83. Najvyšší kňaz Nového a večného zákona, Ježiš Kristus, vezmúc na seba ľudskú prirodzenosť, priniesol do tohto pozemského vyhnanstva pieseň chvály, ktorá sa spieva v nebesách po celú večnosť. On spája so sebou celé ľudské spoločenstvo a pridružuje si ho pri spievaní tohto božského chválospevu.

Kristus totiž pokračuje v tomto kňazskom úrade prostredníctvom svojej Cirkvi, ktoré neprestajne chváli Pána a oroduje za spásu celého sveta nielen slávením Eucharistie, ale aj iným spôsobom, najmä bohoslužbou modlitby.

84. Modlitbová bohoslužba je podľa dávnej kresťanskej tradície tak zostavená, aby sa chválením Boha posvätil celý priebeh dňa i noci. A keď tento podivuhodný chválospev náležite prednášajú kňazi a iné na to od Cirkvi poverené osoby, alebo ak sa ho modlia veriaci spolu s kňazom odobreným spôsobom, vtedy je to naozaj hlas Nevesty, ktorá sa prihovára Ženíchovi, ba priam modlitba Kristova spolu s vlastným Telom (totiž Cirkvou) k Otcovi.

85. Preto všetci, čo toto plnia, konajú cirkevnú službu a zároveň majú účasť na najväčšom vyznačení Nevesty Kristovej, pretože keď vzdávajú chvály Bohu, stoja pred trónom Božím v mene Matky Cirkvi.

86. Kňazi, ktorí sa venujú posvätnej dušpastierskej činnosti, sa budú tým horlivejšie modliť chvály cirkevných hodiniek, čím živšie si uvedomia, že majú zachovávať napomenutie svätého Pavla: „Neprestajne sa modlite!“ (1 Sol 5, 17). Lebo práci, ktorú konajú môže dať účinnosť a vzrast jedine Ten, čo povedal: „Bezo mňa nič nemôžete urobiť“ (Jn 15, 5). Preto keď Apoštoli ustanovovali diakonov, vyhlásili: „My budeme zotrvávať v modlitbách a vysluhovaní slova“ (Sk 6, 4).

87. Aby však kňazi a ostatní členovia Cirkvi mohli za daných okolností lepšie a dokonalejšie vykonávať modlitbovú bohoslužbu, svätý koncil, pokračujúc v reforme, ktorú šťastlivo započala Apoštolská stolica, uznal za dobré vydať o cirkevných hodinkách podľa rímskeho obradu ustanovenia, ktoré nasledujú.

88. Cieľom cirkevných hodiniek je posvätenie dňa. Preto nech sa tradičné poradie hodiniek tak upraví, aby jednotlivé hodinky podľa možnosti opäť zodpovedali ich skutočnému časovému určeniu, zároveň však treba brať do úvahy súčasné životné podmienky, v ktorých sa nachádzajú najmä tí, čo sa venujú apoštolskej činnosti.

89. Pri reforme cirkevných hodiniek nech sa teda zachovajú tieto predpisy:

1. Chvály (Laudes) ako ranná modlitba a nešpory (vespery-večerňa) ako večerná modlitba sú podľa ctihodnej tradície celej Cirkvi dve základné zložky každodenného ofícia, a preto ich treba mať za hlavné hodinky a ako také ich odbavovať;
2. Kompletórium nech sa tak upraví, aby sa dobre hodilo na zakončenie dňa;
3. Hodinka zvaná „Matutinum“, hoci má v chóre aj naďalej povahu nočnej chvály, nech sa tak uspôsobí, aby sa dala modliť v ktorejkoľvek hodine dňa. A nech pozostáva z menej žalmov a dlhších čítaní;
4. Hodinka prvá (Prima) nech sa zruší;
5. Menšie hodinky: tretia, šiesta a deviata (Tertia, Sexta, Nona) nech sa v chóre ponechajú. Mimo chóru možno si vybrať jednu z troch, ktorá lepšie zodpovedá úseku dňa.

90. Keďže modlitbová bohoslužba ako verejná modlitba Cirkvi má byť popritom aj zdrojom nábožnosti a pokrmom pre osobnú modlitbu, naliehavo sa prosia v Pánu kňazi a všetci ostatní, čo sa zúčastňujú na cirkevných hodinkách, aby pri ich modlení myseľ bola v súlade s hlasom. Aby to lepšie dosiahli, nech si nadobudnú dôkladnejšie liturgické a biblické vzdelanie, hlavne čo sa týka Žalmov.

Pri reforme Rímskeho breviára nech sa tento ctihodný odveký poklad tak upraví, aby ho mohli v širšej miere a ľahšie používať všetci, ktorým sa dáva do rúk.

91. Aby sa mohlo skutočne zachovať usporiadanie hodiniek predložené v čl. 89, Žalmy nech nie sú viac rozdelené na jeden týždeň, lež na dlhší časový úsek.

šťastlivo započaté dielo revízie Žaltára nech sa čím skôr dokončí, pričom nech sa berie ohľad na kresťanskú latinčinu, na liturgické potreby, a to i vo speve, ako aj na celú tradíciu latinskej Cirkvi.

