SLOVENSKÁ LITURGICKÁ KOMISIA

č. 3/1984

DEKRÉT

Druhý vatikánsky koncil konštitúciou o posvätnej liturgii Sacrosanctum Concilium nariadil upraviť posvätné ofícium (breviár) tak, aby sa ho v dnešných okolnostiach mohli lepšie a dokonalejšie modliť nielen kňazi, ale aj ostatní členovia Cirkvi. K tomu veľmi prispievajú preklady do národných rečí.

Posvätná kongregácia pre bohoslužbu pripravila latinský originál posvätného ofícia pod názvom Liturgia hodín (Liturgia horarum) v štyroch zväzkoch, ktorý schválil pápež Pavol VI. apoštolskou konštitúciou Laudis canticum 1. novembra 1970.

Slovenská liturgická komisia pripravila prvý zväzok Liturgie hodín v slovenskej reči a Posvätná kongregácia pre sviatosti a bohoslužbu potvrdila tento preklad dňa 2. septembra 1983 pod č. Prot. CD 715/81.

Kníhtlačiareň Svätej Stolice — Polyglotta Vaticana — nám láskavo vytlačila tento zväzok Liturgie hodín.

Po Rímskom misáli aj túto ďalšiu vzácnu liturgickú knihu nám dáva ako dar sám Svätý Otec Ján Pavol II. Toto vydanie Liturgie hodín v slovenskej reči sa stáva úradným vydaním pre slovenskú jazykovú oblasť a treba ho používať podľa noriem Všeobecných smerníc o liturgii hodín.

V Nitre 6. januára 1984, na slávnosť Zjavenia Pána.

Mons. dr. Ján Pásztor,
biskup, predseda SLK

SACRA CONGREGATIO PRO SACRAMENTIS ET CULTU DIVINO

Prot. CD 715/81

DIOECESIUM SLOVACHIAE

Instante Excellentissimo Domino Ioanne Pásztor, Episcopo Nitriensi, Commissionis de Liturgia in Slovachia Præside, litteris die 20 martii 1980 datis, vigore facultatum huic Sacræ Congregationi a Summo Pontifice Ioanne Paulo II tributarum, interpretationem slovacam primi voluminis Liturgiæ Horarum perlibenter probamus seu confirmamus, iuxta exemplar huic Decreto adnexum, sequentes partes continens:

— Constitutio Apostolica „Laudis canticum“;

— Institutio Generalis de Liturgia Horarum;

— Proprium temporis Adventus, Nativitatis, Epiphaniæ;

— Proprium Sanctorum;

— Officium defunctorum;

— Cantica et Evangelia pro Vigiliis.

In textu imprimendo mentio fiat de confirmatione ab Apostolica Sede concessa. Eiusdem insuper textus impressi duo exemplaria ad hanc Sacram Congregationem transmittantur.

Contrariis quibuslibet minime obstantibus.

Ex ædibus Sacræ Congregationis pro Sacramentis et Cultu Divino, die 2 septembris 1983.

POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE BOHOSLUŽBU

Prot. č. 1000/71

DEKRÉT

Liturgiu hodín Cirkev koná v priebehu dňa už od najstarších čias bez prestania a plní ňou Pánov príkaz, že sa treba modliť stále; zároveň ňou vzdáva chválu Bohu Otcovi a prosí za spásu sveta.

Druhý vatikánsky koncil vysoko hodnotil túto pradávnu modlitbu Cirkvi a v úsilí obnoviť ju rozhodol, aby sa primerane upravila, čím sa má dosiahnuť, že ju v dnešných okolnostiach budú lepšie a dokonalejšie konať nielen kňazi, ale aj ostatní členovia Cirkvi (porov. konšt. o posv. liturgii Sacrosanctum Concilium, č. 84).

Teraz, po skončení úpravy liturgie hodín a po jej schválení pápežom Pavlom VI. apoštolskou konštitúciou Laudis canticum z 1. novembra 1970, Posvätná kongregácia pre bohoslužbu vydáva latinský originál knihy obsahujúcej texty na slávenie liturgie hodín podľa rímskeho obradu a toto vydanie vyhlasuje za typické.

Všetky rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s týmto rozhodnutím, strácajú platnosť.

V budove Posvätnej kongregácie pre bohoslužbu dňa 11. apríla 1971, na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania.

