené vo všeobecnom kalendári.
   Spomienka na všetkých verných zosnulých.
4. Miestne slávnosti, a to:
   1. slávnosť hlavného patróna miesta, čiže mesta alebo obce;
   2. slávnosť posvätenia a výročia posvätenia vlastného kostola;
   3. slávnosť titulu vlastného kostola;
   4. slávnosť titulu alebo zakladateľa alebo hlavného patróna rehole či kongregácie.

5. Sviatky Pána uvedené vo všeobecnom kalendári.
6. Nedele vianočného obdobia a nedele cezročného obdobia.
7. Sviatky preblahoslavenej Panny Márie a svätých, uvedené vo všeobecnom kalendári.
8. Miestne sviatky, a to:
   1. sviatok hlavného patróna diecézy;
   2. sviatok výročia posvätenia katedrálneho chrámu;
   3. sviatok hlavného patróna kraja alebo provincie, národa alebo nejakej väčšej oblasti;
   4. sviatok titulu, zakladateľa, hlavného patróna rehole alebo kongregácie a rehoľnej provincie, pokiaľ sa na ne nevzťahuje predpis pod č. 4;
   5. iné sviatky vlastné niektorému kostolu;
   6. iné sviatky uvedené v kalendári pre jednotlivé diecézy alebo rehole či kongregácie.
9. Adventné všedné dni od 17. do 24. decembra vrátane.
   Dni v oktáve Narodenia Pána.
   Všedné dni v Pôste.

10. Povinné spomienky podľa všeobecného kalendára.
11. Miestne povinné spomienky, a to:
    1. spomienka na sekundárneho patróna miesta, diecézy, územia a rehoľnej provincie;
    2. iné povinné spomienky v miestnom kalendári pre jednotlivé diecézy alebo rehole alebo kongregácie.
12. Ľubovoľné spomienky, ktoré sa môžu sláviť aj v dňoch uvedených pod č. 9, a to spôsobom uvedeným vo Všeobecných smerniciach Rímskeho misála a Liturgie hodín.
    Tak isto v omši a ofíciu na spôsob ľubovoľných spomienok možno sláviť tie povinné spomienky, ktoré občas pripadnú na všedné dni v Pôste.
13. Všedné dni adventné až do 16. decembra včítane.
    Všedné dni vianočného obdobia od 2. januára až do soboty po Zjavení Pána.
    Všedné dni veľkonočného obdobia od pondelka po veľkonočnej oktáve až do soboty pred Zoslaním Ducha Svätého včítane.
    Všedné dni cezročného obdobia.

60.    Ak na jeden deň pripadnú viaceré slávenia, uprednostní sa to, ktoré má v tabuľke liturgických dní vyšší stupeň. Slávnosť, ktorá sa nemôže konať pre liturgický deň majúci prednosť, prekladá sa na najbližší voľný deň, na ktoré nepripadajú dni uvedené v tabuľke pod č. 1-8, pričom treba zachovať úpravu smerníc pod č. 5. Ostatné slávenia sa v tom roku vynechajú.

61.    Ak na ten istý deň pripadnú vešpery bežného dňa a prvé vešpery nasledujúceho dňa, majú prednosť vešpery slávenia, ktoré má v tabuľke liturgických dní vyšší stupeň. V prípade rovnosti sa berú vešpery bežného dňa.

¹ Porov. Druhý vatik. koncil, konšt. o posv. Liturgii Sacrosanctum Concilium, č. 102-105.
² Porov. tamže, č. 3.
³ Porov. tamže, č. 106.
⁴ Porov. tamže, č. 103-104.
⁵ Porov. tamže, č. 111.
⁶ Porov. tamže, č. 102.
⁷ Porov. tamže, č. 5.
⁸ Porov. tamže, č. 106.
⁹ Porov. Pavol VI., apoštolská konšt. Paenitemini, 17. febr. 1966, II. § 3: AAS 58 (1966) str. 184.
¹⁰ Porov. Druhý vatik. koncil, konšt. o posv. Liturgii Sacrosanctum Concilium, č. 110.
¹¹ Porov. Sv. Augustín, Kázeň 219: PL 38, 1088.
¹² Sv. Atanáz, Epist. fest., 1: PG 26, 1366.
¹³ Porov. Druhý vatik. koncil, konšt. o posv. Liturgii Sacrosanctum Concilium, č. 109.
¹⁴ Porov. Pavol VI., apoštolská konšt. Paenitemini, 17. febr. 1966, II. § 3: AAS 58 (1966) str. 184.
¹⁵ Porov. Posv. kongr. pre bohoslužbu, inštr. Calendaria particularia, 24. júna 1970: AAS 62 (1970) str. 651-663.
^* Zmena v článku 5 Všeobecných smerníc o liturgickom roku a o kalendári z 22. apríla 1990 (Prot. CD 500/1989); slovenský preklad dekrétu Kongregácie pre bohoslužbu a sviatosti bol uverejnený v Direktóriu 1992, str. 40-41.

Prepis, HTML © Juraj Vidéky
Poznámka: Výraz Obdobie „cez rok“ použitý v tlačenom vydaní týchto smerníc bol zmenený podľa súčasného správneho používaného liturgického pojmu na Cezročné obdobie.