92. Čo sa týka čítaní (lectiones), nech sa zachová toto:

1. Čítanie svätého Písma nech sa usporiada tak, aby poklady slova Božieho boli ľahšie a v hojnejšej miere prístupné;
2. nech sa urobí lepší výber čítaní z diel cirkevných Otcov, Učiteľov a spisovateľov;
3. Čítania o mučeníctve a životoch svätých nech zodpovedajú historickej skutočnosti.

93. Hymny, nakoľko sa to uzná za osožné, nech sa uvedú do pôvodnej formy, pričom nech sa odstráni alebo pozmení to, čo má mytologickú príchuť, alebo čo menej zodpovedá kresťanskej nábožnosti. Okrem toho nech sa z hymnických zbierok preberú aj iné vhodné hymny.

94. Aby sa deň skutočne posvätil i aby sa cirkevné hodinky odbavovali s duchovným osohom, je lepšie, keď sa jednotlivé hodinky modlia v čase, ktorý čo najviac zodpovedá skutočnému času stanovenému každej cirkevnej hodinke.

95. Komunity, ktoré majú povinnosť chóru, okrem konventuálnej sv. omše musia každodenne konať v chóre aj modlitbovú bohoslužbu, a to:

1. celé ofícium: rády kanonikov, mníchov, mníšok a iných rehoľníkov, čo majú záväzok chóru podľa cirkevného práva alebo podľa svojich konštitúcií;
2. katedrálne a družné kapituly tie čiastky ofícia, ktoré im ukladá všeobecné alebo partikulárne právo;
3. všetci členovia týchto komunít, ktorí už prijali vyššie svätenia, alebo zložili slávnostne rehoľné sľuby (solemniter professi), vyjmúc laické rehoľné osoby, sú povinní pomodliť sa sami tie cirkevné hodinky, ktoré sa nemodlili v chóre.

96. Klerici, ktorí už prijali vyššie svätenia a nemajú záväzok chóru, sú povinní pomodliť sa každodenne celé ofícium, spoločne alebo sami, podľa ustanovenia čl. 89.

97. Vhodné zámeny cirkevných hodiniek za liturgický úkon nech vymedzia rubriky.

V jednotlivých prípadoch, keď je na to oprávnený dôvod, ordinári môžu svojich podriadených úplne alebo čiastočne oslobodiť od povinnosti modliť sa ofícium, prípadne ho zameniť.

98. Členovia akejkoľvek ustanovizne stavu dokonalosti (Instituta status perfectionis), ktorí sa podľa svojich konštitúcií modlia niektoré časti cirkevných hodiniek, konajú tým verejnú modlitbu Cirkvi.

Priam tak konajú verejnú modlitbu Cirkvi, ak sa podľa konštitúcií modlia malé ofícium (parvum Oficium) pod pod mienkou, že je zostavené na spôsob cirkevných hodiniek a riadne schválené.

99. Keďže modlitbová bohoslužba je hlasom Cirkvi, čiže celého tajomného Tela vzdávajúceho verejnú chválu Bohu, odporúča sa, aby klerici, ktorí nemajú povinnosť chóru, najmä kňazi, čo spoločne žijú, alebo sa schádzajú, sa modlievali aspoň časť cirkevných hodiniek. Všetci však, či sa modlia cirkevné hodinky v chóre alebo spoločne, nech si plnia sebe zverenú úlohu čo najdokonalejšie, tak čo do vnútornej nábožnosti ducha, ako aj vonkajšieho správania.

Pritom je lepšie, keď sa cirkevné hodinky v chóre alebo pri spoločnom prednese príležitostne spievajú.

100. Nech duchovní pastieri dbajú o to, aby sa hlavné ho dinky, najmä nešpory (vespery) v nedeľu a na väčšie sviatky konali spoločne v kostole. I laikom sa odporúča modliť sa cirkevné hodinky alebo s kňazmi alebo spoločne medzi sebou, prípadne aj každý osve.

101. § 1. Podľa odvekej tradície latinského obradu majú sa klerici modliť cirkevné hodinky po latinsky. Ordinár je však splnomocnený dovoliť v jednotlivých prípadoch používať preklad – vyhotovený podľa čl. 36 – tým klerikom, ktorým používanie latinčiny vážne prekáža v náležitom odbavovaní breviára.

§ 2. Príslušný predstavený môže dovoliť mníškam a tak tiež členom ustanovizní stavu dokonalosti, tak mužským-neklerikom, ako aj ženským, používať rodný jazyk pri cirkevných hodinkách, a to aj v chóre, pod podmienkou, že preklad je schválený.

§ 3. Každý klerik povinný modliť sa breviár, ak sa modlí cirkevné hodinky v rodnom jazyku spolu so skupinou veriacich alebo s tými, o ktorých je reč v § 2, urobí tým zadosť svojej povinnosti, pod podmienkou, že text prekladu je schválený.

Preklad: P. Stanislav Polčin, SJ
Za poskytnutie HTML verzie textu ďakujem Ing. Matúšovi Brillovi.
HTML © Juraj Vidéky