KONGREGÁCIA PRE BOHOSLUŽBU

Prot. n. 1814/84

DEKRÉT

Liturgia hodín obnovená roku 1971 podľa nariadenia Posvätného druhého všeobecného vatikánskeho koncilu ako modlitba Cirkvi, v ktorej sa chválami, vzdávaním vďaky a prosbami posväcujú jednotlivé hodiny dňa i celá ľudská činnosť (porov. Všeobecné smernice Liturgie hodín, č. 2 a 11), vyžaduje čoraz hlbšie vnikať do jej duchovného bohatstva vnútornejším chápaním textov, ktoré sa v spoločnej modlitbe Cirkvi rímskeho obradu tradične používajú.

Aby sa tento cieľ ľahšie dosiahol, druhé typické vydanie Liturgie hodín, ktoré vychádza po štrnástich rokoch, ako svoju zvláštnosť prináša text Svätého písma podľa vydania Novej Vulgáty, ktorý teraz povinne v zmysle nariadenia Apoštolskej konštitúcie najvyššieho veľkňaza Jána Pavla II. Scripturarum Thesaurus z 25. apríla 1979 nahrádza doteraz používaný text prekladu Vulgáty.

Jednotlivé osobitosti tohto vydania možno krátko zachytiť v nasledujúcich bodoch:

1. Preklad Novej vulgáty sa použil na biblické čítania posvätného čítania a vigílií, na krátke čítania na ranné chvály, vešpery, na hodiny predpoludním, napoludnie, popoludní a kompletórium, ako aj na všetky chválospevy Starého a Nového zákona.
2. Niektoré biblické texty, ktoré boli v prvom vydaní a v preklade Novej Vulgáty nie sú, alebo dostávajú v nej nový význam, takže sú menej vhodné na dosiahnutie cieľa, pre ktorý boli vybrané, vynechávajú sa celkom a namiesto nich sa uvádzajú vhodnejšie texty.
3. Text žalmov, znova zrevidovaný vo vydaní Novej vulgáty, berie sa do tohto vydania už taký.
4. Responzóriá na posvätné čítania sú upravené podľa textu Novej vulgáty, ak nebránil zámene textu osobitný dôvod: ráz skladby, tradícia, hudobná melódia alebo liturgický znak.
5. V nedeľu a na slávnosti zavádzajú sa zväčša nové antifóny na Benediktus a na Magnifikat, zhodné s evanjeliom dňa, z ktorého sú vybraté.
6. Hymny boli prepracované a starostlivo upravené.
7. V dlhších biblických čítaniach, v žalmoch a chválospevoch zo Starého i Nového zákona sú jednotlivé verše, označené vlastnými číslicami, ako sa bežne uvádzajú v knihách Písma.
8. V tomto vydaní sa žalmy označujú dvoma číslicami. Na prvom mieste je číslovanie, ktorému vždy dávali prednosť grécky preklad zvaný Septuaginta, starý preklad Vulgáta i Otcovia a liturgická tradícia. Číslovanie vlastné hebrejskému textu, ktoré sa často používa v novodobých vydaniach a vo vedeckých prácach, sa uvádza na druhom mieste v zátvorkách.
9. V dodatku sa pridávajú aj iné texty, a to formuly slávnostného požehnania a úkonu kajúcnosti, prevzaté z Rímskeho misála.

Tu vyznačené úpravy aj iné zmeny menšieho významu majú za cieľ ešte viac podporiť ono lahodné a užitočné poznanie úzkych vzťahov medzi slávením liturgie hodín a eucharistickým slávením, ako aj medzi týmito sláveniami a liturgickým rokom, ktorý „má osobitnú sviatostnú silu a účinnosť, lebo to sám Kristus vo svojich tajomstvách i v spomienkach svätých, najmä svojej Matky, kráča cestou nesmierneho milosrdenstva, takže veriaci v Krista si nielen pripomínajú tajomstvá Vykúpenia a nad nimi rozjímajú, ale priamo sa ich dotýkajú, majú na nich účasť a skrze ne žijú“ (Cæremoniale Episcoporum, č. 231).

Toto druhé vydanie Liturgie hodín schválil svojou apoštolskou autoritou najvyšší veľkňaz Ján Pavol II. a Kongregácia pre bohoslužbu ho teraz zverejňuje a vyhlasuje za typické. Preto toto vydanie vyhotovené v latinskej reči, začne platiť hneď, ako vyjde. Vydania v ľudových rečiach, pripravené podľa druhého typického vydania, dňom, ktorý určia jednotlivé biskupské konferencie.

Všetky rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s týmto rozhodnutím, strácajú platnosť.

V budove Kongregácie pre bohoslužbu dňa 7. apríla 1985, na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania.

Liturgia hodín podľa rímskeho obradu, zv. I (Adventné obdobie, Vianočné obdobie). Rím: Typis Polyglottis Vaticanis, 1996.
HTML © Juraj Vidéky